znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 403/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody Ž. v konaní vedenom pod sp. zn. 6/2006 a sp. zn. 11/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta 2010   doručená   sťažnosť   J.   Š.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody Ž. (ďalej len „ústav“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6/2006 a sp. zn. 11/2006.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bol   ústavom   8.   marca   2006   uložený disciplinárny trest 5 dní samoväzby, proti ktorému sa odvolal a konanie bolo vedené pod sp. zn. 6/2006. Dňa 17. marca 2006 bol sťažovateľovi uložený ďalší disciplinárny trest 5 dní samoväzby, proti ktorému sa taktiež odvolal a konanie bolo vedené pod sp. zn. 11/2006. Keďže   bol   toho   názoru,   že   ústav   vo   veci   nerozhodoval   v   primeranej   lehote,   podal   na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) žalobu o nečinnosť tohto orgánu podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 21 S 597/09. Sťažovateľ vyslovil názor, že ústavom a súdmi dochádza k porušovaniu jeho základného práva a ani jeho podnety na príslušnú prokuratúru neboli účinné, a domáhal sa, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústav na výkon väzby a trestu odňatia slobody Ž. postupom v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste vedenom pod sp. zn. 6/2006 a postupom v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste vedenom pod sp. zn. 11/2006 porušil sťažovateľové právo na inú právnu ochranu, právo na konanie bez zbytočných prieťahov a právo   na   prerokovanie   veci   v   zákonnej   lehote   a   v   primeranej   lehote   ako   aj   zákaz nečinnosti podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 4, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavu na výkon väzby a trestu OS Ž. sa zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených práv a prikazuje sa mu v konaniach pod sp. zn. 6/ 2006 a sp. zn. 11/2006 konať a rozhodnúť.

3. Ústav na výkon väzby a trestu OS Ž. je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000,- EUR s úrokom z omeškania do dvoch mesiacov od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje,   či   nie   sú   dané   dôvody   na   odmietnutie   návrhu   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   vychádza   pri   posudzovaní   predmetu   konania   pred   ústavným súdom z jeho vymedzenia sťažovateľom v petite sťažnosti. V tomto prípade z petitu sťažnosti, tak ako bol formulovaný sťažovateľom, vyplýva, že jeho sťažnosť smerovala proti postupu ústavu pri prerokovávaní jeho vecí vedených pod sp. zn. 6/006 a sp. zn. 11/2006.

Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 62/02),   pretože   jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie konanie   je   jej   podanie   v   zákonom   ustanovenej   lehote   v   zmysle   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

V sťažovateľom   namietaných   veciach   bolo   ústavom   rozhodnuté   už   v roku   2006, o čom svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľ sa domáhal rozhodnutia o nečinnosti ústavu na krajskom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 97/2009.

Z obsahu uznesenia krajského súdu sp. zn. 21 S 97/2009 z 27. augusta 2010 ústavný súd   zistil,   že   sám   sťažovateľ   vo   svojom   písomnom   vyjadrení   uviedol,   že   proti disciplinárnym   opatreniam   nepodal   opravný   prostriedok.   Z   uvedeného   teda   nesporne vyplýva,   že   ústav,   ktorý   o   veciach   sťažovateľa   konal   a   rozhodoval   ešte   v   roku   2006, nemohol spôsobiť prieťahy v konaniach, ktoré sťažovateľ napáda.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv domáhal po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010