znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 40/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   K.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 19, čl. 46, čl. 47 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 4, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 4, čl. 10, čl. 36, čl. 37 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom Pezinok pod   sp.   zn.   PK-2   T   9/2011   a Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. 5 To 12/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2012   doručená   sťažnosť   Š.   K.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 19, čl. 46, čl. 47 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 4, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 4, čl. 10, čl. 36, čl. 37 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaniach vedených   Špecializovaným   trestným   súdom   Pezinok   (ďalej   len   „špecializovaný   trestný súd“)   pod   sp.   zn.   PK-2   T   9/2011   a   Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 To 12/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. januára 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2 T 9/2011 zo 4. augusta 2011 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody   v   trvaní   25   rokov.   Uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   5   To   12/2011 z 10. novembra 2011 bolo jeho odvolanie zamietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu mu bolo doručené   27.   decembra   2011.   Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   k   porušeniu   označených článkov ústavy a listiny z viacerých dôvodov. Nezákonne sa vykonala rekognícia, resp. opoznávanie sťažovateľa, keďže už predtým bola jeho podobizeň uverejnená v médiách, hoci požadoval vylúčenie verejnosti z hlavného pojednávania.

Neboli ďalej akceptované niektoré jeho dôkazné návrhy týkajúce sa najmä vykonania ďalších rekognícií, ako aj výsluchov svedkov. Boli hrubo porušené jeho obhajobné práva vyšetrovateľom,   ktorý   neupovedomil   včas   obhajcu   o   výsluchu   svedka.   Na   hlavnom pojednávaní konanom 2. augusta 2011 nebola sťažovateľovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k výpovediam najmenej troch svedkov. Vzhľadom na postup súdu má pochybnosti aj o nestrannosti   konajúcich   sudcov.   Všeobecné   súdy   sa   nedostatočne   vysporiadali s obhajobou sťažovateľa.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   zaujal   vo   veci   profesionálne   a   spravodlivé stanovisko a jeho sťažnosti vyhovel.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavnému súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Vo   vzťahu   k   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu   vedenému špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK-2 T 9/2011, treba uviesť, že proti rozsudku špecializovaného trestného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy a listiny mal   najvyšší   súd   v   rámci   odvolacieho   konania.   Tým   je   zároveň   vylúčená   právomoc ústavného súdu. K tomu treba poznamenať, že sťažovateľ možnosť podať odvolanie aj využil.

V súvislosti s konaním vedeným najvyšším súdom pod sp. zn. 5 To 12/2011 treba uviesť, že prinajmenej niektoré dôvody uvádzané sťažovateľom prichádzajú do úvahy ako možné dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a to najmä námietka porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, ako aj tvrdené nezákonné vykonanie rekognície, prípadne aj niektoré ďalšie uvádzané dôvody.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.

Vzhľadom   na   ustanovenie   §   370   ods.   2   Trestného   poriadku   možno   dovolanie v prospech obvineného podať najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodnutia súdu. Preto v danom štádiu právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľovi má najvyšší súd v dovolacom konaní, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012