znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 399/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. D., H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody B., vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   zaručených   v   čl.   14   a   čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 94/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. D. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2008 doručená sťažnosť P. D., H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody B. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základných   práv   zaručených   v   čl.   14   a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ústavy postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 94/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Podávam ústavnú sťažnosť z titulu porušení mojich základných práv v označenom konaní, ktorých porušenie vyššie namietam postupom okresného súdu po vyhlásení rozsudku, ktorému trvá už vyše pol roka písomne vypracovať   a   doručiť   mi   rozsudok   prvostupňového   súdu   –   okresného   súdu   z   hlavného pojednávania zo dňa 28. 01. 2008.

Doba vyše pol roka od vyhlásenia rozsudku je neprimeraná a v zásade protiústavná. Súdu   trvá   vyhotovenie   a   doručenie   rozsudku   vyše   pol   roka,   čo   má   za   následok porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, byť súdený v primeranej lehote ako aj domáhať sa preskúmania rozsudku na nadriadenom nezávislom a nestrannom orgáne verejnej moci.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Brezno v konaní pod č. k. 1 T 94/2007 porušil P. D.... právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ďalej porušenia jeho základných práv čl. 1. ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13, čl. 14, čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

2. P.   D.   priznáva   Ústavný   súd   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 100.000,-   Sk...,   ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia....

3. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia...“

Sťažovateľ napokon žiadal, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   10.   októbra   2008   sťažovateľ   doplnil   svoju sťažnosť   o   vyjadrenie   zákonného   sudcu   okresného   súdu   na   sťažovateľovu „urgenciu o zaslanie   vyhotoveného   rozsudku   prvostupňového   súdu“.   V   doplnení   ďalej   uviedol: „Vyjadrenie sudcu, že pre jeho zaneprázdnenosť nebol rozsudok doposiaľ vyhotovený je zásadne   protiústavne   a   neakceptovateľné.   Sudca   okresného   súdu   nespochybňuje,   že nedodržal ust. § 172 ods. 3 a ust. 173 ods. 1 Tr. poriadku a tým potvrdzuje mnou uvádzané a namietané práva, ktoré som uviedol v sťažnosti...“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti v konaní pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie označených práv zaručených v ústave a dohovore, ako aj označených článkov ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd v trestnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 1 T 94/07 vyhlásil 28. januára 2008 prvostupňový rozsudok, ktorý však do podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľovi nedoručil.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bol   sťažovateľ   na   základe   obžaloby   Okresnej prokuratúry   Brezno   podanej   okresnému   súdu   28.   mája   2007   trestne   stíhaný   pre   zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné. Na hlavnom pojednávaní 28. januára okresný súd vyhlásil   odsudzujúci rozsudok, ktorým sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov, na výkon   ktorého   bol   zaradený   do   ústavu   so   stredným   stupňom   stráženia.   Pretože   tento rozsudok   nebol   sťažovateľovi   doručený,   podal   okresnému   súdu   11.   septembra   2008 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v trestnom   konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje ustanovenie § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Podľa   §   55   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   je   dôvodný   predpoklad,   že   došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa,   hľadí   sa   na   takúto   sťažnosť   pre   nečinnosť   ako   na   vzatú   späť,   ak   tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva   v   súvislosti   s   nečinnosťou   orgánu   verejnej   moci,   koná   iba   za   predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, v tomto prípade Trestného poriadku, alebo že sa preukáže, že túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   [§ 53   ods.   2   zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06)].

Z obsahu sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   94/07   podal   okresnému   súdu   11.   septembra   2008 sťažnosť na nečinnosť v súvislosti s nedoručením rozsudku z 28. januára 2008, na ktorú predseda senátu reagoval listom z 26. septembra 2008. Predseda senátu v liste uviedol: „Je nesporné, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 1 T 94/07, v ktorej ste stíhaný   ako   obžalovaný,   bol   dňa   28.   januára   2008   vyhlásený   rozsudok.   Tento   nebol doposiaľ vyhotovený vzhľadom na moju pracovnú zaneprázdnenosť..., ale nespochybňujem to, že nebolo dodržané ust. § 172 ods. 3 Tr. por. a ust. § 173 ods. 1 Tr. por. Oznamujem Vám,   že   rozsudok   bude   vyhotovený   v   priebehu   budúceho   týždňa   a   tento   Vám...   bude následne doručený. Zároveň bude Vaša sťažnosť predložená na rozhodnutie predsedníčke tunajšieho súdu.“

Sťažovateľ   19.   septembra   2008   doručil   ústavnému   súdu   sťažnosť   pre   namietané porušenie   jeho   základných   práv   zaručených   v   čl.   14   a   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 94/07. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti ústavnému súdu pred uplynutím zákonom   ustanovenej   lehoty   na   vybavenie   využitého   právneho   prostriedku   nápravy nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na poskytnutie   možnosti   napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo   strany   sťažovateľa   iba formálnym úkonom,   ktorému   nemožno   pripísať účinky,   ktoré by inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak by predseda   senátu   okresného   súdu   „dostal“ primeranú (zákonom ustanovenú) lehotu na vykonanie úkonov trestného konania uvedených v sťažnosti   pre nečinnosť,   ktorých   následkom   by bolo prípadné odstránenie zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní   (obdobne   napr.   IV. ÚS 48/04,   II. ÚS 101/06, III. ÚS 137/07).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo   možné   dospieť   k záveru, že by   vyčerpanie   právneho   prostriedku,   ktorý   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a   neprinieslo   ním   sledovaný   cieľ, ani k záveru,   že napriek   jeho   využitiu   predseda   senátu   okresného   súdu   primerane nereagoval   a nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval   o   ďalších   nárokoch   uplatnených   sťažovateľom,   ako   aj   o   jeho   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pre ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2008