znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 397/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. F., Z., zastúpenej advokátom JUDr. L. M., P., Česká republika,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž 8/2005 a jeho rozsudkom z 30. augusta 2005 a v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 a jeho uznesením z 19. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008 doručená   sťažnosť   A.   F.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   Sž   8/2005   a   jeho   rozsudkom   z   30.   augusta   2005   a v konaní najvyššieho súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu) vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 a jeho uznesením z 19. mája 2008.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   10.   januára   2005   podal   jej   právny predchodca   (zomrelý   manžel   J.   F.)   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiu   Sociálnej poisťovne – ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), č. j. 11-00358-2109/2004 z 8. decembra 2004. Rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 1 Sž 8/05-15 z 30. augusta 2005 bolo napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušené a vec jej bola vrátená na nové prerokovanie.   Pretože   sťažovateľke   neboli   priznané   trovy   konania,   podala   proti predmetnému rozhodnutiu najvyššieho súdu v tejto časti 24. januára 2007 odvolanie. Dňa 29. mája 2008 podala predsedovi najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 17. júla 2008 jej bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 19/2008 z 19. mája 2008,   ktorým   najvyšší   súd   vyhovel   jej   odvolaniu   a priznal   jej   trovy   konania   v sume 3 912 Sk,   o trovách   odvolacieho   konania   však   nerozhodol.   Listom   z   21.   júla   2008 označeným   ako „Žádost   o doplnění   usnesení“ sťažovateľka   požiadala   najvyšší   súd o priznanie trov odvolacieho konania.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd vydal nález,   ktorým   vysloví,   že   postupom   najvyššieho   súdu   v konaniach   vedených   pod sp. zn. 1 Sž   8/2005   a sp.   zn.   1   Sdo   19/2008   bolo   porušené   jej   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka ďalej žiada, aby ústavný prikázal najvyššiemu súdu ukončiť konanie vedené pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008, priznal jej primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   5   000   Sk   a úhradu   trov   konania   v sume 2 890 Sk, ktorú žiada poukázať na účet právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom najvyššieho súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž 8/2005 a jeho rozsudkom z 30. augusta 2005 v rozhodovaní   o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozhodnutiu   Sociálnej   poisťovne z 8. decembra 2004 a v konaní najvyššieho súdu vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 a jeho uznesením   z 19.   mája   2008   v rozhodovaní   o odvolaní   sťažovateľky   proti   rozhodnutiu najvyššieho súdu č. k. 1 Sž 8/05-15 z 30. augusta 2005 došlo k namietanému jej porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž 8/2005 a jeho rozsudkom z 30.   augusta   2005   a   postupom   najvyššieho   súdu   (v   tomto   prípade   odvolacieho   súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 a jeho uznesením z 19. mája 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Rozsudok najvyššieho súdu č. k. 1 Sž 8/05-15 bol vyhlásený 30. augusta 2005, teda konanie,   ktorým   malo   dochádzať   k zbytočným   prieťahom,   bolo   skončené   najneskoršie 30. augusta 2005 a od toho dňa už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľky.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 bolo na najvyššom súde skončené 19. mája 2008 vyhlásením uznesenia.

Sťažnosť   sťažovateľky   v oboch   označených   konaniach   najvyššieho   súdu   bola doručená ústavnému súdu 28. júla 2008.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   77/02,   II.   ÚS   55/02) ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia sťažovateľky obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu, ktorým za porušovateľa svojich opráv sťažovateľka označila najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž 8/05 a najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 (v tomto prípade odvolací súd), už tvrdené porušovanie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy netrvalo.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1 Sž   8/2005   a   jeho   rozsudkom   z 30.   augusta   2005   a   postupom najvyššieho súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 19/2008 a jeho uznesením z 19. mája 2008, odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.1 Sťažovateľka namietala aj porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 1 Sž 8/2005-15 z 30. augusta 2005.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   podala   proti rozsudku najvyššieho súdu č. k. 1 Sž 8/2006-15 z 30. augusta 2005 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd (v tomto prípade odvolací súd) tak, že napadnutý rozsudok zmenil vo výroku o náhrade trov konania tak, ako to vo svojom odvolaní sťažovateľka požadovala.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka využila, o odvolaní rozhodoval najvyšší súd ako súd odvolací uznesením sp. zn. 1 Sdo 19/2008 z 19. mája 2008. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 Sťažovateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 19/2008 z 19. mája 2008.

Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 19/2008 z   19.   mája   2008,   ústavný   súd zisťoval,   či   ochranu   sťažovateľkou   označeného   práva neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práva.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ods. 1 ústavy je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľky, porušenie ktorých pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd. Inak povedané, ústavná kontrola možného porušenia   základných   práv   a slobôd   nastupuje   až   po   primárnej   kontrole   zo   strany všeobecného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 19/2008 z 19. mája 2008 bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, pretože najvyšší súd   ako   súd   odvolací   jej   nepriznal   trovy   odvolacieho   konania   a nepripustil   voči napadnutému uzneseniu opravný prostriedok.

Podľa názoru ústavného súdu napriek poučeniu najvyššieho súdu o neprípustnosti odvolania   proti   napadnutému   uzneseniu mala   sťažovateľka   s   ohľadom   na   konkrétne okolnosti   tohto   prípadu   v systéme   všeobecného   súdnictva   k   dispozícii   účinný   opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namieta. Týmto účinným opravným prostriedkom nápravy mal byť v danom prípade návrh na doplnenie podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sťažovateľka aj využila podaním z 21. júla 2008. O tomto jej návrhu najvyšší súd do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k prípadnému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka mala účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý podľa   obsahu   tejto   sťažnosti   využila,   preto   bolo   potrebné   jej   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť pre neprípustnosť podľa 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o prikázaní najvyššiemu súdu konať a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2008