znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 40/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 16 C 245/2005 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 492/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   16 C 245/2005   a   Krajským   súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Co 492/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. januára 2011.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dokladov vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 245/2005-476 z 20. septembra 2007 bola zamietnutá v celom rozsahu žaloba sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra   Slovenskej   republiky,   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky a Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o   náhradu   škody   a   náhradu nemajetkovej ujmy. Rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený podľa rukou písanej poznámky 25. októbra 2007. Rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 492/07-552 z 25. novembra 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi   doručený   podľa   rukou   písanej   poznámky   18.   januára   2010.   Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 224/2010 zo 16.   decembra   2010   bolo   dovolacie   konanie   o   dovolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku krajského   súdu   zastavené,   keďže   sťažovateľ   nebol   v   dovolacom   konaní   zastúpený advokátom. Uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené podľa rukou písanej poznámky 12. januára 2011.

Sťažovateľ   nesúhlasí   s   rozhodnutiami   okresného   súdu   a   krajského   súdu   vo   veci samej s tým, že podľa neho došlo k porušeniu jeho základných práv. Žiada vydať nález, ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   článkov   ústavy   a   dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 16 C 245/2005 a krajským súdom pod sp. zn. 2 Co 492/2007 s tým, aby boli rozsudky okresného súdu z 20. septembra 2007 a krajského   súdu   z   25.   novembra   2009   zrušené.   Požaduje   peňažnú   satisfakciu   jednak 43 452 € s úrokmi, ako aj 2 983 € s úrokmi rovným dielom od všeobecných súdov vrátane poplatku z omeškania.

Sťažovateľ napokon žiada o ustanovenie JUDr. I. R., K., ako právnej zástupkyne v konaní pred ústavným súdom, a to z dôvodu, že žije z mesačného invalidného dôchodku 377 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná   sťažnosť   smeruje   proti   rozsudku   okresného   súdu   z   20.   septembra   2007 a rozsudku krajského súdu z 25. novembra 2009. Prvý z nich sťažovateľ prevzal 25. októbra 2007 a druhý zasa 18. januára 2010. Práve preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu až 17. januára 2011 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť,   podľa ktorej uznesenie najvyššieho súdu   sťažovateľ   prevzal   12.   januára   2011,   keďže   sťažnosť   nesmeruje   proti   konaniu vedenému najvyšším súdom, resp. proti jeho uzneseniu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011