znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 402/2010-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   decembra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť T. M., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 248/2005 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   I   postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   248/2005 p o r u š i l   základné právo T. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jeho   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   248/2005 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   T.   M.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   254,88   €   (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   Mgr.   M.   B.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 402/2010-24 z 30. septembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 248/2005 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 1. rade sa predmetným návrhom domáhali, aby   súd   určil   podiel   navrhovateľov   na   spoločných   častiach   a   zariadeniach   domu a spoluvlastnícky podiel   na pozemku...,   aby   určil   cenu   za   prevod predmetného bytu do vlastníctva   sťažovateľa   a   navrhovateľky   v   1.   rade   a   aby   súd   nahradil   vôľu   odporcu uzatvoriť zmluvu o prevode 3 - izbového bytu č. 9 na II. poschodí bytového domu súpisné číslo...   v B.   a   spoluvlastníckeho   podielu   na   spoločných   častiach   a   zariadeniach   domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku... nádvoria o veľkosti určených súdom a za cenu určenú súdom. Návrh bol prijatý a veci bola pridelená spisová značka 15C/248/2005.“

Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal priebeh doterajšieho konania:„Dňa   10.01.2006   bola   odporcovi   odoslaná   výzva   na   podanie   vyjadrenia k predmetnému návrhu sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade zo dňa 12.12.2005.

Dňa   08.02.2006   bolo   porušovateľovi   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   návrhu sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.   rade a navrhovateľky v 1.   rade zo dňa 12.12.2005. Odpoca oboznámil porušovateľa vo vyjadrení o udelení plnomocenstva na zastupovanie v konaní Mgr. J. B., advokátovi a zároveň poprel nároky sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade v celom rozsahu.

Dňa 10.05.2006 bol spis predložený sudcovi. Dňa 27.07.2006 bol spis preložený vyššiemu súdnemu úradníkovi Mgr. M. K. s tým, že po jeho spracovaní sa mal spis predložiť zákonnému sudcovi.

Dňa   15.11.2007,   to   znamená   po   23   mesiacoch   od   podania   návrhu   zo   dňa 12.12.2005,   vyzval   vyšší   súdny   úradník   Mgr.   M.   K.   uznesením   sťažovateľa   ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľku v 1. rade, aby bližšie špecifikovali tretiu časť petitu návrhu podaného dňa 12.12.2005, a to aby konkrétne vymedzili strany zmluvy o prevode bytu, ktorá sa mala uzatvoriť, aby špecifikovali predmet zmluvy, aby uviedli katastrálne územie   a správu   katastra,   kde   sa   predmetný   byt   nachádza   a   číslo   listu   vlastníctva,   na ktorom je predmetný byt zapísaný.

Dňa   11.12.2007   bolo   doručené   doplnenie   návrhu   zo   dňa   12.12.2005,   ktorým sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľka v 1. rade bližšie špecifikovali tretiu časť petitu, tak ako na to boli vyzvaný uznesením zo dňa 15.11.2007.

Dňa   11.01.2008   bola   porušovateľovi   doručená   prostredníctvom   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa, ktorým sťažovateľ upozorňoval porušovateľa na neprimeranú dĺžku konania vo veci 15C 248/05, vedenej na tunajšom súde. Dňa   28.1.2008   bola   sťažnosť   sťažovateľa   spracovaná   predsedníčkou   Okresného súdu Bratislava I ako porušovateľa JUDr. G. B., pričom táto sťažnosť bola vybavená ako opodstatnená.   Vo   vyhodnotení   sťažnosti   okrem   iného   predsedníčka   súdu   JUDr.   G.   B. uviedla, že v namietanom období vznikol objektívny prieťah, pričom bol tento objektívny prieťah zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením.

Dňa 12.02.2008 bolo doplnenie žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade a navrhovateľkou v 1. rade odoslané právnemu zástupcovi odporcov Mgr. J. B.

Dňa 28.07.2008 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 4.11.2008. Dňa   04.11.2008   sa   po   takmer   3   rokoch   od   podania   návrhu   uskutočnilo   prvé pojednávanie v predmetnej veci spisovej značky 15C 248/2005 o určenie spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parc.č. 98- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 m2 o určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva a   o   nahradenie   prejavu   vôle   s   zavretím   zmluvy   o   prevode   bytu   do   vlastníctva. Na pojednávaní sa zúčastnili sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade a navrhovateľka v 1. rade a právna zástupkyňa odporcu. Súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby založila do spisu odvolanie Mgr. B. do spisu. Právna zástupkyňa prehlásila, že požadované odvolanie založí do spisu dodatočne. Súd pripustil špecifikáciu petitu, tak ako to bolo uvedené v podaní z 11.12.2007. Právna zástupkyňa odporcu predložila súdu výpis z katastra nehnuteľností, ktorým   poukázala   na   to,   že   odporca   od   15.01.2007   nie   je   vlastníkom   predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 1. rade s poukazom na novú situáciu a nové komplikácie navrhla pojednávanie odročiť s tým, že sa rozhodla zvoliť si právneho zástupcu. Súd odročil pojednávanie na neurčito.

Dňa 03.02.2009 porušovateľ vyzval listom sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade a navrhovateľku v 1. rade, aby porušovateľovi oznámili, či naďalej trvajú na pôvodnom návrhu alebo vzhľadom na pojednávanie zo dňa 04.11.2008 robia úpravu návrhu. Dňa 19.02.2009 bolo porušovateľovi doručené oznámenie o prevzatí zastupovania sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade Mgr. M. B. advokátkou, so sídlom B.

Porušovateľ   listom   zo   dňa   07.05.2009   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa a navrhovateľky   v   1.   rade,   aby   informovala   súd   o   tom,   či   sťažovateľ   a   navrhovateľka v 1. rade berú návrh späť alebo urobia v návrhu procesnú zmenu.

Dňa   25.05.2009   bola   porušovateľovi   doručená   zmena   návrhu   sťažovateľa a navrhovateľky   v   1.   rade   zo   dňa   12.12.2005.   V   rámci   tejto   zmeny   pôvodného   návrhu sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade, sťažovateľ a navrhovateľka v 1. rade navrhli doplniť pôvodný petit o návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. na Slovensku   a   spoločnosťou   L.   s.r.o.   zavkladovanej   do   katastra   nehnuteľností   Správou katastra... v konaní V-465/07 dňa 15.1.1997, predmetom ktorej je predmetná nehnuteľnosť, ktorej   sa   týkal   spor   a   taktiež   o   určenie   neplatnosti   záložnej   zmluvy   uzatvorenej   medzi spoločnosťami L. s.r.o. ako záložcom a J., a. s. pobočkou zahraničnej banky, ako záložným veriteľom   zavkladovanej   do   katastra   nehnuteľností   Správou   katastra...   v   konaní   V- 4679/2007   dňa   30.5.2007,   ktorou   bolo   zriadené   záložné   právo   v   prospech   záložného veriteľa k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci uvedenej zmeny návrhu navrhli sťažovateľ a navrhovateľka v 1. rade pribrať do konania uvedené spoločnosti L. s.r.o. a J., a.s.. Dňa   14.05.2010   bolo   porušovateľovi   doručené   vyjadrenie   odporcu   v   2.   rade k predmetnej   veci,   v   ktorom   odporca   v   2.   rade   namietal   pasívnu   legitimáciu   odporcu v 3. rade,   navrhol   konanie   vo   veci   15C   248/05   vzhľadom   na   konania   16C125/2007, 7C 116/2008   a   17C/151/2008   prerušiť   a   v   konečnom   dôsledku   návrh   sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade zamietnuť ako nedôvodný.

Porušovateľ k spisu vo veci 15C 248/2005 pripojil spisy vo veciach 16C125/2007, 7C 116/2008 a 17C/151/2008 vedených na tunajšom súde.

Dňa 15.4.2010, teda až po 11 mesiacoch odo dňa podania zmeny návrhu súd vydal uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie návrhu tak, že na strane odporcu vstupuje do konania L.   s.r.o.   ako   odporca   v   2.   rade   a J.,   a.s.,   pobočka   zahraničnej   banky,   ako   odporca v 3. rade.“

Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 26/95) vymedzujúcu účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa ktorej:

„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Ústavné právo na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   sa   splní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.“

V   nadväznosti   na   to   a   vzhľadom   na   chronologický   popis   doterajšieho   konania sťažovateľ osobitne zdôraznil, že „Od podania návrhu až doteraz súd vo veci s výnimkou jedného pojednávania a rozhodnutia o zmene návrhu, meritórne nekonal, navzdory tomu, že sám konštatoval existenciu prieťahov vo veci.

Vo veci nebol vykonaný podstatný procesný úkon smerujúci k ukončeniu právnej neistoty   sťažovateľa,   čo   je   vzhľadom   na   dĺžku   konania   –   4   roky   a   8   mesiacov   –   ako i vzhľadom k tomu, že súdne konanie prebieha na súde prvého stupňa, podstatná nečinnosť. Sťažovateľ má za to, že konanie sa vyznačuje značnými prieťahmi, spôsobeným váhavým postupom,   ktorý   sa   prejavil   najmä   v   značnej   časovej   medzere   medzi   jednotlivými procesnými úkonmi, čím bola obmedzená plynulosť konania.“.

Sťažovateľ   ďalej   odvolávajúc   sa   na   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu,   ako   aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vymedzil kritéria na posudzovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a v ďalšom texte sťažnosti osobitne poukázal na naplnenie každého z nich.

K dĺžke konania o subjektívnom práve sťažovateľ uviedol:„Konanie vo veci   trvá   už   skoro 5   rokov,   napriek tomu   dosiaľ   nebolo ukončené. Sťažovateľ   spolu   s   navrhovateľkou   v   1.   rade   podali   návrh   dňa   12.12.2005   a   bola   mu pridelená spisová značka 15C/248/2005. Napriek tomu, že občianske súdne konanie nie je žiadnym spôsobom časovo ohraničené, považujeme dobu konania v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov   za   neprimerane   dlhú   vzhľadom   na   to,   že   v   predmetnej   veci   neboli   doposiaľ vykonané žiadne relevantné úkony zo strany okresného súdu, pričom zdôrazňujeme, že ide len o prvostupňové konanie, teda dĺžka konania môže byť ešte oveľa dlhšia v prípade, ak by v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku sa odvolala. Neúmerne dlhým konaním je sťažovateľ vystavený právnej neistote ohľadom jeho návrhu, navyše pomalé konanie znižuje jeho šance na úspešné vymoženie práva, čo potvrdzujú aj kúpne   a   záložné   zmluvy   uzatvorené   vo   vzťahu   k   predmetnej   nehnuteľnosti   v   priebehu konania   v   predmetnej   veci   15C/248/2005.   Z   tohto   dôvodu   je   v   tomto   konaní   možné konštatovať,   že   pomalá   spravodlivosť   je   spravodlivosť   odmietnutá,   o   to   viac,   že   dĺžka konania nezodpovedá zložitosti prípadu.“

Ku kritériu zložitosť veci sťažovateľ okrem iného uviedol:„Máme za to, že vzhľadom k skutkovému stavu sa jedná o mierne zložitú vec, avšak nie právne zložitú vec, keďže k predmetu sporovej veci existuje postačujúca právna úprava riešiaca podobnú problematiku.

Sťažovatelia   sa   v   rámci   svojho   žalobného   návrhu   domáhali   určenia spoluvlastníckeho   podielu   na   spoločných   častiach   a   zariadeniach   bytového   domu   a pozemku   k   nemu   prináležiacemu,   určenia   ceny   bytu   za   prevod   do   ich   vlastníctva   a nahradenia prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do ich vlastníctva namiesto súhlasu odporcu. Pod vplyvom okolností, ktoré vznikli v priebehu prebiehajúceho súdneho konania bol sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade spolu s navrhovateľkou v 1. rade nútený pôvodný žalobný návrh rozšíriť o návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorým bol predmetný   bytový   dom   prevedený   do   vlastníctva   spoločnosti   L.   s.r.o.   ako   aj   určenia neplatnosti   záložnej   zmluvy,   ktorou   bolo   v   prospech   J.   a.s.   zriadené   k   predmetnej nehnuteľnosti záložné právo.

K   zväčšeniu   skutkovej   zložitosti   veci   prispela   aj   zdĺhavá   procesná   pasivita Okresného súdu, ktorá umožnila pred rozhodnutím v merite veci uskutočnenie prevodu a následnému založeniu predmetnej nehnuteľnosti.“

V rámci posúdenia kritéria správanie účastníkov konania sťažovateľ konštatoval:„Za účastníka konania v zmysle tohto kritéria sa považuje predkladateľ podnetu na konanie pred Ústavným súdom SR....

Sťažovateľ   a   jeho   nebohá   manželka   si   riadne   plnili   svoje   povinnosti,   ktoré   im vyplývajú z postavenia navrhovateľov. Sťažovateľ a jeho manželka upozornili sťažnosťou na zbytočné prieťahy v konaní, ktorá bola 11.01.2008 postúpená z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej   republiky   predsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava   I,   pričom   sa   domáhal konania   bez   prieťahov.   Samotná   sťažnosť   bola   predsedníčkou   súdu   vybavená   ako opodstatnená.

Sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade sa spolu s navrhovateľkou v 1. rade zúčastnil aj prvého   a   doposiaľ   jediného   pojednávania,   ktoré   bolo   vzhľadom   k   procesnému   výzvou odročené na neurčito.

Ďalšie   kroky   účastníka   ako   sťažovateľa   spolu   s   navrhovateľkou   v   1.rade   boli ovplyvnené potrebou voľby právneho zástupcu vzhľadom na vznik komplikácie v priebehu konania,   vzhľadom   k   vlastníckym   zmenám   k   predmetnej   nehnuteľnosti   ako   aj   s   tým súvisiacim právnym úkonom.“

Napokon ku kritériu týkajúcemu sa spôsobu, akým súd o veci rozhodoval, sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. sa vyznačuje v celom jeho   priebehu   rozsiahlymi   časovými   odstupmi   medzi   jednotlivými   úkonmi   ako   aj neexistenciou relevantných procesných úkonov zo strany súdu, ktoré by mohli odstrániť stav právnej neistoty. Od podania žalobného návrhu dňa 12.12.2005 do výzvy Okresného súdu na bližšiu špecifikáciu žalobného petitu navrhovateľmi, boli na Okresnom súde Bratislava I v   predmetnej   veci   uskutočňované   iba   administratívne   úkony   ako   odoslanie   žalobného návrhu   odporcovi   dňa   10.01.2006   a   prijatie   vyjadrenia   sa   odporcu   doručené   súdu 08.02.2006.“

Sťažovateľ najmä osobitne zdôraznil, že od podania   žalobného návrhu do   výzvy sťažovateľa   a   navrhovateľky   v   1.   rade   na   bližšiu   špecifikáciu   ich   žalobného   návrhu uplynulo 23 mesiacov. Ďalej k tomu poukázal predovšetkým na to, že „Dňa 28.1.2008 bola Okresným   súdom   spracovaná   sťažnosť   sťažovateľa,   pričom   táto   sťažnosť   bola predsedníčkou   Okresného   súdu   Bratislava   I   JUDr.   G.   B.   vybavená   ako   opodstatnená s prísľubom   priebežného   sledovania   konania   s cieľom   zamedzenia   ďalších   prieťahov. Vo vyhodnotení   sťažnosti   okrem   iného   predsedníčka   súdu   JUDr.   G.   B.   uviedla,   že v namietanom   období   vznikol   objektívny   prieťah,   pričom   bol tento objektívny   prieťah zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením....

Napriek sťažnosti na prieťahy, ktorá bola vybavená predsedníčkou Okresného súdu dňa   28.01.2008   boli   uskutočnené   zo   strany   Okresného   súdu   Bratislava   1   v   období nasledujúcich 6 mesiacov iba jednoduché úkony administratívnej povahy, a to v podobe odoslania doplnenia žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade a navrhovateľkou v 1. rade právnemu zástupcovi odporcov dňa 12.02.2008 a nariadenia prvého pojednávania vytýčeného dňa 28.07.2008 na termín 04.11.2008.

Za   podstatný   prvok   zbytočných   prieťahov   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I vo veci pod sp. zn. 15C/248/2005 považujeme oneskorené pojednávanie, na ktorom súd pripustil špecifikáciu petitu tak, ako to bolo uvedené v podaní z 11.12.2007, sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade a na základe prednesov strán pojednávanie odročil na neurčito.

V ďalšom procese konania vo veci súd vykonal už iba jednoduché administratívne úkony   súvisiace   s   výzvou   navrhovateľov   o   ďalšie   doplnenie   a   nasledovným   rozšírením žalobného návrhu, ktoré vyplynulo zo zdĺhavého procesného vývoja v konaní vo veci sp. zn. 15C/248/2005.

Za   celý   čas   konania,   čiže za   takmer   päťročné   obdobie,   bolo vytýčené iba jedno pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na neurčito vzhľadom na zmenu procesnej situácie spôsobenej zdĺhavým konaním vo veci...

Samotná   existencia   prieťahov   bola   priznaná   aj   predsedníčkou   Okresného   súdu Bratislava I v prípade vybavenia veci zo dňa 28.01.2008. Predsedníčka Okresného súdu JUDr. G. B. v odpovedi na sťažnosť v konaní 15C/248/2005, ktorá bola Okresnému súdu postúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   dňa   11.01.2008,   sama   priznala   existenciu prieťahov v dovtedajšom konaní vedenom pod spisovou značkou 15C/248/05, pričom za objektívnu   príčinu   prieťahov,   ktoré   sa   vyskytli,   označila   vysoký   nápad   vecí   v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.

...   pomerne   zdĺhavé   konanie   spojené   s   dlhými   prestávkami   medzi   jednotlivými procesnými úkonmi ako aj početné stresové situácie v dôsledku právnej neistoty,   ktorá počas zdĺhavého konania nastali,   prispeli v podstatnej miere na zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky v 1. rade T. H. Sťažovateľ spolu s manželkou boli nájomníkmi bytu od 31.8.1987,   teda   dlhé   obdobie   pred   vznikom   sporu   a   podaním   žalobného   návrhu   na Okresnom   súde   Bratislava   I.   Žalobou   sa   snažili   domôcť   sa   ochrany   svojho   práva   na odkúpenie   predmetnej   nehnuteľnosti,   čím   by   sa   potvrdili   práva,   ktoré   je   prináležia. Namiesto promptného konania zo strany Okresného súdu Bratislava I, ktorý je vybavený dostatočným   mechanizmom   prostriedkov   na   zabezpečenie   ochrany   práv   ako   aj   právom chránených   záujmov   fyzických   a   právnických   osôb,   sa   sťažovateľ   a   jeho   manželka   sa dočkali nezáujmu o ich potreby právnej istoty....

Celkový postup súdu v konaní je možné označiť za neefektívny, od začiatku bolo vytýčené iba jedno pojednávanie, ktoré v prípade ak by sa uskutočnilo skôr mohlo vec posunúť ďalej ešte pred tým ako sa skutkový stav skomplikoval.   Po   celú dobu sa buď nekonalo   alebo   ak   sa   konalo,   tak   iba   formou   jednoduchých   procesných   úkonov,   ktoré nemali   výraznejší   vplyv   na   meritórne   rozhodnutie   vo   veci.   Tvrdíme   teda,   že   obdobie posledných piatich rokov je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok a v tomto období okrem jediného pojednávania nenastali v konaní žiadne úkony, ktoré by významne prispeli k ukončeniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľov   –   teda   k   účelu,   ktorého   ochrana   je obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd III.“.

V   tretej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   citoval   príslušné   ustanovenia   ústavy   a zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   zakladajúce právomoc ústavného súdu, pričom poukázal na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Týmto   prostriedkom   je   sťažnosť   na   prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasledujúcich zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení. K jej uplatneniu sťažovateľ uviedol:„Sťažovateľ spolu s manželkou súdu zaslali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorou sa navrhovatelia   domáhali   prešetrenia   a   odstránenia   prieťahov   v   konaní.   Vo   vybavení sťažnosti na prieťahy predsedníčka súdu konštatovala, že sťažnosť je odôvodnená a dĺžka konania   je   spôsobená   vysokým   nápadom   vecí   v   oddelení   vyššieho   súdneho   úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tamojšieho súdu. Napriek prisľúbenému konaniu s cieľom zamedzenia ďalších prieťahov do dnešnej doby vo veci rozhodnuté nebolo.   Na základe týchto skutočností považujeme za zrejmé, že sťažovateľ riadne vyčerpal prostriedky poskytnuté mu na ochranu jeho práv, nakoľko   však   ich   uplatnenie   nebolo   účinné,   teda   prieťahy   v   konaní   neboli   súdom odstránené, sťažovateľ je nútený obrátiť sa za účelom ochrany svojich práv na Ústavný súd.“

Sťažovateľ požiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 9 000 €, čo odôvodnil psychickou ujmou, pocitom krivdy a neistoty spôsobenej dlhodobou neschopnosťou súdu plynule pokračovať v konaní a včas rozhodnúť spor.

„Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním súdu   v   predmetnom   konaní   je   ukracovaný   na   svojich   právach.   Sťažovateľ   má   strach o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„základné právo sťažovateľa T. M.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 248/05 porušené. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1 vo veci vedenej pod sp. zn. 15C 248/05 konať.

Ústavný súd priznáva T. M.... primerané finančne zadosťučinenie vo výške 9 000 EUR, slovom deväťtisíc EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť T. M.... trovy právneho zastúpenia vo výške 254,88 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie sťažností á 120,23 EUR a režijný paušál á 7,21 EUR) na účet právneho zástupcu - Mgr. M. B.,   so   sídlom   B.,   zapísaná   v   zozname   SAK   pod   č.   0536,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 402/2010 z 30. septembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   a   predsedníčku okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa   3.   novembra   2010   bolo   ústavnému   súdu   doručené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu, v ktorom okrem oznámenia, že netrvá na tom, aby sa vo veci sťažnosti konalo ústne pojednávanie, uviedla chronologický popis priebehu doterajšieho konania na okresnom súde:

„Dňa 12.12.2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci   navrhovateľa:   1.   PhDr.   T.   H.,   2.T.   M.,   proti   odporcovi:   C.   na   určenie spoluvlastníckeho   podielu   na   spoločných   častiach   a   zariadeniach   bytového   domu   a   na pozemku, na určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva a návrh na nahradenie prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Dňa 10.01.2005 bol návrh na začatie konania   doručený   odporcovi   na   vyjadrenie.   Dňa   08.02.2006   doručené   vyjadrenie navrhovateľa.   Dňa   15.02.2006   bolo   vyjadrenie   odporcu   doručené   navrhovateľovi.   Dňa 08.03.2006   právny   zástupca   odporcu   doložil   do   súdneho   spisu   splnomocnenie.   Dňa 10.05.2006   bol   predmetný   spis   predložený   zákonnému   sudcovi.   Dňa   26.07.2006   bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu. Dňa 15.11.2007 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-51 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania. Dňa 11.12.2007 doručené podanie navrhovateľa v 1.rade. Dňa 12.08.2008 list adresovaný odporcovi. Dňa 24.07.2008 bol nariadený termín pojednávania na deň 04. november 2008 o 08.45 hod. Dňa 04.11.2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu požiadavky navrhovateľa odročuje na neurčito. Dňa 02.02.2009 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 17.02.2008 doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 07.05.2009 výzva adresovaná právnemu   zástupcovi   navrhovateľov.   Dňa   25.05.2009   právny   zástupca   navrhovateľov doručil   súdu   návrh   na   zmenu   petitu.   Dňa   19.01.2010   pokyn   zákonného   sudcu.   Dňa 15.04.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2009-82 pripustil rozšírenie návrhu na začatie konania. Dňa 14.05.2010 doručené vyjadrenie odporcu v 2.rade a návrh na prerušenie konania. Dňa 26.05.2010 pokyn na zapožičanie spisového materiálu. Dňa 19.07.2010 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Júl 2010 zapožičanie spisového materiálu. Dňa 05.08.2010 doručený návrh na zmenu návrhu na začatie konania - právny zástupca navrhovateľa. Dňa 30.08.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-112 prerušil konanie. Dňa 17.09.2010 doručené odvolanie navrhovateľa v 2.rade. Dňa 28.09.2010 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi s úpravou zákonného sudcu. Dňa 2.10.2010   súd   uznesením,   č.k.   15C   248/2005-129   opravil   uznesenie   !č.   112,   prerušil konanie   do   skončenia   konania   sp.zn.   17C   51/2008,   sp.zn.   7C   116/2008,   sp.zn.   16C 125/2007.   Dňa   22.10.2010   súd   uznesením,   č.k.   15C   248/2005-130   zastavil   konanie   o návrhu navrhovateľky v l.rade, pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Dňa 22.10.2010 pokyn   vyššieho   súdneho   úradníka.   Dňa   25.10.2010   súd   uznesením,   č.k.   15C   248/2005 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.“

Na základe uvedeného konštatovala:„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah.“

Na záver vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:„V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v občianskom právnom konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup okresného súdu (3).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   rozhodovanie   o   určení   spoluvlastníckeho   podielu   na   spoločných   častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku a určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva, o   nahradení   prejavu   vôle   s   uzavretím   zmluvy   o   prevode   bytu   do   vlastníctva,   o   určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol predmetný bytový dom prevedený do vlastníctva spoločnosti L., s. r. o., a o určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo v prospech J., a. s.,   zriadené   k   predmetnej   nehnuteľnosti   záložné   právo,   teda   po   právnej   stránke   ide o štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva. Zložitou sa môže javiť z hľadiska skutkového, čo vyplýva z potreby vykonania listinných dôkazov a dokazovania výsluchmi účastníkov a svedkov. Tieto skutočnosti síce spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci akceptované ako dôvod ospravedlňujúci doterajšiu dĺžku konania z hľadiska jeho predmetu. K tomu je tiež nevyhnuté uviesť, že k zložitosti   skutkovej   podstaty   prispel   svojím   postupom   aj   okresný   súd,   ktorý   svojou dlhodobou nečinnosťou umožňoval rozširovanie predmetu konania.

2.   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa,   ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   zo   spisu   zistil,   že   na   celkovej   dĺžke   konania sťažovateľ podiel nemal.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne najmä od 15. februára 2006 do 15. novembra 2007 (1 rok a 9 mesiacov) a tiež od 7. mája 2009 do 15.   apríla   2010   (11   mesiacov).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 2 rokov súd nevykonal vo veci žiadne úkony. Navyše okresný súd ani v ostatných obdobiach nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   ako   jeden z navrhovateľov v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza. Ústavný súd ďalej zo spisu   zistil,   že   tie   procesné   úkony,   ktoré   okresný   súd   vykonal,   sú   poznačené neefektívnosťou prevažne administratívnym charakterom, ako aj procesnými pochybeniami, a   teda   nevytvárali   podmienky   na   odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľov   ako navrhovateľov v danej veci. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Preto   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 248/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 9 000   €,   ktoré   vo   svojej   sťažnosti   odôvodnil   tým,   že „Prieťahy   v   konaní   sa   už   nedajú odstrániť   a   teda   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov a prejednanie veci v primeranej lehote je nenapraviteľné... Najmä manželka sťažovateľa, pani T. H., ako veľká bojovníčka o svoje práva, doplatila na prieťahy v konaní svojím zdravím a v podstate aj životom. Po celý čas súdneho konania bola vystavovaná obrovských stresovým situáciám, ktoré podlomili jej zdravie a v tento rok pani H. zomrela na rakovinu. Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním súdu   v   predmetnom   konaní   je   ukracovaný   na   svojich   právach.   Sťažovateľ   má   strach o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia.“.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa názoru   ústavného   súdu   nemožno   pripustiť,   aby   sa   takým   spôsobom,   aký   bol   zistený v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za dôvodné   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   vzhľadom   na   bezdôvodnú   nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané vo výške 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho právneho zastúpenia   v konaní vedenom   pred   ústavným súdom advokátkou Mgr. M. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010