znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 400/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 12943/2014,Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014, ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.18 Er 256/2006 a uznesením z 3. septembra 2012 (Rvp 12943/2014), sp. zn. 19 Er 406/2008a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 13889/2014) a sp. zn. 10 Er 321/2009 a uznesenímz 13.   septembra   2013   (Rvp   14823/2014)   a postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konanívedenom pod sp. zn. 26 Er 3535/2014 a uznesením z 10. apríla 2014 (Rvp 14822/2014), akoaj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Prešovev konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 45/2014 a uznesením z 29. apríla2014 (Rvp 12943/2014), 18 CoE 67/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 13889/2014),5 CoE   49/2014   a uznesením   z 12.   augusta   2014   (Rvp 14822/2014)   a 18   CoE   59/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14823/2014), a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 12943/2014, Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12943/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   akoneprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli6. a 27. októbra 2014   a   10.   novembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa   čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Poprad   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:18 Er 256/2006   a   uznesením   z   3.   septembra   2012   (Rvp   12943/2014),   19   Er   406/2008a uznesením   zo 7. januára   2014   (Rvp   13889/2014),   10   Er   321/2009   a   uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14823/2014) a postupom Okresného súdu Prešov (spolu ďalejlen   „okresné   súdy“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Er   3535/2014   a   uznesenímz 10. apríla 2014 (Rvp 14822/2014) (ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“),ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 chartya práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“)   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   18   CoE   45/2014   a   uznesenímz 29. apríla   2014   (Rvp   12943/2014),   18 CoE 67/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014(Rvp 13889/2014),   5   CoE   49/2014   a uznesením   z   12.   augusta   2014   (Rvp   14822/2014)a 18 CoE 59/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14823/2014) (ďalej len „napadnutéuznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa   podmienok   dohodnutých   v   úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného, (ďalej len„rozhodcovský   súd“),   alebo   dlžníci   priamo   v   úverových   zmluvách   splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.

Na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresných   súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   v   obšírnej   argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a právo podľa dohovoru, pričom k ichporušeniu   malo   dôjsť   predovšetkým   tým,   že   všeobecné   súdy   nerozhodli   o   jej „návrhu na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní   EÚ“, pričom   všeobecné   súdy „neuviedli   dôvody,   pre   ktoré   sa   návrhom na prerušenie konania... nezaoberali“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako i krajský súd veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnejúpravy   v   interakcii   s   výkladovými   pravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHSz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernicaRady“), pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buďdojednanie   rozhodcovskej   doložky   v   úverovej   zmluve,   alebo   udelenie   splnomocneniadlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhupovažovali   za   neprijateľnú   podmienku,   a   v   tomto   smere   podľa   sťažovateľky   súdynerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázkySúdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalázmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresných súdov vnapadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných právpodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského   súdu   v   napadnutých   konaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami,   napadnutéuznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primeranéfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť ajnávrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených   právzaručených ústavou, chartou, dohovorom postupom a označenými uzneseniami okresnýchsúdov, ako aj postupom a označenými uzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným   súdom,   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiežprihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   orgánu   verejnej   moci,   proti   ktorémusťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   označené   právne   normy,   tak,   žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   prípravou   na   predbežné   prerokovanie   sťažností   zistil,že predtým, ako boli podané tieto sťažnosti, boli ústavnému súdu doručené: 3. októbra 2014sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 12917/2014, 24. októbra 2014 sťažnosť vedená pod sp. zn.Rvp   14180/2014   a   6.   novembra   20014   sťažnosti   sťažovateľky   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 14645/2014 a sp. zn. Rvp 14651/2014, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorýmby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a   tiežporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad v konanívedenom   pod sp.   zn.   18   Er   256/2006   a   uznesením   z   3.   septembra   2012,   sp.   zn.19 Er 406/2008   a uznesením   zo   7.   januára   2014,   sp.   zn.   10   Er   321/2009   a   uznesenímz 13. septembra 2013 a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.26 Er 3535/2014 a uznesením z 10. apríla 2014, ako aj porušenie jej základných práv podľačl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   ústavy   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa   čl.   1dodatkového   protokolu   a   podľa   čl.   47   charty   postupom   krajského   súdu   v   konaniachvedených   pod   sp.   zn.   18 CoE 45/2014   a   uznesením   z   29.   apríla   2014,   sp.   zn.18 CoE 67/2014   a   uznesením   z 26. júna 2014,   sp.   zn.   5   CoE   49/2014   a   uznesenímz 12. augusta 2014 a sp. zn. 18 CoE 59/2014 a uznesením z 26. júna 2014, zrušil napadnutéuznesenia okresných súdov i krajského súdu, ktorým boli potvrdené uznesenia okresnýchsúdov   o   zastavení   exekúcie   vedenej   v   prospech   sťažovateľky,   a   sťažovateľke   priznalprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súdv tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   spisovými   značkami:   Rvp   12943/2014,Rvp 13889/2014,   Rvp 14822/2014   a   Rvp   14823/2014   so   sťažnosťami   vedenými   podspisovými   značkami:   Rvp   12917/2014,   Rvp   14180/2014,   Rvp   14645/2014a Rvp 14651/2014 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy a uzneseniaokresných súdov a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiadav nich   vysloviť   porušenie   tých   istých   základných   práv   a   zrušiť   napadnuté   uzneseniakrajského súdu, priznať finančné zadosťučinenie a priznať úhradu trov konania. Na tomtozávere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti doručené 3. októbra 2014, 24. októbra 2014 a6.   novembra   20014   obsahujú   rozsiahlejšiu   argumentáciu,   ako   aj   formuláciu   petitu   nežsťažnosti doručené ústavnému súdu 6. októbra 2014, 27. októbra 2014 a 10. novembra 2014,keďže obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods.   1   ústavy   a   podľa   čl.   47   charty,   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupoma uzneseniami okresných súdov, ako aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1dodatkového   protokolu   postupom   a uzneseniami   krajského   súdu   a   obsahujú   návrh   nazrušenie   totožných   rozhodnutí   krajského   súdu,   priznanie   primeraného   finančnéhozadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania, čoho sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnostiachvedených pod sp. zn. Rvp 12917/2014, sp. zn. Rvp 14180/2014, sp. zn. Rvp 14645/2014 asp. zn. Rvp 14651/2014.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažnostíústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, ústavnýsúd   už   v   tých   istých   veciach   viedol   pod   spisovými   značkami:   Rvp   12917/2014,Rvp 14180/2014, Rvp 14645/2014 a Rvp 14651/2014 konania začaté skôr. Uvedené zistenieodôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod spisovými značkami: Rvp 12943/2014,Rvp 13889/2014, Rvp 14822/2014 a Rvp 14823/2014 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotvenéhov § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutouv sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015