SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 400/2016-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza o návrhu primátora mesta Galanta, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Roman Iro, na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 1/2016 z 18. februára 2016 vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., za účasti Mestského zastupiteľstva mesta Galanta, takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva mesta Galanta č. 1/2016 z 18. februára 2016 vydané v konaní podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e.

2. Mesto Galanta j e p o v i n n é zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ úhradu trov konania v sume 545,69 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. marca 2016 doručený návrh primátora mesta Galanta, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Roman Iro, na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva mesta Galanta (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“ alebo „MsZ“) č. 1/2016 z 18. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uvádza:

«Dňa 02. 03. 2016, som prevzal rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Galanta č. 1/2016 zo dňa 18. 02. 2016 (ďalej len „Rozhodnutie“) v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), v ktorom konštatuje, že som pri výkone verejnej funkcie primátora mesta Galanta, porušil povinnosti ustanovené v článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 písmeno a) Zákona a uložil mi v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. e) Zákona pokutu vo výške zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu, t. j. vo výške 24 750,34 EUR...

K porušeniu zákona malo dôjsť tým, že som na základe vlastného rozhodnutia prijal do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu samostatný odborový referent športu p. ⬛⬛⬛⬛, trénera futbalového klubu ⬛⬛⬛⬛, a to napriek tomu, že takáto pozícia v tom čase, t. j. k 1. 7. 2015 a taktiež k dnešnému dňu v organizačnej štruktúre MsÚ Galanta neexistuje, čím som ako primátor mesta Galanta uprednostnil svoj osobný záujem nad verejným záujmom.

Keďže nemám akúkoľvek vedomosť, že by som ako primátor mesta Galanta, akýmkoľvek spôsobom konal v rozpore so Zákonom a povinnosťami, ktoré mi ukladá Zákon a s obsahom Rozhodnutia nesúhlasím a nestotožňujem sa s ním, podávam v zákonnej lehote návrh na preskúmanie Rozhodnutia Ústavným súdom v súlade s článkom 10 ods. 3 Zákona, ako i v súlade § 73a a § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon US“).»

Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne, arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné, keďže „bolo vydané na základe nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu veci, nedostatočne vykonaného dokazovania, a to z nasledujúcich dôvodov:... z výroku rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom som uprednostnil svoj vlastný záujem nad verejným záujmom a aký konkrétny vlastný záujem som vlastne uprednostnil, výrok Rozhodnutia len konštatuje, že som uprednostnil vlastný záujem“.

Navrhovateľ uvádza, že v rámci analýzy rozhodol o prijatí pána na miesto športového referenta a následne ho zatriedil na oddelení školstva, kultúry a športu Mestského úradu Galanta (ďalej aj „mestský úrad“ alebo „MsÚ“). Potreba prijatia športového referenta podľa navrhovateľa vyplývala z diskusie s učiteľmi všetkých základných škôl v obvode mesta Galanta.

Podľa navrhovateľa v čase vzniku pracovného pomeru pána Süttöa boli v rámci organizačnej štruktúry Mestského úradu Galanta voľné dve funkčné miesta, takže rozpočet nebol nijako modifikovaný.

Navrhovateľ uvádza, že konal podľa § 13 ods. 1 a 4 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo zákon č. 369/1990 Zb.“) v zmysle svojich oprávnení (výlučnej právomoci primátora), ktoré nie je možné preniesť na zastupiteľstvo, t. j. vykonával len svoju kompetenciu, ktorá mu zo zákona o obecnom zriadení prináleží v súlade s plnením jeho úloh ako predstaviteľa mesta.

Okrem uvedeného navrhovateľ tiež uvádza, že mestské zastupiteľstvo rozhodovalo 18. februára 2016 v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a s rokovacím poriadkom a že jeho zasadnutie viedla osoba, ktorá nie je oprávnená viesť jeho rokovania. Podľa navrhovateľa vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bola aj nesprávne určená výška sankcie (uvedená suma podľa neho nepredstavuje dvanásťnásobok jeho platu). Navrhovateľ zastáva názor, že mestské zastupiteľstvo porušilo pri rozhodovaní všeobecné procesné princípy, keďže postupovalo v priamom rozpore so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol takto:„Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Galante č. 1/2016, zo dňa 18. februára 2016, v zmysle článku 9 ods. 1 písmena b) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, sa v celosti zrušuje. Odporca je povinný nahradiť Navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 363,80 Eur (2 x 143 Eur + režijný paušál vo výške 8,58 Euro + DPH, spolu 363,80 Eur) na účet právneho zástupcu... vedený v ⬛⬛⬛⬛ “

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí a uznesením č. k. II. ÚS 400/2016-16 z 12. mája 2016 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie prípisom z 24. mája 2016 vyzval ústavný súd mestské zastupiteľstvo (odporcu), aby sa vyjadrilo k vecnej stránke prijatej sťažnosti a v rovnakej lehote zaslalo spisovú dokumentáciu, ktorá bola základom prijatia napadnutého rozhodnutia vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“).

Mestské zastupiteľstvo sa k prijatému návrhu vyjadrilo podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna 2016 takto:

«Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva mesta Galanta, č. 1/2016 zo dňa 18. 2. 2016 spĺňa všetky náležitosti v zmysle príslušných ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov. Naďalej trváme na tom, že v danom prípade, prijatie do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu samostatný odborný referent športu p ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len M. S.), vtedajšieho trénera futbalového klubu ⬛⬛⬛⬛, považujeme zo strany primátora mesta Galanta − ⬛⬛⬛⬛ za uprednostnenie svojho osobného záujmu pred záujmom verejným, z nasledovných dôvodov:

1) Z dokumentu „Záznam z preverenia ústne podaného podnetu predsedom poslaneckého klubu SMK − MKP a nezávislých poslancov“ zo dňa 9. 7. 2015 vypracovaného hlavným kontrolórom mesta Galanta − ⬛⬛⬛⬛ jasne vyplýva, že menovaný zamestnanec M. S., bol prijatý do zamestnania na pracovnú pozíciu − samostatný odborný referent športu i napriek tomu, že v organizačnej štruktúre a v tom čase platnej systemizácie pracovných miest na Mestskom úrade v Galante nebolo voľné miesto na uvedenú pracovnú pozíciu, keďže ani v tom čase prijatia M. S. táto pozícia v organizačnej štruktúre MsÚ neexistovala (viď. dôkaz − Záznam z preverenia ústne podaného podnetu predsedom poslaneckého klubu SMK − MKP a nezávislých poslancov). Na túto skutočnosť poukazuje aj vo svojom dokumente s názvom: „Stanovisko k zaradeniu zamestnanca ⬛⬛⬛⬛ − športového referenta na Oddelení školstva, kultúry a športu na MsÚ v Galante“ dňa 21. 9. 2015, ⬛⬛⬛⬛ − vtedajšia vedúca Oddelenia 2015 (utorok) jej pán primátor tesne po obede na chodbe 1. poschodia (MsÚ) oznámil, že bude mať nového zamestnanca, ktorý bude pracovať ako referent v oblasti športu s nástupom na MsÚ od 1. 7. 2015. V organizačnej štruktúre miesto pre takúto pozíciu na Oddelení školstva, kultúry a športu nie je. Ďalej sa v tomto stanovisku konštatuje, že na rozdiel od všetkých zamestnancov, pán M. S. čipovú kartu (dochádzkovú) nedostal. V ďalšej časti tohto predmetného Stanoviska, ⬛⬛⬛⬛ uvádza, že nástup menovaného pracovníka do zamestnania mal byť k 1. 7. 2015 avšak v dňoch 1. 7. 2015 až 6. 7. 2015 sa M. S. na pracovisko vôbec nedostavil, dokonca 8. 7. 2015 vedúca Oddelenia školstva, kultúry a športu písomne o týchto skutočnostiach informovala primátora Galanty − ⬛⬛⬛⬛ listom s názvom „Oznámenie o neospravedlnenej neprítomnosti v práci“, ktoré odovzdala na sekretariáte primátora (viď. dôkaz − Oznámenie o neospravedlnenej neprítomnosti v práci).

Taktiež bolo v danej veci nevyhnutné zo strany vedúcej daného oddelenia viesť resp. založiť reálnu prezenčnú listinu (dochádzku) pre, ktorý túto prezenčnú listinu podpisoval. Podľa tejto reálnej prezenčnej listiny za mesiac júl 2015 odpracoval 10 hodín. Vo svojom Stanovisku vedúca oddelenia uvádza, že dochádzka zo strany v mesiaci august 2015 bola ešte o mnoho slabšia ako v predchádzajúci mesiac júl 2015 − podľa reálnej prezenčnej listiny za mesiac august mal odpracovaný reálny pracovný čas 3 hod. 15 min.

Čo sa týka pracovných úloh, tie dostával v písomnej forme, ktoré však neboli splnené. Možno tvrdiť, že menovaný neplnil pracovné pokyny svojho jediného nadriadeného − vedúcej Oddelenia školstva, kultúry a športu − ⬛⬛⬛⬛. I napriek uvedeným skutočnostiam mal ⬛⬛⬛⬛ podpísanú druhú − neoficiálnu dochádzkovú listinu za mesiac júl ⬛⬛⬛⬛ (ktorá okrem iného obsahuje rôzne futbalové zápasy a účasti na futbalových turnajoch − ktoré nie sú súčasťou resp. obsahom jeho pracovnej náplne), ktorý ani nie je jeho priamym nadriadeným, pričom vôbec neakceptoval upozornenia zo strany vedúcej Oddelenia školstva, kultúry a športu ⬛⬛⬛⬛, ktorá dokonca 12. 8. 2015 adresovala ďalší list primátorovi mesta Galanta − ⬛⬛⬛⬛ s názvom: „Návrh na ukončenie pracovného pomeru športového referenta ⬛⬛⬛⬛ “. Ako dôvod bolo uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny (nerešpektovanie dochádzky v mesiaci júl 2015 a taktiež aj v mesiaci august). Z pracovnej náplne možno jasne prezumovať, že mal len jedného nadriadeného (viď dokaz − Pracovná náplň), ktorá v bode 15 stanovuje, že musí plniť úlohy podľa poverenia svojho nadriadeného (t. j. ⬛⬛⬛⬛ ) a nie. Ďalej je dôležité spomenúť, že v pracovnej náplni ani v pracovnej zmluve nie sú uvedené povinnosti vykonávať pracovné úlohy resp. povinnosti aj v „teréne“ resp. v dňoch pracovného pokoja, ako to uvádza ⬛⬛⬛⬛ vo svojej sťažnosti adresovanej ÚS SR. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že z konania primátora je evidentné, že v danom prípade a v daných súvislostiach uprednostnil osobný záujem v súvislosti s osobou voči verejnému záujmu. Túto skutočnosť možno dokázať aj tým, že napriek tomu, že do zamestnania v prevažnej miere nechodil a neplnil si svoje pracovné povinnosti mu bola uhradená v mesiacoch júl a august plná výška mzdy.

2.) Komisia na ochranu verejného záujmu a tiež Mestské zastupiteľstvo v Galante v rámci dokazovania a objasňovania veci samotnej, preskúmala všetky dostupné súvisiace dokumenty a vypočuli sa osoby zainteresované v tejto súvislosti. Je potrebné zdôrazniť, že v uvedenom konaní sa nikdy nepoužil slovný výraz „... že došlo k porušeniu zákona...“, ale slovný výraz „... vo veci možného porušenia ustanovení...“. Uvedené konštatovanie je zavádzajúce. Procesný postup pri uvedenom konaní zodpovedá presne opísaným skutočnostiam uvedeným v samotnom „Rozhodnutí“.

3.) Mestské zastupiteľstvo 18. 2. 2016 rozhodovalo v súlade s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. a tiež aj so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a aj v súlade s Rokovacím poriadkom MsZ, nakoľko vlastným uznesením schválilo, že sa konanie bude konať na neverejnej časti zasadnutia MsZ.

4.) Zasadnutie Mestského zastupiteľstva na svojej neverejnej časti dňa 18. 2. 2016 zasadalo v súlade s rokovacím poriadkom MsZ. Z dôvodu, že primátor ⬛⬛⬛⬛ sa odmietol zúčastniť tejto časti rokovania, rokovanie viedol viceprimátor ⬛⬛⬛⬛, ktorý túto časť zahájil a odovzdal slovo predsedovi komisie na ochranu verejného záujmu pri MsZ v Galante ⬛⬛⬛⬛, ktorý uviedol danú problematiku a po ukončení rozpravy Mestské zastupiteľstvo prijalo vlastné Rozhodnutie č. 1/2016 zo dňa 18. 2. 2016. Po prijatí Rozhodnutia, rokovanie MsZ ukončil viceprimátor.

5.) Spôsob hlasovania, ktoré Mestské zastupiteľstvo v danom prípade aplikovalo bolo tzv. aklamačné. Podľa Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva čl. 17 ods. 2 stanovuje: Verejne sa hlasuje použitím technického zariadenia. Ak zlyhá technické zariadenie hlasuje sa podľa mien. Oba spôsoby hlasovania sú rovnocenné. V uvedenom prípade bolo celé technické zariadenie vypnuté. Uvedený spôsob hlasovania odsúhlasili resp. schválili prítomní poslanci MsZ v Galante.

6.) Sťažovateľ namieta spôsob hlasovania pri danom Rozhodnutí, kde poslanci, ktorí hlasovali za dané Rozhodnutie svoje hlasovanie potvrdili vlastnoručným podpisom. Podotýkame, že Rozhodnutie mestského zastupiteľstva vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podpisujú poslanci Mestského zastupiteľstva. Rozhodnutie musia podpísať aspoň poslanci, ktorí hlasovali za uvedené rozhodnutie.

7.) Výšku vypočítanej pokuty, ktorá bola Mestským zastupiteľstvom uložená na základe Rozhodnutia, primátorovi mesta ⬛⬛⬛⬛ bola vypočítaná pracovníčkou finančného oddelenia MsÚ v Galante − mzdová účtovníčka ⬛⬛⬛⬛ (viď. dôkaz). Požiadavka zo strany predsedu komisie na ochranu verejného záujmu

vo vzťahu k výpočtu presnej sumy, ktorá je uvedená v Rozhodnutí ako sankcia bola: Vypočítať presnú výšku pokuty v súlade so zákonom č. 357/2004 Z. z. (ročný príjem predstavuje celkový úhrn zdaniteľných príjmov za kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, zjednodušene tzv. brutto príjem). Tento úkon bol zo strany pracovníčky MsÚ aj vykonaný − (viď. dôkaz, na základe ktorého bola aj výška pokuty primátorovi mesta Galanta − ⬛⬛⬛⬛ udelená). Správnosť výpočtu výšky pokuty 24 750, 34 Eur bola opätovne potvrdená listom prednostu MsÚ v Galante zo dňa 8. 6. 2016 (viď. príloha − dôkaz).

8.) V súvislosti s uvedenou kauzou dňa 28. 10. 2015 ⬛⬛⬛⬛ − primátor mesta Galanta vykonal zmenu organizačnej štruktúry na MsÚ v Galante. Dôvodom uvedenej zmeny bolo zrušenie oddelenia školstva kultúry a športu, ktorej vedúcou bola práve ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola v tom čase práceneschopná. Podľa nášho názoru hlavným cieľom tejto zmeny resp. organizačnej zmeny bolo dosiahnuť zo strany odchod ⬛⬛⬛⬛ zo zamestnania na MsÚ v Galante, k čomu nakoniec aj s odstupom času aj došlo.

9.) Pre účely zaručenia spravodlivého procesu požadujeme verejné pojednávanie Senátu Ústavného súdu SR s prípadným vypočutím svedkov v uvedenom konaní.

10.) Kompletná spisová dokumentácia, ktorá je v prílohe zaslaná na základe požiadavky na Ústavný súd SR, bola taktiež po schválení Rozhodnutia Mestským zastupiteľstvom, zaslaná primátorovi mesta Galanta, ⬛⬛⬛⬛.»

Na vyjadrenie odporcu reagoval navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 29. júna 2016 takto:

«Samotné konštatovanie Mestského zastupiteľstva, že Rozhodnutie obsahuje, všetky náležitosti, podľa Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), je nepostačujúce, nakoľko v návrhu na preskúmanie rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Galante, boli uvedené z našej strany viaceré závažné pochybenia, na ktoré Mestské zastupiteľstvo žiadnym spôsobom nereagovalo ani akýmkoľvek spôsobom nevyvrátilo, z čoho možno vyvodiť záver, že sa s touto našou argumentáciou stotožnilo a akceptovalo ju.

V záujme prehľadnosti je naša odpoveď členená podľa bodov obsiahnutých vo vyjadrení. Z našej strany sa pridržiavame v plnom rozsahu skutočností uvedených v Návrhu.

K bodu 1

Mestské zastupiteľstvo, prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛ neuvádza akékoľvek relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo porušenie Zákona zo strany mojej osoby, pričom v rámci tohto bodu vyjadrenia, je doslovne citované výlučne stanovisko

. Ako som uviedol i v návrhu, konal som v súlade so zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o OZ“) ako i s inertnými predpismi MsÚ Galanta, pričom väčšinu pracovných úloh som zadával pánovi Süttöovi osobne a kontroloval som jeho pracovný čas, čo uvádzam od počiatku celého konania. Opakujem a zdôrazňujem, že moja kompetencia vychádza zo samotného znenia zákona o OZ a ako z interných dokumentov MsÚ Galanta, čo je preukázateľná skutočnosť, bez ohľadu na „právne hodnotenie“ Mestského zastupiteľstva v Galante.

Podľa § 4 (správne má byť § 13 ods. 4, pozn.) zákona o OZ, Starosta

b) vykonáva obecnú správu,

d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu,

e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.“

Podľa § 16 ods. 3 zákona o OZ (3) „Prácu obecného úradu riadi starosta“. Taktiež si dovoľujem uviesť, že predmetom tohto konania nie je hodnotenie práce p. Süttöa, ale údajné porušenie Zákona zo strany mojej osoby, nejde tu o pracovnoprávny spor tykajúci sa hodnotenia práce a pracovnej disciplíny p., pričom z bodu 1 vyjadrenia Mestského zastupiteľstva je možné vyvodiť opak. Z vyjadrenia Mestského zastupiteľstva nevyplýva, prečo sa nevysporiadali s výpoveďami mojej osoby, zástupkyne prednostu p. ⬛⬛⬛⬛, prípadne prečo nebol požiadaný o podanie vysvetlenia osobne p..

Mestské zastupiteľstvo argumentuje, pomocou pracovnej náplne pána, z čoho vyvodzuje závery, že výlučným nadriadeným p. bola ⬛⬛⬛⬛, ako i to, že z pracovnej náplne nevyplýva práca v teréne.

K uvedenému si dovoľujem uviesť nasledovné: pracovná náplň je svojou povahou písomný pokyn zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ je oprávnený jednostranne v rámci druhu práce túto rozširovať, zužovať, dávať príkazy. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1) ďalej len „Zákon o OZ“... „Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia.) Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.“ Ako najvyšší výkonný orgán obce som využil svoje oprávnenie a v rozsahu druhu práce, som zadával zamestnancovi pánovi pracovné príkazy, ktoré plnil na území celého mesta Galanta. Z povahy svojej funkcie som nadriadeným jednak p. ako i p. a zároveň disponujem kompetenciami zadávať zamestnancom pracovné úlohy v rámci druhu práce.

K bodu 2

Zo strany komisie bolo skúmané a vyhodnocované len selektívne „dôkazy“, ako je uvedené v samotnom Návrhu. V prípade, ak konajúci orgán vyvodí záver na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v prípade nedostatočne a nepresvedčivo vyložených dôvodov, resp. v prípade absencie skutkových dôvodov ide o arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie vydané v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

Mestskému zastupiteľstvu bola zverená právomoc vykonávať konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa Zákona, pričom v konaní podľa Zákona má postavenie orgánu verejnej moci.

Mestské zastupiteľstvo, ako i jeho komisie, sú povinné konať len na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom ustanoveným zákonom, pričom bolo povinné náležité zistilo skutkový stav a na základe náležité zisteného skutkového stavu rozhodnúť.

Na prvej strane prílohy č. 11 (Záznam zo zasadnutia komisie na ochranu verejného záujmu zo dňa 28. 09. 2015, predseda tejto komisie konštatuje v prípade p. „prišlo k porušeniu zákona, komisia by mala prijať uznesenie ohľadom začatia konania v uvedenej veci“, t. j už v čase pred začatím konania bol jej predseda presvedčený o mojej vine. K bodu 3

Obecné zastupiteľstvo nie je oprávnené rozhodnúť svojvoľne o tom, či konanie bude prebiehať na neverejnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva, poslanci môžu vykonávať svoju pôsobnosť výlučne v súlade so zákonom a v jeho medziach. Predmetom neverejného zasadnutia nebola žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu v § 12 ods. 9 Zákona o OZ, preto konanie na neverejnom zasadnutí možno považovať za porušenie zákona.

K bodu 4

Nakoľko rokovanie Mestského zastupiteľstva nemohlo byť z titulu programu neverejné, nemožno konštatovať, že zasadalo v súlade s rokovacím poriadkom. Predseda komisie na ochranu verejného záujmu nie je osobou oprávnenou, ktorá je oprávnená viesť rokovania obecného zastupiteľstva, pričom vo vyjadrení Mestského zastupiteľstva absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak.

K bodu 5

V čase hlasovania na hlasovacom zariadení sa technický problém nevyskytol, čo nepriamo potvrdzuje Mestské zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení: „v uvedenom prípade bolo celé technické zariadenie vypnuté“. V prípade, ak nie je problém s hlasovacím zariadením, boli poslanci povinný hlasovať verejne s použitím technického zariadenia. K bodu 7

Výška udelenej pokuty nebola správne vypočítaná, jej rozdiel predstavuje 2 eurocenty.

K bodu 8

Uvedené tvrdenia sú osobným názorom p. ⬛⬛⬛⬛ autora vyjadrenia za Mestské zastupiteľstvo Galanta. Uvedené tvrdenie sú ako také nepravdivé, pričom ale, nemajú žiadny súvis s konaním vo veci údajného porušenia Zákona z mojej strany, a nie je dôvod sa s nimi bližšie zaoberať. II.

Na základe skutočností a dôkazov uvedených v Návrhu, ako i v tomto vyjadrení, navrhujem aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci samej rozhodol týmto nálezom: Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Galante č. 1/2016, zo dňa 18. februára 2016, v zmysle článku 9 ods. 1 písmena b) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov, sa v celosti zrušuje.

Odporca je povinný nahradiť Navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3 x 143 Eur + režijný paušál vo výške 8,58 Euro + DPH, spolu 545,870 Eur na účet právneho zástupcu číslo: ⬛⬛⬛⬛, vedený v ⬛⬛⬛⬛ »

II.

Ústavnoprávne a ďalšie právne východiská pre rozhodovanie ústavného súdu

Pokiaľ ide o platnú právnu úpravu, na vec navrhovateľa sú v prvom rade aplikovateľné príslušné ustanovenia ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. [najmä čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 3 ods. 1, 3 a 4, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a), čl. 6, čl. 9 ods. 1 písm. b), ods. 2, 6, 10 písm. e) a ods. 15 a čl. 10 ods. 3], ako aj príslušné ustanovenia zákona o ústavnom súde (§ 73a a § 73b), ktoré musí ústavný súd interpretovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom. Relevantným podkladom na rozhodovanie ústavného súdu sú tiež príslušné ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 253/1994 Z. z.“), ktorý upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest, ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie, a to najmä § 2 ods. 1, 3 a 4, ako aj relevantné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. [najmä § 12 ods. 9 a 12, § 13 ods. 1, § 13 ods. 4 písm. d) a § 16 ods. 3].

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.

Podľa čl. 3 ods. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie.

Podľa čl. 6 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.

Podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. oznámenie podľa odseku 1 je verejný funkcionár povinný vykonať aj vtedy, ak ide o rokovanie o veci, z ktorej má majetkový prospech politická strana alebo politické hnutie, ktorého je členom, ak je mu táto skutočnosť známa.

Podľa čl. 6 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. oznámenie podľa odseku 1 alebo odseku 2 je orgán, na ktorého rokovaní sa vykonalo oznámenie, povinný zaznamenať do zápisu alebo záznamu o rokovaní.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. starosta o. i. vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. prácu obecného úradu riadi starosta.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. upravuje zákon o ústavnom súde v § 73a a § 73b.

Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

III.

Preskúmanie námietok navrhovateľa a právne závery ústavného súdu

Rešpektujúc § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí, a v nadväznosti na uvedené skutkové a ústavnoprávne a ďalšie právne východiská bolo úlohou ústavného súdu v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmať námietky navrhovateľa a posúdiť, či sú spôsobilé na to, aby na ich základe zrušil napadnuté rozhodnutie mestského zastupiteľstva z dôvodu, že

- konanie navrhovateľa nebolo v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z.,

- postup mestského zastupiteľstva predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z., alebo z dôvodu, že

- výška pokuty uloženej navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi nebola vypočítaná správne.

Vychádzajúc z časti I tohto nálezu, námietky navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva možno sumarizovať takto:

a) mestské zastupiteľstvo prekročilo v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ústavné a zákonné limity svojho rozhodovania vo veci navrhovateľa (ďalej len „prvá námietka“),

b) mestské zastupiteľstvo nedostatočne odôvodnilo, akým spôsobom primátor uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom (ďalej len „druhá námietka“),

c) mestské zastupiteľstvo sa dopustilo ďalších procesných pochybení (vedenie zasadnutia obecného zastupiteľstva, zmena spôsobu prerokúvania veci navrhovateľa bez náležitého odôvodnenia, zvolený spôsob hlasovania vylučujúci využitie inak štandardne používaného technického zariadenia, síce minimálne, ale predsa nesprávne vypočítaná výška uloženej pokuty (ďalej len „tretia námietka“).

Podľa názoru ústavného súdu niektoré procesné pochybenia mestského zastupiteľstva uvedené v tretej námietke pri samostatnom posudzovaní nedosahujú intenzitu, ktorá by signalizovala potrebu zrušiť napadnuté rozhodnutie; nevylučuje však, že tieto procesné pochybenia za určitých okolností a pri ich kumulatívnom posudzovaní by mohli viesť k inému záveru.

Za kľúčovú považuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa prvých dvoch námietok, a preto sa pri svojom rozhodovaní sústredil na ich preskúmanie.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už ústavný súd zdôraznil, že z jeho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasl. ústavy, a preto aj v okolnostiach prípadu navrhovateľa s prihliadnutím na zistené skutočnosti a na svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania v danej veci aj výhrady navrhovateľa smerujúce voči nedostatkom vydaného (napádaného) rozhodnutia mestského zastupiteľstva a voči procesnému postupu zastupiteľstva v konaní v danej veci (m. m. I. ÚS 356/08).

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy). Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu (m. m. I. ÚS 356/08).

Vychádzajúc z uvedených princípov, pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa považoval ústavný súd za kľúčový aspekt ústavnoprávny rozmer problému, najmä preukázanie príčinnej súvislosti medzi mestským zastupiteľstvom vypočítanými pochybeniami navrhovateľa uvedenými v napadnutom rozhodnutí a tvrdením mestského zastupiteľstva, že navrhovateľ svojím konaním uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.

Mestské zastupiteľstvo totiž založilo svoje rozhodnutie na tvrdení, že primátor v súvislosti s výkonom svojej funkcie ako štatutárny orgán mesta porušil pracovnoprávne predpisy, predovšetkým Zákonník práce a interné predpisy mesta v súvislosti so vznikom pracovného pomeru ⬛⬛⬛⬛ na základe pracovnej zmluvy uzavretej 30. júna 2015 s nástupom od 1. júla 2015 na dobu určitú (na pozíciu športového referenta), ktorý skončil z iniciatívy zamestnanca v skúšobnej dobe k 31. augustu 2015 na základe skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí (predovšetkým absencia takejto funkcie v organizačnom poriadku mestského úradu, „zdvojená“ zodpovednosť tohto zamestnanca jednak vo vzťahu k príslušnej vedúcej správneho útvaru mestského úradu a jednak vo vzťahu k samotnému navrhovateľovi – primátorovi, nedodržiavanie štandardného pracovného režimu – absencie v zamestnaní, miesto výkonu práce a pod.). S týmito nedostatkami sa zaoberal na základe ústne podaného podnetu predsedu poslaneckého klubu SMK – MKP a nezávislých poslancov 9. júla 2015 Útvar hlavného kontrolóra mesta Galanta. Súčasťou predloženej spisovej dokumentácie ústavnému súdu bolo aj stanovisko k zaradeniu zamestnanca ⬛⬛⬛⬛ – športového referenta na oddelení školstva, kultúry a športu MsÚ v Galante z 21. septembra 2015 (t. j. už po skončení pracovného pomeru tohto zamestnanca, pozn.), ako aj stanovisko komisie na ochranu verejného záujmu pri MsZ z 25. septembra 2015, predmetom rokovania ktorej bolo prerokovanie ústneho podnetu poslanca MsZ – prijatie nového zamestnanca na oddelení školstva, kultúry a športu s odporúčaním začatia konania podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vo veci možného porušenia čl. 4 ods. 2 písm. a) tohto ústavného zákona zo strany navrhovateľa – primátora mesta Galanta. V nadväznosti na toto uznesenie mestské zastupiteľstvo svojím uznesením MsZ č. 137/Z-2015 z 26. novembra 2015 začalo voči navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Následne sa 28. januára 2016 konalo neverejné zasadnutie MsZ, na ktorom sa rokovalo o predmetnej veci pod vedením predsedu komisie na ochranu verejného záujmu pri MsZ, a na neverejnom 15. zasadnutí MsZ Galanta 18. februára 2016 bolo prijaté napadnuté uznesenie.

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať, že navrhovateľ sa mohol v súvislosti s prijatím ⬛⬛⬛⬛ do pracovného pomeru na mestskom úrade a jeho pracovným zaradením dopustiť určitých pochybení.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia mestského zastupiteľstva je síce obsiahnutý celý rad pochybení navrhovateľa, ale absentuje v ňom preukázanie akejkoľvek súvislosti s tvrdením mestského zastupiteľstva, že navrhovateľ svojím postupom, resp. konaním vo funkcii primátora uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom, t. j. napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, akým spôsobom mal navrhovateľ svojím konaním uprednostniť svoj osobný záujem.

Podľa názoru ústavného súdu nie je napadnuté rozhodnutie MsZ dostatočne skutkovo vymedzené a nevyplýva z neho uprednostnenie, akého konkrétneho osobného záujmu mestské zastupiteľstvo navrhovateľovi vytýka. Skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti uprednostniť verejný záujem pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. musí byť podľa názoru ústavného súdu identifikované v rozhodnutí natoľko dostatočne a presne, aby ho nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol v „hre“. Zároveň platí, že dodatočné vysvetľovanie skutočného dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia je právne irelevantné.

Keďže skutkové zistenia mestského zastupiteľstva nie sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako konkretizované, a nie je ani dostatočne zrejmé, z akých dôkazov a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého mestské zastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo, ústavný súd, vychádzajúc z výroku i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva Galanta č. 1/2016 z 18. februára 2016 je nepreskúmateľné. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie (ako také) prima facie nespĺňa predpoklady ústavne konformného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Opačný záver ústavného súdu by mohol vytvoriť priestor na možné zneužívanie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (napr. na „vyrovnávanie si účtov“).

Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy sa premieta pri ochrane práva do požiadavky rešpektovania postupu ustanoveného príslušným procesným poriadkom (v okolnostiach daného prípadu upraveným v čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), pričom rešpektovanie tohto postupu je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu, preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku na to, aby mohlo byť rozhodnutie orgánu verejnej moci považované za zákonné a ústavne konformné.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že mestské zastupiteľstvo svoje závery „neoprelo“ o preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to bolo potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a v uvedenej podobe aj za arbitrárne.

Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva z 18. februára 2016 (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základe už uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie, pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

IV.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Navrhovateľ vyčíslil trovy konania v rozsahu troch úkonov právnej služby urobené v roku 2016 v celkovej sume 545,87 € vrátane zvýšenia o 20 %, pretože právny zástupca je platiteľom DPH.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Úhradu priznal navrhovateľovi za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu a vyjadrenie k vyjadreniu mestského zastupiteľstva) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 143 € [1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume po 8,58 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] + DPH predstavuje sumu 545,69 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Pretože mestské zastupiteľstvo ako účastník tohto konania je zastupiteľským orgánom mesta, bola ústavným súdom uložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľa mestu, ktoré disponuje právnou subjektivitou. Priznanú úhradu trov konania je mesto Galanta povinné zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie InLaw s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu [§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku (bod 2 výroku tohto nálezu)].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016