SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 399/2015-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 12915/2014,Rvp 12916/2014, Rvp 12917/2014, Rvp 12918/2014, Rvp 12919/2014, Rvp 13373/2014,Rvp 13381/2014, Rvp 13382/2014, Rvp 13383/2014, Rvp 13384/2014, Rvp 13385/2014,Rvp 13386/2014, Rvp 13387/2014, Rvp 13853/2014, Rvp 13854/2014, Rvp 13855/2014,Rvp 13856/2014, Rvp 13857/2014, Rvp 13858/2014, Rvp 13859/2014, Rvp 13860/2014,Rvp 13861/2014, Rvp 13862/2014, Rvp 13863/2014, Rvp 13864/2014, Rvp 13865/2014,Rvp 14173/2014, Rvp 14174/2014, Rvp 14175/2014, Rvp 14177/2014, Rvp 14178/2014,Rvp 14179/2014, Rvp 14180/2014, Rvp 14181/2014, Rvp 14182/2014, Rvp 14183/2014,Rvp 14184/2014, Rvp 14644/2014, Rvp 14645/2014, Rvp 14646/2014, Rvp 14647/2014,Rvp 14648/2014, Rvp 14649/2014, Rvp 14650/2014, Rvp 14651/2014, Rvp 14652/2014,Rvp 14653/2014, Rvp 14654/2014, Rvp 14655/2014, Rvp 14914/2014, Rvp 14915/2014,Rvp 14916/2014, Rvp 14917/2014, Rvp 14918/2014, Rvp 14919/2014, Rvp 14920/2014,Rvp 14921/2014, Rvp 14922/2014, Rvp 14923/2014, Rvp 14924/2014, Rvp 14925/2014,Rvp 14926/2014, Rvp 14927/2014, Rvp 14928/2014, Rvp 14929/2014 a Rvp 14930/2014,ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiežporušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedenýchpod spisovými značkami: 23 Er 3161/2006 a uznesením zo 17. mája 2012(Rvp 12915/2014), 6 Er 2783/2006 a uznesením zo 7. novembra 2013 (Rvp 12916/2014),23 Er 803/2007 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 13373/2014), 6 Er 2723/2006a uznesením z 9. mája 2012 (Rvp 14644/2014), 26 Er 3535/2004 a uznesením z 10. apríla2012 (Rvp 14645/2014), 23 Er 1172/2005 a uznesením z 18. decembra 2013(Rvp 14646/2014), 6 Er 672/2009 a uznesením z 11. novembra 2013 (Rvp 14647/2014),6 Er 562/2006 a uznesením z 22. februára 2012 (Rvp 14914/2014), 7 Er 2356/2003a uznesením z 23. februára 2012 (Rvp 14915/2014), 23 Er 32/2004 a uznesenímzo 4. apríla 2012 (Rvp 14916/2014), 6 Er 690/2007 a uznesením z 28. mája 2012(Rvp 14917/2014), 26 Er 3463/2006 a uznesením z 31. októbra 2012 (Rvp 14918/2014),6 Er 3465/2006 a uznesením z 20. decembra 2013 (Rvp 14919/2014), postupom Okresnéhosúdu Poprad v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 Er 256/2005 a uznesenímz 3. septembra 2012 (Rvp 12917/2014), 9 Er 150/2005 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 13860/2014), 17 Er 414/2008 a uznesením z 18. júla 2013 (Rvp 13861/2014),18 Er 253/2006 a uznesením z 3. septembra 2012 (Rvp 13862/2014), 9 Er 250/2003a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 13863/2014), 16 Er 75/2005 a uznesenímz 19. februára 2013 (Rvp 14178/2014), 13 Er 433/2010 a uznesením z 22. novembra 2013(Rvp 14179/2014), 19 Er 406/2008 a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 14180/2014),16 Er 150/2003 a uznesením zo 6. júna 2013 (Rvp 14181/2014), 10 Er 11/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14648/2014), 10 Er 184/2011 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 14649/2014), 10 Er 379/2011 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14650/2014),10 Er 321/2009 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14651/2014), 10 Er 362/2009a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14652/2014), 9 Er 51/2005 a uznesenímz 3. septembra 2013 (Rvp 14924/2014), 10 Er 425/2008 a uznesením zo 16. septembra 2013(Rvp 14925/2014), 10 Er 243/2010 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14926/2014),postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami:3 Er 147/2007 a uznesením z 18. novembra 2013 (Rvp 12918/2014), 3 Er 483/2004a uznesením z 12. júla 2012 (Rvp 13384/2014), postupom Okresného súdu Vranovnad Topľou v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er 66/2005 a uznesenímzo 7. januára 2014 (Rvp 12919/2014), 3 Er 45/2005 a uznesením z 11. februára 2013(Rvp 13386/2014), 3 Er 216/2005 a uznesením zo 16. apríla 2013 (Rvp 13387/2014),9 Er 570/2005 a uznesením z 15. mája 2013 (Rvp 13864/2014), 8 Er 58/2006 a uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 13865/2014), 8 Er 304/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14182/2014), 8 Er 43/2006 a uznesením z 1. júla 2013 (Rvp 14183/2014),8 Er 371/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14184/2014), 3 Er 451/2006a uznesením z 11. februára 2013 (Rvp 14655/2014), 3 Er 9/2004 a uznesenímzo 16. januára 2013 (Rvp 14927/2014), 3 Er 346/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14928/2014), 3 Er 244/2003 a uznesením z 1. februára 2013 (Rvp 14929/2014),3 Er 303/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14930/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 255/2009 a uznesenímz 24. októbra 2013 (Rvp 13381/2014), 4 Er 627/2006 a uznesením z 8. novembra 2012(Rvp 13382/2014), 3 Er 205/2004 a uznesením zo 6. septembra 2013 (Rvp 13853/2014),3 Er 625/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13854/2014), 3 Er 13/2005 a uznesenímz 11. októbra 2013 (Rvp 13855/2014), 3 Er 298/2006 a uznesením z 19. apríla 2012(Rvp 13856/2014), 3 Er 461/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13857/2014),1 Er 573/2008 a uznesením z 3. septembra 2013 (Rvp 13858/2014), 4 Er 37/2007a uznesením z 8. novembra 2012 (Rvp 13859/2014), 4 Er 512/2008 a uznesenímz 15. novembra 2012 (Rvp 14173/2014), 4 Er 917/2007 a uznesením z 29. januára 2014(Rvp 14174/2014), 4 Er 595/2007 a uznesením zo 14. novembra 2012 (Rvp 14175/2014),2 Er 11/2009 a uznesením zo 16. novembra 2012 (Rvp 14920/2014), 1 Er 425/2008a uznesením z 11. decembra 2012 (Rvp 14921/2014), postupom Okresného súdu Kežmarokv konaní vedenom pod spisovou značkou 3 Er 415/2003 a uznesením zo 4. novembra 2013(Rvp 13383/2014), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaniach vedenýchpod spisovými značkami: 2 Er 259/2006 a uznesením 23. marca 2013 (Rvp 13385/2014),4 Er 79/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 14653/2014), 4 Er 229/2007 a uznesenímz 29. apríla 2014 (Rvp 14654/2014), postupom Okresného súdu Humenné v konaniachvedených pod spisovými značkami: 12 Er 328/2009 a uznesením z 30. apríla 2013(Rvp 14177/2014), 8 Er 471/2005 a uznesením z 29. januára 2013 (Rvp 14922/2014),6 Er 626/2008 a uznesením z 26. júla 2013 (Rvp 14923/2014), ako aj porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešovev konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 73/2014 a uznesenímzo 17. júla 2014 (Rvp 12915/2014), 20 CoE 62/2014 a uznesením z 30. júna 2014(Rvp 12916/2014), 18 CoE 45/2014 a uznesením z 29. apríla 2014 (Rvp 12917/2014),19 CoE 54/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 12918/2014), 9 CoE 19/2014a uznesením z 24. júna 2014 (Rvp 12919/2014), 26 CoE 43/2014 a uznesenímzo 17. júla 2014 (Rvp 13373/2014), 7 CoE 61/2014 a uznesením z 29. mája 2014(Rvp 13381/2014), 5 CoE 40/2014 a uznesením z 27. mája 2014 (Rvp 13382/2014),13 CoE 15/2014 a uznesením zo 14. mája 2014 (Rvp 13383/2014), 14 CoE 21/2014a uznesením z 21. mája 2014 (Rvp 13384/2014), 2 CoE 69/2013 a uznesenímzo 17. júla 2014 (Rvp 13385/2014), 26 CoE 30/2014 a uznesením z 24. júna 2014(Rvp 13386/2014), 3 CoE 176/2013 a uznesením z 5. marca 2014 (Rvp 13387/2014),5 CoE 45/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13853/2014), 1 CoE 22/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13854/2014), 4 CoE 45/2014 a uznesenímz 28. mája 2014 (Rvp 13855/2014), 27 CoE 11/2014 a uznesením z 23. mája 2014(Rvp 13856/2014), 5 CoE 46/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13857/2014),20 CoE 44/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13858/2014), 19 CoE 45/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13859/2014), 19 CoE 34/2014 a uznesenímz 3. júla 2014 (Rvp 13860/2014), 20 CoE 41/2014 a uznesením z 30. apríla 2014(Rvp 13861/2014), 3 CoE 185/2013 a uznesením z 2. júla 2014 (Rvp 13862/2014),2 CoE 58/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 13863/2014), 12 CoE 9/2014a uznesením z 28. februára 2014 (Rvp 13864/2014), 11 CoE 72/2013 a uznesenímz 19. decembra 2013 (Rvp 13865/2014), 19 CoE 42/2014 a uznesením z 29. mája 2014(Rvp 14173/2014), 22 CoE 34/2014 a uznesením z 10. júna 2014 (Rvp 14174/2014),19 CoE 41/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 14175/2014), 5 CoE 174/2013a uznesením z 27. decembra 2013 (Rvp 14177/2014), 22 CoE 25/2014 a uznesenímz 15. mája 2014 (Rvp 14178/2014), 13 CoE 22/2014 a uznesením z 8. júla 2014(Rvp 14179/2014), 18 CoE 67/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14180/2014),27 CoE 9/2014 a uznesením z 23. mája 2014 (Rvp 14181/2014), 6 CoE 66/2014a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 14182/2014), 1 CoE 147/2013 a uznesenímz 29. októbra 2013 (Rvp 14183/2014), 20 CoE 66/2014 a uznesením z 30. júna 2014(Rvp 14184/2014), 15 CoE 23/2014 a uznesením z 18. augusta 2014 (Rvp 14644/2014),5 CoE 49/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14645/2014), 6 CoE 70/2014a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14646/2014), 21 CoE 76/2014 a uznesenímz 31. júla 2014 (Rvp 14647/2014), 5 CoE 60/2014 a uznesením z 26. júna 2014(Rvp 14648/2014), 20 CoE 59/2014 a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 14649/2014),24 CoE 35/2014 a uznesením z 8. júla 2014 (Rvp 14650/2014), 18 CoE 59/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14651/2014), 7 CoE 68/2014 a uznesenímz 26. júna 2014 (Rvp 14652/2014), 24 CoE 45/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14653/2014), 6 CoE 73/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14654/2014),25 CoE 40/2014 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 14655/2014), 6 CoE 74/2014a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14914/2014), 26 CoE 45/2014 a uznesenímzo 4. septembra 2014 (Rvp 14915/2014), 6 CoE 78/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14916/2014), 4 CoE 62/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14917/2014),19 CoE 76/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14918/2014), 22 CoE 45/2014a uznesením zo 4. septembra 2014 (Rvp 14919/2014), 19 CoE 77/2014 a uznesenímz 12. augusta 2014 (Rvp 14920/2014), 7 CoE 49/2014 a uznesením z 21. augusta 2014(Rvp 14921/2014), 23 CoE 19/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14922/2014),27 CoE 24/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14923/2014), 9 CoE 16/2014a uznesením z 27. augusta 2014 (Rvp 14924/2014), 4 CoE 60/2014 a uznesenímz 13. augusta 2014 (Rvp 14925/2014), 3 CoE 59/2014 a uznesením z 13. augusta 2014(Rvp 14926/2014), 27 CoE 31/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14927/2014),27 CoE 40/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14928/2014), 3 CoE 66/2014a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14929/2014) a 3 CoE 52/2014 a uznesenímz 13. augusta 2014 (Rvp 14930/2014), a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 12915/2014, Rvp 12916/2014, Rvp 12917/2014, Rvp 12918/2014,Rvp 12919/2014, Rvp 13373/2014, Rvp 13381/2014, Rvp 13382/2014, Rvp 13383/2014,Rvp 13384/2014, Rvp 13385/2014, Rvp 13386/2014, Rvp 13387/2014, Rvp 13853/2014,Rvp 13854/2014, Rvp 13855/2014, Rvp 13856/2014, Rvp 13857/2014, Rvp 13858/2014,Rvp 13859/2014, Rvp 13860/2014, Rvp 13861/2014, Rvp 13862/2014, Rvp 13863/2014,Rvp 13864/2014, Rvp 13865/2014, Rvp 14173/2014, Rvp 14174/2014, Rvp 14175/2014,Rvp 14177/2014, Rvp 14178/2014, Rvp 14179/2014, Rvp 14180/2014, Rvp 14181/2014,Rvp 14182/2014, Rvp 14183/2014, Rvp 14184/2014, Rvp 14644/2014, Rvp 14645/2014,Rvp 14646/2014, Rvp 14647/2014, Rvp 14648/2014, Rvp 14649/2014, Rvp 14650/2014,Rvp 14651/2014, Rvp 14652/2014, Rvp 14653/2014, Rvp 14654/2014, Rvp 14655/2014,Rvp 14914/2014, Rvp 14915/2014, Rvp 14916/2014, Rvp 14917/2014, Rvp 14918/2014,Rvp 14919/2014, Rvp 14920/2014, Rvp 14921/2014, Rvp 14922/2014, Rvp 14923/2014,Rvp 14924/2014, Rvp 14925/2014, Rvp 14926/2014, Rvp 14927/2014, Rvp 14928/2014,Rvp 14929/2014 a Rvp 14930/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 12915/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3., 10., 23., 24.a 27. októbra 2014 a 6. a 11. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavya čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami: 23 Er 3161/2006 a uznesením zo 17. mája 2012 (Rvp 12915/2014),6 Er 2783/2006 a uznesením zo 7. novembra 2013 (Rvp 12916/2014), 23 Er 803/2007a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 13373/2014), 6 Er 2723/2006 a uznesenímz 9. mája 2012 (Rvp 14644/2014), 26 Er 3535/2004 a uznesením z 10. apríla 2012(Rvp 14645/2014), 23 Er 1172/2005 a uznesením z 18. decembra 2013 (Rvp 14646/2014),6 Er 672/2009 a uznesením z 11. novembra 2013 (Rvp 14647/2014), 6 Er 562/2006a uznesením z 22. februára 2012 (Rvp 14914/2014), 7 Er 2356/2003 a uznesenímz 23. februára 2012 (Rvp 14915/2014), 23 Er 32/2004 a uznesením zo 4. apríla 2012(Rvp 14916/2014), 6 Er 690/2007 a uznesením z 28. mája 2012 (Rvp 14917/2014),26 Er 3463/2006 a uznesením z 31. októbra 2012 (Rvp 14918/2014), 6 Er 3465/2006a uznesením z 20. decembra 2013 (Rvp 14919/2014), postupom Okresného súdu Popradv konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 Er 256/2005 a uznesenímz 3. septembra 2012 (Rvp 12917/2014), 9 Er 150/2005 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 13860/2014), 17 Er 414/2008 a uznesením z 18. júla 2013 (Rvp 13861/2014),18 Er 253/2006 a uznesením z 3. septembra 2012 (Rvp 13862/2014), 9 Er 250/2003a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 13863/2014), 16 Er 75/2005 a uznesenímz 19. februára 2013 (Rvp 14178/2014), 13 Er 433/2010 a uznesením z 22. novembra 2013(Rvp 14179/2014), 19 Er 406/2008 a uznesením zo 7. januára 2014 (Rvp 14180/2014),16 Er 150/2003 a uznesením zo 6. júna 2013 (Rvp 14181/2014), 10 Er 11/2009 a uznesenímz 13. septembra 2013 (Rvp 14648/2014), 10 Er 184/2011 a uznesením z 13. septembra 2013(Rvp 14649/2014), 10 Er 379/2011 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14650/2014),10 Er 321/2009 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14651/2014), 10 Er 362/2009a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14652/2014), 9 Er 51/2005 a uznesenímz 3. septembra 2013 (Rvp 14924/2014), 10 Er 425/2008 a uznesením zo 16. septembra 2013(Rvp 14925/2014), 10 Er 243/2010 a uznesením z 13. septembra 2013 (Rvp 14926/2014),postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod spisovými značkami:3 Er 147/2007 a uznesením z 18. novembra 2013 (Rvp 12918/2014), 3 Er 483/2004a uznesením z 12. júla 2012 (Rvp 13384/2014), postupom Okresného súdu Vranovnad Topľou v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er 66/2005 a uznesenímzo 7. januára 2014 (Rvp 12919/2014), 3 Er 45/2005 a uznesením z 11. februára 2013(Rvp 13386/2014), 3 Er 216/2005 a uznesením zo 16. apríla 2013 (Rvp 13387/2014),9 Er 570/2005 a uznesením z 15. mája 2013 (Rvp 13864/2014), 8 Er 58/2006 a uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 13865/2014), 8 Er 304/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14182/2014), 8 Er 43/2006 a uznesením z 1. júla 2013 (Rvp 14183/2014),8 Er 371/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14184/2014), 3 Er 451/2006a uznesením z 11. februára 2013 (Rvp 14655/2014), 3 Er 9/2004 a uznesenímzo 16. januára 2013 (Rvp 14927/2014), 3 Er 346/2004 a uznesením zo 16. januára 2013(Rvp 14928/2014), 3 Er 244/2003 a uznesením z 1. februára 2013 (Rvp 14929/2014),3 Er 303/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 14930/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 255/2009 a uznesenímz 24. októbra 2013 (Rvp 13381/2014), 4 Er 627/2006 a uznesením z 8. novembra 2012(Rvp 13382/2014), 3 Er 205/2004 a uznesením zo 6. septembra 2013 (Rvp 13853/2014),3 Er 625/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13854/2014), 3 Er 13/2005 a uznesenímz 11. októbra 2013 (Rvp 13855/2014), 3 Er 298/2006 a uznesením z 19. apríla 2012(Rvp 13856/2014), 3 Er 461/2006 a uznesením z 23. apríla 2012 (Rvp 13857/2014),1 Er 573/2008 a uznesením z 3. septembra 2013 (Rvp 13858/2014), 4 Er 37/2007a uznesením z 8. novembra 2012 (Rvp 13859/2014), 4 Er 512/2008 a uznesenímz 15. novembra 2012 (Rvp 14173/2014), 4 Er 917/2007 a uznesením z 29. januára 2014(Rvp 14174/2014), 4 Er 595/2007 a uznesením zo 14. novembra 2012 (Rvp 14175/2014),2 Er 11/2009 a uznesením zo 16. novembra 2012 (Rvp 14920/2014), 1 Er 425/2008a uznesením z 11. decembra 2012 (Rvp 14921/2014), postupom Okresného súdu Kežmarokv konaní vedenom pod spisovou značkou 3 Er 415/2003 a uznesením zo 4. novembra 2013(Rvp 13383/2014), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaniach vedenýchpod spisovými značkami: 2 Er 259/2006 a uznesením 23. marca 2013 (Rvp 13385/2014),4 Er 79/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 14653/2014), 4 Er 229/2007 a uznesenímz 29. apríla 2014 (Rvp 14654/2014), postupom Okresného súdu Humenné v konaniachvedených pod spisovými značkami: 12 Er 328/2009 a uznesením z 30. apríla 2013(Rvp 14177/2014), 8 Er 471/2005 a uznesením z 29. januára 2013 (Rvp 14922/2014),6 Er 626/2008 a uznesením z 26. júla 2013 (Rvp 14923/2014) (ďalej len „napadnutéuznesenia okresných súdov“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 73/2014 a uznesením zo 17. júla2014 (Rvp 12915/2014), 20 CoE 62/2014 a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 12916/2014),18 CoE 45/2014 a uznesením z 29. apríla 2014 (Rvp 12917/2014), 19 CoE 54/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 12918/2014), 9 CoE 19/2014 a uznesením z 24. júna2014 (Rvp 12919/2014), 26 CoE 43/2014 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 13373/2014),7 CoE 61/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13381/2014), 5 CoE 40/2014a uznesením z 27. mája 2014 (Rvp 13382/2014), 13 CoE 15/2014 a uznesením zo 14. mája2014 (Rvp 13383/2014), 14 CoE 21/2014 a uznesením z 21. mája 2014 (Rvp 13384/2014),2 CoE 69/2013 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 13385/2014), 26 CoE 30/2014a uznesením z 24. júna 2014 (Rvp 13386/2014), 3 CoE 176/2013 a uznesením z 5. marca2014 (Rvp 13387/2014), 5 CoE 45/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13853/2014),1 CoE 22/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13854/2014), 4 CoE 45/2014a uznesením z 28. mája 2014 (Rvp 13855/2014), 27 CoE 11/2014 a uznesením z 23. mája2014 (Rvp 13856/2014), 5 CoE 46/2014 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 13857/2014),20 CoE 44/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13858/2014), 19 CoE 45/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 13859/2014), 19 CoE 34/2014 a uznesením z 3. júla2014 (Rvp 13860/2014), 20 CoE 41/2014 a uznesením z 30. apríla 2014 (Rvp 13861/2014),3 CoE 185/2013 a uznesením z 2. júla 2014 (Rvp 13862/2014), 2 CoE 58/2014 a uznesenímz 26. júna 2014 (Rvp 13863/2014), 12 CoE 9/2014 a uznesením z 28. februára 2014(Rvp 13864/2014), 11 CoE 72/2013 a uznesením z 19. decembra 2013 (Rvp 13865/2014),19 CoE 42/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 14173/2014), 22 CoE 34/2014a uznesením z 10. júna 2014 (Rvp 14174/2014), 19 CoE 41/2014 a uznesenímz 29. mája 2014 (Rvp 14175/2014), 5 CoE 174/2013 a uznesením z 27. decembra 2013(Rvp 14177/2014), 22 CoE 25/2014 a uznesením z 15. mája 2014 (Rvp 14178/2014),13 CoE 22/2014 a uznesením z 8. júla 2014 (Rvp 14179/2014), 18 CoE 67/2014a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14180/2014), 27 CoE 9/2014 a uznesenímz 23. mája 2014 (Rvp 14181/2014), 6 CoE 66/2014 a uznesením z 30. júna 2014(Rvp 14182/2014), 1 CoE 147/2013 a uznesením z 29. októbra 2013 (Rvp 14183/2014),20 CoE 66/2014 a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 14184/2014), 15 CoE 23/2014a uznesením z 18. augusta 2014 (Rvp 14644/2014), 5 CoE 49/2014 a uznesenímz 12. augusta 2014 (Rvp 14645/2014), 6 CoE 70/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14646/2014), 21 CoE 76/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14647/2014),5 CoE 60/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14648/2014), 20 CoE 59/2014a uznesením z 30. júna 2014 (Rvp 14649/2014), 24 CoE 35/2014 a uznesením z 8. júla 2014(Rvp 14650/2014), 18 CoE 59/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14651/2014),7 CoE 68/2014 a uznesením z 26. júna 2014 (Rvp 14652/2014), 24 CoE 45/2014a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14653/2014), 6 CoE 73/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14654/2014), 25 CoE 40/2014 a uznesením zo 17. júla 2014 (Rvp 14655/2014),6 CoE 74/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14914/2014), 26 CoE 45/2014a uznesením zo 4. septembra 2014 (Rvp 14915/2014), 6 CoE 78/2014 a uznesenímz 31. júla 2014 (Rvp 14916/2014), 4 CoE 62/2014 a uznesením z 13. augusta 2014(Rvp 14917/2014), 19 CoE 76/2014 a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14918/2014),22 CoE 45/2014 a uznesením zo 4. septembra 2014 (Rvp 14919/2014), 19 CoE 77/2014a uznesením z 12. augusta 2014 (Rvp 14920/2014), 7 CoE 49/2014 a uznesenímz 21. augusta 2014 (Rvp 14921/2014), 23 CoE 19/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14922/2014), 27 CoE 24/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14923/2014),9 CoE 16/2014 a uznesením z 27. augusta 2014 (Rvp 14924/2014), 4 CoE 60/2014a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14925/2014), 3 CoE 59/2014 a uznesenímz 13. augusta 2014 (Rvp 14926/2014), 27 CoE 31/2014 a uznesením z 31. júla 2014(Rvp 14927/2014), 27 CoE 40/2014 a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 14928/2014),3 CoE 66/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14929/2014), 3 CoE 52/2014a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 14930/2014) (ďalej len „napadnuté uzneseniakrajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto ukladá § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že uvedené súdy vecinesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakciis výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovaliza neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ačl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu vnapadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresnýchsúdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť ajnávrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených právzaručených ústavou, chartou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupoma označenými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a označenými uzneseniamikrajského súdu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a orgánu verejnej moci, proti ktorémusťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).
Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach anapadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyvyhlásili exekúcie za neprípustné a zastavili ich.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boloprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.
II.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislostis rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyrochzákladných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súdnenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nadrámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tietoexekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií).Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresnýchsúdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárskezápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa nej nie je prameňom práva. Sťažovateľkatiež namieta, že krajský súd a pred ním okresné súdy hoci mali, neprerušili exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danomprípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžníksplnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmanípredmetu týchto sťažností konštatuje, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchtosťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal.Ústavný súd sa s argumentáciou, ktorú uplatnil v predchádzajúcich rozhodnutiachpri odmietnutí tých častí sťažností, ktoré smerovali proti rozhodnutiu odvolacích súdov, plnestotožňuje. Ide o argumentáciu uplatnenú napr. v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22.augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.septembra 2012 a sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30.októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pozn.)alebo v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31.januára 2013 a sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11.decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia aj v tomto uznesení.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11 z 21. 2. 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúciez už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majúv zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uzneseníprvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniamokresných súdov) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenienekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súdv napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré dospelk záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizujemožnosť vyslovenia porušenia v petite sťažností označených práv.
V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tentomedzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľby sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných prípadoch akoneefektívny, je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam a efektivitu má presťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia so sťažnosťami, ktorésú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre sťažovateľkus ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.
V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto spôsobomzahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá, že nebudú vkonaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlomobdobí úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS3/2013).
Vzhľadom na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnostivšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právona úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a napadnutýmuzneseniam krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvoduich zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. júna 2015