SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 40/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 11 Tp 9/2014 zo 4. decembra 2014, ako ajuznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Tpo 79/2014 z 18. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2015doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľačl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 Tp 9/2014zo 4. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj uznesenímKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 79/2014 z 18. decembra 2014(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný pre podozreniezo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropnýchlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1písm. c), d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a j) Trestnéhozákona.
Uznesením sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 11 Tp 2/2014z 5. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku, pričom jeho väzba začala plynúť 3. júla 2014 o 19.00 h.
Sťažovateľ pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie uviedol, že drogypredával, lebo potreboval peniaze na lieky a na zaplatenie nájomného, keďže je ťažko chorýna srdce. Spáchanie skutku oľutoval a poukázal na skutočnosť, že pomáha políciipri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci.
V odôvodnení uznesenia okresného súdu z 5. júla 2014, ktorým bol sťažovateľ vzatýdo väzby, sa okrem iného uvádza, že „Zo spáchania skutku je dôvodne podozrivý obvinený. Z doposiaľ vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že obvinený po dlhšiu dobu zaobstarával a viacerým osobám pravidelne distribuoval za peňažnú odplatu drogy. Menovaný je nezamestnaný, nemá legálny zdroj príjmov. Súd je toho názoru, že u obvineného je daná dôvodná obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by pokračoval v páchaní trestnej činnosti.“.
Podaním z 30. októbra 2014 požiadal sťažovateľ Okresnú prokuratúru Komárno(ďalej len „okresná prokuratúra“) o prepustenie z väzby na slobodu, pričom podstata jehožiadosti spočíva v tom, že sťažovateľ urobil „racionálne zmeny a razantné kroky“ k tomu,aby jeho nezamestnanosť a nedostatok finančných prostriedkov už neboli dôvodom obavyz pokračovania v drogovej trestnej činnosti. Na tento účel sťažovateľ predložil čestnévyhlásenia viacerých osôb (priateľka, strýko, stará mama), z ktorých vyplýva, že budúsťažovateľovi finančne vypomáhať, uhrádzať mu lieky, resp. v prípade jeho priateľky, tátos ním bude žiť v spoločnej domácnosti ako družka s druhom. V žiadosti taktiež uvádza, že sabude snažiť získať nejaký „príspevok od štátu“, prípadne sa pokúsi zamestnať, keďže jehozdravotný stav mu to už umožňuje (skutočnosti uvedené v žiadosti prečítanej pri výsluchupred sudkyňou pre prípravné konanie 4. decembra 2014, pozn.). Sťažovateľ k žiadostipredložil tiež záruku svojho strýka ako dôveryhodnej osoby, ktorá by v prípade jehoprepustenia na slobodu dohliadala na jeho ďalšie konanie. Sťažovateľ poukazuje tiež nasvoje srdcové ochorenie a na skutočnosť, že v minulosti nebol trestaný. Sťažovateľ požiadaltiež o nahradenie väzby písomným sľubom, ktorý predložil, dohľadom probačného amediačného úradníka a zárukou dôveryhodnej osoby.
Keďže okresná prokuratúra nevyhovela žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzbyna slobodu, predložila vec na rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn.11 Tp 9/2014 zo 4. decembra 2014 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na sloboduzamietol, pričom zároveň neprijal písomný sľub sťažovateľa a väzbu ním nenahradil,rovnako nenahradil väzbu ponúknutou zárukou ⬛⬛⬛⬛ ako dôveryhodnej osobya nenahradil väzbu ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu sa okrem iného uvádza:„Obvinený pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie prečítal písomné vyhotovenie svojej žiadosti o prepustenie – dôvody. V skutočnosti zopakoval svoje stanovisko, ktoré uviedol aj v písomnej žiadosti.
Súd vypočul ⬛⬛⬛⬛, strýka obvineného, ktorý uviedol, že ponúka záruku za ďalšie správanie obvineného, aby sa vyvaroval páchaniu ďalšej trestnej činnosti. V prípade ak by bol prepustený na slobodu, by ho kontaktoval. Bude sa hlásiť u neho každý deň, alebo on ho navštívi.
Súd konajúc o žiadosti obvineného dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Od posledného rozhodnutia súdu o väzbe obvineného, dôkazová situácia sa nezmenila. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal a vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona. Zo spáchania skutku je naďalej dôvodne podozrivý obvinený. Obvinený dlhšiu dobu mal zaobstarávať a viacerým osobám pravidelne distribuovať za peňažnú odplatu drogy a takto získavať zdroje svojej obživy, nakoľko legálny zdroj príjmu nemal. Podľa názoru súdu je naďalej daná dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu bude opätovne zabezpečovať zdroj príjmu trestnou činnosťou totožného charakteru. Dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku u obvineného sú naďalej dané. Preto súd jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Súd neprijal ani písomný sľub obvineného a nenahradil väzbu obvineného ani dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, nakoľko tieto nepovažoval za postačujúce na to, aby mohli zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v protiprávnom konaní. Súd neprijal ani ponúknutú záruku dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, nakoľko takúto záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu jeho trestnej činnosti nepovažoval za dostatočnú.“
Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu zo 4. decembra 2014 podal sťažovateľihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svojezistenie z príloh sťažnosti, podľa ktorého vyšetrovanie v trestnej veci sťažovateľa boloukončené záverečným preštudovaním vyšetrovacieho spisu 5. decembra 2014 za osobnejúčasti sťažovateľa.
O sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodolkrajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 4 Tpo 79/2014 na neverejnom zasadnutíkonanom 18. decembra 2014 tak, že ju zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza: «Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej právomoci dospel k záveru, že súd I. stupňa po doručení návrhu prokurátora postupoval správne a zároveň postupom súdu I. stupňa bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 2 Trestného poriadku, keď pred rozhodnutím o väzbe bol obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu boli vhodným spôsobom upovedomení prokurátor, obvinený a jeho obhajca a bolo im umožnené položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe. Taktiež boli splnené materiálne podmienky väzby a to, že skutkové okolnosti vzatia do väzby a doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní a to predovšetkým výpoveď obvineného a výpovede svedkov. K danému krajský súd navyše dodáva, že si uvedomuje, že „dôvodnosť“ podozrenia, na ktorom sa musí zakladať tak zatknutie obvinených osôb, ako i následné vzatie do väzby a ich následné trvanie väzby predstavuje podstatnú časť záruk proti svojvoľnému zatknutiu a väzbe a na dôvodnosť podozrenia musia existovať skutočnosti alebo informácie a následne v ďalšom štádiu konania dôkazy, ktoré by presvedčili objektívneho pozorovateľa, že dotknuté osoby mohli spáchať trestný čin. Dôkazy doposiaľ vykonané v priebehu prípravného konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, sú aj podľa názoru krajského súdu dostatočné na to, aby založili „dôvodné podozrenie“ proti obvinenému.
Nadriadený súd vyššie uvedeným postupom taktiež dospel k záveru, že súd I. stupňa správne zistil, že u obvineného sú dané dôvody väzby uvedené v § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. U obvineného naďalej existujú konkrétne skutočnosti, popísané v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré odôvodňujú obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu konal spôsobom, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie Trestného poriadku. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na konkrétne skutočnosti tak, ako sa s nimi vysporiadal súd I. stupňa a na ktoré v konečnom dôsledku aj poukázal krajský súd vo svojom uznesení sp. zn. 4 Tpo/36/2014 z 25. 07. 2014. Preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v časti zistenia existencie dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku u obvineného v plnom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ ide o nahradenie účelu väzby u obžalovaného niektorým z inštitútov na jej nahradenie, konkrétne uvedených v ustanovení § 80 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku, krajský súd poukazuje, že v prípade obvineného ide o stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, a v tomto prípade možno nahradiť účel väzby iba v prípade existencie výnimočných okolností prípadu.
Je potrebné uviesť, že pri posudzovaní väzby obvineného s ohľadom na uvedené, krajský súd prihliadol aj na povahu a závažnosť trestného činu, taktiež závažnosť usvedčujúcich dôkazov a očakávaný trest v prípade uznania viny. Je potrebné uviesť, že obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin a so závažnosťou usvedčujúcich dôkazov sa už súd I. stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia vysporiadal. Taktiež krajský súd poukazuje na to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, pozbavenie osobnej slobody obvineného nie je neprimeraným opatrením v povahe stíhaného trestného činu a trestu, ktorý zaň mohol uložiť, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku je i krajský súd toho názoru, že žiadnym z inštitútov na nahradenie väzby navrhovaných obvineným nie je možné dosiahnuť predpokladaný účel väzby, pretože prijatie niektorého inštitútu na nahradenie jeho väzby neodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
V tejto súvislosti treba uviesť, že výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu, pričom pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj ku skutku) a teda ani osoba páchateľa, a ani okolnosti prípadu (ide o obzvlášť závažný úmyselný trestný čin pomerne vysokej miery závažnosti) neodôvodňujú konštatovanie takýchto okolností.»
Podstata žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu je založená na jehotvrdení, že v jeho prípade existujú dostatočné predpoklady na nahradenie väzbyktorýmkoľvek zo zákonných inštitútov (s výnimkou peňažnej záruky). Sťažovateľ zastávanázor, že čestné vyhlásenia blízkych osôb o tom, že mu finančne budú pomáhať najmäs úhradou liekov, ktoré okresnému súdu predložil (priateľka, strýko a stará mama), zárukadôveryhodnej osoby (jeho strýka) a písomný sľub samotného sťažovateľa, prípadnedohľad probačného a mediačného úradníka sú dostatočnou zárukou na nahradenie väzbya zabezpečenie úkonov a účelu trestného konania za súčasného pobytu sťažovateľana slobode.
V zásade identickým spôsobom sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť adresovanúústavnému súdu, pričom poukazuje na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, žepri rozhodovaní o väzbe je potrebné brať zreteľ na zásadu primeranosti a zdržanlivosti,pričom vždy by mali byť uprednostnené opatrenia, ktoré budú najlepšie na dosiahnutie účelutrestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby,voči ktorej sa uplatňujú. Sťažovateľ zastáva názor, že odôvodnenia napadnutých uznesenísúdov oboch stupňov sú nedostatočné a ako také nepreskúmateľné a nezohľadňujúceosobitosti jeho trestnej veci (osobitne poukazuje na prílohu č. 8 sťažnosti lekárske správydiagnostikujúce srdcové ochorenie, tzv. srdcové zlyhávanie na podklade systolickejdysfunkcie ľavej komory NYHA II).
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „porušovateľovi zakázal pokračovať v porušení práva alebo slobody, aby preskúmal skutočné dôvody väzby resp. aby prikázal súdu, aby riadne hodnotil dôkazy a nahradil väzbu s iným účinným spôsobom, ako to ukladajú zákonodarci v § 80 Tr. por. Žiadam tiež, aby Ústavný súd urobil predbežné opatrenie vo veci.“.
Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov na svojezastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde okrem iného vyplýva, že úlohou ústavnéhosúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavneneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavneneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietanýmrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiežnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať sťažnosť (čo ajvyužil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajskéhosúdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného,ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu
Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredilna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde totiž okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnomprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlades konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keďnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej mocinemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a tobuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovaťsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,III. ÚS 198/07).
Podstata námietok sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu jezaložená na tvrdení, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s existenciou konkrétnychskutočností uvedených v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré mali podľajeho názoru odôvodňovať nahradenie väzby niektorým zo sťažovateľom navrhnutýchinštitútov (záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub, dohľad probačného a mediačnéhoúradníka). Rovnako tak sa krajský súd podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s tým, ževo svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu preukázal (mal preukázať), že jehoživotné potreby sú financované jemu blízkymi osobami, a neprihliadol ani na špecifickéokolnosti jeho trestného stíhania.
Sťažovateľ existenciu materiálnych dôvodov väzby v odôvodnení sťažnostinespochybňuje, nepopiera, že obvinenie je dôvodné, ani to, že nemá nijaký legálny zdrojpríjmu. Táto skutočnosť podľa záverov krajského súdu odôvodňuje obavu z pokračovaniav páchaní drogovej trestnej činnosti.
Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechaťobvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie zárukyza ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súduvzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniepovažuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípaduza dostatočnú a prijme ju,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnejčinnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebov prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobuobvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účelväzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným aleboodovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľaosobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravnékonanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňapodmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujúväzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súda v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinnostía dodržanie obmedzení.
Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebopodľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujúvýnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi,prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia(v spojení s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu) dal dostatočnú odpoveďna sťažovateľovu argumentáciu uvedenú v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.Ústavný súd sa stotožňuje so všetkými argumentmi uvedenými v napadnutom uzneseníkrajského súdu, pričom každý z nich považuje za ústavne akceptovateľný, v nijakomprípade nie za arbitrárny, vrátane argumentácie týkajúcej sa nenahradenia väzbypríslušnými inštitútmi Trestného poriadku, osobitne s prihliadnutím na fakt, že sťažovateľ jetrestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, a to vzhľadom na to, že táto skutočnosť výraznev zmysle dikcie § 80 ods. 2 Trestného poriadku obmedzuje možnosť nahradenia väzbyzárukou, sľubom alebo dohľadom.
Ústavný súd nad rámec odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdua krajského súdu k sťažovateľom predloženým lekárskym správam uvádza (vzhľadom na to,že sťažovateľ v rámci svojej argumentácie zvýrazňuje okolnosti týkajúce sa jehozdravotného stavu ako výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré je potrebné jeho väzbunahradiť, aj keď je obvinený zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, pozn.), žez poslednej lekárskej správy predloženej sťažovateľom z 29. októbra 2014 vyplýva,že u neho ide o srdcové zlyhávanie na podklade systolickej dysfunkcie ľavej komory NYHAII, stav po myokarditíde, pričom lekárka na tomto základe odporúča „ľahký pohyb, maximálne prechádzky, redukovaná telesná záťaž 6 mesiacov. Racionálna strava s redukciou soli, výživnú diétu“ a zároveň medikamentóznu liečbu (6 druhov liekov).Zohľadňujúc uvedené, ústavný súd zastáva názor, že odporúčania ošetrujúcej lekárkymožno zabezpečiť a naplniť aj v režime väzby, z čoho možno urobiť záver, že sťažovateľneuviedol také výnimočné okolnosti svojho trestného stíhania, ktoré by zakladalinespochybniteľné dôvody na záver, v zmysle ktorého by jeho väzba mala byť nahradenániektorým z na to určených inštitútov.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnostidospel k záveru, že medzi odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a obsahomsťažovateľom označených práv podľa ústavy a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálnemohol vysloviť ich porušenie. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2015