znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 399/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   CoE/195/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2010 doručená sťažnosť M. P., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE/195/2009, ako aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

Zo sťažnosti vyplynulo, že 17. septembra 2007 sťažovateľ spolu s manželkou pri návšteve   banky   zistili,   že   majú   súdnym   exekútorom   zablokované   účty.   Následne   spolu navštívili súdneho exekútora, od ktorého sa dozvedeli o prebiehajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 48 Er 2258/2007 v prospech Ing. P. T. o vymoženie sumy 7 500 000 Sk s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného údajným rozhodcom JUDr. J. Č. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola sfalšovaná   zmenka,   v ktorej   ako   údajný   pôvodný   veriteľ   vystupoval   JUDr.   J.   Š.,   ktorý indosoval sfalšovanú zmenku na oprávneného.

Následne sťažovateľ 18. septembra 2007 spolu s manželkou podali trestné oznámenie „a Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii..., K. vedie pod ČVS: PPZ-46/BPK- V-2008 trestné stíhanie pre obzvlášť   závažný zločin   podvodu,   ktorý dozoruje Špeciálna prokuratúra SR...“.

Osoby podozrivé zo zmenkového podvodu JUDr. Š. a Ing. T. boli 20. decembra 2007 predvolané vyšetrovateľom pre účely predloženia originálu zmenky na účely znaleckého skúmania.   Dňa   22. decembra   2007   JUDr.   Š.   oznámil   vyšetrovateľovi   krádež   údajného originálu zmenky.

Dňa 27. decembra 2007 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, na základe ktorého okresný súd uznesením zo 4. januára 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) exekúciu   zastavil.   Oprávnený   sa   však   15. februára   2008   proti   uzneseniu   o zastavení exekúcie odvolal a ešte pred definitívnym zastavením exekúcie 5. marca 2008 pohľadávku zo zmenky postúpil na Ing. R. M. (ďalej len „oprávnený“). Uznesením okresného súdu sp. zn. 48 Er 2258/2007 zo 14. marca 2008 (vydaným sudcom) bola exekúcia právoplatne zastavená.   Ešte   predtým,   ako   toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť, 18. marca   2008 „miestne nepríslušný súd vo vzťahu k sťažovateľovi a jeho manželke po druhy krát v tom istom zastúpení, tou istou vyššou súdnou úradníčkou Mgr. M. K. a s tým istým sudcom Mgr. G. F. začali druhé nezákonné ex. konanie“ vedené pod sp. zn. 48 Er 598/2008 na základe toho   istého   exekučného   titulu   proti   tým   istým   povinným,   a to   na   návrh   nového oprávneného.   Dňa   15.   mája   2008   sťažovateľ   podal   návrh   na zastavenie   exekúcie. Uznesením okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008 „nie sudca G. F., ale vyššia   súdna   úradníčka   M.   K.,   ktorá   svojvoľne   a nezákonne   samostatne   konala a rozhodovala bez poverenia sudcu, zamietla návrh na zastavenie exekúcii...“. Uznesenie okresného súdu z 1. júla 2008 bolo sťažovateľovi doručené 21. augusta 2008 a v zákonnej lehote 5. septembra 2008 sa sťažovateľ proti nemu odvolal. Manželke sťažovateľa (ďalej aj „povinná v 2. rade“) bolo predmetné uznesenie doručené až po uplynutí 421 dní od jeho vydania, čím „súd vedome umelo spôsoboval prieťahy v konaní, čím vedome prehlboval stav právnej neistoty a šikanovania na strane sťažovateľov“. Po doručení uznesenia z 1. júla 2007 sa manželka sťažovateľa proti nemu v zákonnej lehote 8. septembra 2009 odvolala. Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   48 Er 598/2008-51   z 21.   júla   2008   (vydaným   vyššou súdnou úradníčkou) boli zamietnuté námietky sťažovateľa týkajúce sa miestnej príslušnosti okresného súdu. Toto uznesenie nebolo manželke sťažovateľa dosiaľ doručené.

Sťažovateľ   sa   snažil   využiť   všetky   možné   prostriedky   nápravy   a „obrátil   sa   so sťažnosťou na prieťahy v konaní súdu:

- na MS SR zo dňa 23.2.2009, ktorá bola postúpená predsedovi súdu a ktorý tuto sťažnosť dňa 30.6.2009 zamietol;

- so sťažnosťou na predsedu OS KE II ktorý tuto sťažnosť dňa 16.9.2009 zamietol

- so sťažnosťou na predsedu KS KE, ktorý tuto sťažnosť dňa 23.9.2009 zamietol“.Okresný   súd   31.   júla   2009 „predčasne   odstúpil   spis“ krajskému   súdu   z dôvodu odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu   z 21.   júla   2008   vo   veci   nevyhovenia   námietke miestnej   nepríslušnosti   okresného   súdu,   pričom   toto „druhé   uznesenie“ bolo   okresným súdom   vydané   neskôr   ako   uznesenie   z 1.   júla   2008,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh   na zastavenie exekúcie. Spis bol odstúpený krajskému súdu v čase, keď manželke sťažovateľa nebolo doručené ani uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ani uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, pričom uznesenie z 21. júla 2008 vo veci námietky miestnej nepríslušnosti nebolo manželke sťažovateľa vôbec doručené. Okresný súd vo veci odvolaní sťažovateľa a jeho manželky proti uzneseniu z 1. júla 2008 vôbec nekonal a ani v súčasnosti   nekoná.   Na   základe   nezákonnej   exekúcie,   nekonania   a umelých   prieťahov v konaní zo strany okresného súdu a krajského súdu je sťažovateľ takmer tri roky zbavený práva na pokojné užívanie svojho majetku.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd namiesto toho, aby spis vrátil z dôvodu jeho predčasného   odstúpenia,   tento   spis „zadržuje“,   vo   veci   odvolania   sťažovateľa   proti uzneseniu   č.   k.   48   Er   598/2008-31   z   1.   júla   2008   dosiaľ   nerozhodol, „čim   sa   umelo a úmyselné   prehlbuje   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   a   prehlbujú   sa   zároveň   ujmy a škody, ktoré nezákonnou exekúciou spôsobil súd“.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol: „Nezákonný   a miestne   nepríslušný   súd   OS   KE   II, opakovane   porušoval   zásadu   rovnosti   strán   v   konaní.   Súd   neustále   konal   a   koná   len v prospech údajného oprávneného R. M. a v prospech skutočne stojacich za ním osôb - organizátorov skupiny, ktorý svojimi praktikami a spojením s osobami verejnej moci, je na východnom Slovensku, známa z mnohých podobných prípadov.

Tak ako súd podania údajného oprávneného R. M. zo dňa 18.3.2008, 19.3.2008, 28.3.2008, súd obom sťažovateľom doručil až dňa 25.8.2009, teda po 526 dňoch od ich podania na súde zo strany údajného oprávneného; manželke sťažovateľa doručil uznesenie o zamietnutí námietok na zastavenie exekúcie až dňa 25.8.2009, teda po 421 dňoch od jeho vydania; rozhodnutie — uznesenie o zamietnutí jej námietky miestnej nepríslušnosti, jej do dnešného dňa nedoručil;

... čo sa týka podaní sťažovateľov, tak až dva týždne po ich doručení súdu, t.j. dňa 6.10.2009   vyššia   súdna   úradníčka   spísala   úradný   záznam   o   doručení   týchto   listín oprávnenému, a v ten istý deň 6.10.2009 mu boli súdom tieto listiny zázračne rýchlym spôsobom doručené, pričom oprávnený sa v ten istý deň 6.10.2008 dokázal zázračne rýchlo vyjadriť a súdu vyjadrenie aj doručiť!...“

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol: «„1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

2. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

3.   Základné   právo   M.   P.   na   rovnosť   účastníkov konania zaručené v čl.47 ods.3 Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

4.   Základné   právo   M.   P.   na   pokojne   používanie   majetku   zaručeného   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er.   598/2008, porušené bolo.

5. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v   Čl.   6   ods.   I   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/1 95/2009-604, porušené bolo.

6. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604, porušené bolo.

7.   Základné   právo   M.   P.   na   pokojne   používanie   majetku   zaručeného   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604, porušené bolo.

8. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.48 Er. 598/2008 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa1.7.2008 č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.

9.   Krajskému   súdu   v   Košiciach   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.4CoE/195/2009-604   vo   veci   odvolania   voči   uzneseniu   zo   dňa   1.7.2008 č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.

10.   M.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 20 tisíc eur, ktoré jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

11.   M.   P.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozhodnutia.“»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) a v súvislosti s tým konaním (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE   195/2009),   ktorých   vyslovenia   porušenia   sa   sťažovateľ   domáha   v   návrhu   na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľom namietané porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE/195/2009, ako aj namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.

Sťažnosť   smeruje   jednak   proti   postupu   okresného   súdu   v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   ako   aj   proti   postupu   krajského   súdu   v konaní o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 vydanému pod č. k. 4 CoE/195/2009-604.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní... rovní.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02).

1. V súvislosti s namietaným exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp.   zn.   48 Er 598/2008   sťažovateľ   namieta   prieťahy   v konaní   o jeho   odvolaní   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla návrh sťažovateľa a povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie.

Ústavný   súd   zo   zapožičaného   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   sp.   zn. 48 Er 598/2008 zistil, že oprávnený podal 14. marca 2008 návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi a povinnej v 2. rade. Žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor JUDr.   M. Z.   (ďalej len   „súdny   exekútor“)   okresnému súdu   18.   marca 2008.   Poverenie súdnemu exekútorovi udelil okresný súd 15. apríla 2008. Sťažovateľ a povinná v 2. rade 15. mája   2008   podali   návrh   na „okamžité   zastavenie   exekúcie“,   o   ktorom   okresný   súd rozhodol   tak,   že   ho   uznesením   z 1. júla 2008   zamietol.   Následne   okresný   súd   zisťoval adresu pobytu povinnej v 2. rade, ktorej sa nepodarilo doručiť uznesenie z 1. júla 2008. Dňa 15. júla 2008 okresný súd zisťoval adresu trvalého pobytu oprávneného, ktorému sa tiež nepodarilo doručiť uznesenie okresného súdu na prvýkrát. Sťažovateľ a povinná v 2. rade 17.   júla   2008   namietali   miestnu   príslušnosť   okresného   súdu,   pretože   podľa   ich   názoru príslušným vo veci konať bol Okresný súd Košice-okolie. O námietke rozhodol okresný súd uznesením z 21. júla 2008 tak, že ju zamietol. V júli a auguste 2008 okresný súd zisťoval adresy pobytu sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ako aj oprávneného, a to z dôvodu, že sa im nepodarilo doručiť zásielky adresované aj na adresy nimi označené. Dňa 11. augusta 2008 sťažovateľ   a povinná   v 2. rade   doručili   okresnému   súdu   opakovanú   námietku   miestnej príslušnosti   okresného   súdu   a   opätovný   návrh   na   zastavenie   exekúcie.   Okresný   súd 14. augusta   2008   vyzval   súdneho   exekútora   na   predloženie   spisu   sp.   zn.   Ex   127/08 a Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v K.   na   zapožičanie   s   vecou   súvisiaceho rozhodcovského   spisu   sp.   zn.   RKCb   1/2007.   Exekučný   spis   súdneho   exekútora   bol okresnému   súdu   predložený   22.   augusta   2008   a   rozhodcovský   spis   (jeho   fotokópia) 28. augusta 2008. Dňa 15. augusta 2008 sťažovateľ a povinná v 2. rade žiadali postúpiť súdny spis miestne príslušnému súdu. Ďalší návrh na zastavenie exekúcie podal sťažovateľ 25. augusta 2008 a povinná v 2. rade 2. septembra 2008. Sťažovateľ podal 5. septembra 2008 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, ako aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008, ktorým bola zamietnutá námietka miestnej príslušnosti. Dňa 8. septembra 2008 podali sťažovateľ a povinná v 2. rade, každý samostatne, návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd 11. septembra 2008 a 6. októbra 2008 doručoval odvolania sťažovateľa na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nim vyjadril 7. októbra 2008. Sťažovateľ požiadal 21. októbra 2008 okresný súd o zabezpečenie dôkazu. V priebehu októbra a novembra 2008 okresný súd opätovne   zisťoval   adresy   pobytu   sťažovateľa   a povinnej   v 2.   rade,   ako   aj oprávneného. Oprávnený   sa   18. decembra   2008   vyjadril   k   veci.   Sťažovateľ   a povinná   v 2.   rade 29. decembra   2008   znova   podali   okresnému   súdu   návrh   na   zastavenie   exekúcie. O zabezpečenie dôkazu okresným súdom sťažovateľ a povinná v 2. rade požiadali 20. a 28. januára   2009.   Dňa   18.   februára   2009   sťažovateľ   a povinná   v 2.   rade   podali   návrh   na zrušenie   poverenia   na vykonanie exekúcie udeleného   súdnemu exekútorovi.   Opakované návrhy na zastavenie exekúcie podali sťažovateľ a povinná v 2. rade 24. a 25. marca 2009 a taktiež   2.   apríla   2009.   Dňa   22.   mája   2009   sťažovateľ   a povinná   v 2.   rade   žiadali o rozhodnutie o ich návrhoch na zastavenie exekúcie. Oprávnený 16. júna 2009 predložil okresnému   súdu   ďalšie   listiny.   Sťažovateľ   a povinná   v 2.   rade   3.   júla   2009   žiadali o meritórne   rozhodnutie   vo   veci.   Okresný   súd   31.   júla   2009   vyzval   právneho   zástupcu oprávneného, aby sa vyjadril k podaniam sťažovateľa a povinnej v 2. rade. Dňa 3. augusta 2009   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   sťažovateľa   proti uzneseniu   okresného   súdu   z   21.   júla   2008   (pridelená   sp.   zn.   4 CoE   195/09). Dňa 8. septembra 2009 podala povinná v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. V dňoch 8. a 9. septembra 2009 bol   súdny   spis   vrátený   okresnému   súdu   pre   potreby   vybavenia   sťažnosti   sťažovateľa a povinnej v 2. rade na prieťahy v konaní. Dňa 9. septembra 2009 bol súdny spis opäť zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 12. októbra 2009 a 12. novembra 2009 povinná v 2. rade doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   4   CoE   195/2009-604   zo   14.   januára   2010   potvrdil odvolaním   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   z 21.   júla   2008   o zamietnutí   námietky miestnej   príslušnosti.   Dňa   22.   januára   2010   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu. Dňa 3. februára 2010 sťažovateľ doplnil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008.   Dňa   5.   februára   2010   sťažovateľ   požiadal   o odstránenie   zrejmej   chyby   v písaní v uznesení krajského súdu zo 14. januára 2010. Povinná v 2. rade podala 10. februára 2010 predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 16. februára 2010 sa konajúci sudca vyjadril   k sťažnosti   povinnej   v 2.   rade.   Dňa   25.   februára   2010   krajský   súd   požiadal o zaslanie   spisu   z dôvodu   žiadosti   sťažovateľa   o opravu   odvolacieho   uznesenia.   Dňa 3. marca 2010 krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/2009-687 zamietol návrh na opravu uznesenia   zo   14.   januára   2010.   Dňa   9.,   16.   a 17.   marca   2010   okresný   súd   doručoval krajskému súdu podania sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ktoré boli doručené okresnému súdu (námietka proti exekúcii, námietka zaujatosti súdneho exekútora, námietka zaujatosti okresného súdu, upovedomenie o začatí exekúcie...). Dňa 11. mája 2010 bola krajskému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zaslanie originálu spisu z dôvodu prešetrenia podnetu sťažovateľa a povinnej v 2. rade na podanie mimoriadneho dovolania. Spis bol doručený okresnej prokuratúre na vybavenie podnetu 14. mája 2010. Krajská prokuratúra v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) 22. júna 2010 vrátila spis krajskému súdu. Dňa 12. júla 2010 bol spis krajským súdom vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie vo veci.

Ústavný súd z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 3/2010 zistil, že sťažovateľom namietané porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008   už   bolo predmetom   posúdenia   ústavného   súdu,   a to   v konaní   o sťažnosti   sťažovateľa   a povinnej v 2. rade, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 3/2010-28 z 20. januára 2010 tak,   že   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Ústavný   súd preskúmaním napadnutého konania zistil, že postup okresného súdu nebol bez prieťahov minimálne   počas   deviatich   mesiacov   (od   23.   októbra   2008   do   31.   júla   2009),   ale nevyznačuje   sa   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z ďalšieho   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   v posudzovanom   konaní vyplýva, že súdny spis sa v období od 3. augusta 2009 do 22. januára 2010 nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní sťažovateľa vo veci námietky miestnej príslušnosti a v období od 25. februára 2010 do   14. mája 2010 opäť na krajskom súde z dôvodu sťažovateľom podaného návrhu na opravu uznesenia krajského súdu, teda obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Na vrub okresnému súdu nemožno pričítať ani obdobie (od 14. mája 2010 do 22. júna 2010), keď sa súdny spis nachádzal na okresnej   prokuratúre   a neskôr   na   krajskej   prokuratúre   pre   účely   vybavenia   podnetu sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   na ďalšie konanie až 12. júla 2010.

V súvislosti   s namietanými   prieťahmi   v konaní   o odvolaní   sťažovateľa   proti uzneseniu z 1. júla 2008 je potrebné poukázať aj na to, že miestna príslušnosť súdu je jednou z procesných podmienok konania, preto uplatnenie námietky nedostatku miestnej príslušnosti účastníkom konania (odporcom) bráni súdu meritórne vo veci konať, a to až do momentu   odstránenia   tohto   nedostatku.   Plynulému   postupu   okresného   súdu   v konaní o odvolaní sťažovateľa vo veci jeho návrhu na zastavenie exekúcie tak objektívne bránila zákonná prekážka v podobe uplatnenej námietky nedostatku miestnej príslušnosti, o ktorej krajský   súd   na   základe   odvolania   sťažovateľa   rozhodol   14.   januára 2010.   Z uvedeného vyplýva,   že   okresný   súd   vo   veci   odvolania   sťažovateľa   proti   zamietnutiu   návrhu   na zastavenie   exekúcie   (teda   v merite   veci)   mohol   konať   najskôr   po   doručení   rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci námietky miestnej príslušnosti (22. januára 2010), keďže až v tom čase   mal   definitívne   vyriešenú   otázku   svojej   miestnej   príslušnosti.   Tým   však   nemožno ospravedlniť   zistené   prieťahy   v postupe   okresného   súdu   v konaní   o odvolaní   vo   veci námietky miestnej príslušnosti, ktoré ústavný súd konštatoval vo svojom uznesení č. k. II. ÚS 3/2010-28 z 20. januára 2010.

Potom,   ako   vo   veci   námietky   miestnej   príslušnosti   bolo   v odvolacom   konaní rozhodnuté, okresný súd objektívne nemohol vo veci odvolania sťažovateľa proti uzneseniu z 1. júla 2008 konať z dôvodu, že spis sa nachádzal na krajskom súde, resp. na okresnej a krajskej prokuratúre z dôvodu konania o iných procesných návrhoch sťažovateľa. Keďže ústavný   súd   v ďalšom   postupe   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   nezistil   obdobia neodôvodnenej nečinnosti, opätovne konštatuje nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní v dĺžke 9 mesiacov, teda v už spomínanom období od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009.

K zistenému obdobiu nečinnosti ústavný súd uvádza, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48   ods.   2   ústavy   je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov   ešte   nemusí   zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Aj   keď   postup   okresného   súdu   nebol   bez   prieťahov   minimálne   počas   deviatich mesiacov, napadnuté konanie sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   namietané   porušenie   práva   na   spravodlivý   súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008,   ústavný   súd   už   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   z obsahu   spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 134/2010 zistil, že predmetom konania o sťažnosti   sťažovateľa   vedeného   pod   uvedenou   spisovou   značkou   bolo   aj   namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, a to uznesením okresného súdu z 1. júla 2008   (zamietnutie   návrhu   na   zastavenie   exekúcie),   ako   aj   uznesením   okresného   súdu z 21. júla 2008 (zamietnutie námietky miestnej príslušnosti okresného súdu).

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   134/2010-13   z 18.   marca   2010   sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   odmietol   pre   neprípustnosť   podľa   §   25   ods.   2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

3.   Sťažovateľ   tiež   namieta   porušenie   základného   práva   na   rovnosť   účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008. Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   bolo   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 1.   júla   2008,   ako   aj   proti   uzneseniu okresného   súdu   z 21.   júla   2008   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný   prostriedok. Sťažovateľ sám uvádza, že potom, ako mu boli obe uznesenia okresného súdu doručené, podal   proti   nim   v zákonnej   lehote   odvolanie.   O odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008 nebolo dosiaľ rozhodnuté. Vo veci odvolania sťažovateľa proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 21.   júla   2008   bolo   krajským   súdom   rozhodnuté 14. januára 2010. Vzhľadom na to je (resp. bolo) v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu   označeným   právam   sťažovateľa.   Tým   je   zároveň   vylúčená   v danom   rozsahu právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

4. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní č. k. 4 CoE 195/2009-604 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 svojím uznesením zo 14. januára 2010 a toto uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 3. februára 2010. Sťažovateľ sa obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd až podaním z 15. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené toho istého dňa, t. j. v čase, keď odvolacie konanie bolo krajským súdom ukončené a jeho rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľ   sa   v   predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď   v   označenom   konaní   pred   krajským   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie tejto časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

5. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   postupom   krajského   súdu   v odvolacom   konaní   vedenom   pod   č.   k. 4 CoE/195/2009-604.   Sťažovateľ   nenamieta   porušenie   uvedených   práv   vo   vzťahu k samotnému   rozhodnutiu   krajského   súdu   o odvolaní,   ale   porušenie   svojich   práv   vidí v postupe krajského súdu, keď spis vo veci jeho odvolania „zadržuje“ namiesto toho, aby ho vrátil okresnému súdu z dôvodu jeho predčasného predloženia. Sťažovateľ si protirečí, keď na jednej strane namieta prieťahy voči krajskému súdu v konaní o jeho odvolaní proti uzneseniu   okresného   súdu   z 21.   júla   2008,   a na   strane   druhej   namieta,   že   okresný   súd predčasne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní, preto mal byť spis vrátený okresnému súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní proti uzneseniu z 21. júla 2008 v čase, keď toto uznesenie ešte nebolo doručené povinnej v 2. rade ako účastníčke exekučného konania. Keďže   sťažovateľ   v tejto   časti   sťažnosti   nenamieta   porušenie   svojich   práv,   ale   práv povinnej v 2. rade, ústavný súd považuje túto   časť sťažnosti za podanú niekým zjavne neoprávneným.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných   osôb,   nie   svojich   (I.   ÚS   56/98).   Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri   predbežnom prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými   (III.   ÚS   41/00, I. ÚS 43/98,   II.   ÚS   128/95).   O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010