SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 40/2012-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 19, čl. 46, čl. 47 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 4, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 4, čl. 10, čl. 36, čl. 37 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom Pezinok pod sp. zn. PK-2 T 9/2011 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 To 12/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Š. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2012 doručená sťažnosť Š. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 19, čl. 46, čl. 47 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 4, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 4, čl. 10, čl. 36, čl. 37 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) pod sp. zn. PK-2 T 9/2011 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 To 12/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. januára 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2 T 9/2011 zo 4. augusta 2011 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 12/2011 z 10. novembra 2011 bolo jeho odvolanie zamietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu mu bolo doručené 27. decembra 2011. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených článkov ústavy a listiny z viacerých dôvodov. Nezákonne sa vykonala rekognícia, resp. opoznávanie sťažovateľa, keďže už predtým bola jeho podobizeň uverejnená v médiách, hoci požadoval vylúčenie verejnosti z hlavného pojednávania.
Neboli ďalej akceptované niektoré jeho dôkazné návrhy týkajúce sa najmä vykonania ďalších rekognícií, ako aj výsluchov svedkov. Boli hrubo porušené jeho obhajobné práva vyšetrovateľom, ktorý neupovedomil včas obhajcu o výsluchu svedka. Na hlavnom pojednávaní konanom 2. augusta 2011 nebola sťažovateľovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k výpovediam najmenej troch svedkov. Vzhľadom na postup súdu má pochybnosti aj o nestrannosti konajúcich sudcov. Všeobecné súdy sa nedostatočne vysporiadali s obhajobou sťažovateľa.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zaujal vo veci profesionálne a spravodlivé stanovisko a jeho sťažnosti vyhovel.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavnému súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK-2 T 9/2011, treba uviesť, že proti rozsudku špecializovaného trestného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy a listiny mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba poznamenať, že sťažovateľ možnosť podať odvolanie aj využil.
V súvislosti s konaním vedeným najvyšším súdom pod sp. zn. 5 To 12/2011 treba uviesť, že prinajmenej niektoré dôvody uvádzané sťažovateľom prichádzajú do úvahy ako možné dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a to najmä námietka porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, ako aj tvrdené nezákonné vykonanie rekognície, prípadne aj niektoré ďalšie uvádzané dôvody.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.
Vzhľadom na ustanovenie § 370 ods. 2 Trestného poriadku možno dovolanie v prospech obvineného podať najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodnutia súdu. Preto v danom štádiu právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľovi má najvyšší súd v dovolacom konaní, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012