SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 400/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 12943/2014,Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014, ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.18 Er 256/2006 a uznesením z 3. septembra 2012 (Rvp 12943/2014), sp. zn. 19 Er 406/2008a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 13889/2014) a sp. zn. 10 Er 321/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14823/2014) a postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 26 Er 3535/2014 a uznesením z 10. apríla 2014 (Rvp 14822/2014), akoaj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešovev konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 45/2014 a uznesením z 29. apríla2014 (Rvp 12943/2014), 18 CoE 67/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 13889/2014),5 CoE 49/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14822/2014) a 18 CoE 59/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14823/2014), a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 12943/2014, Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12943/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a akoneprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli6. a 27. októbra 2014 a 10. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod spisovými značkami:18 Er 256/2006 a uznesením z 3. septembra 2012 (Rvp 12943/2014), 19 Er 406/2008a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 13889/2014), 10 Er 321/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14823/2014) a postupom Okresného súdu Prešov (spolu ďalejlen „okresné súdy“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 3535/2014 a uznesenímz 10. apríla 2014 (Rvp 14822/2014) (ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“),ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 chartya práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 45/2014 a uznesenímz 29. apríla 2014 (Rvp 12943/2014), 18 CoE 67/2014 a uznesením z 26. júna 2014(Rvp 13889/2014), 5 CoE 49/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14822/2014)a 18 CoE 59/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14823/2014) (ďalej len „napadnutéuznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného, (ďalej len„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a právo podľa dohovoru, pričom k ichporušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že všeobecné súdy nerozhodli o jej „návrhu na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ“, pričom všeobecné súdy „neuviedli dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania... nezaoberali“.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako i krajský súd veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnejúpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHSz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernicaRady“), pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buďdojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocneniadlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhupovažovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdynerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázkySúdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalázmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresných súdov vnapadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných právpodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnutéuznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primeranéfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť ajnávrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených právzaručených ústavou, chartou, dohovorom postupom a označenými uzneseniami okresnýchsúdov, ako aj postupom a označenými uzneseniami krajského súdu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a orgánu verejnej moci, proti ktorémusťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,že predtým, ako boli podané tieto sťažnosti, boli ústavnému súdu doručené: 3. októbra 2014sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 12917/2014, 24. októbra 2014 sťažnosť vedená pod sp. zn.Rvp 14180/2014 a 6. novembra 20014 sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn.Rvp 14645/2014 a sp. zn. Rvp 14651/2014, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorýmby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiežporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad v konanívedenom pod sp. zn. 18 Er 256/2006 a uznesením z 3. septembra 2012, sp. zn.19 Er 406/2008 a uznesením zo 7. januára 2014, sp. zn. 10 Er 321/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.26 Er 3535/2014 a uznesením z 10. apríla 2014, ako aj porušenie jej základných práv podľačl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1dodatkového protokolu a podľa čl. 47 charty postupom krajského súdu v konaniachvedených pod sp. zn. 18 CoE 45/2014 a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn.18 CoE 67/2014 a uznesením z 26. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 49/2014 a uznesenímz 12. augusta 2014 a sp. zn. 18 CoE 59/2014 a uznesením z 26. júna 2014, zrušil napadnutéuznesenia okresných súdov i krajského súdu, ktorým boli potvrdené uznesenia okresnýchsúdov o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznalprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súdv tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod spisovými značkami: Rvp 12943/2014,Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014 so sťažnosťami vedenými podspisovými značkami: Rvp 12917/2014, Rvp 14180/2014, Rvp 14645/2014a Rvp 14651/2014 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy a uzneseniaokresných súdov a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiadav nich vysloviť porušenie tých istých základných práv a zrušiť napadnuté uzneseniakrajského súdu, priznať finančné zadosťučinenie a priznať úhradu trov konania. Na tomtozávere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti doručené 3. októbra 2014, 24. októbra 2014 a6. novembra 20014 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu nežsťažnosti doručené ústavnému súdu 6. októbra 2014, 27. októbra 2014 a 10. novembra 2014,keďže obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupoma uzneseniami okresných súdov, ako aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1dodatkového protokolu postupom a uzneseniami krajského súdu a obsahujú návrh nazrušenie totožných rozhodnutí krajského súdu, priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnostiachvedených pod sp. zn. Rvp 12917/2014, sp. zn. Rvp 14180/2014, sp. zn. Rvp 14645/2014 asp. zn. Rvp 14651/2014.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažnostíústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, ústavnýsúd už v tých istých veciach viedol pod spisovými značkami: Rvp 12917/2014,Rvp 14180/2014, Rvp 14645/2014 a Rvp 14651/2014 konania začaté skôr. Uvedené zistenieodôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod spisovými značkami: Rvp 12943/2014,Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotvenéhov § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutouv sťažnostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2015