znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 4/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2006 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla   o sťažnosti   J.   J.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   Š.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Cbi 61/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 61/04 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 61/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Krajský súd v Košiciach j e   p o v i n n ý   uhradiť J. J. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. októbra 2005 doručené podanie J. J., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., K., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základných práv a ľudských slobôd zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd“. Z   jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta porušenie označených práv Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní o jeho žalobe o určenie nespornosti pohľadávky popretej v konkurznom konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„1. Sťažovateľ sa žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 7. septembra 2004   domáhal   určenia   nespornosti   pohľadávky   popretej   v konkurznom   konaní   vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 6 K 69/03 vo výške 300.000,- Sk.

2. Konanie je vedené Krajským súdom Košice pod č. j. 12 Cbi/61/2004. Do dnešného dňa konajúci súd nenariadil vo veci samej pojednávanie. Na písomný dotaz sťažovateľa zo dňa 4. februára 2005 konajúci súd oznámil predpokladaný termín pojednávania vo veci v druhom polroku 2006.

3. Sťažovateľ podal predsedovi Krajského súdu v Košiciach dňa 19. apríla 2005 sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z dôvodu,   že   súd   nenariadil   na   prejednanie   veci   samej pojednávanie   tak,   aby   sa   konalo   najneskôr   v lehote   do   deviatich   mesiacov   od   podania návrhu   na   začatie   konania.   V odpovedi   na   túto   sťažnosť   zo   dňa   29.   júna   2005   bolo konštatované,   že neboli   zistené   okolnosti   preukazujúce   subjektívne   zavinenie   zákonného sudcu na vzniknutej situácii, s čím sa sťažovateľ nemôže a ani nechce sa stotožniť.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom:

„Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 61/04 porušil právo J. J., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a jeho   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Košiciach, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 61/04 konal bez zbytočných prieťahov.

J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000.- Sk, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. J. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť jeho právnej zástupkyni do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 4/06-11 z 10. januára 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 12. januára 2006 právnu zástupkyňu   sťažovateľa   a predsedu   krajského   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   krajského   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom z 18. januára 2006 (doručeným ústavnému súdu 20. januára 2006), že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

Predseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z   23.   januára   2006 (Spr 99/06, doručenom ústavnému súdu 26. januára 2006) okrem iného uviedol:

„... V predmetnom spore bol doručený návrh nášmu súdu dňa 7. 9. 2004. Predmetom sporu   je   určenie,   že   pohľadávka   žalobcu   prihlásená   v konkurznom   konaní   nášho   súdu sp. zn. 6 K 69/03 v sume 300.000,- Sk je nesporná, ako pohľadávka I. triedy.

Súd vyzval navrhovateľa dňa 21. 9. 2004 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý bol uhradený žalobcom (sťažovateľom) dňa 28. 9. 2004. Uznesením zo dňa 26. 10. 2004   bol   vyzvaný   žalovaný   vyjadriť   sa   v 30-dňovej   lehote   k žalobe.   Uznesenie   prevzal žalovaný dňa 4. 11. 2004. Svojím oznámením z 22. 3. 2005 v zmysle § 372 k/ ods. 1 O. s. p. oznámil súd žalobcovi, že predpokladaný termín pojednávania vo veci je v druhom polroku 2006 (doručené zástupkyni žalobcu 24. 3. 2005). Oznámením z 22. 3. 2005 bol opätovne vyzvaný žalovaný (správca konkurznej podstaty) na vyjadrenie k žalobe a urgovaný na splnenie tejto povinnosti prípisom zo 4. 10. 2005.

Sťažovateľ   prípisom   zo   dňa   7.   4.   2005   (doručené   nášmu   súdu   19.   4.   2005)   sa sťažoval na prieťahy v tomto spore (spis evidovaný pod Spr. 10024/05). Na sťažnosť bolo podané oznámenie zo dňa 29. 6. 2005, v ktorom sa konštatovalo, že neboli zistené okolnosti preukazujúce subjektívne zavinenie zákonného sudcu na vzniknutej situácii, pretože zákonný sudca   vo   zverených   agendách   podľa   rozvrhu   práce   (prvostupňová   agenda   a agenda konkurzov a vyrovnania) má celkove pridelených 600 spisov, takže fakticky nie je možné dodržať   termín   9   mesiacov   na   vytýčenie   pojednávania.   Bolo   preto   sudcom   oznámené navrhovateľovi, že pravdepodobný termín je druhý polrok 2006.

Sudkyňa, ktorá má predmetný spor pridelený, vzhľadom na celkový stav agendy aj v roku 2005 upozornila na nepriaznivý stav v zmysle § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z., ktorým oznámila, že zjavne hrozí porušenie niektorých základných ľudských práv účastníka, najmä s prejednaním vecí v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

Zákonná sudkyňa v priebehu roku 2005 mala vysoko nadpriemerný počet skončených sporov   (878)   a v rámci   hodnotenia   obtiažnosti   podľa   zavedeného   bodového   systému dosiahla jeden z najvyšších výkonov (82 647 bodov). V súčasnosti má celkový zostatok vecí v dvoch agendách v zmysle rozvrhu práce vyše 774.

Vedením súdu bolo konštatované, vzhľadom na personálne obsadenie súdu a rozsah nápadu pridelených vecí u každého sudcu, ktoré je rovnomerne rozložené, že nie je možné zabezpečiť odňatie vecí ani tejto zákonnej sudkyni a prerozdeliť ďalším sudcom obchodného úseku. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   je   možné   vyvodiť   záver,   že   ani   po   oznámení žalobcovi   dňa   22.   3.   2005   o pravdepodobnom   termíne   pojednávania   v druhom   polroku 2006,   vzhľadom   na   preťaženosť   sudcov   stavom   pridelených   sporov,   neboli   spôsobené subjektívne zavinené prieťahy v konaní.

Ponechávame   na   zváženie   ústavného   súdu   zodpovednosť   štátu   za   nevytvorenie náležitých personálnych podmienok na včasné konanie v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V súčasnosti je teda možné konštatovať, že objektívne vzniknuté prieťahy sú zbytočné pre personálnu poddimenzovanosť nášho súdu.“

Krajský súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd v tomto konaní upustil od ústneho pojednávania.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia práva   upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“, v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 12 Cbi 61/04.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98).

Podľa názoru ústavného súdu k nastoleniu stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   vo   veci   alebo   iný   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 12 Cbi 61/04 ide o žalobu o určenie nespornosti pohľadávky popretej v konkurznom konaní. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe krajského súdu ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 12 Cbi 61/04, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k celkovej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného krajského súdu.

Sťažovateľ   podal   7.   septembra   2004   žalobu   krajskému   súdu.   Krajský   súd   ďalej vyzval 21. septembra 2004 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (sťažovateľ súdny poplatok zaplatil 28. septembra 2004) a tiež vyzval 26. októbra 2004 žalovaného, aby sa vyjadril   k žalobe.   V ďalšom   období   krajský   súd   iba   oznámil   sťažovateľovi   listom z 22. marca 2005, že predpokladaný termín pojednávania v jeho veci je druhý polrok 2006, pričom v rovnaký deň urgoval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Urgenciu žalovaného krajský súd zopakoval 4. októbra 2005.

Ústavný súd vyhodnotil obidve doterajšie etapy konania.

Krajský súd v prvej etape, t. j. od doručenia návrhu do 22. marca 2005, vykonal relatívne plynulo základné procesné úkony.

Druhou etapou je obdobie od oznámenia ďalšieho termínu pojednávania 22. marca 2005. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že oznámenie ďalšieho termínu pojednávania (s predpokladaným   termínom   v druhom   polroku   2006)   neodstraňuje   samo   osebe   stav právnej   neistoty,   a preto   nemôže   byť   prijateľným   dôvodom   neúmerného,   neprimerane dlhého konania vo veci sťažovateľa, ktorá nie je právne ani skutkovo zložitá. Tým, že krajský súd oznámil sťažovateľovi, že najbližší a vlastne prvý termín pojednávania bude v druhom polroku 2006, t. j. až po dvoch rokoch od podania návrhu, založil právnu neistotu sťažovateľa,   ktorá   viedla   ústavný   súd   k tomu,   aby   rozhodol   o zbytočných   prieťahoch v označenom konaní a o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a jeho   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   krajskému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn. 12 Cbi 61/04 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade je postačujúce, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu vo veci konať, a preto finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorý požadoval sumu 100 000 Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. Š., K., v sume 5 302 Sk, ktoré priznal za dva úkony   právnej   služby   urobené   v roku   2005   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2006