znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 397/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   FridrichPaľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 15224/2014,Rvp 15225/2014, Rvp 16292/2014, Rvp 16293/2014, Rvp 16294/2014, Rvp 16295/2014,Rvp 16296/2014, Rvp 16297/2014, Rvp 16298/2014, Rvp 16299/2014, Rvp 16300/2014,Rvp 16301/2014, Rvp 17360/2014, Rvp 17361/2014, Rvp 17362/2014, Rvp 17363/2014,Rvp 17364/2014, Rvp 17365/2014, Rvp 17366/2014, Rvp 17367/2014, Rvp 17447/2014,Rvp 17448/2014, Rvp 17449/2014, Rvp 17450/2014, Rvp 17451/2014, Rvp 17452/2014,Rvp 17453/2014, Rvp 17454/2014, Rvp 17455/2014, Rvp 17456/2014, Rvp 17457/2014,Rvp 17458/2014, Rvp 17459/2014, Rvp 17460/2014 a Rvp 17461/2014, ktorými namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Poprad   v   konaniach   vedenýchpod spisovými   značkami:   11   Er   362/2005   a   uznesením   z   13.   novembra   2013(Rvp 15224/2014),   8   Er   155/2005   a   uznesením   z   28.   mája   2013   (Rvp   17448/2014),postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   v   konaniach   vedených   pod   spisovýmiznačkami:   8   Er   118/2004   a   uznesením   zo   16.   januára   2013   (Rvp   15225/2014),9 Er 349/2006 a uznesením z 1. februára 2013 (Rvp 16300/2014), 3 Er 429/2003/2004a uznesením   zo   6.   marca   2013   (Rvp   16301/2014),   postupom   Okresného   súdu   Prešovv konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   2   Er   3010/2008   a   uznesenímz 5. novembra 2013 (Rvp 16292/2014), 23 Er 535/2005 a uznesením z 8. januára 2014(Rvp 17360/2014),   23   Er   64/2007   a   uznesením   z   2.   októbra   2013   (Rvp   17457/2014),2 Er 468/2007   a   uznesením   z   24.   januára   2014   (Rvp   17458/2014),   6   Er   27/2007a uznesením z 9. mája 2012 (Rvp 17459/2014), 26 Er 90/2007 a uznesením z 9. mája 2012(Rvp 17460/2014), 7 Er 2431/2003 a uznesením zo 4. februára 2014 (Rvp 17461/2014),postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2 Er 937/2007a uznesením   z   27.   júna   2013   (Rvp   16293/2014),   postupom   Okresného   súdu   Humennév konaniach vedených pod spisovými značkami: 8 Er 288/2004 a uznesením z 21. novembra2011 (Rvp 16294/2014), 12 Er 728/2009 a uznesením z 2. mája 2012 (Rvp 16295/2014),10 Er   75/2006   a   uznesením   z   24.   januára   2013   (Rvp   16296/2014),   21 Er 981/2009a uznesením   z   18.   marca   2013   (Rvp   17361/2014),   6   Er   261/2005   a uznesenímzo 16. decembra 2013 (Rvp 17362/2014), 5 Er 957/2008 a uznesením zo 16. decembra 2011(Rvp 17363/2014), 10 Er 288/2004 a uznesením z 28. marca 2013 (Rvp 17364/2014),13 Er 86/2005 a uznesením z 9. apríla 2013 (Rvp 17365/2014), 10 Er 321/2004 a uznesenímz 20. februára 2013 (Rvp 17366/2014), 10 Er 207/2004 a uznesením z 20. februára 2013(Rvp   17367/2014),   10   Er   183/2007   a   uznesením   zo 4. marca   2013   (Rvp   17453/2014),12 Er 625/2008   a   uznesením   z   10.   februára   2012   (Rvp 17454/2014),   9   Er   44/2004a uznesením   zo   6.   augusta   2013   (Rvp   17455/2014),   5 Er 561/2008   a   uznesenímzo 6. decembra   2011   (Rvp   17456/2014),   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňav konaniach vedených pod spisovými značkami: 4 Er 306/2009 a uznesením zo 17. júna2014 (Rvp 16297/2014), 4 Er 113/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 16298/2014),4 Er 196/2008 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 16299/2014), 4 Er 465/2008 a uznesenímzo   17.   júna   2014   (Rvp   17449/2014),   4 Er 37/2009   a   uznesením   z   29.   apríla   2014(Rvp 17450/2014),   4   Er   12/2007   a   uznesením   zo   17.   júna   2012   (Rvp   17451/2014),4 Er 430/2008 a uznesením z 29. apríla 2014 (Rvp 17452/2014), postupom Okresného súduKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 783/2005 a uznesením z 18. decembra 2013(Rvp 17447/2014), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej úniea práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl.1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôdpostupom   Krajského   súdu   v Prešove   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:4 CoE 68/2014   a   uznesením   z 13.   augusta   2014   (Rvp   15224/2014),   23   CoE   30/2014a uznesením   z   28.   augusta   2014   (Rvp   15225/2014),   2   CoE   80/2014   a   uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 16292/2014), 13 CoE 26/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16293/2014), 4 CoE 77/2014 a uznesením z 13. augusta 2014 (Rvp 16294/2014),8 CoE   33/2014   a   uznesením   z   30.   apríla   2014   (Rvp   16295/2014),   15   CoE   50/2013a uznesením   z   15.   januára   2014   (Rvp 16296/2014),   18   CoE   82/2014   a   uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 16297/2014), 2 CoE 73/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16298/2014), 17 CoE 82/2014 a uznesením z 9. septembra 2014 (Rvp 16299/2014),11 CoE   19/2014   a   uznesením   z 29. mája   2014   (Rvp   16300/2014),   23   CoE   31/2014a uznesením   z   28.   augusta   2014   (Rvp 16301/2014),   27   CoE   48/2014   a   uznesenímz 30. septembra 2014 (Rvp 17360/2014), 3 CoE 68/2014 a uznesením z 10. septembra 2014(Rvp 17361/2014), 13 CoE 45/2014 a uznesením z 26. augusta 2014 (Rvp 17362/2014),10 CoE 15/2014 a uznesením z 10. septembra 2014 (Rvp 17363/2014), 10 CoE 23/2014a uznesením   zo   14.   mája   2014   (Rvp   17364/2014),   25   CoE   20/2014   a   uznesenímz 27. marca 2014 (Rvp 17365/2014), 19 CoE 166/2013 a uznesením z 10. decembra 2013(Rvp 17366/2014), 5 CoE 173/2013 a uznesením z 27. decembra 2013 (Rvp 17367/2014),8 CoE   81/2014   a   uznesením   z   29.   júla   2014   (Rvp   17447/2014),   27   CoE   36/2014a uznesením   z   31.   júla   2014   (Rvp   17448/2014),   25   CoE   49/2014   a   uznesenímz 30. septembra 2014 (Rvp 17449/2014), 1 CoE 73/2014 a uznesením z 29. septembra 2014(Rvp 17450/2014), 15 CoE 25/2014 a uznesením zo 17. septembra 2014 (Rvp 17451/2014),23 CoE 44/2014 a uznesením z 30. septembra 2014 (Rvp 17452/2014), 7 CoE 165/2013a uznesením   z   19.   decembra   2013   (Rvp 17453/2014),   22   CoE   51/2014   a   uznesenímz 23. septembra 2014 (Rvp 17454/2014), 2 CoE 32/2014 a uznesením z 29. mája 2014(Rvp 17455/2014),   12   CoE   4/2014   a uznesením   z   3.   júla   2014   (Rvp   17456/2014),3 CoE 82/2014   a   uznesením   z   15.   októbra   2014   (Rvp   17457/2014),   9   CoE   43/2014a uznesením   z   15.   októbra   2014   (Rvp   17458/2014),   1   CoE   80/2014   a   uznesenímz 29. septembra 2014 (Rvp 17459/2014), 2 CoE 74/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 17460/2014) a 26 CoE 52/2014 a uznesením zo 14. októbra 2014 (Rvp 17461/2014),a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   15224/2014,   Rvp   15225/2014,   Rvp   16292/2014,   Rvp   16293/2014,Rvp 16294/2014, Rvp 16295/2014, Rvp 16296/2014, Rvp 16297/2014, Rvp 16298/2014,Rvp 16299/2014, Rvp 16300/2014, Rvp 16301/2014, Rvp 17360/2014, Rvp 17361/2014,Rvp 17362/2014, Rvp 17363/2014, Rvp 17364/2014, Rvp 17365/2014, Rvp 17366/2014,Rvp 17367/2014, Rvp 17447/2014, Rvp 17448/2014, Rvp 17449/2014, Rvp 17450/2014,Rvp 17451/2014, Rvp 17452/2014, Rvp 17453/2014, Rvp 17454/2014, Rvp 17455/2014,Rvp 17456/2014, Rvp 17457/2014, Rvp 17458/2014, Rvp 17459/2014, Rvp 17460/2014a Rvp 17461/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 15224/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli14. novembra 2014 a 3., 11. a 12. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právpodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavya čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami:   11   Er   362/2005   a   uznesením   z   13.   novembra   2013   (Rvp   15224/2014),8 Er 155/2005 a uznesením z 28. mája 2013 (Rvp 17448/2014), postupom Okresného súduVranov   nad   Topľou   v   konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   8   Er   118/2004a uznesením   zo   16.   januára   2013   (Rvp   15225/2014),   9   Er   349/2006   a   uznesenímz 1. februára 2013 (Rvp 16300/2014), 3 Er 429/2003/2004 a uznesením zo 6. marca 2013(Rvp 16301/2014), postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod spisovýmiznačkami:   2   Er   3010/2008   a   uznesením   z   5.   novembra   2013   (Rvp   16292/2014),23 Er 535/2005   a   uznesením   z   8.   januára   2014   (Rvp   17360/2014),   23   Er   64/2007a uznesením   z   2.   októbra   2013   (Rvp   17457/2014),   2   Er   468/2007   a   uznesenímz 24. januára 2014   (Rvp   17458/2014),   6   Er   27/2007   a   uznesením   z   9.   mája   2012(Rvp 17459/2014),   26   Er   90/2007   a   uznesením   z   9.   mája   2012   (Rvp   17460/2014),7 Er 2431/2003 a uznesením zo 4. februára 2014 (Rvp 17461/2014), postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 937/2007 a uznesením z 27. júna 2013(Rvp   16293/2014),   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v   konaniach   vedených   podspisovými značkami: 8 Er 288/2004 a uznesením z 21. novembra 2011 (Rvp 16294/2014),12 Er 728/2009 a uznesením z 2. mája 2012 (Rvp 16295/2014), 10 Er 75/2006 a uznesenímz 24. januára 2013 (Rvp 16296/2014), 21 Er 981/2009 a uznesením z 18. marca 2013(Rvp 17361/2014), 6 Er 261/2005 a uznesením zo 16. decembra 2013 (Rvp 17362/2014),5 Er 957/2008 a uznesením zo 16. decembra 2011 (Rvp 17363/2014), 10 Er 288/2004a uznesením z 28. marca 2013 (Rvp 17364/2014), 13 Er 86/2005 a uznesením z 9. apríla2013   (Rvp   17365/2014),   10   Er   321/2004   a   uznesením   z   20.   februára   2013(Rvp 17366/2014), 10 Er 207/2004 a uznesením z 20. februára 2013 (Rvp 17367/2014),10 Er   183/2007   a   uznesením   zo   4.   marca   2013   (Rvp   17453/2014),   12 Er 625/2008a uznesením z 10. februára 2012 (Rvp 17454/2014), 9 Er 44/2004 a uznesením zo 6. augusta2013   (Rvp   17455/2014),   5   Er   561/2008   a   uznesením   zo 6. decembra   2011(Rvp 17456/2014),   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   v konaniach   vedenýchpod spisovými značkami: 4 Er 306/2009 a uznesením zo 17. júna 2014 (Rvp 16297/2014),4 Er 113/2007 a uznesením z 28. apríla 2014 (Rvp 16298/2014), 4 Er 196/2008 a uznesenímzo   17.   júna   2014   (Rvp   16299/2014),   4 Er 465/2008   a   uznesením   zo   17.   júna   2014(Rvp 17449/2014),   4   Er   37/2009   a   uznesením   z   29.   apríla   2014   (Rvp   17450/2014),4 Er 12/2007 a uznesením zo 17. júna 2012 (Rvp 17451/2014), 4 Er 430/2008 a uznesenímz   29.   apríla   2014   (Rvp   17452/2014),   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   v   konanívedenom pod sp. zn. 2 Er 783/2005 a uznesením z 18. decembra 2013 (Rvp 17447/2014)(ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj porušenie svojich základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove (ďalejlen   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   4   CoE   68/2014a uznesením   z 13. augusta 2014   (Rvp   15224/2014),   23   CoE   30/2014   a   uznesenímz 28. augusta 2014 (Rvp 15225/2014), 2 CoE 80/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16292/2014), 13 CoE 26/2014 a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 16293/2014),4 CoE   77/2014   a uznesením   z   13.   augusta   2014   (Rvp   16294/2014),   8   CoE   33/2014a uznesením   z 30. apríla 2014   (Rvp   16295/2014),   15   CoE   50/2013   a   uznesenímz 15. januára 2014 (Rvp 16296/2014), 18 CoE 82/2014 a uznesením z 28. augusta 2014(Rvp 16297/2014), 2 CoE 73/2014 a uznesením z 28. augusta 2014 (Rvp 16298/2014),17 CoE 82/2014 a uznesením z 9. septembra 2014 (Rvp 16299/2014), 11 CoE 19/2014a uznesením z 29. mája 2014 (Rvp 16300/2014), 23 CoE 31/2014 a uznesením z 28. augusta2014   (Rvp 16301/2014),   27   CoE   48/2014   a   uznesením   z   30.   septembra   2014(Rvp 17360/2014), 3 CoE 68/2014 a uznesením z 10. septembra 2014 (Rvp 17361/2014),13 CoE 45/2014   a uznesením   z   26.   augusta   2014   (Rvp   17362/2014),   10   CoE   15/2014a uznesením   z 10. septembra   2014   (Rvp   17363/2014),   10   CoE   23/2014   a   uznesenímzo 14. mája   2014   (Rvp   17364/2014),   25   CoE   20/2014   a   uznesením   z   27.   marca   2014(Rvp 17365/2014), 19 CoE 166/2013 a uznesením z 10. decembra 2013 (Rvp 17366/2014),5 CoE 173/2013 a uznesením z 27. decembra 2013 (Rvp 17367/2014), 8 CoE 81/2014a uznesením z 29. júla 2014 (Rvp 17447/2014), 27 CoE 36/2014 a uznesením z 31. júla2014   (Rvp 17448/2014),   25   CoE   49/2014   a   uznesením   z   30.   septembra   2014(Rvp 17449/2014), 1 CoE 73/2014 a uznesením z 29. septembra 2014 (Rvp 17450/2014),15 CoE 25/2014 a uznesením zo 17. septembra 2014 (Rvp 17451/2014), 23 CoE 44/2014a uznesením   z 30. septembra   2014   (Rvp   17452/2014),   7   CoE   165/2013   a   uznesenímz 19. decembra 2013 (Rvp 17453/2014), 22 CoE 51/2014 a uznesením z 23. septembra 2014(Rvp   17454/2014),   2 CoE   32/2014   a   uznesením   z   29.   mája   2014   (Rvp   17455/2014),12 CoE 4/2014 a uznesením z 3. júla 2014 (Rvp 17456/2014), 3 CoE 82/2014 a uznesenímz 15. októbra 2014 (Rvp 17457/2014), 9 CoE 43/2014 a uznesením z 15. októbra 2014(Rvp 17458/2014), 1 CoE 80/2014 a uznesením z 29. septembra 2014 (Rvp 17459/2014),2 CoE   74/2014   a   uznesením   z   28.   augusta   2014   (Rvp   17460/2014),   26   CoE   52/2014a uznesením   zo   14.   októbra   2014   (Rvp   17461/2014)   (ďalej   len   „napadnuté   uzneseniakrajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa   podmienok   dohodnutých   v   úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného, Bratislava (ďalej len„rozhodcovský   súd“),   alebo   dlžníci   priamo   v   úverových   zmluvách   splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.

Na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresných   súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   v   obšírnej   argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajských súdov boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty a práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako   súdov   exekučných,   v   kompetencii   ktorých   podľa   sťažovateľky   nie   je   vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto   ukladá   §   57   ods.   5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že uvedené súdy vecinesprávne   právne   posúdili   z   hľadiska   vnútroštátnej   právnej   úpravy   v   interakciis výkladovými   pravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa   sťažovateľky   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadali   s   tým,   prečo   buď   dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe   v   úverovej   zmluve   na   spísanie   notárskej   zápisnice   o   uznaní   dlhu   považovaliza neprijateľnú   podmienku,   a   v   tomto   smere   podľa   sťažovateľky   súdy   nerešpektovaliani jej návrh   na   prerušenie   konaní   na   účely   predloženia   prejudiciálnej   otázky   Súdnemudvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl.   7   ods.   1   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993   o   nekalých   podmienkachv spotrebiteľských   zmluvách   sa   má   vykladať   v   tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel   ustanovujú   vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ačl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupomokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu vnapadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresnýchsúdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených   právzaručených   ústavou,   chartou,   dohovorom   a   dodatkovým   protokolom   postupoma označenými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a označenými uzneseniamikrajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností,   ktoré   sú   predmetom   tohto   prerokovaniapred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   orgánu   verejnej   moci,   proti   ktorémusťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   označené   právne   normy,   tak,   žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami okresných súdov

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach anapadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyvyhlásili exekúcie za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boloprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd.   Právomoc   krajského   súdu   rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto   skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami krajského súdu

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv   sťažovateľky   v   príčinnej   súvislostis rozhodnutiami   krajského   súdu,   námietky   sťažovateľky   možno   sumarizovať   do   štyrochzákladných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom   rade namieta, že krajský súdnenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nadrámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tietoexekučné   tituly   preskúmali   pri   vydávaní   poverení   exekútorovi   na   vykonanie   exekúcií).Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresnýchsúdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárskezápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa nej nie je prameňom práva. Sťažovateľkatiež namieta,   že krajský súd a pred ním okresné súdy hoci mali, neprerušili   exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danomprípade   vykladať   tak,   že „...   za   každých   okolností   zakazuje   rozhodovať   spory   v   rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“,   alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelené   v   zmluve   o   úvere,   ktorým   dlžníksplnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.

V   súvislosti   s   uvedenými   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   po   preskúmanípredmetu   týchto   sťažností   konštatuje,   že   sťažovateľkou   použitá   argumentácia   v   týchtosťažnostiach   je   v   podstate   identická   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   už   použilav stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal.Ústavný   súd   sa   s   argumentáciou,   ktorú   uplatnil   v   predchádzajúcich   rozhodnutiachpri odmietnutí tých častí sťažností, ktoré smerovali proti rozhodnutiu odvolacích súdov, plnestotožňuje. Ide o argumentáciu uplatnenú napr. v uzneseniach sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22.augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.septembra 2012 a sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30.októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pozn.)alebo v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31.januára 2013 a sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11.decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   na   ustálenie   záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia aj v tomto uznesení.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súd   predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom   konania   príležitosť   vyjadriť   sa   k   týmto   dôvodom,   tak   ako   to   sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11   z   21.   2.   2013,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľka   mala   možnosťoboznámiť   sa   s   dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania   a   neprípustnosti   exekúciez už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,v   ktorých   sa   k   týmto   dôvodom   vyjadrila.   Obdobne   aj   povinní   z   exekúcií,   ktorí   majúv zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uzneseníprvostupňového   súdu   možnosť   vyjadriť   sa   (prípadne   podať   odvolanie   proti   uzneseniamokresných súdov) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenienekalej   zmluvnej   podmienky.   Sťažovateľkou   uplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súdv napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberal   a   vyložil   svoje   závery,   pre   ktoré   dospelk záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a   uznesenia   postačuje,   aby   bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy a čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizujemožnosť vyslovenia porušenia v petite sťažností označených práv.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskehosúdu pre   ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tentomedzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľby sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných prípadoch akoneefektívny, je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam a efektivitu má presťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia so sťažnosťami, ktorésú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v   tej   súvislosti   pre   sťažovateľku   s   ichpredvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto spôsobomzahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá, že nebudú vkonaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlomobdobí úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS3/2013).

Vzhľadom   na   postavenie   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo naúspech   v   konaní   (obdobne   napr.   II.   ÚS   218/02,   III.   ÚS   198/07,   I.   ÚS   265/07,III. ÚS 139/08),   ústavný   súd   sťažnosti   v   časti   smerujúcej   proti   postupu   a   napadnutýmuzneseniam krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvoduich zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. júna 2015