znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 401/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Ministerstvom vnútra   Slovenskej   republiky   pod   č.   SLV-PS-288/2011   a jeho   listom   z 5.   augusta   2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2011 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva   podľa   čl.   46   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod č. SLV-PS-288/2011 a jeho listom z 5. augusta 2011.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 17. marca 2011 podal ministerstvu žiadosť o predbežné   prerokovanie   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   orgánmi   verejnej   moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

Podľa   názoru   sťažovateľa,   mala   mu   byť   spôsobená   škoda   nesprávnym   úradným postupom   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v K.   (ďalej   len „vyšetrovateľ“)   z dôvodu,   že   vyšetrovateľ   uznesením   z 24.   septembra   2010   v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-1877/6-OJP-KE-2010 odmietol sťažovateľove trestné oznámenie týkajúce sa „podozrenia zo spáchania zločinu Sprenevera podľa § 213 trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Ing. P. M. nakoľko(...) nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 Trestného poriadku“. Uvedené uznesenie vyšetrovateľa bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „prokurátor“) č. k. 1 Pn 741/10-7 z 8. októbra 2010 zrušené a uložené policajnému orgánu vo veci znova konať a rozhodnúť.

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   konanie   vyšetrovateľa „má   za   cieľ   poskytnúť nenáležitú výhodu a prospech inej osobe, pričom mne ako poškodenému spôsobuje okrem majetkovej ujmy aj hlavne psychické strádanie v podobe nepríjemných pocitov a nevoľností, pričom tieto pocity z dôvodu porušenia mojich práv dlhodobo pretrvávajú“, z tohto dôvodu podal ministerstvu uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci.

Ministerstvo   listom   č.   SLV-PS-288/2011   z 3.   augusta   2011   žiadosť   sťažovateľa odmietlo ako nedôvodnú, čím malo porušiť základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 3 ústavy.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol   nálezom, v   ktorom   vysloví   porušenie   jeho   práva   podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy postupom   ministerstva   v konaní   č.   SLV-PS-288/2011   a   prizná   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   ministerstvo   odmietnutím   jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnej porušilo jeho základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaného   ustanovenia   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   (na   ktoré   bol   sťažovateľ ministerstvom upozornený, pozri posledný odsek listu) je nepochybné, že v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia sťažovateľ ocitol, je namieste žiadať o ochranu označených práv   vecne   a miestne   príslušný   všeobecný   súd.   Uvedená   právomoc   všeobecného   súdu vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011