SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 401/2011-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod č. SLV-PS-288/2011 a jeho listom z 5. augusta 2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2011 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod č. SLV-PS-288/2011 a jeho listom z 5. augusta 2011.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 17. marca 2011 podal ministerstvu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
Podľa názoru sťažovateľa, mala mu byť spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K. (ďalej len „vyšetrovateľ“) z dôvodu, že vyšetrovateľ uznesením z 24. septembra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-1877/6-OJP-KE-2010 odmietol sťažovateľove trestné oznámenie týkajúce sa „podozrenia zo spáchania zločinu Sprenevera podľa § 213 trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Ing. P. M. nakoľko(...) nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 Trestného poriadku“. Uvedené uznesenie vyšetrovateľa bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „prokurátor“) č. k. 1 Pn 741/10-7 z 8. októbra 2010 zrušené a uložené policajnému orgánu vo veci znova konať a rozhodnúť.
Sťažovateľ je presvedčený, že konanie vyšetrovateľa „má za cieľ poskytnúť nenáležitú výhodu a prospech inej osobe, pričom mne ako poškodenému spôsobuje okrem majetkovej ujmy aj hlavne psychické strádanie v podobe nepríjemných pocitov a nevoľností, pričom tieto pocity z dôvodu porušenia mojich práv dlhodobo pretrvávajú“, z tohto dôvodu podal ministerstvu uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci.
Ministerstvo listom č. SLV-PS-288/2011 z 3. augusta 2011 žiadosť sťažovateľa odmietlo ako nedôvodnú, čím malo porušiť základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 3 ústavy.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy postupom ministerstva v konaní č. SLV-PS-288/2011 a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že ministerstvo odmietnutím jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnej porušilo jeho základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Z citovaného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. (na ktoré bol sťažovateľ ministerstvom upozornený, pozri posledný odsek listu) je nepochybné, že v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia sťažovateľ ocitol, je namieste žiadať o ochranu označených práv vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Uvedená právomoc všeobecného súdu vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011