znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 399/2015-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová   4,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 12915/2014,Rvp 12916/2014, Rvp 12917/2014, Rvp 12918/2014, Rvp 12919/2014, Rvp 13373/2014,Rvp 13381/2014, Rvp 13382/2014, Rvp 13383/2014, Rvp 13384/2014, Rvp 13385/2014,Rvp 13386/2014, Rvp 13387/2014, Rvp 13853/2014, Rvp 13854/2014, Rvp 13855/2014,Rvp 13856/2014, Rvp 13857/2014, Rvp 13858/2014, Rvp 13859/2014, Rvp 13860/2014,Rvp 13861/2014, Rvp 13862/2014, Rvp 13863/2014, Rvp 13864/2014, Rvp 13865/2014,Rvp 14173/2014, Rvp 14174/2014, Rvp 14175/2014, Rvp 14177/2014, Rvp 14178/2014,Rvp 14179/2014, Rvp 14180/2014, Rvp 14181/2014, Rvp 14182/2014, Rvp 14183/2014,Rvp 14184/2014, Rvp 14644/2014, Rvp 14645/2014, Rvp 14646/2014, Rvp 14647/2014,Rvp 14648/2014, Rvp 14649/2014, Rvp 14650/2014, Rvp 14651/2014, Rvp 14652/2014,Rvp 14653/2014, Rvp 14654/2014, Rvp 14655/2014, Rvp 14914/2014, Rvp 14915/2014,Rvp 14916/2014, Rvp 14917/2014, Rvp 14918/2014, Rvp 14919/2014, Rvp 14920/2014,Rvp 14921/2014, Rvp 14922/2014, Rvp 14923/2014, Rvp 14924/2014, Rvp 14925/2014,Rvp 14926/2014, Rvp 14927/2014, Rvp 14928/2014, Rvp 14929/2014 a Rvp 14930/2014,ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiežporušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konaniach   vedenýchpod spisovými   značkami:   23   Er   3161/2006   a   uznesením   zo   17.   mája   2012(Rvp 12915/2014), 6 Er 2783/2006 a uznesením zo 7. novembra 2013 (Rvp 12916/2014),23 Er 803/2007   a uznesením   zo   17.   júla   2014   (Rvp   13373/2014),   6   Er   2723/2006a uznesením z 9. mája 2012 (Rvp 14644/2014), 26 Er 3535/2004 a uznesením z 10. apríla2012   (Rvp   14645/2014),   23   Er   1172/2005   a uznesením   z 18.   decembra   2013(Rvp 14646/2014), 6 Er 672/2009 a uznesením z 11. novembra 2013 (Rvp 14647/2014),6 Er   562/2006   a uznesením   z 22.   februára   2012   (Rvp   14914/2014),   7   Er   2356/2003a uznesením   z 23.   februára   2012   (Rvp   14915/2014),   23   Er   32/2004   a uznesenímzo 4. apríla 2012   (Rvp   14916/2014),   6   Er   690/2007   a uznesením   z 28.   mája   2012(Rvp 14917/2014), 26 Er 3463/2006 a uznesením z 31. októbra 2012 (Rvp 14918/2014),6 Er 3465/2006 a uznesením z 20. decembra 2013 (Rvp 14919/2014), postupom Okresnéhosúdu Poprad v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 Er 256/2005 a uznesenímz 3. septembra 2012 (Rvp 12917/2014), 9 Er 150/2005 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp   13860/2014),   17   Er   414/2008   a   uznesením   z   18.   júla   2013   (Rvp   13861/2014),18 Er 253/2006   a   uznesením   z 3.   septembra   2012   (Rvp   13862/2014),   9   Er   250/2003a uznesením   z 13.   septembra   2013   (Rvp   13863/2014),   16   Er   75/2005   a   uznesenímz 19. februára 2013 (Rvp 14178/2014), 13 Er 433/2010 a uznesením z 22. novembra 2013(Rvp 14179/2014), 19 Er 406/2008 a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 14180/2014),16 Er 150/2003 a uznesením zo 6. júna 2013 (Rvp 14181/2014), 10 Er 11/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14648/2014), 10 Er 184/2011 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 14649/2014), 10 Er 379/2011 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14650/2014),10 Er 321/2009 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14651/2014), 10 Er 362/2009a uznesením   z 13.   septembra   2013   (Rvp   14652/2014),   9   Er   51/2005   a uznesenímz 3. septembra 2013 (Rvp 14924/2014), 10 Er 425/2008 a uznesením zo 16. septembra 2013(Rvp 14925/2014), 10 Er 243/2010 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14926/2014),postupom   Okresného   súdu   Svidník   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:3 Er 147/2007   a   uznesením   z 18.   novembra   2013   (Rvp   12918/2014),   3   Er   483/2004a uznesením   z 12.   júla   2012   (Rvp   13384/2014),   postupom   Okresného   súdu   Vranovnad Topľou v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er 66/2005 a uznesenímzo 7.   januára   2014   (Rvp   12919/2014),   3   Er   45/2005   a   uznesením   z 11.   februára   2013(Rvp 13386/2014),   3   Er   216/2005   a   uznesením   zo   16.   apríla   2013   (Rvp   13387/2014),9 Er 570/2005 a uznesením z 15. mája 2013 (Rvp 13864/2014), 8 Er 58/2006 a uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 13865/2014), 8 Er 304/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14182/2014),   8   Er   43/2006   a   uznesením   z 1.   júla   2013   (Rvp   14183/2014),8 Er 371/2004   a   uznesením   zo   16.   januára   2013   (Rvp   14184/2014),   3   Er   451/2006a uznesením   z 11.   februára   2013   (Rvp   14655/2014),   3   Er   9/2004   a   uznesenímzo 16. januára 2013 (Rvp 14927/2014), 3 Er 346/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp   14928/2014),   3   Er   244/2003   a   uznesením   z 1.   februára   2013   (Rvp   14929/2014),3 Er 303/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14930/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 255/2009 a uznesenímz 24. októbra 2013 (Rvp 13381/2014), 4 Er 627/2006 a uznesením z 8. novembra 2012(Rvp 13382/2014), 3 Er 205/2004 a uznesením zo 6. septembra 2013 (Rvp 13853/2014),3 Er 625/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13854/2014), 3 Er 13/2005 a uznesenímz 11.   októbra   2013   (Rvp   13855/2014),   3   Er   298/2006   a   uznesením   z 19.   apríla   2012(Rvp 13856/2014),   3   Er   461/2006   a   uznesením   z 23.   apríla   2012   (Rvp   13857/2014),1 Er 573/2008   a   uznesením   z 3.   septembra   2013   (Rvp   13858/2014),   4   Er   37/2007a uznesením   z 8.   novembra   2012   (Rvp   13859/2014),   4   Er   512/2008   a   uznesenímz 15. novembra 2012 (Rvp 14173/2014), 4 Er 917/2007 a uznesením z 29. januára 2014(Rvp 14174/2014), 4 Er 595/2007 a uznesením zo 14. novembra 2012 (Rvp 14175/2014),2 Er   11/2009   a   uznesením   zo   16.   novembra   2012   (Rvp   14920/2014),   1   Er   425/2008a uznesením z 11. decembra 2012 (Rvp 14921/2014), postupom Okresného súdu Kežmarokv konaní vedenom pod spisovou značkou 3 Er 415/2003 a uznesením zo 4. novembra 2013(Rvp   13383/2014),   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   v   konaniach   vedenýchpod spisovými značkami: 2 Er 259/2006 a uznesením 23. marca 2013 (Rvp 13385/2014),4 Er 79/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 14653/2014), 4 Er 229/2007 a uznesenímz 29.   apríla   2014   (Rvp   14654/2014),   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v konaniachvedených   pod   spisovými   značkami:   12   Er   328/2009   a   uznesením   z 30.   apríla   2013(Rvp 14177/2014),   8   Er   471/2005   a uznesením   z 29.   januára   2013   (Rvp   14922/2014),6 Er 626/2008 a uznesením z 26. júla 2013 (Rvp 14923/2014), ako aj porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Prešovev konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   18   CoE   73/2014   a   uznesenímzo 17. júla 2014   (Rvp   12915/2014),   20   CoE   62/2014   a   uznesením   z 30.   júna   2014(Rvp 12916/2014),   18   CoE   45/2014   a   uznesením   z 29.   apríla   2014   (Rvp   12917/2014),19 CoE   54/2014   a   uznesením   z 26.   júna   2014   (Rvp   12918/2014),   9   CoE   19/2014a uznesením   z 24.   júna   2014   (Rvp   12919/2014),   26   CoE   43/2014   a   uznesenímzo 17. júla 2014   (Rvp   13373/2014),   7   CoE   61/2014   a uznesením   z 29.   mája   2014(Rvp 13381/2014),   5   CoE   40/2014   a uznesením   z 27.   mája   2014   (Rvp   13382/2014),13 CoE 15/2014   a uznesením   zo   14.   mája   2014   (Rvp   13383/2014),   14   CoE   21/2014a uznesením   z 21.   mája   2014   (Rvp   13384/2014),   2   CoE   69/2013   a uznesenímzo 17. júla 2014   (Rvp   13385/2014),   26   CoE   30/2014   a uznesením   z 24.   júna   2014(Rvp 13386/2014),   3   CoE   176/2013   a uznesením   z 5.   marca   2014   (Rvp   13387/2014),5 CoE 45/2014   a uznesením   zo   17.   júna   2014   (Rvp   13853/2014),   1   CoE   22/2014a uznesením   z 29.   mája   2014   (Rvp   13854/2014),   4   CoE   45/2014   a   uznesenímz 28. mája 2014   (Rvp   13855/2014),   27   CoE   11/2014   a   uznesením   z 23.   mája   2014(Rvp 13856/2014),   5   CoE   46/2014   a   uznesením   zo   17.   júna   2014   (Rvp   13857/2014),20 CoE   44/2014   a   uznesením   z 29.   mája   2014   (Rvp   13858/2014),   19   CoE   45/2014a uznesením   z 29.   mája   2014   (Rvp   13859/2014),   19   CoE   34/2014   a   uznesenímz 3. júla 2014   (Rvp   13860/2014),   20   CoE   41/2014   a   uznesením   z 30.   apríla   2014(Rvp 13861/2014),   3   CoE   185/2013   a   uznesením   z 2.   júla   2014   (Rvp   13862/2014),2 CoE 58/2014   a   uznesením   z 26.   júna   2014   (Rvp   13863/2014),   12   CoE   9/2014a uznesením   z 28.   februára   2014   (Rvp   13864/2014),   11   CoE   72/2013   a   uznesenímz 19. decembra 2013 (Rvp 13865/2014), 19 CoE 42/2014 a uznesením z 29. mája 2014(Rvp   14173/2014),   22   CoE   34/2014   a   uznesením   z 10.   júna   2014   (Rvp   14174/2014),19 CoE   41/2014   a   uznesením   z 29.   mája   2014   (Rvp   14175/2014),   5   CoE   174/2013a uznesením   z 27.   decembra   2013   (Rvp   14177/2014),   22   CoE   25/2014   a   uznesenímz 15. mája   2014   (Rvp   14178/2014),   13   CoE   22/2014   a   uznesením   z 8.   júla   2014(Rvp 14179/2014),   18   CoE   67/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014   (Rvp   14180/2014),27 CoE   9/2014   a   uznesením   z 23.   mája   2014   (Rvp   14181/2014),   6   CoE   66/2014a uznesením   z 30.   júna   2014   (Rvp   14182/2014),   1   CoE   147/2013   a   uznesenímz 29. októbra 2013   (Rvp   14183/2014),   20   CoE   66/2014   a   uznesením   z 30.   júna   2014(Rvp 14184/2014), 15 CoE 23/2014 a uznesením z 18. augusta 2014 (Rvp 14644/2014),5 CoE   49/2014   a   uznesením   z 12.   augusta   2014   (Rvp   14645/2014),   6   CoE   70/2014a uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14646/2014),   21   CoE   76/2014   a   uznesenímz 31. júla 2014   (Rvp   14647/2014),   5   CoE   60/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014(Rvp 14648/2014),   20   CoE   59/2014   a   uznesením   z 30.   júna   2014   (Rvp   14649/2014),24 CoE   35/2014   a   uznesením   z 8.   júla   2014   (Rvp   14650/2014),   18   CoE   59/2014a uznesením   z 26.   júna   2014   (Rvp   14651/2014),   7   CoE   68/2014   a   uznesenímz 26. júna 2014   (Rvp   14652/2014),   24   CoE   45/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014(Rvp 14653/2014),   6   CoE   73/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14654/2014),25 CoE 40/2014   a   uznesením   zo   17.   júla   2014   (Rvp   14655/2014),   6   CoE   74/2014a uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14914/2014),   26   CoE   45/2014   a   uznesenímzo 4. septembra   2014   (Rvp   14915/2014),   6   CoE   78/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014(Rvp 14916/2014), 4 CoE 62/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14917/2014),19 CoE 76/2014   a   uznesením   z 12.   augusta   2014   (Rvp   14918/2014),   22   CoE   45/2014a uznesením   zo   4.   septembra   2014   (Rvp   14919/2014),   19   CoE   77/2014   a   uznesenímz 12. augusta 2014 (Rvp 14920/2014), 7 CoE 49/2014 a uznesením z 21. augusta 2014(Rvp 14921/2014),   23   CoE   19/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14922/2014),27 CoE 24/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14923/2014),   9   CoE   16/2014a uznesením   z 27.   augusta   2014   (Rvp   14924/2014),   4   CoE   60/2014   a   uznesenímz 13. augusta 2014 (Rvp 14925/2014), 3 CoE 59/2014 a uznesením z 13. augusta 2014(Rvp 14926/2014),   27   CoE   31/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   14927/2014),27 CoE 40/2014   a   uznesením   z 31.   júla   2014   (Rvp   14928/2014),   3   CoE   66/2014a uznesením   z 13.   augusta   2014   (Rvp   14929/2014)   a   3   CoE   52/2014   a   uznesenímz 13. augusta 2014 (Rvp 14930/2014), a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   12915/2014,   Rvp   12916/2014,   Rvp   12917/2014,   Rvp   12918/2014,Rvp 12919/2014, Rvp 13373/2014, Rvp 13381/2014, Rvp 13382/2014, Rvp 13383/2014,Rvp 13384/2014, Rvp 13385/2014, Rvp 13386/2014, Rvp 13387/2014, Rvp 13853/2014,Rvp 13854/2014, Rvp 13855/2014, Rvp 13856/2014, Rvp 13857/2014, Rvp 13858/2014,Rvp 13859/2014, Rvp 13860/2014, Rvp 13861/2014, Rvp 13862/2014, Rvp 13863/2014,Rvp 13864/2014, Rvp 13865/2014, Rvp 14173/2014, Rvp 14174/2014, Rvp 14175/2014,Rvp 14177/2014, Rvp 14178/2014, Rvp 14179/2014, Rvp 14180/2014, Rvp 14181/2014,Rvp 14182/2014, Rvp 14183/2014, Rvp 14184/2014, Rvp 14644/2014, Rvp 14645/2014,Rvp 14646/2014, Rvp 14647/2014, Rvp 14648/2014, Rvp 14649/2014, Rvp 14650/2014,Rvp 14651/2014, Rvp 14652/2014, Rvp 14653/2014, Rvp 14654/2014, Rvp 14655/2014,Rvp 14914/2014, Rvp 14915/2014, Rvp 14916/2014, Rvp 14917/2014, Rvp 14918/2014,Rvp 14919/2014, Rvp 14920/2014, Rvp 14921/2014, Rvp 14922/2014, Rvp 14923/2014,Rvp 14924/2014, Rvp 14925/2014, Rvp 14926/2014, Rvp 14927/2014, Rvp 14928/2014,Rvp 14929/2014 a Rvp 14930/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 12915/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3., 10., 23., 24.a 27. októbra 2014 a 6. a 11. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavya čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami:   23   Er   3161/2006   a   uznesením   zo   17.   mája   2012   (Rvp   12915/2014),6 Er 2783/2006 a uznesením zo 7. novembra 2013 (Rvp 12916/2014), 23 Er 803/2007a uznesením   zo   17.   júla   2014   (Rvp   13373/2014),   6   Er   2723/2006   a   uznesenímz 9. mája 2012   (Rvp   14644/2014),   26   Er   3535/2004   a   uznesením   z   10.   apríla   2012(Rvp 14645/2014), 23 Er 1172/2005 a uznesením z 18. decembra 2013 (Rvp 14646/2014),6 Er   672/2009   a   uznesením   z   11.   novembra   2013   (Rvp   14647/2014),   6   Er   562/2006a uznesením   z   22.   februára   2012   (Rvp   14914/2014),   7   Er   2356/2003   a   uznesenímz 23. februára   2012   (Rvp   14915/2014),   23   Er   32/2004   a   uznesením   zo   4.   apríla   2012(Rvp 14916/2014),   6   Er   690/2007   a   uznesením   z   28.   mája   2012   (Rvp   14917/2014),26 Er 3463/2006   a   uznesením   z   31.   októbra   2012   (Rvp   14918/2014),   6   Er   3465/2006a uznesením z 20. decembra 2013 (Rvp 14919/2014), postupom Okresného súdu Popradv konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   18   Er   256/2005   a   uznesenímz 3. septembra 2012 (Rvp 12917/2014), 9 Er 150/2005 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp   13860/2014),   17   Er   414/2008   a   uznesením   z   18.   júla   2013   (Rvp   13861/2014),18 Er 253/2006   a   uznesením   z   3.   septembra   2012   (Rvp   13862/2014),   9   Er   250/2003a uznesením   z   13.   septembra   2013   (Rvp   13863/2014),   16   Er   75/2005   a   uznesenímz 19. februára 2013 (Rvp 14178/2014), 13 Er 433/2010 a uznesením z 22. novembra 2013(Rvp 14179/2014), 19 Er 406/2008 a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 14180/2014),16 Er 150/2003 a uznesením zo 6. júna 2013 (Rvp 14181/2014), 10 Er 11/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14648/2014), 10 Er 184/2011 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 14649/2014), 10 Er 379/2011 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14650/2014),10 Er 321/2009 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14651/2014), 10 Er 362/2009a uznesením   z   13.   septembra   2013   (Rvp   14652/2014),   9   Er   51/2005   a   uznesenímz 3. septembra 2013 (Rvp 14924/2014), 10 Er 425/2008 a uznesením zo 16. septembra 2013(Rvp 14925/2014), 10 Er 243/2010 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14926/2014),postupom   Okresného   súdu   Svidník   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:3 Er 147/2007   a   uznesením   z   18.   novembra   2013   (Rvp   12918/2014),   3   Er   483/2004a uznesením   z   12.   júla   2012   (Rvp   13384/2014),   postupom   Okresného   súdu   Vranovnad Topľou v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er 66/2005 a uznesenímzo 7. januára 2014 (Rvp 12919/2014), 3 Er 45/2005 a uznesením z 11. februára 2013(Rvp 13386/2014),   3   Er   216/2005   a   uznesením   zo   16.   apríla   2013   (Rvp   13387/2014),9 Er 570/2005 a uznesením z 15. mája 2013 (Rvp 13864/2014), 8 Er 58/2006 a uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 13865/2014), 8 Er 304/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14182/2014),   8   Er   43/2006   a   uznesením   z   1.   júla   2013   (Rvp   14183/2014),8 Er 371/2004   a   uznesením   zo   16.   januára   2013   (Rvp   14184/2014),   3   Er   451/2006a uznesením   z   11.   februára   2013   (Rvp   14655/2014),   3   Er   9/2004   a   uznesenímzo 16. januára 2013 (Rvp 14927/2014), 3 Er 346/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14928/2014), 3 Er 244/2003 a uznesením z 1. februára 2013 (Rvp 14929/2014),3 Er 303/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14930/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 255/2009 a uznesenímz 24. októbra 2013 (Rvp 13381/2014), 4 Er 627/2006 a uznesením z 8. novembra 2012(Rvp 13382/2014), 3 Er 205/2004 a uznesením zo 6. septembra 2013 (Rvp 13853/2014),3 Er 625/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13854/2014), 3 Er 13/2005 a uznesenímz 11.   októbra   2013   (Rvp   13855/2014),   3   Er   298/2006   a   uznesením   z   19.   apríla   2012(Rvp 13856/2014),   3   Er   461/2006   a   uznesením   z   23.   apríla   2012   (Rvp   13857/2014),1 Er 573/2008   a   uznesením   z   3.   septembra   2013   (Rvp   13858/2014),   4   Er   37/2007a uznesením   z   8.   novembra   2012   (Rvp   13859/2014),   4   Er   512/2008   a   uznesenímz 15. novembra 2012 (Rvp 14173/2014), 4 Er 917/2007 a uznesením z 29. januára 2014(Rvp 14174/2014), 4 Er 595/2007 a uznesením zo 14. novembra 2012 (Rvp 14175/2014),2 Er   11/2009   a   uznesením   zo   16.   novembra   2012   (Rvp   14920/2014),   1   Er   425/2008a uznesením z 11. decembra 2012 (Rvp 14921/2014), postupom Okresného súdu Kežmarokv konaní vedenom pod spisovou značkou 3 Er 415/2003 a uznesením zo 4. novembra 2013(Rvp   13383/2014),   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   v   konaniach   vedenýchpod spisovými značkami: 2 Er 259/2006 a uznesením 23. marca 2013 (Rvp 13385/2014),4 Er 79/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 14653/2014), 4 Er 229/2007 a uznesenímz 29. apríla 2014 (Rvp 14654/2014), postupom Okresného súdu Humenné v konaniachvedených   pod   spisovými   značkami:   12   Er   328/2009   a   uznesením   z   30.   apríla   2013(Rvp 14177/2014),   8   Er 471/2005   a uznesením   z   29.   januára   2013   (Rvp   14922/2014),6 Er 626/2008   a   uznesením   z   26.   júla   2013   (Rvp   14923/2014)   (ďalej   len   „napadnutéuznesenia okresných súdov“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového   protokolu   postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 73/2014 a uznesením zo 17. júla2014 (Rvp 12915/2014), 20 CoE 62/2014 a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 12916/2014),18   CoE   45/2014   a   uznesením   z   29.   apríla   2014   (Rvp   12917/2014),   19   CoE   54/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 12918/2014), 9 CoE 19/2014 a uznesením z 24. júna2014 (Rvp 12919/2014), 26 CoE 43/2014 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 13373/2014),7   CoE   61/2014   a   uznesením   z   29.   mája   2014   (Rvp   13381/2014),   5   CoE   40/2014a uznesením z 27. mája 2014 (Rvp 13382/2014), 13 CoE 15/2014 a uznesením zo 14. mája2014 (Rvp 13383/2014), 14 CoE 21/2014 a uznesením z 21. mája 2014 (Rvp 13384/2014),2   CoE   69/2013   a   uznesením   zo   17.   júla   2014   (Rvp   13385/2014),   26   CoE   30/2014a uznesením z 24. júna 2014 (Rvp 13386/2014), 3 CoE 176/2013 a uznesením z 5. marca2014 (Rvp 13387/2014), 5 CoE 45/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13853/2014),1 CoE   22/2014   a   uznesením   z   29.   mája   2014   (Rvp   13854/2014),   4   CoE   45/2014a uznesením z 28. mája 2014 (Rvp 13855/2014), 27 CoE 11/2014 a uznesením z 23. mája2014 (Rvp 13856/2014), 5 CoE 46/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13857/2014),20   CoE   44/2014   a   uznesením   z   29.   mája   2014   (Rvp   13858/2014),   19   CoE   45/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13859/2014), 19 CoE 34/2014 a uznesením z 3. júla2014 (Rvp 13860/2014), 20 CoE 41/2014 a uznesením z 30. apríla 2014 (Rvp 13861/2014),3 CoE 185/2013 a uznesením z 2. júla 2014 (Rvp 13862/2014), 2 CoE 58/2014 a uznesenímz   26.   júna   2014 (Rvp   13863/2014), 12   CoE 9/2014 a uznesením z 28. februára   2014(Rvp 13864/2014), 11 CoE 72/2013 a uznesením z 19. decembra 2013 (Rvp 13865/2014),19   CoE   42/2014   a   uznesením   z   29.   mája   2014   (Rvp   14173/2014),   22   CoE   34/2014a uznesením   z   10.   júna   2014   (Rvp   14174/2014),   19   CoE   41/2014   a   uznesenímz 29. mája 2014 (Rvp 14175/2014), 5 CoE 174/2013 a uznesením z 27. decembra 2013(Rvp 14177/2014),   22   CoE   25/2014   a   uznesením   z   15.   mája   2014   (Rvp   14178/2014),13 CoE   22/2014   a   uznesením   z   8.   júla   2014   (Rvp   14179/2014),   18   CoE   67/2014a uznesením   z   26.   júna   2014   (Rvp   14180/2014),   27   CoE   9/2014   a   uznesenímz 23. mája 2014   (Rvp   14181/2014),   6   CoE   66/2014   a   uznesením   z   30.   júna   2014(Rvp 14182/2014), 1 CoE 147/2013 a uznesením z 29. októbra 2013 (Rvp 14183/2014),20 CoE   66/2014   a   uznesením   z   30.   júna   2014   (Rvp   14184/2014),   15   CoE   23/2014a uznesením   z   18.   augusta   2014   (Rvp   14644/2014),   5   CoE   49/2014   a   uznesenímz 12. augusta   2014   (Rvp   14645/2014),   6   CoE   70/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014(Rvp 14646/2014),   21   CoE   76/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   14647/2014),5 CoE 60/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014   (Rvp   14648/2014),   20   CoE   59/2014a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 14649/2014), 24 CoE 35/2014 a uznesením z 8. júla 2014(Rvp   14650/2014),   18   CoE   59/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014   (Rvp   14651/2014),7 CoE 68/2014   a   uznesením   z   26.   júna   2014   (Rvp   14652/2014),   24   CoE   45/2014a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14653/2014), 6 CoE 73/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14654/2014), 25 CoE 40/2014 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 14655/2014),6 CoE 74/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   14914/2014),   26   CoE   45/2014a uznesením   zo   4.   septembra   2014   (Rvp   14915/2014),   6   CoE   78/2014   a   uznesenímz 31. júla   2014   (Rvp   14916/2014),   4   CoE   62/2014   a   uznesením   z   13.   augusta   2014(Rvp 14917/2014), 19 CoE 76/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14918/2014),22 CoE 45/2014 a uznesením zo 4. septembra 2014 (Rvp 14919/2014), 19 CoE 77/2014a uznesením   z   12.   augusta   2014   (Rvp   14920/2014),   7   CoE   49/2014   a   uznesenímz 21. augusta   2014   (Rvp   14921/2014),   23   CoE   19/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014(Rvp 14922/2014),   27   CoE   24/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   14923/2014),9 CoE 16/2014   a uznesením   z   27.   augusta   2014   (Rvp   14924/2014),   4   CoE   60/2014a uznesením   z 13. augusta   2014   (Rvp   14925/2014),   3   CoE   59/2014   a   uznesenímz 13. augusta   2014   (Rvp 14926/2014),   27   CoE   31/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014(Rvp 14927/2014),   27 CoE 40/2014   a   uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   14928/2014),3 CoE 66/2014   a uznesením   z   13.   augusta   2014   (Rvp   14929/2014),   3   CoE   52/2014a uznesením   z 13. augusta   2014   (Rvp   14930/2014)   (ďalej   len   „napadnuté   uzneseniakrajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa   podmienok   dohodnutých   v   úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský   súd“),   alebo   dlžníci   priamo   v   úverových   zmluvách   splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.

Na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresných   súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   v   obšírnej   argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako   súdov   exekučných,   v   kompetencii   ktorých   podľa   sťažovateľky   nie   je   vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto   ukladá   §   57   ods.   5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že uvedené súdy vecinesprávne   právne   posúdili   z   hľadiska   vnútroštátnej   právnej   úpravy   v   interakciis výkladovými   pravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa   sťažovateľky   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadali   s   tým,   prečo   buď   dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe   v   úverovej   zmluve   na   spísanie   notárskej   zápisnice   o   uznaní   dlhu   považovaliza neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na   účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej   únie   (ďalej   len   „Súdny   dvor“)   na   podanie   výkladu   pojmu   „nekalá   zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl.   7   ods.   1   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993   o   nekalých   podmienkachv spotrebiteľských   zmluvách   sa   má   vykladať   v   tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel   ustanovujú   vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ačl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu vnapadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresnýchsúdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť ajnávrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených   právzaručených   ústavou,   chartou,   dohovorom   a   dodatkovým   protokolom   postupoma označenými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a označenými uzneseniamikrajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností,   ktoré   sú   predmetom   tohto   prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   orgánu   verejnej   moci,   proti   ktorémusťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   označené   právne   normy,   tak,   žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach anapadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyvyhlásili exekúcie za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boloprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd.   Právomoc   krajského   súdu   rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto   skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami krajského súdu

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv   sťažovateľky   v   príčinnej   súvislostis rozhodnutiami   krajského   súdu,   námietky   sťažovateľky   možno   sumarizovať   do   štyrochzákladných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom   rade namieta, že krajský súdnenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nadrámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tietoexekučné   tituly   preskúmali   pri   vydávaní   poverení   exekútorovi   na   vykonanie   exekúcií).Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresnýchsúdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárskezápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa nej nie je prameňom práva. Sťažovateľkatiež namieta,   že krajský súd a pred ním okresné súdy hoci mali, neprerušili   exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danomprípade   vykladať   tak,   že „...   za   každých   okolností   zakazuje   rozhodovať   spory   v   rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“,   alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelené   v   zmluve   o   úvere,   ktorým   dlžníksplnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.

V   súvislosti   s   uvedenými   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   po   preskúmanípredmetu   týchto   sťažností   konštatuje,   že   sťažovateľkou   použitá   argumentácia   v   týchtosťažnostiach   je   v   podstate   identická   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   už   použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal.Ústavný   súd   sa   s   argumentáciou,   ktorú   uplatnil   v   predchádzajúcich   rozhodnutiachpri odmietnutí tých častí sťažností, ktoré smerovali proti rozhodnutiu odvolacích súdov, plnestotožňuje. Ide o argumentáciu uplatnenú napr. v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22.augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.septembra 2012 a sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30.októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pozn.)alebo v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31.januára 2013 a sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11.decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   na   ustálenie   záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia aj v tomto uznesení.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súd   predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom   konania   príležitosť   vyjadriť   sa   k   týmto   dôvodom,   tak   ako   to   sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11   z   21.   2.   2013,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľka   mala   možnosťoboznámiť   sa   s   dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania   a   neprípustnosti   exekúciez už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,v   ktorých   sa   k   týmto   dôvodom   vyjadrila.   Obdobne   aj   povinní   z   exekúcií,   ktorí   majúv zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uzneseníprvostupňového   súdu   možnosť   vyjadriť   sa   (prípadne   podať   odvolanie   proti   uzneseniamokresných súdov) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenienekalej   zmluvnej   podmienky.   Sťažovateľkou   uplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súdv napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberal   a   vyložil   svoje   závery,   pre   ktoré   dospelk záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a   uznesenia   postačuje,   aby   bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizujemožnosť vyslovenia porušenia v petite sťažností označených práv.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskehosúdu pre   ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tentomedzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľby sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných prípadoch akoneefektívny, je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam a efektivitu má presťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia so sťažnosťami, ktorésú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v   tej   súvislosti   pre   sťažovateľkus ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto spôsobomzahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá, že nebudú vkonaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlomobdobí úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS3/2013).

Vzhľadom   na   postavenie   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona   rozhodnutie   v   súlade   s   právnym   názorom   účastníka   súdneho   konania,   resp.   právona úspech   v   konaní   (obdobne   napr.   II.   ÚS   218/02,   III.   ÚS   198/07,   I.   ÚS   265/07,III. ÚS 139/08),   ústavný   súd   sťažnosti   v   časti   smerujúcej   proti   postupu   a   napadnutýmuzneseniam krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvoduich zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. júna 2015