znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 398/2012-56

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 K 223/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 K 223/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   K   223/00 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc   eur),   ktoré j e   Krajský   súd   v   Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,93 € (slovom   štyristosedemdesiatpäť   eur   a   deväťdesiattri   centov),   ktorú j e   Krajský   súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 398/2012-32   z   2.   októbra   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 K 223/00.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn. 7 K 233/00 zo 17. októbra 2000 vyhlásil na majetok spoločnosti K., s. r. o., H. (ďalej len „úpadca“), konkurz a súčasne za správcu konkurznej podstaty ustanovil komerčného právnika JUDr. A. P., T. (ďalej len „správca“). V konkurznej veci úpadcu je tak na krajskom súde konanie dosiaľ vedené pod sp. zn. 7 K 223/00.

Právna   zástupkyňa   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   ústavou a jeho práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:

„... Spoločnosť K. s. r. o. (úpadca) bola pred vyhlásením konkurzu ako aj po jeho vyhlásení zamestnávateľom sťažovateľa. Pracovný pomer trval od 14. 12. 1998 do 30. 09. 2008...

Po vyhlásení konkurzu SKP nevyplácal sťažovateľovi dohodnutú mesačnú mzdu ani jeho   náhradu,   ignoroval   zákonom   uložené   povinnosti   vo   vzťahu   k   Sociálnej   poisťovni, pobočka Bratislava, správcovi dane a pod. a ignoroval ustanovenie §-u 8 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Konkurzný súd odvolal JUDr. A. P. z funkcie SKP a ustanovil nového SKP JUDr. E. V., ktorý bol a je taktiež nečinný.

Bývalý   SKP   JUDr.   A.   P.   po   skončení   výkonu   funkcie   SKP   odmietol   vydať novoustanovenému SKP JUDr. E. V. účtovné doklady a spisovú agendu vzťahujúcu sa k veci. Konkurzný   súd   v   Bratislave   bol   o   tejto   skutočnosti   písomne   informovaný   od samotného   sťažovateľa,   avšak   bol   nečinný   a   to   aj   napriek   opakovaným   sťažnostiam zo strany sťažovateľa.

... sťažovateľ si prihláškami do konkurzu dňa 09. 12. 2002 v sume 1.411 000,- Sk a následne dňa 14. 08. 2008 v sume 2.730.000,- Sk uplatnil svoje práva, čo sťažovateľ osvedčuje   prihláškami   pohľadávok   proti   konkurznej   podstate   a   výzvou   Krajského   súdu v Bratislave zo dňa 24. 11. 2011 č. k. 7 K 223/2000-267, doručenou sťažovateľovi dňa 12. 12. 2011.

KS Bratislava hrubo zanedbal a zanedbával od 09. 12. 2002 povinnosti mu uložené ustanovením   §-u   12   ZKV   a   správcu   konkurznej   podstaty   vyzval   SKP   na   vyjadrenie k prihláškam podaných sťažovateľom až dňa 10. 11. 2011, teda po takmer 9- ich rokoch zjavnej nečinnosti a marenia práva sťažovateľa (konkurzného veriteľa) na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   marenia   práva   na   prejednanie   konkurznej   veci v primeranej lehote.

Až   po   popretí   pohľadávok   správcom   konkurznej   podstaty   mohol   sťažovateľ (konkurzný veriteľ) uplatniť právo na súde, čo aj urobil podaním incidenčnej žaloby dňa 09. 01. 2012 v súlade s výzvou KS Bratislava zo dňa 24. 11. 2011.

... Krajský súd v Bratislave ako konkurzný súd vykonávajúci dozor nad činnosťou SKP   neúčinne   a   krajne   neefektívne   využíval   (sporadicky   ad   hoc)   svoje   oprávnenia konkurzného   súdu   voči   SKP   v   záujme   urýchlenia   konkurzného   konania,   čím   ignoroval ústavné právo sťažovateľa – konkurzného veriteľa – na poskytnutie mu ochrany súdom v primeranom čase...

Táto   nečinnosť   a   zjavné   prieťahy   v   konkurznej   veci   spôsobujú   nemožnosť sťažovateľovi pokračovať v prerušenom konaní na Okresnom súde Trnava č. k. 13 C/1/2006 na náhradu škody voči bývalému SKP JUDr. A. P. ako aj v konaní vo veci invalidného dôchodku   sťažovateľa   v   konaní   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   č.   k.   5   Sd   31/10   voči Sociálna poisťovňa, ústredie....

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   č.   k.   7   K   223/00   vedenom   na Krajskom súde v Bratislave listom zo dňa 18. 02. 2011 doručeným do podateľne 18. 2. 2011.  ...   Krajský   súd   v   Bratislave   listom   Spr.   2031/2011   zo   dňa   10.   03.   2011   zaujal stanovisko, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy nie je dôvodná...“

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom pod. č. k. 7 K 223/00 porušené bolo

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 7 K 223/00 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13.500,- €...,   ktoré   je   Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 334,29 €..., ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. M... do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za   krajský   súd jeho predseda   listom   sp.   zn. Spr.   3432/12 z 25.   októbra   2012 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   krajského   súdu listom z 15. novembra 2012.

2.1   Predseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných v skúmanom konaní uviedol:

„... Na pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v jeho priebehu a uplatňujú sa u správcu (§ 31 ZKV), sa nevzťahuje režim prihlásených pohľadávok   podľa   §   20   ZKV,   a   teda   ani   právne   účinky   podania   prihlášky   vo   vzťahu k plynutiu   premlčacej   lehoty,   ale   platí   všeobecná   právna   úprava   premlčania,   toto stanovisko súdu vychádza z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní č. k. 5 Obo 188/2006-955, podľa ktorého treba priznať veriteľovi právo domáhať sa incidenčnou žalobou určenia pravosti pohľadávky proti podstate, ktorú správca neuznal alebo zaradil do iného poradia, než si veriteľ uplatnil, pričom legitimácia na začatie takéhoto konania nie je podmienená výzvou súdu na podanie žaloby v zmysle § 29 ods. 5, ZKV. Takáto výzva na podanie žaloby iba ukončuje lehotu, v ktorej môže veriteľ žalobu o určenie pravosti alebo poradia jeho pohľadávky proti podstate účinne podať. Napokon pohľadávky proti podstate vznikajú počas celého konkurzného konania a správca ich predbežne uzná (a zaplatí) alebo neuzná, pričom nemožno riešiť pravosť všetkých pohľadávok, ktoré správca neuznal, až v štádiu   konečnej   správy,   pretože   by   to   znamenalo   zbytočné   predlžovanie   konkurzného konania.

Konečná   správa   nebola   súdu   predložená   z   dôvodu   právoplatne   neukončených súdnych a trestných konaní, ktoré bránia spracovaniu konečnej správy a stanovenia výšky príjmov a výdavkov ako aj určenia sumy na uspokojenie veriteľov.

... v konaní vedenom na Krajskom súde... pod sp. zn. 7K/233/2000 nedošlo zo strany konajúceho   súdu   k   spôsobeniu   zbytočných   prieťahov   a...   preto...   práva   sťažovateľa... porušené neboli...

Krajský súd... súhlasí, aby... ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu okrem iného uviedla:

„...   do   dnešného   dňa   sa   Krajský   súd...   nevysporiadal   s   tou   závažnou   právnou skutočnosťou, že pôvodný... SKP... JUDr. A. P. bol už dňa 28. 12. 2005 vyčiarknutý zo zoznamu... správcov...

KS   Bratislava   neprijal   za   celé   obdobie   žiadne   účinné   opatrenia   smerujúce k zjednaniu nápravy, čím porušoval ust. §-u 12 Zákona o konkurzne a vyrovnaní...... konkurzný súd bol povinný SKP JUDr. A. P. odvolať z funkcie SKP už dňom nasledujúcim po 28. 12. 2005.

... JUDr. A. P. vyplatil sťažovateľovi sumu 350.000,- Sk... ako jeho nárok vyplývajúci z nevyplatenej mzdy do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu...

Problémy medzi konkurzným súdom a SKP... idú na ťarchu samotného súdu a ničím neospravedlňujú nečinnosť... súdu za tak dlhé obdobie, naopak prispeli k prehĺbeniu stavu neistoty sťažovateľa o výsledok konkurzného konania a mali za následok prieťahy vo veci samej.... konkurzné konanie nie je ani ku dnešnému dňu právoplatne ukončené a sťažovateľ nemôže sa úspešne domáhať svojho práva na náhradu škody voči SKP JUDr. A. P. OS Trnava ako aj Krajský súd v Trnave   žaloby podané   sťažovateľom   voči JUDr.   A P.   na náhradu škody titulom nevyplatenej mzdy... ako predčasne podané... zamietli...

Sťažovateľ opakovanie upozorňoval konkurzný súd na nečinnosť SKP a na možné dôsledky ich nečinnosti... súd bol v konkurznej veci úpadcu... viac ako 10 rokov zjavne nečinný...

Sťažovateľ   súhlasí   s   tým,   aby...   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti...»

3.   Ústavný   súd   tak   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   so   súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   za   rozhodujúce   obdobie   (t. j.   od   kedy   sa sťažovateľ prihlásením pohľadávky proti podstate stal účastníkom konkurzu až dosiaľ) zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 7 K 223/00:

- 16. december 2002 – sťažovateľ s poukazom na to, že odo dňa vyhlásenia konkurzu nebol ukončený jeho pracovný pomer u úpadcu a za toto obdobie mu nebola vyplatená ani mzda, písomným podaním vzniesol proti správcovi sťažnosť, pričom jeho prílohou bola listina adresovaná správcovi podaná na poštovú prepravu 9. decembra 2002, ktorou si do konkurzu prihlásil pohľadávku proti podstate v celkovej výške 1 411 000 Sk z titulu nevyplatenej mzdy,

-   10.   február   2003   –   krajský   súd   zaslal   sťažovateľovi   upovedomenie   o   popretí   ním prihlásenej   pohľadávky   v   sume   765   006   Sk   z   titulu   pracovných   nárokov   správcu   na prieskumnom   pojednávaní   18.   februára   2002   pre   jej   nepreskúmateľnosť   v   plnej   výške vrátane poučenia o možnosti podania žaloby o určenie jej pravosti, výšky a poradia (ďalej len „incidenčná žaloba“) v stanovenej lehote,

-   25.   marec   2003   –   krajskému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa   adresované správcovi, ako aj podanie Ing. F. M. (ďalej len „konateľ úpadcu“), ktorými obaja navrhli ukončenie svojho pracovného pomeru u úpadcu dohodou,

- 2. apríl 2003 – krajský súd podania doručené mu 25. marca 2003 zaslal správcovi,

- 11. jún 2003 – sťažovateľ pre neukončenie svojho pracovného pomeru úpadcu, ako aj pre nevyplatenie mzdy písomným podaním opäť vzniesol proti osobe správcu sťažnosť,

-   18.   jún   2003   –   krajský   súd   vyzval   správcu,   by   sa   vyjadril   k   sťažnosti   sťažovateľa z 11. júna 2003,

- 21. marec 2005 – krajský súd vyzval správcu, aby predložil správu o doterajšom priebehu speňažovania majetku z konkurznej podstaty a svojej činnosti spolu s návrhom na ďalšie pokračovanie v konaní,

-   12.   máj   2005   –   správca   predložil   správu,   z   ktorej   zrejme   vyplýva,   že   majetok   bol speňažený na základe opatrenia krajského súdu č. k. 7 K 223/00-106 z 15. mája 2002, v danom   období   prebieha   archivácia   dokladov,   pričom „...   záverečná   správa   môže   byť vyhotovená v období júl, až august 2005“, zároveň správca žiadal krajský súd o udelenie súhlasu na vyplatenie svojej odmeny,

- 20. október 2005 – správca oznámil krajskému súdu zmenu svojej adresy, resp. svoju novú adresu,

- 6. december 2005 – spoločnosť V., a. s., oznámila krajskému súdu nadobudnutie zistenej pohľadávky postúpením od pôvodného veriteľa,

- 7. december 2005 – krajský súd vyzval správcu na podanie správy o stave konkurzného konania,   o   svojej   činnosti,   o   prípadných   dôvodoch   brániacich   ukončeniu   konkurzu a s poukazom na sťažnosť sťažovateľa z 11. júna 2003 aj o tom, či s ním už bol ukončený pracovný pomer a či mu bola vyplatená mzda (správca si zásielky neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

-   18.   január   2006   –   krajský   súd   zaslal   správcovi   oznámenie   o   nadobudnutí   zistenej pohľadávky pôvodne Daňového úradu T. spoločnosťou S., a. s., postúpením (správca si zásielku neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

- 28. február 2006 – krajský súd opätovne zaslal správcovi výzvu zo 7. decembra 2005, pričom s poukazom na skutočnosť, že k 28. decembru 2005 bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov   konkurzných   podstát   vedeného   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky, ho vyzval, aby oznámil, či bude vykonávať funkciu správcu v konkurznej veci úpadcu (správca si zásielku neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

- 15. jún 2006 – krajský súd na žiadosť Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v právnej   veci   vedenej   proti   úpadcovi   pod   sp.   zn.   13   Cb   15/2000   o   zaplatenie   sumy 157 279 Sk oznámil stav konkurzu,

- 13. júl 2006 – krajský súd na základe podania spoločnosti V., a. s., oznámil správcovi, že do konania na jej miesto pre postúpenie zistenej pohľadávky vstupuje S., a. s. (správca si zásielku neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

- 7. august 2006 – U., a. s., žiadala krajský súd o poskytnutie informácie týkajúcej sa predpokladaného rozsahu uspokojenia svojej pohľadávky,

- 29. september 2006 – správca podal správu o stave konkurzu, podľa ktorej s poukazom na svoju   doterajšiu   dočasnú   práceneschopnosť   v   danom   období   zabezpečuje   archiváciu dokladov, pričom uviedol, že „... záverečnú správu a konkurz chcem dokončiť do konca tohto roku“,

- 9. október 2006 – krajský súd vyzval správcu na podanie správy o stave konkurzu, o svojej činnosti, ako aj prípadných incidenčných sporoch, zároveň vykonal lustráciu v registroch „NcCbi“, „Cbi“, „C“, „S“, z ktorej zrejme vyplynulo, že na návrh správcu, ako ani proti nemu neprebiehajú žiadne súdne konania (konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 13 Cbi 26/03 o incidenčnej žalobe sťažovateľa zo 6. marca 2003 bolo právoplatne ukončené 13. februára 2004, pozn.),

- 24. október 2006 – krajský súd na žiadosť okresného súdu v právnej veci vedenej proti úpadcovi pod sp. zn. 13 Cb 19/00 o zaplatenie sumy 16 493 Sk oznámil stav konkurzu,

- 20. október 2006 – krajský súd oznámil správcovi, že pre postúpenie pohľadávky na miesto spoločnosti S., a. s., vstupuje do konania spoločnosť I., s. r. o.,

- 1. február 2007 – konkurzný súd s poukazom na skutočnosť, že 31. júla 2003 uplynula (už aj opatrením č. k. 7 K 223/00-107 zo 7. augusta 2002 predĺžená) lehota na predloženie konečnej správy, vyzval správcu okrem iného na podanie žiadosti o jej ďalšie predĺženie,

- 5. marec 2007 – krajský súd na žiadosť okresného súdu v právnej veci vedenej proti úpadcovi pod sp. zn. 13 Cb/15/2000 o zaplatenie sumy 157 279 Sk oznámil stav konkurzu, zároveň vyzval správcu na predloženie zoznamu prípadných neukončených súdnych konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, ako aj oznámenia o tom, v akom rozsahu budú uspokojené pohľadávky proti podstate, pohľadávky oddelených veriteľov, a tiež aj o stave peňažných   prostriedkov   na jeho účte ako   správcu   (správca   si   zásielky   2-krát neprevzal v odbernej lehote, pozn.),

- 27. apríl 2007 – krajský súd na žiadosť okresného súdu v právnej veci vedenej proti úpadcovi pod sp. zn. 14 C 338/2000 o zaplatenie sumy 1 591 Sk oznámil stav konkurzu,

-   12.   jún 2007   –   krajský   súd   na   žiadosť   okresného   súdu   v   právnej   veci   vedenej   proti úpadcovi pod sp. zn. 13 Cb 19/2000 o zaplatenie sumy 16 493 Sk oznámil stav konkurzu,

- 14. jún 2007 – krajský súd predvolal správcu na informatívny výsluch na 28. jún 2007, pričom   s   poukazom   na   skutočnosť,   že   správca   si   zásielky   nepreberá,   o doručenie predvolania požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave (ďalej len „okresné riaditeľstvo“),

-   27.   jún 2007 –   správca   pre   dočasnú   práceneschopnosť   telefonicky   ospravedlnil   svoju neúčasť na výsluchu a „... Prisľúbil zaslať... v blízkej budúcnosti správu o priebehu a stave konkurzného konania a pripraví konečnú správu...“,

-   28.   jún   2007   –   krajským   súdom   bol   vyhotovený „Úradný   záznam   z   informatívneho výsluchu zo dňa 28. 06. 2007“ bez účasti správcu, ktorého obsahom bolo okrem iného deklarovanie obsahu úradného záznamu z 27. júna 2007, zároveň pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vyzval správcu na podanie správy o stave konkurzu a na vypracovanie konečnej správy,

- 26. júl 2007 – krajský súd zaslal S., a. s., na jej žiadosť správu o tom, že funkciu správcu napriek tomu, že tento bol zo zoznamu správcov už vyčiarknutý, naďalej vykonáva doterajší správca, súčasne bola krajskému súdu doručená správa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave (ďalej len „obvodné oddelenie“) o márnom pokuse doručenia predvolania zo 14. júna 2007,

- 15. august 2007 – v rámci telefonického rozhovoru na podnet krajského súdu správca okrem   iného   oznámil, „...   že   sa   práve   vrátil   z   dovolenky   a   prisľúbil   zaslať   do   konca septembra 2007 konečnú správu...“,

-   30.   august   2007   –   obvodné   oddelenie   podalo   správu   o   márnom   pokuse   doručenia predvolania zo 14. júna 2007,

- 4. december 2007 – krajský súd oznámil Obvodnému úradu v Trnave (ďalej len „obvodný úrad“) na jeho žiadosť stav konkurzu, a súčasne na žiadosť okresného súdu v právnej veci vedenej proti úpadcovi pod sp. zn. 15 Cb 17/98 o zaplatenie sumy 166 600 Sk oznámil, že funkciu správcu naďalej vykonáva doterajší správca,

- 6. december 2007 – správca telefonicky oznámil krajskému súdu, že „... mal zdravotné problémy a práve pracuje na Konečnej správe, ktorú prisľúbil zaslať najneskôr v januári 2008“,

- 9. jún 2008 – S., a. s., podala návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov,

- 17. jún 2008 – krajský súd uznesením č. k. 7 K 223/2000-206 zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na 7. júl 2008,

- 30. jún 2008 – konateľ úpadcu, ako aj sťažovateľ s poukazom na to, že správca s nimi odmietol   ukončiť   pracovný   pomer,   ako   aj   prideľovať   im   prácu,   žiadali   krajský   súd o preskúmanie zákonnosti jeho postupu, resp. nečinnosti,

-   7.   júl   2008   –   krajský   súd   na   základe   rozhodnutia   schôdze   konkurzných   veriteľov uznesením   č.   k.   7   K   223/2000-216   uložil   doterajšiemu   správcovi   (ďalej   len   „bývalý správca“) poriadkovú pokutu v sume 25 000 Sk a uznesením č. k. 7 K 223/2000-217 ho zbavil jeho funkcie a súčasne do tejto funkcie ustanovil advokáta JUDr. E. V., B. (ďalej len „nový   správca“),   zároveň   na   základe   oznámenia   Sociálnej   poisťovne   o   postúpení pohľadávky   oznámil   novému   správcovi,   že   na   jej   miesto   ako   účastníčky   do   konania vstupuje S., a. s., ako nový veriteľ,

- 14. august 2008 – krajskému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým si prihlásil do konkurzu pohľadávku proti podstate v sume 2 730 000 Sk s príslušenstvom z titulu nevyplatenej mzdy, ktoré krajský súd zaslal novému správcovi na vyjadrenie sa k nej,

- 20. august 2008 - krajskému súdu bolo doručené podanie konateľa úpadcu, ktorým si prihlásil do konkurzu pohľadávku proti podstate v sume 2 730 000 Sk s príslušenstvom,

- 22. august 2008 – krajskému súdu bola doručená správa nového správcu okrem iného najmä o stave finančných prostriedkov   z výťažku speňaženia, ako aj o tom, že bývalý správca mu dosiaľ neodovzdal spisovú agendu,

- 26. august 2008 – krajský súd zaslal podanie konateľa úpadcu z 20. augusta 2008 novému správcovi na vyjadrenie sa k nej,

-   13.   október   2008   –   bývalý   správca   podal   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k. 7 K 223/2000-216 zo 7. júla 2008 o uložení poriadkovej pokuty odvolanie,

-   15.   október 2008 – krajský   súd postúpil   vec Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) na rozhodnutie o odvolaní bývalého správcu,

-   27. október   2008   –   krajský   súd oznámil okresnému   riaditeľstvu   na jeho žiadosť   pod ČVS: ORP-3711/1-OSV-TT-2008   (neskôr   pod   ČVS:   ORP-1567/OEK-TT-2009-ko,   pozri ďalej),   že   označené   rozhodnutia   na   účely   preverenia   spáchania   prečinu   porušovania povinností pri správe cudzieho majetku na základe podnetu nového správcu z 25. septembra 2008 nemôže zaslať z dôvodu, že spis sa práve nachádza na najvyššom súde,

- 26. november 2008 – najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obo 146/2008-253 rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu o uložení poriadkovej pokuty ako vecne správne potvrdil,

- 5 december 2008 – spis bol doručený späť krajskému súdu,

- 10. december 2008 – krajský súd zaslal uznesenie najvyššieho súdu novému správcovi, bývalému správcovi, ako aj úpadcovi,

- 20. február 2009 – krajský súd zaslal obvodnému úradu na jeho žiadosť oznámenie o stave konkurzu,

- 4. august 2009 – krajský súd vyzval nového správcu na podanie priebežnej správy o stave konkurzu,

- 28. august 2009 – nový správca podal krajskému súdu správu o tom, že bývalý správca mu napriek výzvam dosiaľ neodovzdal spisovú agendu, pričom na základe jeho podnetu bolo začaté trestné konanie,

- 16. október 2009 – krajskému súdu bola doručená žiadosť opatrovníka úpadcu (advokáta JUDr. J. Š. ustanoveného uznesením krajského súdu č. k. 7 K 223/00-71 z 15. februára 2001, pozn.) o zbavenie jeho funkcie,

- 12. februára 2010 – krajský súd vyzval nového správcu na podanie priebežnej správy o stave konkurzu,

- 15. februára 2010 – krajský súd uznesením č. k. 7 K 223/2000-266 opatrovníka úpadcu zbavil jeho funkcie a súčasne rozhodol o jeho odmene,

-   22  .   február   2010   –   nový   správca   podal   krajskému   súdu   správu   o   tom,   že   bývalým správcom mu dosiaľ nebola odovzdaná spisová agenda, pričom žiadal o predĺženie lehoty na predloženie konečnej správy,

- 8. marec 2010 – krajský súd opatrením č. k. 7 K 223/2000-268 rozhodol o predĺžení lehoty na predloženie konečnej správy do 31. decembra 2010,

- 7. apríl 2010 – krajský súd zaslal obvodnému úradu na jeho žiadosť oznámenie o stave konkurzu,

- 16. august 2010 – krajský súd vyzval nového správcu na podanie správy o stave konkurzu,

-   20.   september   2010   –   nový   správca   podal   krajskému   súdu   správu   o   stave   konkurzu, pričom okrem iného uviedol, že bývalý správca mu dosiaľ neodovzdal spisovú agendu,

- 30. september 2010 – krajský súd sa telefonicky kontaktoval s bývalým správcom, ktorý okrem iného uviedol, že keďže ani na tretí pokus nový správca neprevzal spisovú agendu, zaslal mu ju prostredníctvom pošty,

- 13. október 2010 – krajskému súdu bolo doručené podanie bývalého správcu týkajúce sa okrem iného odovzdávania spisovej agendy a uspokojenia mzdových nárokov sťažovateľa,

- 22. november 2010 – krajskému súdu bolo doručené podanie nového správcu týkajúce sa odovzdávania spisovej agendy, v ktorom okrem iného uviedol: „... P. mi poštou doručil balík.   Tento som neotvoril a neotvorím ho.   To nie je spôsob akým sa odovzdáva spis. Naviac balík je tak malý, že nemôže obsahovať konkurzný spis...“,

- 30. november 2010 – krajský súd nariadil predvolanie nového správcu na 14. december 2010 na informatívny výsluch,

- 14. december 2010 – na krajskom súde sa uskutočnil výsluch nového správcu, ktorý uviedol, že žiada odovzdať správcovský spis a tiež aj všetky účtovné doklady protokolom, na základe čoho krajský súd nariadil aj predvolanie bývalého správcu na ďalší výsluch na 31. január 2011, pričom ho vyzval na odovzdanie celej spisovej agendy,

-   31.   január 2011 – na krajskom   súde   sa   bez účasti   bývalého správcu   (nebolo   u   neho vykázané doručenie predvolania, pozn.) uskutočnil výsluch, ktorý po otvorení ním zaslanej poštovej zásielky novému správcovi a zaprotokolovaní jej obsahu bol ukončený tým, že nový správca krajskému súdu oznámi, ktoré doklady mu neboli predložené, resp. ktoré ešte chýbajú, pričom bývalého správcu vyzve na ich predloženie,

-   8.   február   2011   –   nový   správca   oznámil   krajskému   súdu,   na   predloženie   ktorých označených chýbajúcich dokladov vyzval bývalého správcu,

-   28.   február   2011   –   krajský   súd   vyzval   nového   správcu,   aby   oznámil   návrh   termínu predloženia konečnej správy,

- 3. marec 2011 – konajúca sudkyňa krajského súdu sa na žiadosť jeho podpredsedníčky vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa z 18. februára 2011 na prieťahy v konaní zaevidovanej pod Spr. 2031/2011,

- 4. marec 2011 – krajský súd vyzval nového správcu, aby sa vyjadril, či bol pracovný pomer so sťažovateľom a s konateľom úpadcu ukončený a či má vedomosť o prípadných prebiehajúcich súdnych konaniach s nimi ako účastníkmi,

-   8.   marec   2011   –   nový   správca   oznámil   krajskému   súdu,   že   jeho   výzva   adresovaná bývalému   správcovi   na   predloženie   chýbajúcich   (označených)   dokladov   bola   pre neprevzatie zásielky v odbernej lehote márna,

- 10. marec 2011 – konajúca sudkyňa krajského súdu sa na žiadosť jeho podpredsedníčky vyjadrila   k   sťažnosti   konateľa   úpadcu   z   3.   marca   2011   na   prieťahy   v   konaní zaevidovanej pod   Spr.   2046/2011,   zároveň   okresné   riaditeľstvo   žiadosťou   vedenou   pod ČVS: ORP-1079/OEK-TT-2009-ko a ORP-1567/OEK-TT-2009-ko žiadalo o zaslanie kópie konkurzného spisu, ako aj o vyjadrenie o stave konkurzu na účely trestného konania,

-   11.   marec   2011   –   nový   správca   oznámil   krajskému   súdu,   že   pracovný   pomer so sťažovateľom,   ako   aj   s   konateľom   úpadcu   ukončil   dohodou   k   30.   septembru   2009, pričom sťažovateľ mu oznámil, že proti bývalému správcovi podal žalobu, zároveň nový správca   osobitným   podaním   oznámil,   že   konečnú   správu   nie   je   možné   vypracovať pre neodovzdanie   úplného   správcovského   spisu   a   účtovných   dokladov   úpadcu   bývalým správcom, pričom navrhol predĺžiť lehotu na predloženie konečnej správy do 30. júna 2011,

- 15. jún 2011 – krajskému súdu bola doručená správa nového správcu, z ktorej vyplýva, že bývalý správca mu odovzdal spisovú agendu, a v ktorej sa vyjadril aj k pracovnému pomeru sťažovateľa u úpadcu, resp. k údajnému nedôvodnému vyplateniu sumy 350 000 Sk v roku 2003 bývalým správcom sťažovateľovi, na základe čoho bol nový správca toho názoru, že konkurz ešte nie je možné ukončiť,

- 29. jún 2011 – sťažovateľ e-mailom zaslal krajskému súdu žiadosť adresovanú novému správcovi o vydanie potvrdenia o zamestnaní,

- 5. apríl 2011 – krajský súd oznámil okresnému riaditeľstvu na jeho žiadosť možnosť vypožičania si konkurzného spisu na obdobie dvoch týždňov,

- 6. september 2011 – okresné riaditeľstvo žiadalo o zaslanie kópie konkurzného spisu a o podanie správy,

-   5.   október   2011   –   krajský   súd   zapožičal   konkurzný   spis   okresnému   riaditeľstvu   do 21. októbra 2011,

- 10. november 2011 – krajský súd vyzval nového správcu, aby sa okrem iného vyjadril vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody uplatnenej konateľom úpadcu a o ním a tiež aj sťažovateľom uplatnených pohľadávok proti podstate,

- 14. november 2011 – nový správca sa vyjadril k výzve krajského súdu z 10. novembra 2011,

-   24.   november   2011   –   krajský   súd   s   poukazom   na   vyjadrenie   nového   správcu zo 14. novembra 2011, že konateľom úpadcu a sťažovateľom (sťažovateľom prihláškami zo 16. decembra 2002 v sume 1 411 000 Sk a zo 14. augusta 2008 v sume 2 730 000 Sk, pozn.) uplatnené pohľadávky proti podstate popiera, vyzval sťažovateľa a konateľa úpadcu na podanie incidenčnej žaloby v lehote 31 dní,

- 19. január 2012 – konajúca sudkyňa krajského súdu sa na žiadosť jeho podpredsedníčky vyjadrila   vo   veci   sťažnosti   konateľa   úpadcu   z   9.   januára   2012   zaevidovanej   pod Spr. 2004/2012 na prieťahy v konaní, - 29. február 2012 – krajský súd vyzval nového správcu na podanie priebežnej správy o stave konkurzu,

- 19. marec 2012 – nový správca s poukazom na podanie incidenčných žalôb sťažovateľom a konateľom úpadcu oznámil krajskému súdu, že nie je daný predpoklad na ukončenie konkurzu,

- 27. jún 2012 – krajský súd podľa úradného záznamu lustráciou zistil, že proti novému správcovi prebiehajú súdne konania na návrh sťažovateľa pod sp. zn. 2 Cbi 2/12 a na návrh konateľa úpadcu pod sp. zn. 1 Cbi 1/12.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   K   223/00   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevyníma z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.

Na   preskúmavané   konkurzné   konanie   sa   v   celom   jeho   priebehu   vzťahuje   zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od 1. augusta 2000 (ďalej len „zákon o konkurze“).

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o konkurze postavenie sťažovateľa ako účastníka konkurzu v súvislosti s pohľadávkou (v sume 765 006 Sk, pozn.) prihlásenou do konkurzu podľa § 20 zákona o konkurze a na prieskumnom pojednávaní 18. februára 2002 popretou správcom v plnej výške pre jej spornosť zaniklo vzhľadom na to, že konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 13 Cbi 26/03 o incidenčnej žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáhal určenia jej pravosti,   bolo uznesením krajského súdu č. k. 13 Cbi 26/03-16 z 18. decembra 2003 pre spävzatie žaloby zastavené (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2004, pozn.).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd z hľadiska sťažovateľom namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v označenej konkurznej veci s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o konkurze, podľa ktorého účastníkmi konkurzu sa stanú medzi   inými   aj   veritelia   pohľadávok   proti   podstate,   ak   ich   nárok   nebol   uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu, (ako už bolo uvedené) za rozhodujúce považoval obdobie od prihlásenia pohľadávok proti podstate sťažovateľom, t. j. od 16. decembra 2002, resp. od 14. augusta 2008, až dosiaľ.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Aj   keď   na   strane   jednej   vo   všeobecnosti   konkurzné   konanie   smerujúce k dosiahnutiu pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku, ktorý je v úpadku, vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu, možno označiť za vec vcelku zložitú, na strane druhej v preskúmavanej veci s prihliadnutím na povahu a predmet krajským súdom v období od prihlásenia pohľadávky proti podstate až dosiaľ vykonaných jednotlivých procesných úkonov, resp. na dosiahnutý procesný stav veci, nemožno podľa názoru   ústavného   súdu   „zložitosť   veci“   považovať   za   dôvod   jeho   trvania   v   zistenom rozsahu.

Uvedené platí o to viac, že všetok majetok z konkurznej podstaty bol speňažený ešte na základe opatrenia krajského súdu č. k. 7 K 223/00-106 z 15. mája 2002 (ostatný majetok úpadcu bol tým istým uznesením vylúčený z konkurznej podstaty, pozn.).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by mu bolo možné pričítať na jeho ťarchu pre riadny procesný postup v konaní.

V súvislosti   s   vyjadrením   krajského   súdu,   v   ktorom   poukazuje   na   odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu č. k. 5 Obo 188/2006-955 zo 7. mája 2008, že v prípade, ak správca konkurznej podstaty uplatnené pohľadávky proti podstate neuznal alebo zaradil do iného   poradia,   legitimácia   na   podanie   incidenčnej   žaloby   nie   je   podmienená   osobitnou výzvou krajského súdu v zmysle § 29 ods. 5 zákona o konkurze, ústavný súd dodáva, že podanie incidenčnej žaloby sťažovateľom až 9. januára 2012 vzhľadom na ostatné okolnosti nijako nemožno považovať za príčinu dosiaľ zistených zbytočných prieťahov v predmetnom konaní (pozri ďalej).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom krajského súdu a v tejto súvislosti prihliadol najmä na ustanovenie § 12 a § 66e ods. 1 zákona o konkurze o primeranom použití   ustanovení   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   účinnom v rozhodujúcom období vrátane jeho ustanovenia § 100 ods. 1, podľa ktorého len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Vzhľadom na speňaženie všetkého majetku z konkurznej podstaty úpadcu na základe opatrenia krajského súdu č. k. 7 K 223/00-106 z 15. mája 2002, ústavný súd nevzhliada žiadny   dôvod   či   okolnosť,   ktorá   by   bola   prekážkou   na   predloženie   konečnej   správy o speňažení majetku z konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Podľa zistenia ústavného súdu v skúmanom období okrem konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 13 Cbi 26/03 (o incidenčnej žalobe sťažovateľa zo 6. marca 2003) právoplatne ukončeného 13. februára 2004 a konaní začatých na krajskom súde na základe incidenčných žalôb sťažovateľa (pod sp. zn. 2 Cbi 2/12) a konateľa úpadcu (pod sp. zn. 1 Cbi 1/12) až na výzvu z 24. novembra 2011 žiadne iné konania na návrh správcu konkurznej podstaty a ani proti správcovi konkurznej podstaty, ktoré by sa týkali majetku   patriaceho   do   konkurznej   podstaty   alebo   nárokov,   ktoré   by   mali   byť   z   tejto podstaty   uspokojené,   neboli   začaté,   resp.   vedené.   Totiž   ani   v   konaniach   vedených   na okresnom   súde   na   návrh   sťažovateľa   proti   osobe   bývalého   správcu   na   náhradu   škody (údajne) spôsobenú jeho činnosťou, a to pod sp. zn. 24 C 60/2003 [sťažovateľ vystupoval ako žalobca v 2. rade (ukončené nadobudnutím právoplatnosti rozsudku z 22. júna 2009 o zamietnutí návrhu, t. j. 24. mája 2010),   pozn.]   a pod sp. zn. 13 C 1/2006 (prerušené uznesením z 23. februára 2010 do ukončenia konkurzu úpadcu, pozn.) nešlo, resp. nejde o nárok, ktorý by bolo možné uspokojiť z konkurznej podstaty. Keďže aj na pohľadávky, ktoré sú predmetom súdnych konaní začatých (na okresnom súde) proti úpadcovi na návrh jeho veriteľov o zaplatenie peňažných súm, ktoré boli vyhlásením konkurzu na jeho majetok v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze prerušené, je možné v rámci konkurzu   prihliadať   iba   za   predpokladu   ich   riadneho   prihlásenia   podľa   §   20   zákona o konkurze   a   ich   následného   zistenia   (čo   do   dôvodu,   výšky,   ako   aj   poradia),   ani   tieto konania   nepredstavujú   na   predloženie   konečnej   správy   žiadnu   prekážku.   Podľa   názoru ústavného súdu predloženiu konečnej správy nebráni ani trestné konanie pôvodne vedené okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-1567/OEK-TT-2009-ko (na podnet nového správcu pre skutok spočívajúci v neodovzdaní spisovej agendy bývalým správcom, pozn.), ktoré bolo jeho   uznesením   zo   7. júna   2011   zastavené   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 16. júna   2011,   pozn.)   a   tiež   ani   trestné   konanie   vedené   okresným   riaditeľstvom   pod ČVS: ORP-1079/OEK-TT-2009-ko   na   podnet   sťažovateľa   (poškodeného)   [pre   skutok spočívajúci   v   úmyselnom   neplnení   si   povinností   vyplývajúcich   zo   zákona   o   konkurze bývalým   správcom   (dosiaľ   bez   vznesenia   obvinenia),   pozn.],   z   ktorého   pre   konkurznú podstatu ako takú už zjavne nemôže vyplynúť žiadny prospech.

Pokiaľ   ide   konanie   krajského   súdu,   tento   sa   počas   skúmaného   obdobia   nijako nevyznačoval   plynulým   ani   efektívnym   postupom,   pokiaľ   bývalého   správcu,   potom   čo všetok majetok z konkurznej podstaty bol už speňažený, prvýkrát vyzval na predloženie správy o jeho činnosti až 21. marca 2005, pričom ani v nasledujúcom období až do zbavenia jeho funkcie 7. júla 2008 nebol schopný zabezpečiť predloženie konečnej správy, resp. jeho nečinnosť bezdôvodne toleroval.

Tak isto je potrebné za neefektívny označiť postup krajského súdu, keď potom, čo bol 7. júla 2008 súčasne ustanovený do funkcie nový správca, nebol schopný zabezpečiť riadne a včasné odovzdanie spisovej agendy (správcovského spisu a účtových dokladov) bývalým správcom, pričom tento proces bol ukončený až 2. júna 2011.

Uvedené platí napriek tomu, že krajský súd v zmysle ustanovenia § 14 ods. 7 (neskôr ods.   9,   pozn.)   zákona   o   konkurze   viackrát   rozhodol   opatrením   o   predĺžení   lehoty na predloženie konečnej správy (v zmysle § 66b ods. 3 zákona o konkurze proti opatreniam v   dohliadacej   činnosti   súdu   nie   je prípustný   opravný   prostriedok,   pozn.),   ktorú   je inak správca povinný predložiť súdu do 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

Napokon správca konkurznej podstaty je v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o konkurze povinný predložiť súdu okrem iného aj zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate zostavený pre účely rozvrhu, ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil s uvedením výšky ich pohľadávky, a následne krajský súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o konkurze vyzve veriteľov týchto pohľadávok, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde (incidenčnou žalobou), ktorý vyhlásil konkurz.

Ústavný   súd   však   nezistil   ani   prekážku,   ktorá   by   bránila   predloženiu   zoznamov veriteľov zostavených správcom konkurznej podstaty pre účely rozvrhu (§ 29 ods. 2 zákona o konkurze), a tak krajský súd pre porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 12 zákona o konkurze, resp. svojou neefektívnou nečinnosťou, až do 24. novembra 2012, keď sťažovateľa   vyzval   na   podanie   incidenčnej   žaloby   týkajúcej   sa   ním   prihlásených pohľadávok   proti   podstate   pre   ich   popretie   správcom   konkurznej   podstaty,   spôsobil sťažovateľovi pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Inými   slovami,   sťažovateľ   od   prihlásenia   svojich   pohľadávok   proti   podstate prihláškami 16. decembra 2002, resp. 14. augusta 2008, až do doručenia výzvy krajského súdu z 24. novembra 2011 na podanie incidenčnej žaloby nemal istotu v tom, či správca konkurznej   podstaty   tieto   jeho   pohľadávky   uznáva   alebo   popiera   a   pre   nepredloženie konečnej správy ani do tohto času ako účastník konkurzu nemá žiadnu vedomosť o sume určenej pre účely rozvrhu, a tým súčasne o predpokladanom rozsahu uspokojenia týchto pohľadávok.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že bývalý správca, ktorý bol v danej konkurznej veci ustanovený, resp. vybratý ešte zo (starého) zoznamu správcov vedeného v zmysle § 8 ods. 1 zákona o konkurze a v zmysle ustanovení § 1 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze v znení účinnom do 30. júna 2005, samotným krajským (konkurzným) súdom, bol   z   (nového)   zoznamu   správcov   vedeného   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky v zmysle § 20 a nasl. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. júla 2005 vyčiarknutý ešte 28. decembra 2005, ústavný súd podotýka, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o konkurze funkcia bývalého správcu nezanikla jeho vyčiarknutím zo zoznamu správcov, ale až zbavením jeho funkcie krajským súdom, resp. dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, t. j. 7. júla 2008. Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy zistenú neefektívnu a nesústredenú činnosť krajského súdu, ktorý takmer vôbec nevyužil vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky,   účelom   ktorých   je zabezpečenie účinnej a rýchlej   ochrany práv účastníkov konkurzného konania, resp. k ich použitiu (poriadková pokuta, pozn.) siahol až vtedy, keď bol ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému predĺženiu posudzovaného konania, a tým k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   Aj   keď   na   základe   incidenčnej   žaloby   sťažovateľa   z   9.   januára   2012   je   na krajskom súde vedené konanie pod sp. zn. 2 Cbi 2/1012 proti novému správcovi (rozsudok z 11. septembra 2012 o zamietnutí žaloby sťažovateľ napadol odvolaním 8. novembra 2012, pozn.), toto konanie a tak isto aj konanie o incidenčnej žalobe konateľa úpadcu vedené krajským súdom pod sp. zn. 1 Cbi 1/12 (rozsudok z 29. novembra 2012 o zamietnutí žaloby dosiaľ   nenadobudol   právoplatnosť,   pozn.)   môžu   v   rámci   namietaného   konkurzu predstavovať prekážku len pre vydanie rozvrhového uznesenia (§ 30 zákona o konkurze), nie však na predloženie a schválenie konečnej správy, ako ani na predloženie zoznamu veriteľov pre účely rozvrhu, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate (§ 29 zákona o konkurze).

  V nadväznosti na výrok v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia a v záujme efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto rozhodnutia prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 13 500 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom zistenú mieru neefektívnej činnosti a nekoncentrovaného postupu v konaní krajského súdu a zistený rozsah zbytočných prieťahov, považuje za primerané v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   uplatnila   nárok   na   náhradu   trov   právneho zastúpenia v celkovej sume 475,93 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa predložila osvedčenie platcu DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 € a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava zastúpenia) v sume 157,09 € vrátane režijného paušálu a DPH, a za dva úkony uskutočnené v   roku   2012   (vypracovanie   a   podanie   sťažnosti   z   3.   februára   2012,   stanovisko z 15. novembra   2012   k   vyjadreniu   krajského   súdu)   v   sume   323,52   €   vrátane   režijného paušálu a DPH, t. j. sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 480,61 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na úhradu trov iba v sume 475,93 €, ústavný súd ju sťažovateľovi priznal vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012