znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 40/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s.,, M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   Michalovce   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1139/07 a jej uznesením z 26. novembra 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D. a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. M. K., M., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresnej prokuratúry   Michalovce   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Pv 1139/07 a jej uznesením z 26. novembra 2007.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   podala „podnet   na   vyšetrenie trestného činu poškodzovania cudzej veci v ktorom je explicitne vydeklarované ako sa stal skutok,   čo   bolo   poškodené   na   inkriminovanom   motorovom   vozidle   a odcudzené   veci vyšpecifikované poškodenou D. a. s. M. v škodovom liste zo dňa 8. augusta 2007. Boli naviac odobraté 3 kolesá z vozidla, ktoré sa na ňom nenachádzali, keď štatutárny zástupca sa dostavil k prevzatiu zaistenej veci.“.

Uvedené   skutočnosti   štatutárny   zástupca   sťažovateľky   (poškodenej)   opakovane uviedol   v rámci   neskoršieho   výsluchu   10.   októbra   2007,   ktorý   bol   zaznamenaný v zápisnici. Sťažovateľka sa domáha toho, aby orgán činný v trestnom konaní kvalifikoval daný   skutok   podľa   § 245   zákona   č. 300/2005   Z. z.   Trestný   zákon   (v   znení   zákona č. 650/2005   Z.   z.)   v znení   neskorších   predpisov,   preto   sťažnosťou   napadla   uznesenie sp. zn. ČVS: OPP-662/00-MI-2007   z   24.   októbra   2007   o zastavení   trestného   stíhania na príslušnom orgáne prokuratúry vydané príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Michalovce.

Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 1 Pv 1139/07 z 26. novembra 2007 zamietla sťažnosť sťažovateľky ako neodôvodnenú. Proti tomuto uzneseniu smeruje sťažnosť, ktorou sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy: „Ide o zjavnú opodstatnenosť sťažnosti, lebo činnosťou orgánu štátu O. došlo k porušeniu základného práva, ktoré označil sťažovateľ a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom - inou aktivitou, rozhodnutím orgánu štátu a základným právom... Ak iný orgán koná vo veci uplatnenia práva v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresná   prokuratúra   v Michalovciach   svojím   rozhodnutím   porušila   právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky a spravodlivé prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažovateľa D. a. s., M..

2. Zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry v Michalovciach sp. zn. 1 Pv 1139/07 z 26. 11. 2007 a vec vracia Okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. JUDr.   M.   K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   7.938,-   Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún), ktoré je Okresná prokuratúra v Michalovciach   povinná   vyplatiť   právnemu   zástupcovi   JUDr. M. K.,   Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak nimi namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd   nerozhoduje   iný   súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom   o ústavnom   súde,   neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   len   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodu, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. Podľa   sťažovateľky   uznesením   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   1 Pv 1139/07 z 26. novembra 2007došlo   k   porušeniu   jej   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd uvádza, že čl. 46 ods. 1 ústavy nezakladá také právo na inú právnu ochranu, do obsahu ktorého by patrilo aj právo na to, aby orgány prokuratúry začali, resp. viedli proti konkrétnej osobe trestné stíhanie na základe zmeny právnej kvalifikácie, ktorú predkladá   sťažovateľ,   t.   j.   z prečinu   krádeže   na   prečin   poškodzovania   cudzej   veci. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ má právo len na to, aby bola jeho sťažnosť   vybavená,   a   k   tomu   podľa   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   nepochybne   došlo. Ak v danom   prípade   okresná   prokuratúra   preskúmala   sťažnosť   sťažovateľky   proti uzneseniu vydanému príslušníkom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Michalovce sp. zn. ČVS: OPP-662/00-MI-2007   z   24. októbra 2007   a   zamietla   ju   ako   neodôvodnenú s takým odôvodnením, ktoré nie je svojvoľné a ktoré nie je ani v rozpore s výsledkami uvedeného   preskúmania,   konala   v   súlade   so   zákonom.   Preto   sa   jej   konanie,   postup a rozhodnutie   nemohli   dostať   do   spojitosti   s porušením   základného   práva   sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   ďalej   dodáva,   že   rozhodnutím   okresnej   prokuratúry   o   zamietnutí sťažnosti sťažovateľky, ako to napokon vyplýva z jej odôvodnenia, nie je dotknuté právo sťažovateľky   na   náhradu   škody,   ktorú   si   môže   uplatniť   v rámci   občianskeho   súdneho konania   na   vecne   a miestne   príslušnom   súde,   t. j.   nie   je   ním   dotknuté   uplatnenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   z uvedených   dôvodov   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. Pokiaľ   ide   o   namietané porušenie   čl. 48   ods. 2   ústavy,   sťažovateľka   vo   svojej sťažnosti iba označila tento článok ústavy, pričom však neuviedla dôvody   namietaného porušenia ani to, či využila dostupné prostriedky nápravy. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol jej sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008