SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 397/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej FridrichPaľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 15224/2014,Rvp 15225/2014, Rvp 16292/2014, Rvp 16293/2014, Rvp 16294/2014, Rvp 16295/2014,Rvp 16296/2014, Rvp 16297/2014, Rvp 16298/2014, Rvp 16299/2014, Rvp 16300/2014,Rvp 16301/2014, Rvp 17360/2014, Rvp 17361/2014, Rvp 17362/2014, Rvp 17363/2014,Rvp 17364/2014, Rvp 17365/2014, Rvp 17366/2014, Rvp 17367/2014, Rvp 17447/2014,Rvp 17448/2014, Rvp 17449/2014, Rvp 17450/2014, Rvp 17451/2014, Rvp 17452/2014,Rvp 17453/2014, Rvp 17454/2014, Rvp 17455/2014, Rvp 17456/2014, Rvp 17457/2014,Rvp 17458/2014, Rvp 17459/2014, Rvp 17460/2014 a Rvp 17461/2014, ktorými namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedenýchpod spisovými značkami: 11 Er 362/2005 a uznesením z 13. novembra 2013(Rvp 15224/2014), 8 Er 155/2005 a uznesením z 28. mája 2013 (Rvp 17448/2014),postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami: 8 Er 118/2004 a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 15225/2014),9 Er 349/2006 a uznesením z 1. februára 2013 (Rvp 16300/2014), 3 Er 429/2003/2004a uznesením zo 6. marca 2013 (Rvp 16301/2014), postupom Okresného súdu Prešovv konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 Er 3010/2008 a uznesenímz 5. novembra 2013 (Rvp 16292/2014), 23 Er 535/2005 a uznesením z 8. januára 2014(Rvp 17360/2014), 23 Er 64/2007 a uznesením z 2. októbra 2013 (Rvp 17457/2014),2 Er 468/2007 a uznesením z 24. januára 2014 (Rvp 17458/2014), 6 Er 27/2007a uznesením z 9. mája 2012 (Rvp 17459/2014), 26 Er 90/2007 a uznesením z 9. mája 2012(Rvp 17460/2014), 7 Er 2431/2003 a uznesením zo 4. februára 2014 (Rvp 17461/2014),postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 937/2007a uznesením z 27. júna 2013 (Rvp 16293/2014), postupom Okresného súdu Humennév konaniach vedených pod spisovými značkami: 8 Er 288/2004 a uznesením z 21. novembra2011 (Rvp 16294/2014), 12 Er 728/2009 a uznesením z 2. mája 2012 (Rvp 16295/2014),10 Er 75/2006 a uznesením z 24. januára 2013 (Rvp 16296/2014), 21 Er 981/2009a uznesením z 18. marca 2013 (Rvp 17361/2014), 6 Er 261/2005 a uznesenímzo 16. decembra 2013 (Rvp 17362/2014), 5 Er 957/2008 a uznesením zo 16. decembra 2011(Rvp 17363/2014), 10 Er 288/2004 a uznesením z 28. marca 2013 (Rvp 17364/2014),13 Er 86/2005 a uznesením z 9. apríla 2013 (Rvp 17365/2014), 10 Er 321/2004 a uznesenímz 20. februára 2013 (Rvp 17366/2014), 10 Er 207/2004 a uznesením z 20. februára 2013(Rvp 17367/2014), 10 Er 183/2007 a uznesením zo 4. marca 2013 (Rvp 17453/2014),12 Er 625/2008 a uznesením z 10. februára 2012 (Rvp 17454/2014), 9 Er 44/2004a uznesením zo 6. augusta 2013 (Rvp 17455/2014), 5 Er 561/2008 a uznesenímzo 6. decembra 2011 (Rvp 17456/2014), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňav konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 306/2009 a uznesením zo 17. júna2014 (Rvp 16297/2014), 4 Er 113/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 16298/2014),4 Er 196/2008 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 16299/2014), 4 Er 465/2008 a uznesenímzo 17. júna 2014 (Rvp 17449/2014), 4 Er 37/2009 a uznesením z 29. apríla 2014(Rvp 17450/2014), 4 Er 12/2007 a uznesením zo 17. júna 2012 (Rvp 17451/2014),4 Er 430/2008 a uznesením z 29. apríla 2014 (Rvp 17452/2014), postupom Okresného súduKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 783/2005 a uznesením z 18. decembra 2013(Rvp 17447/2014), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej úniea práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod spisovými značkami:4 CoE 68/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 15224/2014), 23 CoE 30/2014a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 15225/2014), 2 CoE 80/2014 a uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 16292/2014), 13 CoE 26/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16293/2014), 4 CoE 77/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 16294/2014),8 CoE 33/2014 a uznesením z 30. apríla 2014 (Rvp 16295/2014), 15 CoE 50/2013a uznesením z 15. januára 2014 (Rvp 16296/2014), 18 CoE 82/2014 a uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 16297/2014), 2 CoE 73/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16298/2014), 17 CoE 82/2014 a uznesením z 9. septembra 2014 (Rvp 16299/2014),11 CoE 19/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 16300/2014), 23 CoE 31/2014a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 16301/2014), 27 CoE 48/2014 a uznesenímz 30. septembra 2014 (Rvp 17360/2014), 3 CoE 68/2014 a uznesením z 10. septembra 2014(Rvp 17361/2014), 13 CoE 45/2014 a uznesením z 26. augusta 2014 (Rvp 17362/2014),10 CoE 15/2014 a uznesením z 10. septembra 2014 (Rvp 17363/2014), 10 CoE 23/2014a uznesením zo 14. mája 2014 (Rvp 17364/2014), 25 CoE 20/2014 a uznesenímz 27. marca 2014 (Rvp 17365/2014), 19 CoE 166/2013 a uznesením z 10. decembra 2013(Rvp 17366/2014), 5 CoE 173/2013 a uznesením z 27. decembra 2013 (Rvp 17367/2014),8 CoE 81/2014 a uznesením z 29. júla 2014 (Rvp 17447/2014), 27 CoE 36/2014a uznesením z 31. júla 2014 (Rvp 17448/2014), 25 CoE 49/2014 a uznesenímz 30. septembra 2014 (Rvp 17449/2014), 1 CoE 73/2014 a uznesením z 29. septembra 2014(Rvp 17450/2014), 15 CoE 25/2014 a uznesením zo 17. septembra 2014 (Rvp 17451/2014),23 CoE 44/2014 a uznesením z 30. septembra 2014 (Rvp 17452/2014), 7 CoE 165/2013a uznesením z 19. decembra 2013 (Rvp 17453/2014), 22 CoE 51/2014 a uznesenímz 23. septembra 2014 (Rvp 17454/2014), 2 CoE 32/2014 a uznesením z 29. mája 2014(Rvp 17455/2014), 12 CoE 4/2014 a uznesením z 3. júla 2014 (Rvp 17456/2014),3 CoE 82/2014 a uznesením z 15. októbra 2014 (Rvp 17457/2014), 9 CoE 43/2014a uznesením z 15. októbra 2014 (Rvp 17458/2014), 1 CoE 80/2014 a uznesenímz 29. septembra 2014 (Rvp 17459/2014), 2 CoE 74/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 17460/2014) a 26 CoE 52/2014 a uznesením zo 14. októbra 2014 (Rvp 17461/2014),a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 15224/2014, Rvp 15225/2014, Rvp 16292/2014, Rvp 16293/2014,Rvp 16294/2014, Rvp 16295/2014, Rvp 16296/2014, Rvp 16297/2014, Rvp 16298/2014,Rvp 16299/2014, Rvp 16300/2014, Rvp 16301/2014, Rvp 17360/2014, Rvp 17361/2014,Rvp 17362/2014, Rvp 17363/2014, Rvp 17364/2014, Rvp 17365/2014, Rvp 17366/2014,Rvp 17367/2014, Rvp 17447/2014, Rvp 17448/2014, Rvp 17449/2014, Rvp 17450/2014,Rvp 17451/2014, Rvp 17452/2014, Rvp 17453/2014, Rvp 17454/2014, Rvp 17455/2014,Rvp 17456/2014, Rvp 17457/2014, Rvp 17458/2014, Rvp 17459/2014, Rvp 17460/2014a Rvp 17461/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 15224/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli14. novembra 2014 a 3., 11. a 12. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavya čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami: 11 Er 362/2005 a uznesením z 13. novembra 2013 (Rvp 15224/2014),8 Er 155/2005 a uznesením z 28. mája 2013 (Rvp 17448/2014), postupom Okresného súduVranov nad Topľou v konaniach vedených pod spisovými značkami: 8 Er 118/2004a uznesením zo 16. januára 2013 (Rvp 15225/2014), 9 Er 349/2006 a uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 16300/2014), 3 Er 429/2003/2004 a uznesením zo 6. marca 2013(Rvp 16301/2014), postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami: 2 Er 3010/2008 a uznesením z 5. novembra 2013 (Rvp 16292/2014),23 Er 535/2005 a uznesením z 8. januára 2014 (Rvp 17360/2014), 23 Er 64/2007a uznesením z 2. októbra 2013 (Rvp 17457/2014), 2 Er 468/2007 a uznesenímz 24. januára 2014 (Rvp 17458/2014), 6 Er 27/2007 a uznesením z 9. mája 2012(Rvp 17459/2014), 26 Er 90/2007 a uznesením z 9. mája 2012 (Rvp 17460/2014),7 Er 2431/2003 a uznesením zo 4. februára 2014 (Rvp 17461/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 937/2007 a uznesením z 27. júna 2013(Rvp 16293/2014), postupom Okresného súdu Humenné v konaniach vedených podspisovými značkami: 8 Er 288/2004 a uznesením z 21. novembra 2011 (Rvp 16294/2014),12 Er 728/2009 a uznesením z 2. mája 2012 (Rvp 16295/2014), 10 Er 75/2006 a uznesenímz 24. januára 2013 (Rvp 16296/2014), 21 Er 981/2009 a uznesením z 18. marca 2013(Rvp 17361/2014), 6 Er 261/2005 a uznesením zo 16. decembra 2013 (Rvp 17362/2014),5 Er 957/2008 a uznesením zo 16. decembra 2011 (Rvp 17363/2014), 10 Er 288/2004a uznesením z 28. marca 2013 (Rvp 17364/2014), 13 Er 86/2005 a uznesením z 9. apríla2013 (Rvp 17365/2014), 10 Er 321/2004 a uznesením z 20. februára 2013(Rvp 17366/2014), 10 Er 207/2004 a uznesením z 20. februára 2013 (Rvp 17367/2014),10 Er 183/2007 a uznesením zo 4. marca 2013 (Rvp 17453/2014), 12 Er 625/2008a uznesením z 10. februára 2012 (Rvp 17454/2014), 9 Er 44/2004 a uznesením zo 6. augusta2013 (Rvp 17455/2014), 5 Er 561/2008 a uznesením zo 6. decembra 2011(Rvp 17456/2014), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaniach vedenýchpod spisovými značkami: 4 Er 306/2009 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 16297/2014),4 Er 113/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 16298/2014), 4 Er 196/2008 a uznesenímzo 17. júna 2014 (Rvp 16299/2014), 4 Er 465/2008 a uznesením zo 17. júna 2014(Rvp 17449/2014), 4 Er 37/2009 a uznesením z 29. apríla 2014 (Rvp 17450/2014),4 Er 12/2007 a uznesením zo 17. júna 2012 (Rvp 17451/2014), 4 Er 430/2008 a uznesenímz 29. apríla 2014 (Rvp 17452/2014), postupom Okresného súdu Kežmarok v konanívedenom pod sp. zn. 2 Er 783/2005 a uznesením z 18. decembra 2013 (Rvp 17447/2014)(ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj porušenie svojich základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove (ďalejlen „krajský súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 CoE 68/2014a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 15224/2014), 23 CoE 30/2014 a uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 15225/2014), 2 CoE 80/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16292/2014), 13 CoE 26/2014 a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 16293/2014),4 CoE 77/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 16294/2014), 8 CoE 33/2014a uznesením z 30. apríla 2014 (Rvp 16295/2014), 15 CoE 50/2013 a uznesenímz 15. januára 2014 (Rvp 16296/2014), 18 CoE 82/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16297/2014), 2 CoE 73/2014 a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 16298/2014),17 CoE 82/2014 a uznesením z 9. septembra 2014 (Rvp 16299/2014), 11 CoE 19/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 16300/2014), 23 CoE 31/2014 a uznesením z 28. augusta2014 (Rvp 16301/2014), 27 CoE 48/2014 a uznesením z 30. septembra 2014(Rvp 17360/2014), 3 CoE 68/2014 a uznesením z 10. septembra 2014 (Rvp 17361/2014),13 CoE 45/2014 a uznesením z 26. augusta 2014 (Rvp 17362/2014), 10 CoE 15/2014a uznesením z 10. septembra 2014 (Rvp 17363/2014), 10 CoE 23/2014 a uznesenímzo 14. mája 2014 (Rvp 17364/2014), 25 CoE 20/2014 a uznesením z 27. marca 2014(Rvp 17365/2014), 19 CoE 166/2013 a uznesením z 10. decembra 2013 (Rvp 17366/2014),5 CoE 173/2013 a uznesením z 27. decembra 2013 (Rvp 17367/2014), 8 CoE 81/2014a uznesením z 29. júla 2014 (Rvp 17447/2014), 27 CoE 36/2014 a uznesením z 31. júla2014 (Rvp 17448/2014), 25 CoE 49/2014 a uznesením z 30. septembra 2014(Rvp 17449/2014), 1 CoE 73/2014 a uznesením z 29. septembra 2014 (Rvp 17450/2014),15 CoE 25/2014 a uznesením zo 17. septembra 2014 (Rvp 17451/2014), 23 CoE 44/2014a uznesením z 30. septembra 2014 (Rvp 17452/2014), 7 CoE 165/2013 a uznesenímz 19. decembra 2013 (Rvp 17453/2014), 22 CoE 51/2014 a uznesením z 23. septembra 2014(Rvp 17454/2014), 2 CoE 32/2014 a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 17455/2014),12 CoE 4/2014 a uznesením z 3. júla 2014 (Rvp 17456/2014), 3 CoE 82/2014 a uznesenímz 15. októbra 2014 (Rvp 17457/2014), 9 CoE 43/2014 a uznesením z 15. októbra 2014(Rvp 17458/2014), 1 CoE 80/2014 a uznesením z 29. septembra 2014 (Rvp 17459/2014),2 CoE 74/2014 a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 17460/2014), 26 CoE 52/2014a uznesením zo 14. októbra 2014 (Rvp 17461/2014) (ďalej len „napadnuté uzneseniakrajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného, Bratislava (ďalej len„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajských súdov boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto ukladá § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že uvedené súdy vecinesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakciis výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovaliza neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovaliani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemudvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ačl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu vnapadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresnýchsúdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených právzaručených ústavou, chartou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupoma označenými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a označenými uzneseniamikrajského súdu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a orgánu verejnej moci, proti ktorémusťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).
Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach anapadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyvyhlásili exekúcie za neprípustné a zastavili ich.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boloprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.
II.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislostis rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyrochzákladných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súdnenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nadrámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tietoexekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií).Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresnýchsúdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárskezápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa nej nie je prameňom práva. Sťažovateľkatiež namieta, že krajský súd a pred ním okresné súdy hoci mali, neprerušili exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danomprípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžníksplnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmanípredmetu týchto sťažností konštatuje, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchtosťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal.Ústavný súd sa s argumentáciou, ktorú uplatnil v predchádzajúcich rozhodnutiachpri odmietnutí tých častí sťažností, ktoré smerovali proti rozhodnutiu odvolacích súdov, plnestotožňuje. Ide o argumentáciu uplatnenú napr. v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22.augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.septembra 2012 a sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30.októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pozn.)alebo v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31.januára 2013 a sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11.decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia aj v tomto uznesení.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11 z 21. 2. 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúciez už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majúv zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uzneseníprvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniamokresných súdov) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenienekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súdv napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré dospelk záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizujemožnosť vyslovenia porušenia v petite sťažností označených práv.
V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tentomedzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľby sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných prípadoch akoneefektívny, je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam a efektivitu má presťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia so sťažnosťami, ktorésú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre sťažovateľku s ichpredvídateľným posúdením ústavným súdom.
V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto spôsobomzahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá, že nebudú vkonaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlomobdobí úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS3/2013).
Vzhľadom na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnostivšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo naúspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a napadnutýmuzneseniam krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvoduich zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. júna 2015