znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 397/06-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho,   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a sudcu   Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti J. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. E. V., Z., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Zvolen, v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Zvolen,   v prípravnom   konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Zvolen,   v prípravnom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru, úrad   justičnej   a   kriminálnej polície   Zvolen,   p o v i n n é   vyplatiť do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície Zvolen,   j e   p o v i n n é   uhradiť J. F. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   E.   V.,   Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. II. ÚS 397/06-22   z 22.   novembra   2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Zvolen   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“),   v prípravnom   konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL.

V sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že   postupom   okresného   riaditeľstva   v prípravnom   konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu aby v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov a súčasne žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

Okresné   riaditeľstvo   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrilo   k sťažnosti podaním sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 z 12. decembra 2006 doručeným ústavnému súdu 18. decembra 2006, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V trestnej veci ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 sa jedná o trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom podklade, že v dobe od 19.30   hod.   dňa   14. 12. 2002   do   12.30   hod.   dňa   15. 12. 2002   v   katastri   mesta   K. obv. J. F. zastrelil svojou puškou, ktorú mal v legálnej držbe psa plemena Americký buldog a postrelil psa - fenu plemena Anglický mastif, čím pre majiteľa psov M. M. spôsobil škodu vo výške 17.000.- Sk.

Trestné oznámenie prijalo dňa 15. 12. 2003 (správne má byť 15. 12. 2002, pozn.) OO PZ   K.,   ktoré   vec   aj   dokumentovalo   pod   č.   konania   ČVS: ORP-271/OBV-2002. Po zadokumentovaní   trestného   činu,   výsluchu   svedkov   zabezpečení   správ   z   Okresného úradu K.   Odbor pozemkový,   poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 9. 8. 2003 policajný orgán vydal uznesenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku o stíhaní J. F. Obvinený J. F. si podal voči uzneseniu o jeho stíhaní sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene zamietol.

Dňa   7. 10. 2003   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   vo   Zvolene   prikázal   vec do vyšetrovania   z   dôvodu,   že   policajný   orgán   vec   nemohol   ukončiť   v   lehote   pretože poškodený sa nachádzal mimo územia SR.

Dňa   6. 2. 2004 vyšetrovateľ   UJKP   OR   PZ   Zvolen vec   prerušil   pre   neprítomnosť poškodeného, ktorý sa nachádzal mimo územia SR.

Dňa 22. 3. 2005 vyšetrovateľ, ktorý vec prevzal po predchádzajúcom (odišiel na inú funkciu   v   rámci   MV)   v   trestnom   stíhaní   pokračoval.   Vyšetrovateľ   na   základe   pokynu dozorujúceho   prokurátora   zo   dňa   15. 7. 2005   vykonal   v   dňoch   20. 10.   a   26. 10. 2005 výsluch svedkov a rekonštrukciu prípadu.

Dňa 3. 5. 2006 bola vec pridelená ďalšiemu vyšetrovateľovi (predchádzajúci odišiel mimo rezort MV).

Daná trestná vec je v podstate jednoduchá, policajným orgánom OO PZ K. bola zadokumentovaná   v   rámci   možností   OO   PZ,   napriek   tomu   dozorujúci   prokurátor   trvá na úkonoch,   ktoré   nie   je   možné   vykonať   (ustáliť   miesto   nálezu   psov   -   zdokumentované ohliadkou miesta činu, hľadať ďalších svedkov a pod.).“

V závere vyjadrenia okresné riaditeľstvo ako príčiny, ktoré viedli k vzniku prieťahov pri vyšetrovaní danej trestnej veci, označilo nasledovné:

„- pochybenia pri   samotnom   zadokumentovaní   trestnej   veci   policajným   orgánom, ktoré v súčasnosti nie je možné odstrániť,

- vysoká zaťaženosť vyšetrovateľov (priemerne rozpracovaných 54 trestných spisov), následná fluktuácia a prerozdeľovanie a následné študovanie spisov,

- podľa nášho názoru na základe doposiaľ zabezpečeným dôkazom nemožno vo veci jednoznačne rozhodnúť a zo strany OP sú dávané úlohy, ktoré už boli zadokumentované, resp. ich nie je možné splniť,

- neprítomnosť poškodeného (vycestovaný mimo SR).“

Navyše ústavný súd zistil, že okresné riaditeľstvo 5. apríla 2005 vyzvalo Krajský lesný úrad v B. na predloženie rozhodnutia a 25. apríla 2005 na predloženie súvisiaceho spisu.   Dňa   5.   mája   2005   okresné   riaditeľstvo   vyzvalo   Obvodný   lesný   úrad   vo V. na predloženie súvisiaceho spisu (spis bol predložený 8. augusta 2005).

Obsah   spisu   okresného   riaditeľstva   potvrdzuje   úkony   uvedené   v jeho   vyjadrení z 12. decembra 2006.

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie okresného riaditeľstva podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2007, v ktorom okrem iného uviedol, že: „K vyjadreniu ORPZ chcem uviesť, že nešlo o psov s preukazom pôvodu a preto už základná   záležitosť   výšky   škody   17 000,- Sk   ktorej   objektívne   zistenie   je   východiskom pre začatie   trestného   konania   je   zásadne   vadná.   Tieto   krížence   niesli   niektoré   znaky označených   plemien   psov   po   vizuálnej   stránke,   ale   z chovateľského   hľadiska   ani   cenu nemali. Prerušenie trestného stíhania nebolo podľa nášho názoru spôsobené neprítomnosťou poškodeného ale jeho krátkodobé vzdialenie bolo využité v súlade s dlhodobou osvedčenou praxou   na   vybavenie   veci.   Táto   metóda   sa   neúnavne   využíva   na   zvýšenie   výkonnosti vyšetrovateľov. Dva úkony vykonal v mojej prítomnosti ako obhajcu a ak vykonal iné tak bude potrebné ich zopakovať pre porušenie procesných pravidiel,   lebo som o nich ako obhajca nebol vyrozumený. Prvotné úkony neboli spôsobilé na vznesenie obvinenia, lebo boli vykonané nespôsobilým spôsobom. Predčasné vznesenie obvinenia malo za následok veľmi závažný zásah do práv sťažovateľa. Fakticky došlo k výkonu trestu zákazu činnosti ktorý trvá udržovaním protiprávneho stavu piaty rok. Ani v prípade odsúdenia páchateľa za obdobné konanie doposiaľ nemáme informáciou o uložení tak prísneho trestu zákazu činnosti. Pravidelne sa podobné skutky trestajú peňažnými trestami. Riaditeľ   úradu   ospravedlňuje   neprijateľné   dôsledky   pre   sťažovateľa   spôsobené vzneseným   obvinením   spoločenskou   situáciou.   Jednotlivec   nemôže   niesť dôsledky za subjektívny   stav vyšetrovacieho orgánu a jeho   spôsobilosť   plniť   zákonom   stanovené povinnosti a právomoci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou už   vyslovil,   že   uvedené   základné   právo   sa   chráni   aj   v prípade   konania   pred   orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (§ 160 Trestného poriadku), keď sa občan   stáva   účastníkom   tohto   konania   ako   obvinený   (napr.   II. ÚS 41/98,   II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02, II. ÚS 195/05).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   stíhaná na základe uznesenia   o vznesení   obvinenia   voči   nej.   Právna   neistota   sa   týka   toho,   či   orgán   činný v prípravnom   konaní (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne podanie   obžaloby alebo navrhne, v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob   konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (IV. ÚS 210/04).

Zákon   č. 141/1961   Zb.   o   trestnom   konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „Trestný poriadok“) predpokladal, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj k prieťahom. Preto je v § 167 Trestného poriadku ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu stavu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade skúmal   s poukazom   na   svoju   stabilnú   judikatúru,   to   znamená   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti   prípadu,   berúc   do   úvahy:   1. právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   2. správanie sťažovateľa a 3. spôsob, akým v konaní postupovalo okresné riaditeľstvo (obdobne napr. II. ÚS 74/97 alebo I. ÚS 70/98, II. ÚS 195/05).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného riaditeľstva v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zistil, že ide o trestné stíhanie proti sťažovateľovi obvinenému pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257   ods. 1   Trestného   zákona   v znení   platnom   do   31.   decembra   2005.   Trestná   vec sťažovateľa, ako uvádza aj okresné riaditeľstvo, „je v podstate jednoduchá“. Na prípadnú skutkovú zložitosť veci mohlo mať vplyv to, že „dozorujúci prokurátor trvá na úkonoch, ktoré nie je možné vykonať (ustáliť miesto nálezu psov - zdokumentované ohliadkou miesta činu, hľadať ďalších svedkov a pod.)“.

Z hľadiska   hodnotenia   povahy veci   ústavný súd   vychádzal   zo   všeobecnej   zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva premietnutej aj do judikatúry všeobecných súdov v Slovenskej republike, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných   veciach   v dôsledku   mimoriadne   citlivého   zásahu   do   sféry   osobných   práv a slobôd,   ktorý   je   spravidla   spojený   s trestným   procesom,   musí   posudzovať   prísnejšie. V uvedených súvislostiach ústavný súd musel vziať do úvahy aj celkovú doterajšiu dĺžku prípravného konania, keď trestné stíhanie sťažovateľa trvá takmer tri a pol roka (od vydania uznesenia o vznesení obvinenia z 15. augusta 2003) a v trestnej veci sťažovateľa zatiaľ nedošlo k podaniu obžaloby ani k inému spôsobu uzavretia prípravného trestného stíhania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa.   Ústavný   súd   nezistil v preskúmavanej   veci   nijakú   významnú   skutočnosť   v správaní   sťažovateľa,   ktorá   by odôvodňovala namietanú doterajšiu dĺžku konania, čo potvrdzuje aj vyjadrenie okresného riaditeľstva, podľa ktorého „Zo strany sťažovateľa nedošlo k prieťahom“.

3. Pri posudzovaní postupu okresného riaditeľstva nie je úlohou ústavného súdu, ktorý ani nie je orgánom činným v trestnom konaní, nahradzovať činnosť tohto orgánu a určovať,   aký   optimálny postup   v konaní   trestná   vec   sťažovateľa   vyžadovala.   Úlohou ústavného súdu je zistiť, či konkrétny postup orgánov činných v trestnom konaní nie je z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   svojvoľný   alebo zjavne neodôvodnený   (obdobne   pozri   napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02, III. ÚS 183/05).

Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať dobu   jeho   nečinnosti   alebo   zjavne   neefektívnej   činnosti   pri   napĺňaní   účelu   Trestného poriadku,   predovšetkým   požiadavky,   aby   trestné   činy   boli   náležite   zistené   (§ 1   ods. 1 Trestného poriadku; napr. III. ÚS 99/02).

Vychádzajúc   z priebehu   doterajšieho   konania,   ktorý   je   opísaný   vo   vyjadrení okresného   riaditeľstva   v   I.   časti   nálezu,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou   (II. ÚS 33/99,   II. ÚS 71/01)   považoval   za   rozhodujúcu   predovšetkým skutočnosť, či vykonanie procesných úkonov bolo efektívne, rešpektovalo zásadu procesnej ekonomiky   a zásadne   vytváralo   podmienky   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa ako obvineného v tomto trestnom konaní.

Dňa 9. augusta 2003 Okresné oddelenie Policajného zboru Krupina vydalo uznesenie o vznesení obvinenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“) 21. augusta 2003 zamietla.

Okresná   prokuratúra   7.   októbra   2003   nariadila   vyšetrovanie   v trestnej   veci sťažovateľa.   Vyšetrovanie   mal   podľa   uznesenia   vykonať   vyšetrovateľ   okresného riaditeľstva.   Po   postúpení   spisu   okresnému   riaditeľstvu   bolo   konanie   6.   februára   2004 prerušené   (z   dôvodu,   že   pre   neprítomnosť   poškodeného   nebolo   možné   vec   náležite objasniť),   a to   až   do   22.   marca   2005   (t. j.   viac   ako   trinásť   mesiacov),   keď   okresné riaditeľstvo rozhodlo o pokračovaní v konaní.

Po   právoplatnosti   uznesenia   o pokračovaní   v konaní   okresné   riaditeľstvo   vyzvalo Krajský lesný úrad v B. a vo V. na predloženie spisov týkajúcich sa odobratia poľovnej zbrane (spisy boli predložené 25. apríla 2005 a 8. augusta 2005). Od 20. októbra 2005, resp. 26.   októbra   2005,   keď   sa   uskutočnila   rekonštrukcia   prípadu   a výsluch   svedkov, okresné riaditeľstvo nevykonalo žiaden procesný úkon.

Podľa zistenia ústavného súdu okresné riaditeľstvo 22. februára 2007 vypracovalo návrh   na   zastavenie   trestného   stíhania   sťažovateľa   a spis   sa   v súčasnosti   nachádza na okresnej prokuratúre.

K prerušeniu konania ústavný súd poznamenáva, že sa v ňom nemohli vykonávať žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   a tým nemohlo   dôjsť   k   naplneniu   účelu   označeného   základného   práva.   Podľa   konštantnej judikatúry   ústavný   súd   nečinnosť   štátneho   orgánu   v dôsledku   existencie   prekážky   jeho postupu   vytvorenej   zákonom   ustanoveným   postupom   (napr. právoplatným   uznesením o prerušení konania), tak ako je to v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní.

Zo   spisového   materiálu   vyplýva,   že   v predmetnej   veci   sa   vystriedali   traja vyšetrovatelia,   čo   okresné   riaditeľstvo   označilo   za   jeden   z faktorov,   ktoré   ovplyvnili doterajšiu dĺžku konania. Zároveň poukázalo aj na ďalšie okolnosti majúce vplyv na vznik prieťahov, ktoré sú uvedené v bode I odôvodnenia tohto nálezu.

Ústavný   súd   v spojitosti   s tým   poznamenáva,   že   v žiadnom   prípade   nemožno pripustiť,   aby   boli   technicko-organizačné   problémy   štátnych   orgánov   prenášané na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.

Opierajúc   sa   o svoje   zistenia   ústavný   súd   skonštatoval,   že   vyšetrovací   orgán neprispel k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa spôsobom, ktorý od neho ako orgánu   prípravného   konania   bolo   možné   očakávať,   to   znamená k   ustáleniu   skutkového a právneho   stavu   spôsobom,   ktorý   by   umožnil   buď   ukončiť   trestné   stíhanie (napr. zastavením), ak by na to boli splnené podmienky, alebo pokračovať v ňom ďalej (napr. ukončenie vyšetrovania a návrh na podanie obžaloby).

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   vyslovil,   že   doterajším postupom   okresného   riaditeľstva   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL, t. j. v prípravnom trestnom konaní, ktoré začalo 9. augusta 2003 a trvá už takmer tri a pol   roka,   došlo v dôsledku   neefektívnej   činnosti   spojenej   aj   s jeho   nečinnosťou k zbytočným   prieťahom, a tým   k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

III.

V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému riaditeľstvu v prípravnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk z dôvodov, že sa nachádza v strese z možného uloženia trestu zákazu činnosti (výkon práva poľovníctva, pozn.), a konanie, ktoré je proti nemu vedené, vzbudzuje „všeobecné odsúdenie v rodine, okolí a v spoločnosti“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku prípravného konania okresného riaditeľstva vedeného pod sp. zn. ČVS: OUJP-504/20-ZV-2003 PL, ktorá predstavuje ako už bolo uvedené takmer tri a pol roka, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci   nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd považoval   priznanie   sumy   20 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. E.   V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby, každý v sume 2 501 Sk (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) a 2 x 150 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 302 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresné riaditeľstvo povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007