znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 40/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. M., K.; A. B., K.; M. F., H.; M. F., K.; A. G., K.; M. H., K.; J. H., K.; J. I., K.; M. I., K.; J. I., B.; H. I., B.; A. J., N.; D. K., K.; D. K., K.; E. L., K.; J. L., K.; J. L., K.; H. M., K.; A. M., K.; Ing. F. N., N.; V. N., K.; M. N., K.; M. P., K.; M. T., K.; O. T., P., a M. T., K., zastúpených advokátom JUDr. J. F., K., vo veci namietaného porušenia   ich   základného   práva   podľa   čl. 20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím   Obvodného   pozemkového   úradu   K.   sp.   zn.   2008/01042-187-307/Ht z 11. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. K.   o d m i e t a.

Sťažnosť A. M., A. B., M. F., M. F., A. G., M. H., J. H., J. I., M. I., J. I., H. I., A. J., D. K., E. L., J. L., J. L., H. M., A. M., Ing. F. N., V. N., M. N., M. P., M. T., O. T., a M. T. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2008 osobne doručená sťažnosť A. M., K.; A. B., K.; M. F., H.; M. F., K.; A. G., K.; M. H., K.; J. H., K.; J. I., K.; M. I., K.; J. I., B.; H. I., B.; A. J., N.; D. K., K.; D. K., K. (ďalej aj „sťažovateľka“); E. L., K.; J. L., K.; J. L., K.; H. M., K.; A. M., K.; Ing. F. N., N.; V. N., K.; M. N., K.; M. P., K.; M. T, K.; O. T., P., a M. T., K. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu K. (ďalej aj „úrad“   alebo   „pozemkový   úrad“)   sp.   zn.   2008/01042-187-307/Ht   z   11.   augusta   2008. Sťažovatelia   na   výzvu   ústavného   súdu   doplnili   sťažnosť,   ktorú   mu doručili   20. januára 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pozemkový úrad napadnutým rozhodnutím rozhodol o   spôsobe   náhrady   a určenia   obvodu   pozemkových   úprav   na   vyporiadanie   vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade...   K. – T. v katastrálnom území J., podľa § 10 ods.   3 zákona   č.   64/1997   Z.   z.   o užívaní   pozemkov   v zriadených   záhradkových   osadách a vyporiadaní   vlastníctva   k nim   v znení   neskorších   predpisov.   Sťažovatelia   tvrdia,   že pozemkový   úrad   nemá   právny   dôvod   k majetkoprávnemu   usporiadaniu   uvedených nehnuteľností   a že   sporné   územie   je   určené   na   výrobu   a výstavbu   skladov   podľa doterajšieho   rozhodnutia   úradu.   Namietali   aj   tú   skutočnosť,   že   im   bola   ponúknutá neprimeraná suma za náhradu pozemkov, a to v hrubom rozpore so skutočným stavom ceny nehnuteľnosti v uvedenom obvode, pretože hodnota pozemkov za jeden meter štvorcový sa pohybuje v rozpätí od 800 Sk do 1 500 Sk, čo je preukázateľné. Uviedli, že svoje práva uplatňovali   na   súde   v   rámci   všeobecného   súdnictva,   aj   na   príslušnom   Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) a neboli úspešní. Preto sú nútení domáhať sa   ochrany svojho práva na ústavnom súde   a žiadajú, aby bol vo veci vydaný tento nález:

„1. Základné právo A. M...., 2. A. B., K.; 3. M. F., H.; 4. M. F., K.; 5. A. G., K.; 6. M. H., K.; 7. J. H., K.; 8. J. I., K.; 9. M. I., K.; 10. J. I., B.; 11. H. I., B.; 12. A. J., N.; 13. D. K., K.; 14. D. K., K.; 15. E. L., K.; 16. J. L., K.; 17. J. L., K.; 18. H. M., K.; 19. A. M., K.; 20. Ing. F. N., N.; 21. V. N., K.; 22. M. N., K.; 23. M. P., K.; 24. M. T., K.; 25. O. T., P., a 26. M. T., K., upravené v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu K. v konaní vedenom rozhodnutím č. 2008/01042-187-307/Ht porušené bolo.

2.   Rozhodnutie   Obvodného   pozemkového   úradu   K.   č.   2008/01042-187-307/Ht zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Obvodnému pozemkového úradu K. prikazuje, aby vo veci konal tak, že finančnú náhradu   poskytne   vlastníkom,   ktorých   zastupuje   A.   M.   na   základe   písomných plnomocenstiev, vo výške 800 Sk za 1 m2 v záhradkovej osade... K. – T. v k. ú. J.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenia   sťažovateľov,   že   rozhodnutím   Obvodného pozemkového   úradu   K.   sp.   zn.   2008/01042-187-307/Ht   z 11.   augusta   2008   došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy. Podľa zistenia ústavného súdu uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným 18. septembra 2008.

1. Právny zástupca sťažovateľov v sťažnosti uviedol ako jednu zo sťažovateľov aj D. K. s návrhom, aby bola účastníčkou konania pred ústavným súdom. Ústavný súd z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutia sp. zn. 2008/01042-187-307/Ht z 11. augusta 2008, ktoré   je   napadnuté   sťažnosťou,   zistil,   že   táto   nebola   účastníčkou   správneho   konania a nebola pojatá ani do napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, a preto jej napadnuté rozhodnutie ani nebolo doručované.

Podľa   už   citovaného   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   jedným z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   je,   keď   je   sťažnosť   podaná   „...   niekým   zjavne neoprávneným“.

Sťažovateľka nebola účastníčkou správneho konania a napadnuté rozhodnutie sa jej nedotýkalo, preto jej ani nevznikla aktívna legitimácia na podanie sťažnosti   ústavnému súdu, a preto jej sťažnosť bola odmietnutá ako podaná zjavne neoprávnenou osobou.

2. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j.   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Napadnuté rozhodnutie sa stalo právoplatným 18. septembra 2008. Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná osobne 9. decembra 2008. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula ustanovená lehota v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Sťažovateľ   včasnosť   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   odvíjal   od   doručenia odpovede   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   na   jeho   odvolanie   proti napadnutému rozhodnutiu. Sťažovateľ v návrhu petitu výroku na ústavnom súde nenapadol postup a rozhodnutie tohto ministerstva. Okrem toho, postup uvedeného ústredného orgánu štátnej správy v danej veci nemohol založiť plynutie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti, pretože   nemožnosť   podania   odvolania,   resp.   sťažnosti   nemožno   z hľadiska   ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný prostriedok nápravy. Preto odpoveď ministerstva nemožno považovať za kvalifikovanú právnu skutočnosť, od ktorej začína plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ak to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009