znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 400/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti J. P. a P. P., obaja bytom P., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 129/1994 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. a P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 C 129/1994   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 129/1994 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. a P. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   P.   a P.   P.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   10 923 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťstodvadsaťtri   slovenských   korún) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 5. novembra 2008 č. k. II. ÚS 400/08-20 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a P. P. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 129/1994.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Sťažovatelia v I. a II. rade sú žalobcami v právnej veci o vydanie nehnuteľností vedenej pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 14 C/129/1994.

Žalobou zo dňa 16. 08. 1991 doručenou na Okresný súd Trnava dňa 09. 10. 1991 (konanie vedené pod sp. zn. 14 C/156/1991) sa sťažovatelia v I. a II. rade v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. v znení neskorších zmien a predpisov domáhali výmery 96 m2 z parciel zapísaných na L V č. 395 v k. ú. P. pod parcelami č. 5270/15 a 5270/16...

Dňa   01.   10.   1993   bolo   pod   sp.   zn.   14   C/156/1991   rozsudkom   Okresného   súdu právoplatne rozhodnuté, že odporca má predmetnú výmeru z predmetných parciel vydať sťažovateľom v I. II. rade...

Dňa 19. 10. 1994 bola uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 14 C/129/1994 v spojení   s   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   28.   04.   1995,   pod   sp.   zn. 13 Co/88/1995 povolená obnova konania na základe návrhu odporcu zo dňa 11. 05. 1994, a to na tom základe, že bola dodatočne objavená zápisnica zo dňa 13. 12. 1965, a podľa tejto   zápisnice   pôvodná   vlastníčka   predmetných   nehnuteľností   súhlasila   s   uvoľnením pozemku v dôsledku výstavby vlečky s tým, že budú vyhotovené geometrické plány a cena pozemku vyplatená vlastníkom.

V celom, zatiaľ vyše 14-ročnom (nepočítajúc konanie pôvodné) súdnom „konaní“ bolo na Okresnom súde Trnava vytýčených úctyhodných 14 pojednávaní, čo v priemere vychádza jedno pojednávanie na každý rok...»

Sťažovatelia   sa   na   prieťahy   v konaní   sťažovali   predsedovi   okresného   súdu 7. februára 2007 a 9. mája 2008. Až po poslednej sťažnosti právneho zástupcu sťažovateľov boli vo veci vykonané niektoré úkony.

V ďalšom sťažovatelia uviedli:„U   sťažovateľov   prieťahy   spôsobené   a   spôsobované   Okresným   súdom   Trnava spôsobili alarmujúci stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu domáhať sa akokoľvek a kdekoľvek svojich práv...

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predlžuje, viedli k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   sťažovateľov   v   I.   a   II.   rade   bez   zbytočných prieťahov...“

Vzhľadom na uvedené, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/129/1994 porušené.

II.   Okresnému   súdu   Trnava   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C/129/1994 konal bez ďalších prieťahov.

III.   J.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 400.000, Sk   slovom:   štyristotisíc   slovenských   korún   (13   277,57   €   slovom: trinásťtísícdvestosedemdesiatsedem Eur a päťdesiatsedem centov), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 400.000, Sk slovom: štyristotisíc slovenských korún (13 277,57 € slovom: trinásťtisícdvestosedemdesiatsedem Eur a päťdesiatsedem centov), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

V. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   J.   P.   a P.   P.   v   sume   10.928,-   Sk   slovom: desaťtísícdeväťstodvadsaťosem slovenských korún (361,66 € slovom: tristošesťdesiatjeden Eur a šesťdesiatšesť centov) advokátke JUDr. M. K., P., na jej účet č.... vedený v Č, a. s., pobočka P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov (podaním z 12. novembra 2008) a predseda okresného súdu (faxovým podaním zo 4. decembra 2008) ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľov   a   predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov uviedol:

„V právnej veci navrhovateľov J. P. a P. P., bytom P., obaja zastúpení JUDr. J. M., proti odporcovi P. spol. s r. o. v konkurze, P., zastúpenému správcom konkurznej podstaty JUDr. T. D., bol dňa 13. 5. 1994 podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C/156/1991. Súd uznesením č. k. 14 C 129/94-42 zo dňa 19. 10. 1994 obnovu konania povolil, a toto uznesenie bolo v dôsledku odvolania navrhovateľov potvrdené Krajským súdom v Bratislave dňa 28. 4. 1995. Následne bolo vo veci vytýčených viacero pojednávaní JUDr. B. M., zákonnou sudkyňou vo veci, ktorá rozsudkom č. k. 14 C/156/91-104 zo dňa 22. 10. 1997 návrh na vydanie nehnuteľnosti navrhovateľom   zamietla.   V   priebehu   odvolacieho   konania   v dôsledku   odvolania navrhovateľov, bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave č. k. 4 K 262/99, uznesením zo dňa 5. 10. 1999. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 6 Co 67/99-189 zo dňa 22. 12. 2000, rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 22. 10. 1997 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Opatrením predsedníčky súdu bola vec pridelená na ďalšie konanie JUDr. M. M. dňa 28. 6. 2001, následne dňa 5. 6. 2002 ďalším opatrením bol spis pridelený Mgr. A. T., ktorá je zákonnou sudkyňou vo veci doposiaľ.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. PN-4 C 271/01-77 zo dňa 16. 8. 2005 spojil sudca Mgr. P. M. na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. PN-4 C 271/01 a vec sp. zn. 14 C 129/94. Dňa 3. 3. 2006 bolo vytýčené pojednávanie, pričom bolo súdom zistené, že JUDr. T. D.,   správca   konkurznej   podstaty   odporcu   je   na   adrese   uvedenej   v zozname   správcov neznámy,   a   zároveň,   že   ešte   v   decembri   2005   bol   JUDr.   T.   D.   zo zoznamu   správcov konkurznej   podstaty   vyčiarknutý,   napriek   tomu   však   vo   výpise   z obchodného   registra odporcu stále bol uvádzaný ako správca konkurznej podstaty odporcu. Pojednávanie dňa 21. 6. 2006 bolo odročené za účelom zistenia skutočností ohľadom miesta, kde by správca konkurz,   podstaty   mal   sídliť,   nakoľko   súdu   nebola   známa   adresa,   z   ktorej   mal   byť predvolaný na pojednávanie. Dňa 28. 2. 2007 bol daný podnet na Krajský súd v Bratislave na zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v obchodnom registri pokiaľ ide o ustanoveného správcu konkurz, podstaty odporcu, na čo Krajský súd Bratislava dňa 17. 4. 2007 oznámil, že v obchodnom registri má úpadca vyznačené všetky právne skutočnosti tak ako ich oznámili, čo však nemenilo nič na tom, že naďalej nebolo možné predvolať správcu konkurznej   podstaty   odporcu   na   pojednávania   a   to   ani   z   adresy   uvádzanej   v   zozname správcov ani z ďalšej adresy oznámenej konkurzným súdom Krajským súdom v Bratislave. Z toho dôvodu bolo odročené aj pojednávanie dňa 12. 10. 2007. Na pojednávanie vytýčené na deň 5. 12. 2007 bolo doručené predvolanie priamo na adresu odporcu v P. Na pojednávaní dňa   5.   12.   2007   bola   vznesená   námietka   zaujatosti   sudcu   zo   strany   splnomocneného zástupcu JUDr. T. D. a po zaplatení súdneho poplatku bol spis 4. 7. 2008 predložený predsedom   súdu   JUDr.   P.   L.   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti   Krajskému   súdu v Trnave.

Uznesením č. k. 14 C 129/94-211 zo dňa 18. 12. 2007 bolo prejednanie veci vedenej pod   sp.   zn.   PN-4C   271/01   vylúčené   na   samostatné   konanie,   a   ďalej   sa   konalo   už   iba o návrhu pôvodne zapísanom pod sp. zn. 14 C 129/94. Spis bol z Krajského súdu v Trnave vrátený dňa 8. 9. 2008 a 24. 9. 2008 bolo vytýčené pojednávanie na deň 5. 11. 2008. Dňa 10. 10. 2008 ospravedlnil svoju neúčasť na práve vytýčenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľov   JUDr.   J.   M.   z   dôvodu   kolízie   tohto   pojednávania   s   jeho   ďalším pojednávaním na Okresnom súde Piešťany a zároveň žiadal o zmenu termínu pojednávania na ten istý deň ale v inú hodinu. Tomuto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu naplnenia pojednávacieho dňa pojednávaniami v iných veciach. Splnomocnený zástupca správcu konkurznej podstaty odporcu sa na pojednávaní dňa 5. 11. 2008 k veci vyjadril a doložil listinné doklady ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti, o vydanie ktorej vo veci ide. Toto pojednávanie bolo odročené na termín 23. 1. 2009.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 129/1994 zistil tento priebeh konania:

- 13. mája 1994 navrhovateľ (P.,   s. r. o.,   P.) podal na okresnom súde   návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 14 C 156/91,

- 19. októbra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, okresný súd uznesením povolil obnovu konania vo veci sp. zn. 14 C 156/91,

- 8. januára 1995 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o povolení obnovy konania,

-   28.   novembra   1994   konajúci   sudca   podal   žiadosť   o predĺženie   lehoty   na vyhotovenie rozhodnutia, predseda okresného súdu predĺžil lehotu do 6. decembra 1994,

-   17.   februára   1995   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“, sp. zn. 13 Co 88/95),

-   4.   augusta   1995   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s uznesením   krajského   súdu sp. zn. 13 Co 88/95 z 28. apríla 1995, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,

- 13. decembra 1995 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, účastníci neboli prítomní, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

-   24.   januára   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   účastníci   neboli   prítomní,   bolo odročené na neurčito,

-   21.   februára   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že si zástupca navrhovateľa naštuduje spis a rovnako aj zástupca sťažovateľov zašle písomné vyjadrenie,

- 17. apríla 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, pojednávanie bolo odročené na 5. jún 1996 s tým, že zástupca navrhovateľa zistí bydlisko p. V. a navštívi archív, bude predvolaný svedok p. H.,

-   30.   apríla   1996   právny   zástupca   sťažovateľov   požiadal   o preloženie   termínu pojednávania,

-   30.   októbra   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovatelia   boli   prítomní, pojednávanie   bolo   odročené   na   11.   december   1996   s tým,   že   bude   predvolaný   svedok Ing. B. a svedkyňa Š. V. pod hrozbou pokuty,

- 11. decembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia boli prítomní, bolo odročené na 29. január 1997,

-   29.   januára   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovatelia   boli   prítomní,   bolo odročené na neurčito s tým, že bude vypočutá p. V. v jej domácnosti,

- 26. februára 1997 bol spis doručený Okresnému súdu Piešťany z dôvodu dožiadania – výsluch svedkyne V.,

- 9. apríla 1997 sa uskutočnil výsluch Š. V.,

- 14. apríla 1997 bol spis vrátený okresnému súdu,

-12.   septembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný, pojednávanie   bolo   odročené   na   22.   október   1997   s tým,   že   bude   znova   predvolaný navrhovateľ,

-   22.   októbra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovatelia   boli   prítomní,   bol vyhlásený rozsudok, okresný súd návrh zamietol,

- 24. marca 1998 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (sp. zn. 6 Co 77/98),

- 23. apríla 1998 bol spis vrátený okresnému súdu na doplnenie,

- 15. júna 1998 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 14 C 156/91,

- 30. júla 1998 okresný súd vyzval sťažovateľa na zdôvodnenie odvolania,

- 12. augusta 1998 sťažovateľ doplnil dôvody odvolania,

- 22. februára 1999 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (sp. zn. 6 Co 67/99),

- 22. júla 1999 Krajský súd v Trnave vyzval navrhovateľa na doloženie listinných dôkazov,

-   13.   októbra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   Krajskom   súde   v Trnave, sťažovateľ   bol   prítomný,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu   dopytu   na správcu konkurznej podstaty v súvislosti s návrhom na ďalšie konanie,

- 20. decembra 1999 Krajský súd v Trnave vyzval správcu konkurznej podstaty, aby oznámil, či navrhuje pokračovať v konaní,

- 17. januára 2000 správca konkurznej podstaty oznámil, že nenavrhuje pokračovať v tomto, zo zákona prerušenom, konaní,

- 12. januára 2001 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Co 67/99 z 22. decembra 2000, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

-   16.   augusta   2005   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   PN   4   C   271/2001   spojil na spoločné   konanie   veci   vedené   pod   sp.   zn.   PN   4   C   271/01   a sp.   zn.   14   C   129/94, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. septembra 2005,

- 3. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. jún 2006,

-   21.   júna   2006   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol prítomný, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 23. marca 2007 okresný súd dal podnet krajskému súdu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty úpadcovi P., spol. s r. o., P.,

-   17.   apríla   2007   bolo   doručené   oznámenie   sudkyne   krajského   súdu,   v ktorom upozorňuje konajúcu sudkyňu na to, že konkurzné konanie sa riadi zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a len v tomto zákone je taxatívne uvedené, kto môže dať podnet na ustanovenie nového správcu,

- 4. októbra 2007 okresný súd požiadal krajský súd o oznámenie aktuálneho správcu konkurznej podstaty,

- 11. októbra 2007 bolo doručené oznámenie krajského súdu, že konanie v označenej veci nie je dosiaľ skončené, správcom konkurznej podstaty je JUDr. D.,

-   12.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný,   bolo odročené na 5. december 2007,

-   5.   decembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný,   bolo odročené na neurčito,

- 18. decembra 2007 okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 129/1994 z 18. decembra 2007, vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pod sp. zn. PN 4 C 271/01,

- 7. júla 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudkyne (sp. zn. 10 Nc C 23/08),

-   8.   septembra   2008   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   bez   vydania   rozhodnutia o vylúčení namietanej sudkyne, pretože na to nenastal dôvod,

- 24. septembra 2008 bolo nariadené pojednávanie na 5. november 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04, I. ÚS 10/98).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02,   IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného   súdu. V súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov na vydanie veci. Ústavný súd z predloženého spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na skutkovú náročnosť tejto veci.   Po právnej stránke ide o vec,   ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nevykazuje známky zložitosti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní a na takúto okolnosť nepoukázal ani predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému súdu dosiaľ trvá 14 rokov.

Podľa   názoru   ústavného súdu   občianske súdne konanie,   ktoré trvá   tak dlho,   ako to bolo   v   danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v   zásade   považovať za nezlučiteľné   s   imperatívom   ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Takáto   zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   ich   žiadosťou   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 400   000   Sk poukazujúc   najmä   na   právnu   neistotu,   nečinnosť   okresného   súdu, „... alarmujúci stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu domáhať sa akokoľvek a kdekoľvek svojich práv“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ktorá viedla k zbytočným prieťahom v konaní, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľov v sume každému po 70 000 Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie   sťažnosti   a jej   podanie)   vykonané   v roku   2008   u každého   zo   sťažovateľov v súlade   s § 1   ods. 3,   § 11   ods. 2,   §   13   ods.   3   a § 14   ods. 1   písm. a)   a c)   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to v sume štyrikrát po 2 540,80 Sk (§ 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a štyrikrát po 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v požadovanej sume 10 923 Sk. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008