znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 396/08-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú sťažnosť A.   V.,   B., zastúpenej advokátkou   JUDr.   E.   Ľ., B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   147/05 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14   C   147/05 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. V. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 335,29 € (slovom tristotridsaťpäť eur a dvadsaťdeväť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   E.   Ľ.,   B.,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 396/08-14   z 22.   októbra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05 sa žalobou podanou okresnému súdu 24. mája 2005 sťažovateľka a spol. domáhali proti žalovaným vypratania   nehnuteľností.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd   koná   v jej   veci so zbytočnými   a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   jej   právnej   neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Aj napriek tomu, že predmet sporu je ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke veľmi jednoduchý, ktorý sa dal skončiť na prvom a jedinom pojednávaní, do dnešného dňa sa tak nestalo a dokonca súd zatiaľ neurobil ani jeden úkon, smerujúci k meritórnemu riešeniu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo A. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 120.000 Sk, ktorú sumu jej vyplatí OS Bratislava I v lehote do 1 mesiaca.“

Sťažovateľka si uplatnila aj nárok na úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 12 706 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 3713/08 z 19. novembra 2008 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 5. decembra 2008.

2.1 Predsedníčka okresného súdu okrem popisu procesných úkonov okresného súdu v skúmanom konaní vo svojom vyjadrení uviedla:

«Súhlasím s tým, aby... Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci....

V období od 19. 06. 2006 do 16. 04. 2007 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolaní podaných navrhovateľom. V období od doručovania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania (19. 06. 2006) do pokynu na zapožičanie   spisu   tunajšieho   súdu   (16.   04.   2007)   je   predmetné   konanie   poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „14 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených   vecí   v   oddelení   14 C   sa   jednotlivé   časové   úseky   medzi   úkonmi   sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonnú   sudkyňu   o   konanie   vo   veci,   tak   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak   objektívneho   charakteru.   Ide   o   spor,   ktorým   sa   účastník   domáha   vypratania nebytových priestorov.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

«Súhlasíme   s   upustením   od   ústneho   pojednávania   a   k   zaslanému   vyjadreniu podávame nasledovné stanovisko:

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   neuviedla   ani   jeden   ústavnoprávny argument,   ktorý   by   svedčil   proti   vyhoveniu   našej   sťažnosti.   Dokonca   uznáva,   že   bolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu v primeranej dobe, a to pre zaťaženosť konajúcej sudkyne - ktorú ospravedlňuje, že to nezapríčinila - ale na druhej strane chce prieťahy pričítať aj žalobcom, čo už vôbec nie je korektné.

Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž len vecou štátu, ako organizuje svoje súdnictvo, ale aj napriek tomu musí ich základná princípy - medzi ktoré patrí aj „primeranosť doby“ na ukončenie veci - rešpektovať a prípadné nedostatky - tu preťaženosť súdu, o ktorej možno však polemizovať - zobrať na svoje plecia.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 147/05:

- 24. máj 2005 – žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľka a spol. domáhali, aby žalovaná vypratala nebytové priestory, ktoré užívala na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola podľa tvrdení sťažovateľky a spol. neplatnou, pretože pri jej uzavretí nebol daný súhlas príslušného   štátneho   orgánu,   a zároveň   sa   sťažovateľka   a spol.   domáhali   od   žalovanej zaplatenia   dlžného   nájomného,   pričom   sťažovateľka   a spol.   sa   domáhali   aj   vydania predbežného opatrenia,

- 30.   máj   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľky   a spol.   podaním   opravil,   resp.   upresnil označenie žalovanej,

- 23. jún 2005 – okresný súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 20. júl 2005 – sťažovateľka a spol. podali odvolanie proti uzneseniu z 23. júna 2005 a proti jeho výroku o trovách konania podal odvolanie právny zástupca žalovanej,

- 22. júl 2005 – okresný súd zaslal odvolania účastníkov na vyjadrenie protistrane,

- 5. august 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

- 17. august 2005 – krajskému súdu boli od okresného súdu postúpené vyjadrenia oboch sporových strán k odvolaniam,

-   7.   apríl   2006   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   6   Co   274/05-53   napadnuté   uznesenie okresného súdu zrušil vo výroku o trovách konania a vo zvyšnej časti uznesenie okresného súdu potvrdil,

- 6. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 19. jún 2006 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 8. november 2006 – sťažovateľka a spol. žiadali, aby okresný súd vo veci konal a nariadil pojednávanie,

- 25. apríl 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľku a spol., aby oznámili aktuálnu cenu nehnuteľnosti za účelom vyrúbenia súdneho poplatku za žalobu,

- 10. máj 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľky a spol. oznámila okresnému súdu, že predmet žaloby nesmeruje k nehnuteľnosti ako takej, ale k nebytovým priestorom v nej, ktorých   vypratania   sa   domáhajú,   a tento   priestor   je   neoceniteľný   v peniazoch,   pričom uviedla,   že   súdny   poplatok   podľa   všeobecného   sadzobníka   (kolkové   známky   v sume 2 000 Sk) už sťažovateľka a spol. zaplatili pri podaní žaloby, a súčasne urgovala nariadenie pojednávania,

- 3. júla 2007 – sťažovateľka a spol. zaplatili súdny poplatok za žalobu v sume 29 000 Sk,

- 9. júl 2007 – okresný súd zistil, že sťažovateľka zaplatila 3. júla 2007 súdny poplatok v sume 29 000 Sk,

- 11.   júl   2007   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   a spol.   oznámila   okresnému   súdu,   že hodnota nebytového priestoru je približne 500 000 Sk a v tejto súvislosti už sťažovateľka zaplatila   súdny   poplatok   v sume   29 000   Sk,   o čom   zaslali   aj   doklad   (ústrižok   poštovej poukážky),

- 24.   september   2007   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   a spol.   urgovala   nariadenie pojednávania,

- 31.   október   2007   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   a spol.   urgovala   nariadenie pojednávania,

- 4. júl 2008 – okresný súd uznesením uložil žalovanej, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 28. júl 2008 – okresnému súdu bola od pôvodného právneho zástupcu žalovanej vrátená výzva zo 4. júla 2008 spolu s pripojenými písomnosťami s odôvodnením, že 5. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie plnej moci žalovanou tomuto právnemu zástupcovi, takže ďalšie písomnosti musí okresný súd zasielať priamo žalovanej,

- 31. júl 2008 – okresný súd opakovane zasielal uznesenie zo 4. júla 2008 priamo žalovanej,

- 21. august 2008 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,

- 10. september 2008 – okresný súd žiadal od Okresného súdu Bratislava V zapožičanie spisu sp. zn. 12 C 313/2003,

- 16. október 2008 – okresnému súdu bol zapožičaný vyžiadaný súdny spis,

- 18. november 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. január 2009,

- 14. január 2009 - pojednávanie bolo odročené na 24. január 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05 o žalobe sťažovateľky a spol., ktorou sa domáhali vypratania nehnuteľnosti, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií: zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet   konania,   ako   aj   rozsah   a charakter   okresným   súdom   vykonaných   procesných úkonov nejde o konanie právne či fakticky zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd v jej správaní nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by podstatným spôsobom prispela k predĺženiu konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol nečinný viac ako 10 mesiacov, a to v čase od 19. júna 2006, keď expedoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania, do 25. apríla 2007, keď vyzval sťažovateľku a spol. na oznámenie skutočností rozhodných pre vyrúbenie súdneho poplatku. Obdobne okresný súd nevyvíjal relevantnú procesnú aktivitu ani v čase od 9. júla 2007, keď zistil,   že   sťažovateľka   a spol.   zaplatili   súdny   poplatok,   do   4.   júla   2008,   keď   vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, t. j. viac ako jeden rok.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 5. augusta 2005 do 6. júna 2006) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Obrannú   argumentáciu   okresného   súdu   spočívajúcu   v poukázaní   na   nadmernú zaťaženosť zákonnej sudkyne okresného súdu, čo malo prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný   súd   neakceptoval.   Uvedená   skutočnosť   nemôže   odôvodňovať   celkovú   dĺžku posudzovaného súdneho konania.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   48/96,   II.   ÚS   52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 88/05).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/05 došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti sťažovateľke poskytnutej ochrany ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 120 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 12 706 Sk vrátene 19 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie z 5. decembra 2008) v sume 10 101 Sk, t. j. 335,29 € vrátane režijného paušálu (právna zástupkyňa nepredložila osvedčenie platcu DPH, preto jej nebolo priznané), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009