znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 397/2012-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o prijatej sťažnosti J. V., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. V. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 396,62 € (slovom tristodeväťdesiatšesť   eur   a   šesťdesiatdva   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 397/2012-14   z   2.   októbra   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu 10. decembra   2002   sa   sťažovateľ   domáhal   zrušenia   a   vyporiadania   podielového spoluvlastníctva   k pozemku. Podľa sťažovateľa aj napriek jeho opakovaným urgenciám okresný súd v jeho veci nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho sa u sťažovateľa   predlžoval   stav   právnej   neistoty   a   odďaľovalo   sa   právoplatné   skončenie sporu. Okresný súd od podania žaloby nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Napriek tomu, že ide o skutkovo aj právne jednoduchú vec, doteraz táto právna vec nie je skončená, dokonca nebol v tejto právnej veci vynesený ani prvostupňový rozsudok. Sťažovateľ   tvrdím,   že   vyššie   opísaným   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   bolo porušené moje základné právo na prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu, že som Okresný súd Piešťany opakovane písomne upozorňoval na prieťahy   v   konaní   a   žiadal   som,   aby   vo   veci   konal,   Okresný   súd   Piešťany   mojim upozorneniam nevenoval žiadnu pozornosť a ani po ich doručení nedošlo k odstráneniu prieťahov v konaní.

Napriek tomu, že žalobu som podal na Okresný súd Piešťany ešte dňa 10. 12. 2002, ani   po   uplynutí   takmer   deviatich   rokov   nebol   schopný   súd   vec   rozhodnúť   a   vyhlásiť prvostupňový rozsudok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo J. V., sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C 127/2008 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,00 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný sťažovateľovi vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľovi J. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

V   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   20.   novembra   2012   si   právna   zástupkyňa sťažovateľa uplatnila nárok na úhradu trov aj za úkon – vyjadrenie k stanovisku okresného súdi, a to v sume 127,16 € vrátane DPH.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 667/12 z 25. októbra 2012 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom zo 16. novembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „Vzhľadom na skutočnosť, že súdny spis sa od 06. 05. 2010 nachádza u znalca, ktorý bol ustanovený uznesením súdu č. k. 7 C 127/2008-167 zo dňa 08. 02. 2010, nie je možné sa vyjadriť k vecnej stránke sťažnosti. Zákonná sudkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že dňa 17. 01. 2011   súd   doručil   znalcovi   výzvu,   aby   v   lehote   10   dní   vrátil   spis   spolu s vypracovaným znaleckým posudkom. Zároveň bol znalec upozornený, že ak výzvu súdu neuposlúchne, súd mu uloží poriadkovú pokutu do výšky 820 eur. Znalec si výzvu prevzal 03.03.2011, na ktorú vôbec nereagoval. Následne dala zákonná sudkyňa dňa 24. 03. 2011 pokyn justičnej čakateľke, aby vypracovala koncept uznesenia o uložení poriadkovej pokuty znalcovi   vo   výške   300   eur.   Justičná   čakateľka   vypracovala   koncept   uznesenia   dňa 12. 04. 2011,   na   základe   čoho   súd   uznesením   č.   k.   7   C/127/2008   z   21. 04. 2011   uložil súdnemu   znalcovi   poriadkovú   pokutu   300   eur.   Predmetné   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 24. 06. 2011 a vykonateľnosť 28. 06. 2011. Znalec bol zároveň vyzvaný, aby v lehote 10 dní súdu predmetný spis vrátil - výzva bola doručená znalcovi 08. 06. 2011, avšak opätovne nereagoval. Preto súd uznesením č. k. 7 C/127/2008 z 25. 01. 2012 uložil znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 820 eur a opätovne vyzval znalca, aby súdu spis vrátil obratom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa   19. 05. 2012.   Keďže   znalec   opätovne   na   výzvu   súdu   nereagoval,   vydal   súd   ďalšie uznesenie č. k. 7 C/127/2008 zo dňa 17. 10. 2012, ktorým uložil ustanovenému znalcovi poriadkovú   pokutu   vo   výške   1500   eur   a   zároveň   nariadil   jeho   predvedenie   na   deň 14. novembra 2012.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti...“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu uviedla:

„Môj klient... podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti ešte na bývalý Okresný súd Piešťany dňa 10. 12. 2002. Do dnešného dňa v tejto jeho právnej veci nebol vyhlásený ani prvostupňový rozsudok.

Už   táto   skutočnosť   svedčí   o   tom,   že   došlo   k   závažnému   porušeniu   práva   môjho klienta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov....

K   skutočnosti,   že   znalec   nereagoval   na   opakované   výzvy   súdu,   ani   na   uložené poriadkové pokuty chcem len uviesť, že Okresný súd Piešťany mal v prvom rade zrušiť uznesenie, ktorým bol tento znalec ustanovený a ustanoviť iného znalca.

Pri   tak   flagrantnom   porušovaní   povinností   znalcom   mal   navyše   Okresný   súd Piešťany toto signalizovať ministrovi spravodlivosti SR, aby v prípade tohto znalca minister postupoval podľa § 27 odsek 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z. z. O znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a tohto znalca vyčiarkol zo zoznamu znalcov.

Dovoľujem   si   oznámiť   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   že   súhlasím,   aby upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 12 C 266/02):

- 10. december 2002 – sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn. 12   C 266/02 domáhal proti   žalovanej zrušenia a   vyporiadania   podielového spoluvlastníctva k pozemku (ďalej len „sporný pozemok“), a to jeho reálnym rozdelením, sťažovateľ z tohto dôvodu navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania,

- 12. február 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal hodnotu sporného pozemku, a súčasne vyzval aj žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

-   19.   február   2003   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   adresovaná žalovanej s poznámkou „adresát neznámy“,

- 24. február 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. marec 2003 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za žalobu,

- 21. marec 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 7. apríl 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2003 a súčasne zaslal dožiadanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), aby postúpilo   žalobu   sťažovateľa   spolu   s   výzvou   na   vyjadrenie   Zastupiteľskému   úradu Slovenskej   republiky   v Taliansku   (ďalej   len   „zastupiteľský   úrad“)   na   ich   doručenie žalovanej, ktorá sa mala v Taliansku zdržiavať,

- 10. september 2003 – okresný súd po zistení, že žalovaná nemala vykázané doručenie predvolania, ktoré jej bolo zasielané prostredníctvom ministerstva, odročil pojednávanie na náhradný termín 8. október 2003 s tým, že okresný súd bude dopytovať ministerstvo o stave dožiadaného doručovania žalovanej (dopyt bol ministerstvu doručený 16. septembra 2003),

- 8. október 2003 – okresný súd po zistení, že na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, a po zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna odpoveď, odročil pojednávanie na neurčito s tým, že nové pojednávanie bude nariadené po zistení stavu doručovania žalovanej,

-   9.   október   2003   –   okresný   súd   dopytoval   ministerstvo   o   stave   vybavenia   svojho dožiadania,

- 18. november 2003 – ministerstvo oznámilo, že už urgovalo zistenie stavu doručovania žalovanej na zastupiteľskom úrade a po zaslaní odpovede bude okresný súd informovať,

- 5. marec 2004 – ministerstvo dalo na vedomie okresnému súdu svoju ďalšiu urgenciu zaslanú Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Ríme,

- 24. marec 2004 – sťažovateľ rozšíril žalobný petit o ďalší výrok, ktorým žiadal, aby okresný   súd   uložil   žalovanej   uhradiť   mu   určitú   peňažnú   sumu,   ktorá   mala   byť   jej spolupodielom na nákladoch, ktoré sťažovateľ vynaložil na zbúranie domu postaveného na spornom pozemku, a to na základe splnomocnenia udeleného mu žalovanou v roku 1996,

- 27. máj 2004 – okresný súd uznesením pripustil zmenu, resp. rozšírenie žalobného petitu a predmetné uznesenie zasielal prostredníctvom ministerstva aj žalovanej,

- 31. máj 2004 – okresný súd dopytoval ministerstvo o stave vybavenia svojho dožiadania a súčasne nariadil pojednávanie na 11. október 2004,

- 11. október 2004 – okresný súd po zistení, že z ministerstva nebola doručená žiadna odpoveď o stave doručovania písomností žalovanej, odročil pojednávanie na 10. november 2004,   pričom   súčasne   urgoval   ministerstvo   na   podanie   informácie   o   stave   vybavenia predmetného dožiadania,

- 22. október 2004 – okresnému súdu bol doručený list žalovanej, ktorá ospravedlnila svoju neprítomnosť   na   predchádzajúcich   pojednávaniach   z   dôvodu,   že   písomnosti   jej   boli doručené až 8. októbra 2004, pričom pred nariadením ďalšieho pojednávania žiadala časový priestor aspoň štyroch mesiacov,

- 27. október 2004 – ministerstvo oznámilo, že nemá spätnú väzbu od zastupiteľského úradu o doručovaní žalovanej,

-   10.   november   2004   –   okresný   súd   po   zistení   neprítomnosti   žalovanej   odročil pojednávanie na   neurčito   z „dôvodu   reorganizácie   súdu“ [v   dôsledku   reorganizácie súdnictva začal vo veci konať Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd 2“), a to pod sp. zn. PN-12 C 266/02, pozn.],

- 23. december 2004 – ministerstvo oznámilo vybavenie dožiadania okresnému súdu 2 spolu s   ospravedlnením   za   zástupcu   zastupiteľského   úradu   za   neskoré   doručovanie   kvôli neplneniu si povinností zamestnankyňou zastupiteľského úradu,

- 27. január 2005 – okresný súd 2 nariadil pojednávanie na 6. máj 2005,

- 15. apríl 2005 – žalovaná udelila splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátovi,

- 6. máj 2005 – po vypočutí sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania,

-   15.   august   2005   –   sťažovateľ   žiadal   okresný   súd   2,   aby   znalecké   dokazovanie   bolo nariadené aj na účely zistenia možnosti reálnej deľby sporného pozemku,

- 11. október 2005 – okresný súd 2 uznesením nariadil   znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, ktorý mal znalecký posudok predložiť do 50 dní,

- 31. október 2005 – ustanovený súdny znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie,

- 30. jún 2006 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o vyplatení preddavku na znalecké dokazovanie „zo štátnych rozpočtových prostriedkov“,

- 7. júl 2006 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,

- 16. november 2006 – okresnému súdu 2 bol predložený znalecký posudok,

- 1. február 2007 – okresný súd 2 vydal opravné uznesenie k uzneseniu z 30. júna 2006, a to v súvislosti s označením sťažovateľa v záhlaví tohto uznesenia ako „žalobcu“, a súčasne zaslal znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov na zaujatie stanoviska,

-   7.   marec   2007   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   sa   vyjadrila   k   znaleckému   posudku a navrhovala   doplniť   dokazovanie   aj   znaleckým   dokazovaním   v   odbore   stavebníctva, ktorým by sa posúdilo, či aj po rozdelení sporného pozemku budú jej časti vhodné na postavenie stavby, prípadne aby sa v prípade nevhodnosti jeho deľby určila jeho trhová hodnota pre účely vyporiadania,

- 4. apríl 2007 – okresný súd 2 uznesením rozhodol o znalečnom,

- 15.   jún   2007   –   právny   zástupca   žalovanej   oznámil,   že   nevie   zaujať   stanovisko k znaleckému posudku, pretože žalovaná sa zatiaľ nevyjadrila,

-   1.   august   2007   –   okresný   súd   2   dopytoval   právneho   zástupcu   žalovanej,   ako   aj ministerstvo o poskytnutie informácie, kedy bolo uznesenie okresného súdu z 27. mája 2004 o pripustení rozšírenia žalobného petitu doručené žalovanej, kvôli „plynutiu prekluzívnej lehoty na vyrúbenie súdneho poplatku“,

-   27.   august   2007   –   okresnému   súdu   2   bolo   ministerstvom   oznámené,   že   predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené 15. novembra 2004,

- 31. august 2007 – okresný súd 2 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za rozšírený žalobný návrh,

- 28. január 2008 – vo veci začal opätovne konať okresný súd a z tohto dôvodu došlo k zmene spisovej značky zo sp. zn. 12 C 266/02 na sp. zn. 7 C 127/08,

- 27. marec 2008 – sťažovateľ urgoval pokračovanie v konaní,

- 25. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009,

- 21. september 2009 – okresný súd po vypočutí účastníkov, resp. ich právnych zástupcov, a po vyhlásení uznesenia, ktorým zastavil konanie v časti sťažovateľom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 5 991,50 € z dôvodu nedoplatenia súdneho poplatku za takto rozšírený návrh,   odročil   pojednávanie   na   neurčito   na   účely   nariadenia   znaleckého   dokazovania v odbore stavebníctvo s tým, že účastníci predložia v lehote 10 dní otázky pre znalca,

- 2. október 2009 – sťažovateľ žiadal, aby mu okresný súd zaslal v písomnom vyhotovení uznesenie vyhlásené na poslednom pojednávaní o čiastočnom zastavení konania,

- 6. október 2009 – právny zástupca žalovanej predložil otázky pre znalca,

- 13.   január   2010   –   sťažovateľ   urgoval   zaslanie   mu   písomného   vyhotovenia   uznesenia z 21. septembra   2009   o   čiastočnom   zastavení   konania,   ako   aj   nariadenie   znaleckého dokazovania,

- 4. február 2010 – okresný súd s týmto dátumom vydal uznesenie o čiastočnom zastavení konania,   ktoré,   resp.   jeho   výrok   vyhlásil   na   pojednávaní   21.   septembra   2009   (dátum vyhlásenia uznesenia a jeho písomného vyhotovenia musia byť identické, pozn.),

- 8. február 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva,   ktorý   mal   znalecký   posudok   predložiť   do   45   dní   (uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2010),

-   1.   marec   2010   –   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   čiastočnom   zastavení konania, k zastaveniu ktorého došlo z dôvodu, že sťažovateľ nedoplatil súdny poplatok, pričom sťažovateľ v odvolaní uviedol, že v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatí,

- 1. apríl 2010 – okresný súd zistil, že súdny poplatok sťažovateľ nedoplatil,

- 6. máj 2010 – okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku, pričom zaslanie spisu bolo 2-krát neúspešné – zásielka bola prvýkrát vrátená okresnému súdu 2. júna 2010 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ a druhýkrát bola vrátená 30. júna 2010, spis bol napokon znalcovi doručený prostredníctvom súdneho doručovateľa 8. septembra 2010,

- 17. január 2011 – okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku (výzva bola znalcovi doručená 3. marca 2011, pozn.),

- 3. február 2011 – sťažovateľ urgoval predloženie znaleckého posudku,

- 21. apríl 2011 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 300 € (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2011, pozn.),

- 25. január 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 820 € (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2012, pozn.),

- 17. október 2012 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu v sume 1 500 € a súčasne ďalším   uznesením   nariadil   predvedenie znalca na výsluch   nariadený na 14. november 2012 prostredníctvom polície,

-   21.   november   2012   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   pre   znalca   s uznesením zo 17. októbra 2012 s poznámkou „zásielka neprebratá v odbernej lehote“,

- 14. november 2012 – okresný súd konštatoval, že znalec nebol na info výsluch predvedený a že políciou nebolo oznámené, z akého dôvodu sa tak stalo,

-   15.   november 2012 – okresnému súdu   bolo políciou   oznámené, že v čase miestneho šetrenia   v   mieste   bydliska   znalca,   znalec   neotváral   aj   napriek   skutočnosti,   že   podľa miestneho zisťovania u susedov sa na uvedenej adrese zdržiava,

- 21. november 2012 – okresný súd uznesením nariadil opätovné predvedenie znalca na výsluch   nariadený   na   3.   december   2012   prostredníctvom   polície   a   súčasne   ďalším uznesením   okresný   súd   uložil   znalcovi   poriadkovú   pokutu   v   sume   1 640   €   (uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo znalcovi doručené 26. novembra 2012, pozn.),

-   3.   december   2012   –   na   okresný   súd   sa   dostavil   znalec,   ktorý   vrátil   okresnému   súdu spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudku.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) o žalobe sťažovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   V   súvislosti   s   prvým   kritériom   –   zložitosť   veci   –   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom na potrebu nariaďovať v danej veci znalecké dokazovanie, ako aj vzhľadom na počiatočné (do doby, kým si žalovaná neustanovila na svoje zastupovanie v spore právneho zástupcu,   pozn.)   ťažkosti   s   doručovaním   písomností   žalovanej,   ktorá   má   bydlisko v zahraničí,   možno   toto   konanie   hodnotiť   po   skutkovej   stránke   ako   náročnejšie,   avšak z hľadiska celkovej dĺžky posudzovaného konania (viac ako 10 rokov), ako aj z hľadiska hodnotenia plynulosti postupu okresného súdu v interakcii s predmetom konania nemožno iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní (pozri bod 3, pozn.), pričom podľa ústavného súdu nie zanedbateľným faktom je aj to, že okresný súd od začatia sporu dosiaľ nevyhlásil vo veci ani jedno meritórne rozhodnutie. Po právnej stránke predmetné konanie nemožno podľa ústavného súdu považovať za zložité, konanie vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je konaním štandardnej rozhodovacej súdnej praxe. Napokon, právnu či skutkovú náročnosť posudzovaného konania nenamietal ani samotný okresný súd.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   posudzovaného   konania v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu sťažovateľ svojím konaním nijako neprispel k predĺženiu tohto konania. Ústavný súd však dáva do pozornosti, že sťažovateľ musí strpieť aj prípadné budúce zdržanie sa konania z dôvodu rozhodovania o jeho odvolaní proti uzneseniu z 21. septembra 2009, resp. zo 4. februára 2010 (pokiaľ ide o rozpornosť dátumov tohto uznesenia pozri ďalej bod 3, pozn.), ktorým bolo v časti žalobného nároku zastavené konanie kvôli nezaplateniu   súdneho   poplatku   práve   sťažovateľom,   avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na plynulosť doterajšieho priebehu konania.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu bol okresný súd (resp. okresný súd 2) nečinný v trvaní viac ako 5 mesiacov v čase od 6. mája 2005, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, do 11. októbra 2005, keď okresný súd toto už na pojednávaní avizované znalecké dokazovanie aj nariadil. Na ťarchu okresného súdu je potrebné pripočítať aj obdobie absolútnej nečinnosti od 31. októbra 2005, keď ustanovený znalec žiadal preddavok na znalecké dokazovanie, do 30. júna 2006, keď okresný súd o tejto žiadosti   znalca   rozhodol,   t. j.   8   mesiacov.   Okresný   súd   aj   v   nasledujúcom   období,   t. j. potom, ako 30. júna 2006 rozhodol o preddavku pre znalca, nekonal sústredene, pretože aj napriek tomu, že podľa uznesenia z 11. októbra 2005 o nariadení znaleckého dokazovania mal znalec predložiť znalecký posudok do 50 dní, okresný súd po rozhodnutí o preddavku na znalečné znalca vôbec neurgoval a znalecký posudok bol predložený až 16. novembra 2006, t. j. od rozhodnutia o znalečnom sa po odpočítaní 50 dní na vyhotovenie posudku až do jeho predloženia konanie predĺžilo o ďalšie takmer 3 mesiace. Ďalším ústavným súdom zisteným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu je aj obdobie v trvaní viac ako 1 rok a 9 mesiacov, a to od 31. augusta 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh, do 25. júna 2009, keď bolo vo veci opäť nariadené pojednávanie.

Napokon,   podľa   ústavného   súdu   prispel   okresný   súd   k   predĺženiu   skúmaného konania o viac ako 2 roky a 1 mesiac aj v čase od 1. novembra 2010, keď mal uznesením z 8. februára   2010   ustanovený   znalec   najneskôr   predložiť   znalecký   posudok   (k   tomuto dátumu ústavný súd dospel po pripočítaní viac ako okresným súdom stanovených 45 dní na vypracovanie posudku k 8. septembru 2010, keď bolo predmetné uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania doručené znalcovi, pozn.), do 3. decembra 2012, keď ustanovený znalec vrátil spisový materiál okresnému súdu, a to navyše bez spracovania znaleckého posudku. Pokiaľ ide o postup okresného súdu vo vzťahu k ustanovenému znalcovi, ústavný súd   síce   zobral   do   úvahy,   že   okresný   súd   opakovane   znalca   urgoval   a   ukladal   mu uzneseniami   aj   poriadkové   pokuty,   ktoré   boli   znalcovi   dokonca   aj   doručované,   avšak okresný súd bol v tomto svojom postupe málo dôsledný, pretože už napríklad ani nezisťoval (zo   spisu   to   nie   je   zrejmé,   pozn.),   či   znalec   tieto   poriadkové   pokuty   aj   zaplatil,   resp. nepristúpil k ich vymáhaniu, takže v konečnom dôsledku ukladanie týchto poriadkových pokút   nemalo   pre   znalca   žiadny   faktický   sankčný   dopad.   V   tejto   súvislosti   je   podľa ústavného   súdu   potrebné   stotožniť   sa   aj   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   okresný   súd   mal pristúpiť k zmene znalca, ktorý evidentne s okresným súdom nespolupracoval, eventuálne mohol okresný súd iniciovať aj konanie o výmaz dotknutého znalca zo zoznamu znalcov alebo využiť voči znalcovi aj iné zákonom priznané donucovacie prostriedky, ako je napr. jeho predvedenie políciou, čo však okresný súd neurobil, resp. tak urobil až po opakovaných urgenciách aj zo strany ústavného súdu na predloženie spisového materiálu. Okrem toho sťaženie   kontaktu   so   znalcom   mohol   okresný   súd   pri   vynaložení patričnej   obozretnosti predpokladať už v súvislosti s doručovaním mu uznesenia z 8. februára 2010 o nariadení znaleckého dokazovania, ktoré bolo znalcovi po dvoch neúspešných doručeniach napokon doručené až prostredníctvom súdneho doručovateľa 8. septembra 2010, t. j. toto uznesenie bolo znalcovi doručené po 7 mesiacoch od jeho vydania.

Vzhľadom   na   uvedené   tak   možno   z   hľadiska   prieťahov   v   skúmanom   konaní pripočítať na ťarchu okresného súdu dobu v celkovom trvaní viac ako 5 rokov a 2 mesiace, pričom   z   tejto   doby   je   možné   na   ťarchu   okresného   súdu   pripočítať   viac   ako   3   roky a 6 mesiacov a na ťarchu okresného súdu 2, ktorý v dôsledku reorganizácie súdnictva konal vo   veci   od   1.   januára   2005   do   31.   decembra   2007,   možno   pripočítať   viac   ako   1   rok a 8 mesiacov.

V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou zákonom č. 371/20004 Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej v predmetnej veci od 1. januára 2005 bol príslušný konať okresný súd 2, ústavný súd podotýka, že aj dobu zistených zbytočných prieťahov v období príslušnosti tohto súdu je možné pripočítať na ťarchu   okresného   súdu,   pretože   podľa   §   15   označeného   zákona   prechodom   výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade to bol Okresný súd Piešťany, pozn.) prechádzajú na nadobúdací súd (v danom prípade to bol Okresný súd Trnava, pozn.) všetky práva aj povinnosti odovzdávajúceho súdu. Napokon, v súvislosti s ďalšou reorganizáciou súdnictva   uskutočnenou   zákonom   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon č. 371/2004 Z.   z. o sídlach   a obvodoch súdov   Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci od 1. januára 2008 z okresného súdu 2 späť na okresný súd.

Okrem   zistených   prieťahov   v   postupe   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní ústavný   súd   z   prehľadu   dotknutého   spisu   okresného   súdu   zistil   aj   ďalšie   skutočnosti svedčiace o nesústredenom postupe okresného súdu, keď napríklad okresný súd vyhlásil uznesenie   o   čiastočnom   zastavení   konania   z   dôvodu   nedoplatenia   súdneho   poplatku   na pojednávaní konanom 21.   septembra   2009,   avšak toto   isté   uznesenie v   jeho písomnom vyhotovení   je   z   iného   dátumu,   a   to   zo   4.   februára   2010.   Ústavný   súd   tiež   dáva   do pozornosti, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu, ktoré sťažovateľ podal 1. marca 2010.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 266/02) došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   nie   je   pre   sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na zistenú   nečinnosť považuje za primerané v sume   2   500   €,   tak   ako   to   je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume 475,93 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľa však nepredložila osvedčenie platcu DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)   v celkovej sume 261,82 € vrátane režijného paušálu a nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 134,80 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 396,62 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.   Trovy   právneho   zastúpenia   sú   bez   DPH,   pretože   právna   zástupkyňa sťažovateľa nepredložila osvedčenie platcu DPH.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013