znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 4/02-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2002 vo veci podnetu A. U., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97 takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001 doručené podanie A. U. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom S., označené ako „Podnet – návrh na začatie konania“. Keďže navrhovateľ k svojmu podaniu nepripojil splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, ústavný súd ho listom z 29. júna 2001 vyzval, aby mu takéto splnomocnenie predložil.

Na   výzvu   ústavného   súdu   navrhovateľ   zaslal   splnomocnenie   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom pre advokáta JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B., ktoré bolo doručené ústavnému súdu 10. júla 2001.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“).   K porušeniu označených práv malo dôjsť postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 19 Cb 64/97. Svoje tvrdenie opieral o nasledovné skutočnosti:

„Žaloba spolu s návrhom na predbežné opatrenie bola podaná 14. 2. 1997. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 21. 6. 1999, t. j. po vyše 2 rokoch. Tu treba dodať, že medzi tým bolo vydané, aj keď protiprávne uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým nám bol urobený ďalší neoprávnený zásah do našich práv, ktoré však v tomto podaní nemienim veľmi rozvádzať... Posledné pojednávanie v predmetnej veci podotýkam, že zatiaľ len na súde I. stupňa sa uskutočnilo 27. 4. 2001,   a ďalšie bolo stanovené na 19. 9. 2001. Keď zoberieme na zreteľ termín podania návrhu 14. 2. 1997 a vytýčené konanie 19. 9. 2001, tak konanie (zatiaľ stále na I. stupni súdu) sa už naťahuje 4 roky a 7 mesiacov, pričom žalobca za pomoci (možno povedať aj že za podpory súdu) aj keď neoprávnene, používa už vyše 4 a 1/ 2 roka naše finančné prostriedky vo výške 980.000, - Sk.“

Navrhovateľ na základe skutočností, ktoré uviedol, žiadal, aby „Ústavný súd SR vyslovil, že konaním Okresného súdu Bratislava 3 v Bratislave sa porušujú moje základné práva a ľudské slobody, ktoré sú garantované nie len našou ústavou podľa čl. č. 48 odst. 2 Ústavy SR, ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd – čl. 6   v zmysle   ktorých   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   prejednala   bez   zbytočných prieťahov“.

Keďže   z podania   navrhovateľa   nevyplynulo,   či   vyčerpal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní označeného súdu v zmysle ustanovení tretej časti zákona Slovenskej národnej rady č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o štátnej správe súdov“), ústavný súd vyzval navrhovateľa 7. decembra 2001, aby preukázal splnenie tejto podmienky v lehote 60 dní od doručenia tejto výzvy.

Právny zástupca navrhovateľa v odpovedi na výzvu predložil „požadované doklady na splnenie nevyhnutnej podmienky pre začatie konania o porušení práva“. Podľa neho „z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že klient sa kvalifikovaným spôsobom domáhal nápravy porušenia svojho práva zákonným inštančným postupom v zmysle Spravovacieho poriadku súdov“.   Prílohu jeho odpovede   na výzvu tvorili kópie sťažností adresovaných predsedovi   okresného   súdu   z 25.   októbra   1999   a   19.   marca   2000,   Krajskému   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   zo   14.   novembra   1999   a   z 5.   februára   2001 a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. mája 2001 spolu s odpoveďami na tieto sťažnosti.

Ústavný súd konštatoval, že sťažnosti sa týkali prešetrenia procesného postupu sudcu v konaní, resp. prešetrenia sťažnosti v zmysle § 27 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej správe súdov,   obsahovo   sa   však   (popri   zdôvodnení   námietky   zaujatosti   súdu   v podaní z 21. decembra   1999)   čiastočne   vzťahovali   aj   na   namietané   prieťahy   v konaní, resp. v konaniach súvisiacich (vec sp. zn. 35 C 31/97). Do úvahy vzal aj celkovú dĺžku doterajšieho konania vo veci.  

Ústavný   súd   podnet   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom zasadnutí 31. januára 2002 a po zistení, že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa §   20 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a že   nie sú   dôvody   na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Po   prijatí   podnetu   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   výzvou   zo   4.   februára   2002 požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal aj navrhovateľovi.

  Navrhovateľ v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 18. februára 2002 oznámil, že „v dostatočnom rozsahu vydokladoval svoje podanie, a podľa § 30, odst. 2 zákona č. 38/ 93 Z. z. netrváme na ústnom pojednávaní“.

  Vyjadrenie predsedu okresného súdu z 22. februára 2002 k podnetu navrhovateľa bolo ústavnému súdu doručené 28. februára 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:

  „Vec žalobcu DODO Cars – J. Č., S. proti žalovanému: ADUKO – A.U., Záhradnícka ul. č. 1, Bratislava o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 821.076, - Sk napadla na tunajší súd dňa 14. 2. 1997 a bola zaevidovaná pod sp. zn.: 1 Rob 20 97 po úprave sudcu zo dňa 18. 3. 1997 keďže vec bola zaevidovaná pôvodne pod sp. zn.: 19 Cb 34/97. Dňa 7. 4. 1997 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený 11. 4. 1997. Dňa 23. 4. 1997 bol vo veci podaný rozpor. Dňa 28. 4. 1997 bolo vo veci vydané uznesenie o vyrúbení súdneho poplatku za odpor doručené odporcovi dňa 2. 5. 1997. Dňa 3. 5. 1997 bol odpor spolu so žiadosťou   o vyjadrenie   doručený   žalobcovi.   Dňa   12.   5.   1997   bolo   doručené   vyjadrenie žalobcu k odporu. Dňa 14. 5. 1997 bol zaplatený súdny poplatok za odpor žalovaným. Dňa 23. 5. 1997 vec prevedená pod sp. zn.: 19 Cb 64/97 do oddelenia sudkyne JUDr. H. B. Dňa 18. 6.   1997   súdu   doručené   prevzatie   zastúpenia   žalovaného   JUDr.   K.   Dňa   19. 6. 1997 návrh žalobcu doručovaný na vyjadrenie PZ žalovaného. Dňa 23. 9. 1997 vyjadrenie PZ žalovaného. Dňa 24. 11. 1997 oznámenie vypovedania plnej moci žalovaného. Dňa 13. 1. 1998   späťvzatie   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   predbežné   opatrenie   bolo vylúčené   na   samostatné   konanie   pod   sp.   zn.   Nc   503/97.   Dňa   16. 1.   1998   súd   zrušuje uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré doručuje účastníkom konania dňa 26. 1. 1998. Dňa 15. 1. 1999 odvolanie plnomocenstva pre JUDr. T. Opatrením zo dňa 15. 3. 1999 Spr. 3022 99-18   vec   pridelená   Mgr.   V.   P.   titulom   preradenia   JUDr.   B.   na   vybavovanie občianskoprávnej agendy. Dňa 1. 6. 1999 vytýčený termín pojednávania na 21. 6. 1999. Termín odročený na neurčito s tým, že vo veci budú pripojené spisy 19 Cb 250/99 a 35 C 31/97. Dňa 16. 8. 1999 vydané uznesenie o spojení vecí sp. zn.: 19 Cb 64/97, 19 Cb 49/98, 19   Cb   250/99   na   spoločné   konanie   pod   sp.   zn.:   19   Cb   64/97.   Uznesenie   doručené účastníkom   konania   dňa   8.   9.   1999.   Dňa   26.   10.   1999   žiadosť   PZ   žalovaného   na predloženie   veci   Krajskému   súdu   v Bratislave   keďže   po   spojení   vecí   má   ísť   o vecnú príslušnosť Krajského súdu. Dňa 22. 11. 1999 vytýčený termín pojednávania na deň: 3. 12. 1999.   Na   pojednávaní   bola   vznesená   námietka   zaujatosti   a z tohto   dôvodu   bol   termín pojednávania   odročený   na   neurčito.   Dňa   6.   12.   1999   vec   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Dňa 27. 12. 1999 námietka zaujatosti rozšírená na celý Okresný súd Bratislava III. Dňa 24. 2. 2000 vec vrátená tunajšiemu súdu na zabezpečenie vyjadrenia k námietke zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa 31. 12.   1999   vznesený   vzájomný   návrh   zo   strany   žalovaného.   Dňa   25. 2.   2000   výzva   na doplnenie   vzájomného   návrhu   doručená   PZ   žalovaného   10.   3.   2000.   Dňa   6.   3.   2000 doplnenie podaného protinávrhu zo strany žalovaného. Dňa 21. 3. 2000 návrh žalovaného na zamietnutie časti žalovaného návrhu. Dňa 5. 4. 2000 opätovné predloženie spisu na rozhodnutie o námietke Krajskému súdu s vyjadrením všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa 19. 5. 2000 rozhodnutie o námietke doručené tunajšiemu súdu. Dňa 3. 11. 2000 vytýčený termín pojednávania na deň: 20. 11. 2000. Termín pojednávania bol odročený na deň: 1. 12. 2000. Vzhľadom na žiadosť žalovaného odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti jeho PZ. Pojednávanie odročené na 11. 12. 2000 za účelom dopočutia svedkov. 6. 12. – zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vzájomný   návrh   žalovaným.   8. 12.   2000   vyjadrenie   PZ žalobcu pojednávanie odročené na 10. 1. 2001 za účelom dopočutia svedka, doplnenia vyjadrenia a doplatenia súdneho poplatku za vzájomný návrh Pojednávanie odročené na 22. 1. 2001. Dňa 17. 1. 2001 zrušený termín pojednávania z titulu PN sudcu. Dňa 21. 2. 2001 vytýčený termín pojednávania na 4. 4. 2001. Pojednávanie odročené na 25. 4. 2001 – na dopočutie svedkov. Dňa 24. 4. 2001 súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania na druhú polovicu mája 2001 z dôvodu PN zástupcu žalovaného. Pojednávanie odročené na 19.   9.   2001   z dôvodu   PN   zástupcu   žalovaného.   Pojednávanie   odročené   z dôvodu neprítomnosti PZ žalovaného. 26. 9. 2001 PZ žalobcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu   práceneschopnosti,   pojednávanie   odročené   pre   neprítomnosť   účastníkov   a ich právnych zástupcov na termín: 9. 11. 2001. Pojednávanie odročené na termín 19. 11. 2001 za   účelom   doplnenia   dokazovania.   Pojednávanie   odročené   na   3.   12.   2001   za   účelom vyhodnotenia záverečných rečí. Dňa 3. 12. 2001 vyhlásený rozsudok. Rozsudok vyhotovený dňa 27. 12.2001 a doručený účastníkom konania dňa 23. 1. 2002. Dňa 28. 1. 2002 podané odvolanie.   4.   2.   2002   doručovanie   odvolania   protistrane   na   vyjadrenie   a výzva   na zaplatenie súdneho poplatku.

  Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že vo veci sudca konal plynule a primerane k počtu vecí   nachádzajúcich   sa   v jeho   senáte.   Za   sledované   obdobie   sudca   Mgr.   P.   vybavoval v priemere 513 nevybavených a 431 nerozhodnutých vecí. Veľkosť jeho oddelenia vo vzťahu k ostatným sudcom bola najnižšia. V predmetnej veci došlo k výmene osoby sudcu JUDr. B. – Mgr. P. – JUDr. G. Pri každej zámene je nutnosťou vec preštudovať pričom k zámene osôb   došlo   v celom   oddelení   nielen   v konkrétnej   veci.   JUDr.   B.   bola   preradená   na vybavovanie   občianskoprávnej   agendy.   Celé   jej   oddelenie   bolo   prerozdelené   medzi ostatných Cb sudcov, Mgr. P. od 1. 1. 2002 vykonáva stáž na Krajskom súde v Bratislave v dĺžke   konania   1   rok   a jeho   agendu   prevzal   JUDr.   G.   V prílohe   Vám   predkladám neprítomnosť   Mgr.   P.   v rokoch   1999,   2000,   2001   na   pracovisku   formou   fotokópie absenčných kariet za roky 1999, 2000, 2001. V roku 2001 bol Mgr. P. dočasne pridelený v mesiacoch máj, jún, október na Krajský súd v Bratislave. Keďže sa jednalo o trojmesačné pridelenie – agendu Mgr. P. som neprerozdelil medzi ostatných sudcov, nakoľko nebol daný dôvod na prerozdelenie agendy v zmysle ustanovenia § 2 vyhlášky č. 66/1992 Zb. v znení neskorších noviel.

Dĺžka konania podľa môjho názoru je primeraná procesným podaniam účastníkov konania ako i návrhom vzneseným v priebehu súdneho pojednávania. Tiež zložitosťou veci, kedy nejde o jeden žalobný návrh, ale spojenie viacerých žalobných návrhov.“  

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   tiež   uviedol,   že   v označenej   veci netrvá na ústnom pojednávaní.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 zistil nasledovné skutočnosti.

Po doručení žaloby navrhovateľov okresnému súdu 14. februára 1997 okresný súd vzhľadom na návrh na vydanie predbežného opatrenia vytýčil tento na samostatné konanie. Rozhodnutím sp. zn. Nc 503/97 bol návrh na vydanie platobného rozkazu prevedený do registra Rob. Okresný súd vydal 7. apríla 1997 platobný rozkaz pod č. 1 Rob 220/ 97, ktorý bol   doručený   účastníkom   11.   apríla   1997.   Žalovaný   podal   23.   apríla   1997   odpor   proti platobnému rozkazu a okresný súd vyzval 28. apríla 1997 žalobcu, aby sa vyjadril k odporu žalovaného. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril 12. mája 1997. V dôsledku odporu bol spis prevedený do registra Cb. Okresný súd ďalej 10. júla 1997 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril   k žalobe. Právny   zástupca   žalovaného sa   vyjadril   23.   septembra 1997.   Žalobca neskôr – 13. januára 1998 – návrh na vydanie predbežného opatrenia vzal sčasti späť, čomu okresný   súd   vyhovel   16.   januára   1998   (o   veci   rozhodovala   sudkyňa   JUDr.   Helena Buchová). V období od konca januára 1998 do polovice marca 1999 okresný súd vo veci nekonal   v súvislosti   s prerozdelením   súdnej   agendy   vzhľadom   na   organizačné   zmeny v jeho práci.

  Opatrením predsedu okresného súdu Spr. 3022/99 z 15. marca 1999 podľa § 2 ods. 2 a 4   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   66/1992   Zb. o Spravovacom   a rokovacom   poriadku   pre   okresné   s krajské   súdy   v znení   neskorších predpisov bol spis pridelený sudcovi Mgr. V. P.

Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   vo   veci   na   21.   jún   1999.   Uznesením   zo 16. augusta 1999 okresný súd spojil veci sp. zn. 19 Cb 64/97, 19 Cb 49/98 a 19 Cb 250/99 do jedného konania vedeného pod sp. zn. 19 Cb 64/97.

Žalovaný   13.   októbra   1999   písomne   požiadal   okresný   súd   o doplnenie   zápisnice z pojednávania, pretože podľa neho nezodpovedá prednesu strán (na pojednávaní osobne prítomný žalovaný i jeho obhajca). Právny zástupca žalovaného ďalej 26. októbra 1999 požiadal okresný súd, aby vec postúpil krajskému súdu, pretože spojením vecí predmet sporu presahuje 1 milión Sk, čo podľa neho zakladá vecnú príslušnosť krajského súdu.

Pojednávanie vo veci sa konalo 3. decembra 1999. Na tomto pojednávaní okresný súd vysvetlil stranám neodôvodnenosť návrhu na postúpenie veci krajskému súdu. Žalovaný na toto   vysvetlenie   reagoval   námietkou   zaujatosti,   ktorú   23.   decembra 1999 rozšíril   na všetkých sudcov okresného súdu.

Okresný   súd   6.   decembra   1999   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti. V dôsledku doplňujúceho podania krajský súd vrátil spis okresnému súdu   ako   predčasne   predložený   (po   rozšírení   námietky   23.   decembra   1999),   pretože neobsahoval vyjadrenia všetkých sudcov okresného súdu. Medzitým žalovaný 31. decembra 1999 podal na okresnom súde protinávrh, na doplnenie ktorého ho okresný súd vyzval 25. februára   2000.   Žalovaný   doplnil   svoj   návrh   6.   marca   2000.   Ďalej   žalovaný   podal 21. marca 2000 na okresný súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Okresný   súd   5.   apríla   opätovne   predložil   krajskému   súdu   spis   na   rozhodnutie o námietke   zaujatosti.   Krajský   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   25   Nc   Cob   90/00,   že sudcovia   okresného súdu nie sú vylúčení z pojednávania a rozhodovania vo veci, a spis vrátil okresnému súdu 19. mája 2000.

Okresnému   súdu   bolo   14.   septembra   2000   doručené   ďalšie   písomné   podanie žalovaného.   Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   20.   november   2000,   aj   keď   právny zástupca   žalovaného   žiadal   (so   súhlasom   žalovaného)   pojednávanie   odročiť   pre práceneschopnosť.   Ďalšie   pojednávania   vo   veci   sa   uskutočnili   1.   decembra   2000, 11. decembra 2000 a 10. januára 2001. Právny zástupca žalovaného oznámil 16. januára 2001 okresnému súdu, že bol hospitalizovaný, a žiadal vytýčiť termín pojednávania najskôr na máj 2001. Žalovaný sa na pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil na 4. apríl 2001, nedostavil z dôvodu práceneschopnosti.   Na pojednávanie 25. apríla 2001 sa ospravedlnil právny   zástupca   žalobcu   z dôvodu   práceneschopnosti.   Pojednávanie   nariadené   na 19. september   2001   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   právneho   zástupcu   žalovaného   na 27. september   2001.   Právny   zástupca   žalobcu   požiadal   26.   septembra   2001   o odročenie pojednávania,   a preto   bolo   pojednávanie   odročené   pre   neprítomnosť   účastníkov   a ich právnych zástupcov na 9. november 2001. Toto pojednávanie bolo odročené na 3. december 2001 za účelom vyhodnotenia záverečných rečí.

Okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 (19 Cb 64/97-227) na pojednávaní 3. decembra 2001. Rozsudok vyhotovil 27. decembra 2001 a účastníkom ho doručil 23. januára 2002.  

Súdne konanie vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 na okresnom súde skončilo vydaním rozsudku 3. decembra 2001. Keďže navrhovateľ sa proti rozsudku odvolal, v tomto čase krajský   súd   rozhoduje   o jeho   odvolaní   (list   podpredsedníčky   okresného   súdu   doručený ústavnému súdu 22. apríla 2002 a informácia okresného súdu z 20. júna 2002).  

II.

Navrhovateľ   sa   svojím   podnetom   domáha   vyslovenia   porušenia   jeho   základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   vyslovenia   porušenia   jeho   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o podnetoch namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno dosiahnuť   len   právoplatným...   rozhodnutím.   Nestačí,   ak   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prerokovanie vecí v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom bola žaloba zo 14. februára 1997 o neplnenie povinností z uzavretej zmluvy o dielo smerujúca voči navrhovateľovi ako žalovanému, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty (vedená na okresnom súde pod sp. zn. 19 Cb 34/97, od 18. marca 1997 pod sp. zn. 1 Rob 220/97 a po podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu od 23. mája 1997 pod sp. zn. 19 Cb 64/97), ďalšia žaloba voči navrhovateľovi ako žalovanému z 20. februára 1998 na zaplatenie   zmluvnej   pokuty   za   iné   obdobie   (vedená   pod   sp.   zn.   19   Cb   49/98),   ako aj určovacia žaloba navrhovateľa ako žalobcu podaná na okresnom súde 12. mája 1999 (vedená pod sp. zn. 19 Cb 250/99), ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho záväzok vyplývajúci   zo   zmluvy   o dielo   zanikol   15.   augusta   1996.   Tieto   žaloby   boli   spojené na spoločné   konanie   16.   augusta   1999.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   si   povaha   veci,   aj vzhľadom na uvedené spojenie viacerých návrhov, vyžadovala dokazovanie vyjadreniami a výpoveďami   žalobcov,   žalovaného,   svedkov,   zaobstaraním   a vyhodnotením   listinných dôkazov, a teda časovo náročnejší procesný postup v konaní. Ústavný súd však nepovažoval vec právne a fakticky za zložitú.

2. Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   dohovoru.   Z hľadiska   hodnotenia uvedeného   kritéria   navrhovateľ,   ktorý   v konaní   pred   okresným   súdom   vystupoval   ako žalovaný,   ovplyvnil   dĺžku   konania   predovšetkým   v období   od   októbra   1999   námietkou nepríslušnosti súdu, námietkou zaujatosti rozšírenou na všetkých sudcov okresného súdu, ako aj opakovanými žiadosťami (resp. žiadosťami svojho právneho zástupcu) o odročenie pojednávaní.

Navrhovateľ žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 20. november 2000 z dôvodov   neprítomnosti   svojho   právneho   zástupcu   a   nezúčastnil   sa   na   pojednávaní 4. apríla   2001   z dôvodov   práceneschopnosti.   Právny   zástupca   žalovaného   žiadal,   aby okresný súd v období od januára do mája 2001 nenariaďoval pojednávanie z dôvodov jeho práceneschopnosti a tiež žiadal o odročenie pojednávaní nariadených v období po 25. apríli 2001 (19. september 2001, 27. september 2001, 9. november 2001 a 29. november 2001) prevažne z dôvodov práceneschopnosti.

Ústavný súd zistil, že účastník konania (jeho právny zástupca) svojím správaním ovplyvnil celkovú dĺžku konania vo veci, najmä v období po októbri 1999.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu označených základných práv, ústavný súd zistil, že tomu tak nie je. Výsledkom konania okresného súdu (napriek obdobiu nečinnosti okresného súdu od konca januára 1998 do polovice marca 1999, ktoré tvorilo menej ako štvrtinu z celkového obdobia,   v ktorom   okresný   súd   konal)   bolo   po   štyroch   rokoch   a desiatich   mesiacoch rozhodnutie, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom v tomto čase rozhoduje súd vyššieho stupňa.

Ústavný súd postup okresného súdu v uvedenom období vyhodnotil ako konanie, ktoré   predovšetkým   v období   od marca   1999   smerovalo   k odstráneniu   právnej   neistoty navrhovateľa v jeho veci, a teda ako také, ktoré nespôsobilo zbytočné prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97.

Ústavný   súd   konštatoval,   že   okresný   súd   v období   od   14.   februára   1997   do 3. decembra   2001   (predovšetkým   po   1.   júni   1999)   viac   ako   10-krát   nariadil   a odročil pojednávanie vo veci, okrem dvoch prípadov na žiadosť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   uzavrel,   že   základné   právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97 nebolo porušené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002