znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 395/2015-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9 Ro 833/2003 a sp. zn. 11 C 114/2004 a následne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN-11 C 114/2004), za účasti Okresného súdu Piešťany, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejedanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/2008 p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ spoločne   a nerozdielne   trovy   konania   v   sume   284,08   €   (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom,   Nitrianska   5,   Piešťany,   ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd (ďalej   len „dohovor“) Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 Ro 833/2003 a sp. zn. 11   C   114/2004   a   následne   vedenom   Okresným   súdom   v   Trnave   pod   sp.   zn. PN-11 C 114/2004).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 8. decembra 2003 okresnému súdu návrh na   vydanie   platobného   rozkazu,   ktorým   sa   domáhali   úroku   z   omeškania. „Po   vydaní platobného   rozkazu   05.   02.   2004   bol   dňa   08.   03.   2004   podaný   odpor.   Prvé   riadne pojednávanie bolo vytýčené po viac ako roku a trištvrte na deň 14. 09. 2005, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Po podanom odvolaní protistranou, Krajský súd v Trnave dňa 11. 04. 2006 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po pojednávaní dňa 18. 09. 2007, teda po ďalšom roku a pol, porušovateľ okrem zaslania vyjadrenia protistrany, dňa 26. 11. 2007 ustanovil znalca... Dňa 08. 08. 2008 vrátil   znalec   spis   (teda   po   9   mesiacoch   od   ustanovenia)   a súd   až   30.   09.   2009   zistil vyčiarknutie zo zoznamu znalcov (teda takmer po 2 rokoch od ustanovenia).

Až dňa 16. 03. 2012 (teda po takmer 4 a pol roku od ustanovenia bez znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené) súd vyzval účastníkov, či trvajú na svojom návrhu... Súd svojimi uzneseniami zo dňa 07. 06. 2012 zrušil pôvodného znalca (teda po 4 rokoch od vrátenia spisu týmto znalcom) a ustanovil iného...

Až dňa 15. 03 2013 (po 9 mesiacoch od ustanovenia nového znalca) znalec vykonal prvý úkon...

Dňa 24.05 2013 bol doručený znalecký posudok a súd po ďalšom pol roku pasivity a nečinnosti priznal znalcovi odmenu...

Od vtedy sa s vecou nedialo a nedeje nič...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   bolo   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/2008 (pôvodne na Okresnom súde   Piešťany   pod   sp.   zn.   9   Ro   833/2003   a   pod   sp.   zn.   11 C   114/2004   a   následne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN – 11 C/114/2004) porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom po sp. zn. 6 C 44/2008 konal bez ďalších prieťahov.

III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10.000 € (slovom: desaťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom: desaťtisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods. 2   vyhlášky MS   SR č.   655/2004 Z. z. o   odmenách a   náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb) ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ v   sume 300,16 € (slovom: tristo Eur a šesťnásť centov) advokátovi ⬛⬛⬛⬛... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 395/2015-17 z 23. júna 2015 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 10. augusta 2015, v ktorom sa okrem prehľadu úkonov vo veci uvádza:

„Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu, či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by sami disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   44/2008   (pôvodne   vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 9 Ro 833/2003 a sp. zn. 11 C 114/2004 a následne Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN-11 C 114/2004).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   ústavný   súd   vychádza   zo   svojej   stabilnej judikatúry,   v   súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje, správanie účastníkov konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o priznaní peňažného nároku vo výške 2 960,15   €   z titulu   úroku   z   omeškania,   ide   teda   z vecného   hľadiska   o vec,   ktorá   tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa všeobecného súdnictva, t. j. nejde o vec, ktorá by bola z právneho hľadiska zložitá. Po preskúmaní príslušného spisu ústavný súd pripúšťa vyššiu mieru faktickej zložitosti veci, ktorá však nemôže ospravedlniť stav, v akom sa nachádzalo namietané konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní   o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu významnejšiu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, prostredníctvom ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z prehľadu spisu ústavný súd zistil, že okresný súd konal v predmetnej veci plynule od podania návrhu sťažovateľov okresnému súdu (8. decembra 2003) až do vyhlásenia rozsudku sp. zn. 11 C 114/04 zo 14. septembra 2005. Po zrušení označeného rozsudku uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 301/05-85 z 11. apríla 2006 a vrátení veci na ďalšie konanie nariadil okresný súd po predchádzajúcej urgencii sťažovateľov pojednávanie až na 26. jún 2007; nečinnosť okresného súdu v tomto období nemožno ničím ospravedlniť, a preto v tomto období došlo k zbytočným prieťahom. K dlhodobej ničím neodôvodnenej nečinnosti   došlo   aj   v období   od   8.   augusta   2008   (v   tom   čase   bola   vec   v dôsledku reorganizácie súdnictva vedená Okresným súdom Piešťany) do 11. januára 2012, a preto aj toto obdobie ústavný súd vyhodnotil ako obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom. V ďalšom   období   (2012   –   2013)   sa   okresný   súd   sústredil   na   zabezpečenie   znaleckého dokazovania, ktoré ústavný súd hodnotí ako obdobie neefektívnej činnosti, a teda taktiež ako   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Po   pridelení   veci   novému   zákonnému   sudcovi ( ⬛⬛⬛⬛ )   okresný   súd   v zásade   plynule   smeroval   k právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   a 16.   októbra   2014   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   zaviazal   odporcov zaplatiť sumu 2 960,15 € a náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní zmenil rozsudok okresného súdu zo 16. októbra 2014 len v časti týkajúcej trov konania. Ústavný súd zistil, že v čase jeho rozhodovania o sťažnosti bolo namietané konanie už právoplatne skončené.

Na tomto základe ústavný súd predovšetkým z dôvodu dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti, ako aj vzhľadom na celkovú  zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania (11 rokov) dospel k záveru, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo namietané konanie už právoplatne skončené, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov, aby prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 44/2008 bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € s odôvodnením, že neúmerná dĺžka konania pred okresným súdom má dopad na ich psychickú stránku a spôsobuje absolútnu neistotu, pretože nemôže byť uzavretá kapitola v ich živote, a to definitívne vyporiadanie sa s odporcami.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v   ktorom   došlo   k   zbytočným   prieťahom, faktickú   zložitosť   veci,   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania,   celkovú   zjavne neprimeranú   dĺžku   konania,   ale   aj   predmet   konania   (pôvodne   spor   o   zaplatenie   sumy 89 177,60 Sk spolu s úrokom z omeškania), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   po   1   500   €   každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom v konaní pred ústavným súdom. Právny   zástupca   žiadal   priznať   trovy   právneho   zastúpenia   v   celkovej   sume   300,16   €. Ústavný súd však trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 284,08 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmetom konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je namietané porušenie základných práv a slobôd, ktoré v zásade nie je oceniteľné   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v období od 1. januára 2014 v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €. V súlade s týmito ustanoveniami možno teda trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) vykonané v roku 2014 vrátane režijného paušálu (2 x 134 € + 2 x 8,04 € = 284,08 €). Na tomto základe ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015