znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 395/2023-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej spoločnosťou UHRINČAŤ – VAJDA s. r. o., advokátska kancelária, Rybné námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jakub Uhrinčať, LL.M., proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023 a proti následnému postupu Krajskej prokuratúry v Nitre vydaním upovedomení č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023, ako aj č. k. 1 KPt 318/23/4400-3 z 22. mája 2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júla 2023 domáha vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023, ako aj následným postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) vydaním upovedomení zo 4. apríla 2023 a z 22. mája 2023 (v oboch prípadoch bez uvedenia spisových značiek upovedomení, pozn.). Požaduje ďalej, aby bolo uznesenie okresnej prokuratúry zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa napokon náhrady trov konania od okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry k rukám právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledovný skutkový stav veci:

3. Podľa sťažovateľky jej bývalý zamestnanec ⬛⬛⬛⬛ protiprávne spolupracoval s dodávateľkou prepráv tovaru obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „ TRANS“) tak, že vykonával prepravy vlastnou prepravnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „vlastná spoločnosť“), pričom TRANS zakrývala vykonávanie prepráv vlastnou spoločnosťou pre tak, že ich fakturovala ako vlastné prepravy. posielal TRANS-u súkromné maily, v ktorých už po vykonaní prepravy vlastnou spoločnosťou diktoval TRANS-u, akú cenu prepráv má uviesť na oficiálne faktúry vystavované sťažovateľke a akú províziu si má TRANS dať pre seba. potom faktúry ako manažér logistiky u sťažovateľky schvaľoval ako riadne faktúry za prepravy dohodnuté v súlade s trhovou cenou prepráv. Znalec v rámci trestného konania konštatoval, že niektoré z uvedených prepráv vykonané vlastnou spoločnosťou a zakryté TRANS-om boli predražené o približne 130 %.

4. Uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej centrály osobitných druhov kriminality, odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality, oddelenia Nitra (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-1113/NCK-ENV-NR-2022 z 12. septembra 2022 podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie začaté (na základe trestného oznámenia sťažovateľa) za pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona zastavil, keďže skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

5. Podľa názoru vyšetrovateľa akákoľvek preprava mohla byť predražená z dôvodu, že bola urgentná a že sa nepodarilo preukázať úmysel porušovať povinnosti pri správe cudzieho majetku.

6. Proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažovateľka podala sťažnosť, v ktorej namietala, že vyšetrovateľ svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok, ktorý nemá prílohy, a preto jeho závery nie je možné preskúmať. Pre potreby konania je preto nepoužiteľný ako dôkaz a má výlučne povahu tvrdenia (nie dôkazu).

7. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023 bola sťažnosť podaná sťažovateľkou podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.

8. Podľa názoru okresnej prokuratúry vyšetrovateľ správne vyhodnotil dôkazný materiál a riadil sa príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Z pracovnej zmluvy medzi sťažovateľkou a vyplýva, že náplňou práce bolo okrem iného aj „vykonávať a riešiť SCH (supply chain manager) politiku, aby sa zabránilo zastaveniu linky u zákazníka, urgentnú prepravu, logistické reklamácie...“. Mal tiež sledovať náklady na prepravu (normálne a urgentné). Zákazníkom treba rozumieť odberateľa, ktorý komponenty vyrobené sťažovateľkou montujú do motorových vozidiel alebo spracúvajú a ďalej odosielajú. Je teda nepochybné, že náplňou práce bolo aj zabezpečenie včasného dodania výrobkov sťažovateľky jej jednotlivým odberateľom. Hľadanie čo najnižšej ceny za prepravu výrobkov pre odberateľov z obsahu náplne práce nevyplývalo a s prihliadnutím na povinnosť zabezpečiť včasné dodanie výrobkov by bolo zrejme v praxi častokrát aj ťažko realizovateľné. Z výpovedí svedkov pritom vyplýva, že u sťažovateľky pravidelne dochádzalo k oneskoreniu výroby, čo bolo potrebné riešiť aj urgentnými prepravami tak, aby sa vyrobený tovar dostal k odberateľom včas. Tieto tvrdenia podporujú výpoveď o potrebe zabezpečovania urgentných prepráv, čo patrilo do jeho náplne práce.

9. Podaním zo 6. februára 2023 označeným ako „Podnet podľa § 42 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre“ sťažovateľka žiadala preskúmať činnosť okresnej prokuratúry týkajúcu sa jej uznesenia o zamietnutí jej sťažnosti uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vyslovila názor, podľa ktorého (vzhľadom na skutočnosť, že uvedeným uznesením okresnej prokuratúry doručeným sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi 24. januára 2023 bolo vyšetrovanie ukončené) je možné preskúmať zákonnosť uznesenia okresnej prokuratúry v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o prokuratúre.

10. Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023 vyplýva, že podanie sťažovateľky bolo posúdené ako žiadosť podľa čl. 3 ods. 1 a 3 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní (ďalej len „príkaz“). Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu nebolo v postupe prokurátora, ako i vyšetrovateľa zistené porušenie zákona, resp. nedostatky, ktoré by odôvodňovali zmenu nimi vydaných rozhodnutí, ale ani žiadne skutočnosti vyžadujúce uplatnenie postupu podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, prípadne prijatia iných opatrení zo strany nadriadeného prokurátora. V závere prípisu sa uvádza poučenie, podľa ktorého vzhľadom na čl. 6 ods. 5, resp. čl. 3 ods. 4 príkazu sa opakovaná žiadosť v tej istej veci nevybavuje, o čom sťažovateľka už nebude upovedomená.

11. Keďže podľa názoru sťažovateľky aj po upovedomení krajskej prokuratúry pretrvávali v prípravnom konaní vady nepreskúmateľnosti, podala táto „Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku“ datovaný 11. mája 2023, ktorým požadovala preskúmať, či uznesením okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti podanej sťažovateľkou proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania nebol porušený zákon.

12. Sťažovateľka v podanom návrhu (inter alia) konštatovala, že prípis krajskej prokuratúry zo 4. apríla 2023 jej bol doručený 14. apríla 2023.

13. Z prípisu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 GPt 221/23/1000-3 z 18. mája 2023 vyplýva, že podanie sťažovateľky z 11. mája 2023 doručené generálnej prokuratúre 12. mája 2023 bolo z dôvodu príslušnosti postúpené na vyhodnotenie a ďalší zákonu zodpovedajúci postup krajskej prokuratúre.

14. Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 318/23/4400-3 z 22. mája 2023 vyplýva, že krajskej prokuratúre bolo 19. mája 2023 postúpené z generálnej prokuratúry podanie sťažovateľky z 11. mája 2023 označené ako „Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku“. Krajská prokuratúra toto podanie posúdila podľa jeho obsahu ako opakovanú žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní podanú v tej istej trestnej veci, ktorá sa podľa čl. 3 ods. 4 príkazu nevybavuje. O tejto skutočnosti bola sťažovateľka v súlade s čl. 6 ods. 5 príkazu poučená v písomnom upovedomení krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023. V dôsledku toho opakovaná žiadosť z 11. mája 2023 ďalej vybavovaná nebude.

II.

Argumentácia sťažovateľky

15. Podľa názoru sťažovateľky jej označené práva podľa ústavy a dohovoru porušila tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra, a to okresná prokuratúra vydaním uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu trestného stíhania vyšetrovateľom napriek nepreskúmateľnosti znaleckého posudku, resp. krajská prokuratúra nasledujúcim postupom spočívajúcim vo vydaní dvoch upovedomení, ktorými sa neodstránili porušenia práv sťažovateľky. Upovedomenia krajskej prokuratúry vzhľadom na ich obsah nemožno považovať za rozhodnutia, avšak postupom krajskej prokuratúry mohli byť na základe podnetov sťažovateľky zvrátené porušenia jej označených práv, čo sa však nestalo.

16. Aj keď návrh sťažovateľky na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku bol adresovaný generálnej prokuratúre, sťažovateľka konanie generálnej prokuratúry (ktorá postúpila jej podanie z dôvodu príslušnosti krajskej prokuratúre) nenapáda, keďže si je vzhľadom aj na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 176/2020-7 z 28. apríla 2020) vedomá skutočnosti, že postup podľa § 363 Trestného poriadku je možný iba v prípade vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe. V návrhu na postup podľa § 363 Trestného poriadku preto výslovne uviedla, že ho podáva z dôvodu, aby generálna prokuratúra postupovala ex offo, keďže z teleologického výkladu § 363 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že jeho účelom je chrániť voči nezákonnému postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania aj poškodených, i keď ešte vo veci nebolo vznesené obvinenie.

17. Skutkové dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu označených práv, sú podľa sťažovateľky takéto: nedostatky dokazovania v súvislosti so záverom, že akékoľvek prepravy mohli byť urgentné; neskúmanie loživých metrov nákladu v rámci dokazovania (či došlo k vyťaženiu nákladného vozidla, alebo sa prepravy vykonávali poloprázdnymi vozidlami); skúmanie dôvodu dvoch spôsobov paralelnej komunikácie (z pracovného a zo súkromného mailu ); skúmanie dôvodu nevyužívania správnej veľkosti nákladných vozidiel na prepravu nákladu; skúmanie dôvodu zakrývania prepráv vykonaných vlastnou spoločnosťou ako keby vykonávaných TRANS-om.

18. Z právneho hľadiska sťažovateľka vytýka, že závery znaleckého posudku nie je možné overiť z jeho príloh. K tomuto záveru dospela okresná prokuratúra už v uznesení č. k. 1 Pv 771/17/4403-56 zo 6. decembra 2021, ktorým vyhovela sťažnosti podanej sťažovateľkou proti uzneseniu vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania, keďže uznesenie vyšetrovateľa zrušila a uložila mu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Napriek tomu však teraz tak okresná prokuratúra, ako aj krajská prokuratúra sa na znalecký posudok odvolávajú ako na relevantný.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

19. Ústavnú sťažnosť treba považovať sčasti za neprípustnú, sčasti za zjavne neopodstatnenú a sčasti za oneskorene podanú.

20. Za neprípustnú považuje ústavný súd tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023.

21. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

22. Proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 771/17/4403-69 zo 16. januára 2023 podala sťažovateľka 6. februára 2023 podnet podľa § 42 ods. 2 zákona o prokuratúre (pozri bod 9), ktorý krajská prokuratúra (ako to vyplýva z jej prípisu č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023) meritórne posudzovala a dospela k záveru, podľa ktorého neboli v postupe okresnej prokuratúry a vyšetrovateľa zistené porušenia zákona či nedostatky odôvodňujúce zmenu nimi vydaných rozhodnutí, ale ani žiadne skutočnosti vyžadujúce uplatnenie postupu podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, prípadne prijatia iných opatrení zo strany nadriadeného prokurátora (pozri bod 10). Inými slovami, to znamená, že vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu trestného stíhania vo veci vyšetrovateľom mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok v podobe podnetu podľa zákona o prokuratúre, ktorý aj využila a na základe ktorého krajská prokuratúra uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania v spojení s uznesením okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti podanej sťažovateľkou proti uzneseniu vyšetrovateľa odobrila. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľke mala krajská prokuratúra, čo zakladá neprípustnosť tejto časti ústavnej sťažnosti vo vzťahu k ústavnému súdu.

23. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajskej prokuratúry vo vzťahu k jej upovedomeniu č. k. 1 KPt 318/23/4400-3 z 22. mája 2023, preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

24. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

25. Sťažovateľka sa domáhala zrušenia právoplatného uznesenia vyšetrovateľa v spojení s uznesením okresnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku podaním datovaným 11. mája 2023 (pozri bod 11). Generálna prokuratúra, ktorej bol návrh adresovaný, reagovala tak, že podanie sťažovateľky z 11. mája 2023 postúpila z dôvodu príslušnosti prípisom z 18. mája 2023 na vyhodnotenie a na ďalší zákonu zodpovedajúci postup krajskej prokuratúre (pozri bod 13). Krajská prokuratúra prípisom č. k. 1 KPt 318/23/4400-3 z 22. mája 2023 (aj proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje) posúdila podanie sťažovateľky z 11. mája 2023 ako opakovanú žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní podanú v tej istej trestnej veci, ktorá sa vzhľadom na čl. 3 ods. 4 príkazu nevybavuje [o čom bola sťažovateľka v súlade s čl. 6 ods. 5 príkazu poučená v prípise krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023 (pozri bod 14)].

26. Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že krajská prokuratúra sa v konečnom dôsledku odmietla námietkami sťažovateľky vyplývajúcimi z jej návrhu na zrušenie právoplatného uznesenia vyšetrovateľa v spojení s uznesením okresnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania z 11. mája 2023 zaoberať s poukazom na to, že ide o opakovanú námietku, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení už nevybavuje. K tomuto názoru dospela potom, keď bol návrh sťažovateľky z 11. mája 2023 vyhodnotený podľa jeho obsahu ako opakovaná žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní v tej istej trestnej veci, keďže postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku v danom prípade vôbec neprichádzal do úvahy vzhľadom na to, že vo veci nedošlo k vzneseniu obvinenia.

27. Treba konštatovať, že závery generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, podľa ktorých postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku v danom prípade neprichádza do úvahy a návrh sťažovateľky z 11. mája 2023 treba podľa jeho obsahu považovať za opakovanú žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní podanú v tej istej trestnej veci, sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti nijako nenapáda. Práve naopak, i ona zdôrazňuje, že vzhľadom na judikatúru ústavného súdu (pozri bod 16) nemohlo ísť o návrh podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Sťažovateľka nespochybňuje (tým menej vyvracia) záver krajskej prokuratúry, podľa ktorého v zmysle príslušných predpisov sa o opakovanej žiadosti o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní podanej v tej istej trestnej veci nekoná, resp. takáto opakovaná žiadosť sa nevybavuje. Za takéhoto stavu absentuje zo strany sťažovateľky akákoľvek argumentácia, ktorá by spochybňovala, resp. vyvracala záver krajskej prokuratúry o odmietnutí zaoberať sa opakovanou žiadosťou podanou v tej istej trestnej veci, vo svetle ktorej by ústavný súd mohol správnosť tohto záveru krajskej prokuratúry vecne skúmať. Zakladá to zjavnú neopodstatnenosť tejto časti ústavnej sťažnosti.

28. Napokon za oneskorene podanú považuje ústavný súd tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajskej prokuratúry v súvislosti s jej upovedomením č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023. 29. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

30. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutia najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde (m. m. II. ÚS 103/2009, I. ÚS 49/2002, I. ÚS 134/2003, I. ÚS 209/2003). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je podmienkou podania ústavnej sťažnosti podľa tohto článku ústavy, v dôsledku čoho na jeho podanie z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nie je možné prihliadať (m. m. IV. ÚS 163/2018, II. ÚS 91/2019, II. ÚS 551/2022).

31. Podľa názoru sťažovateľky vzhľadom na skutočnosť, že upovedomenie krajskej prokuratúry, ktorým došlo k vyhodnoteniu jej návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia o zastavení trestného stíhania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku ako opakovanej žiadosti, jej bolo doručené 30. mája 2023, treba ústavnú sťažnosť považovať za podanú v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej od doručenia upovedomenia (30. mája 2023).

32. S uvedeným záverom sťažovateľky nie je možné súhlasiť.

33. Treba predovšetkým uviesť, že uvedenú judikatúru ústavného súdu vyplývajúcu z bodu 30 možno v zásade analogicky aplikovať aj na daný prípad, hoci tu nejde o dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok spôsobilý zabezpečiť ochranu práv dotknutej osoby (sťažovateľky). I v tejto veci možno per analogiam považovať podnet podľa zákona o prokuratúre smerujúci proti právoplatnému uzneseniu vyšetrovateľa v spojení s uznesením okresnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania za akýsi mimoriadny opravný prostriedok v zásade spôsobilý právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania zvrátiť.

34. I keď to sťažovateľka neuvádza, dá sa predpokladať, že svoj záver o včasnosti podania ústavnej sťažnosti (aj vo vzťahu k upovedomeniu krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023) opiera v podstate o uvedenú judikatúru vzťahujúcu sa na prípady použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku.

35. V danom prípade však sťažovateľkou použitý opakovaný podnet vykazoval znaky neprípustnosti ex lege. Bolo totiž zrejmé (čo sťažovateľka aj výslovne potvrdzuje v bode 16), že mimoriadny opravný prostriedok spočívajúci v návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku neprichádzal v danom prípade do úvahy. O tom, že opakovaný podnet na skúmanie zákonnosti v tej istej trestnej veci nie je prípustný a že sa o ňom nebude konať, bola sťažovateľka výslovne poučená (pozri bod 10 posledná veta).

36. Prípis krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023 bol sťažovateľke doručený (podľa jej vlastného konštatovania) 14. apríla 2023 (pozri bod 12). Vychádzajúc zo skutočnosti, že opravný prostriedok uplatnený sťažovateľkou voči prípisu krajskej prokuratúry nebol ex lege prípustný (a to ani ako návrh podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, ale ani ako opakovaný podnet na skúmanie zákonnosti v tej istej trestnej veci), nie je ani možné zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti v danom prípade počítať od doručenia prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 318/23/4400-3 z 22. mája 2023, teda od 30. mája 2023. Správne musí byť počítaná od 14. apríla 2023, v dôsledku čoho posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty bol 14. jún 2023. Preto ústavná sťažnosť doručená ústavnému súdu elektronicky 10. júla 2023 je v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry spočívajúcemu vo vydaní upovedomenia č. k. 1 KPt 65/23/4400-4 zo 4. apríla 2023 oneskorene podaná, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu