znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 397/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Z. Č., T., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., D., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 87/2008 (predtým vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. Č. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2009   doručená   sťažnosť   Z.   Č.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 87/2008 (predtým vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že «Dňa   14.   08.   2006   sťažovateľ   podal   na   Okresný   súd v Dolnom   Kubíne(...)   žalobu   o   zaplatenie   100.000,-   Sk   s   príslušenstvom(...)   proti žalovanému R. J.(...)

Následne od podania Žaloby na OS DK sťažovateľ viac ako 33 mesiacov nemal akékoľvek informácie týkajúce sa konania, ktoré bolo začaté podaním Žaloby.

Novelou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky bol s účinnosťou od 01. 01. 2008 zriadený Okresný súd Námestovo(...), t. j. došlo k zmene príslušnosti súdu na prejednanie Žaloby. Príslušným súdom na prejednanie Žaloby je od 01. 01. 2008 OS NO.

Dňa 25. 05. 2009 sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. M. J. požiadal OS NO listom o informáciu vo veci podanej Žaloby a o stanovenie termínu pojednávania.

Dňa   17.   06.   2009   bolo   sťažovateľovi   doručené   oznámenie   OS   NO,   ktorým oznámením   OS   NO   v   prílohe   oznámenia   zaslal   sťažovateľovi   vyjadrenie   žalovaného   k Žalobe   zo   dňa   30. 10.   2006,   zároveň   OS   NO   v   predmetnom   oznámení   oznámil sťažovateľovi, že termín pojednávania bude dodatočne oznámený.

Dňa 29. 06. 2009 sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. M. J. zaslal OS DK vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného k Žalobe.

Do dnešného dňa sťažovateľovi termín pojednávania oznámený nebol, t. j. v konaní, vedenom pod sp. zn. 3C/87/2008 (pôvodná spisová značka OS DK: 7C/182/2006), ktoré bolo   začaté   14.   08.   2006,   do   dnešného   dňa   -   21.   07.   2009   nebol   stanovený   termín pojednávania, resp. vydaný platobný rozkaz. Nečinnosť OS DK a následne OS NO trvá už viac ako 35 mesiacov. (...)

Na   základe   uvedeného   máme   za   to,   že   nečinnosťou   OS   DK   a   následne   OS   NO v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/87/2008 bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je(...) zaručené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky(...) a zároveň máme za to, že bolo porušené právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého „každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom“. (...)

Na   základe   uvedeného   máme   za   to,   že   už   viac   ako   35   mesiacov   nečinnosti príslušných okresných súdov (s výnimkou zaslania oznámenia OS NO zo dňa 17. 06. 2009) je veľmi dlhá doba, počas ktorej sťažovateľ nemal akékoľvek informácie týkajúce sa Žaloby a jeho nárok, ktorý si v žalobe uplatňuje, zostal zo strany príslušných okresných súdov „bez povšimnutia“. Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože do dnešného dňa nebolo zo strany OS NO vo veci podanej Žaloby nariadené pojednávanie, resp. vydaný platobný rozkaz. (...)»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Z. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/87/2008 (pôvodná sp. zn. Okresného súdu Dolný Kubín: 7 C/182/2006) porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Námestovo   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C/87/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Z. Č. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €(...), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo je povinný nahradiť Z. Č. trovy právneho zastúpenia vo výške 245,70 €(...) na účet advokátskej kancelárie JUDr. J., s. r. o. do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 87/2008 (predtým vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 182/2006).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (ale aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   153/03).   Účinnosť   takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 citovaného zákona]. Podaním sťažnosti predsedníčke okresného súdu by ani v okolnostiach danej veci nešlo „iba o formálnu sťažnosť“.

Zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ,   zastúpený kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   podal   sťažnosť   predsedníčke   okresného   súdu   na prieťahy v konaní a ani neuviedol, že by ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Taktiež podľa zistenia ústavného súdu okresný súd neeviduje sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 3 C 87/2008, ktorá by bola adresovaná jeho predsedníčke.

Ústavný   súd   opierajúc   sa   o   svoju   stabilnú   judikatúru   (napr.   IV.   ÚS   44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   odmietnutie   predmetnej sťažnosti z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom sťažovateľom zostáva v danej veci zachovaná   možnosť   domáhať   sa   ochrany   označených   základných   práv   a   slobôd kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ako   celok   odmietnutá,   ústavný   súd   už nerozhodoval   o   ďalších   jeho   požiadavkách   (prikázanie okresnému   súdu   konať vo   veci, priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   priznanie   náhrady   trov   konania), pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009l