znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 395/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A.,   s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K. V., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 198/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2011 doručená   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 198/07.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   návrhom   podaným   okresnému   súdu   17.   mája   2007   sa sťažovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 1 742 866,04 Sk s prísl. z titulu nezaplatenia zročných faktúr za dodávku tovaru. Keďže v priebehu konania odporca časť pohľadávky   voči   sťažovateľke   postupne   zaplatil,   sťažovateľka   opakovanými   návrhmi zobrala v časti uhradenej sumy návrh späť, v dôsledku čoho okresný súd sčasti konanie aj zastavil, avšak podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd tak urobil v nesprávnom rozsahu, pretože dôsledne nezohľadnil všetky jej podania, z čoho plynuli viaceré nedorozumenia a nadbytočné výzvy okresného súdu smerujúce k sťažovateľke, aby upresnila výšku ňou žalovanej sumy.

Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla: „Správne   malo   byť   zastavené   konanie   ohľadne   istiny   357   198,39   Sk,   teda   súd neakceptoval opravu čiastočného späťvzatia návrhu vykonanú navrhovateľom podaním zo dňa 21. 06. 2007. Rozdiel predstavuje sumu 16 364,88 Sk. Taktiež neakceptoval návrh na čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 24. 09. 2007....

Opakujem, že opätovné výzvy súdu vyplývali len z pochybenia na strane súdu, ktorý nezohľadnil všetky doručené podania navrhovateľa....

Súd rozhodol správne o predmete konania t. j. v súlade s návrhmi navrhovateľa uznesením 36 Cb 198/2007-581 zo dňa 17. 06. 2010 až po viac ako troch rokoch.“

Okrem   uvedeného   sťažovateľka   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   tvrdí,   že okresný   súd   prispel   k neprimeranému   predĺženiu   konania   aj   tým,   že   neúčelne   využíval pojednávania, na ktorých nevypočul účastníkov konania, aj keď boli prítomní, a tiež tým, že opakovane   odročoval   pojednávania   nevyužívajúc   pritom   procesné   prostriedky   dané   mu zákonom na zabezpečenie plynulosti konania.

V týchto súvislostiach sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „K pojednávaniu (ktoré sa konalo 24. júna 2009, pozn.) poznamenávam, že na tomto pojednávaní len súd odovzdal navrhovateľovi odporcom predložené listinné dôkazy (ktoré už mal k dispozícii pred pojednávaním), bez ďalšieho prejednania veci a bez toho, aby umožnil prítomným účastníkom vyjadriť sa k meritu veci. Celé pojednávanie trvalo cca 5 minút....

Ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 14. 07. 2010 súd opätovne odročil z dôvodu PN konateľky.

Máme zato, že pokiaľ súd neprejednal na pojednávaní meritórne vec z dôvodu PN konateľky odporcu, nie je to oprávnený dôvod na to, aby vo veci nekonal, pretože odporca je právnická osoba, ktorá hoci má aj len jedného konateľa, ktorý je PN, má tento subjekt ako   účastník   konania   možnosť   zabezpečiť   účasť   na   pojednávaní   prostredníctvom zamestnanca povereného štatutárnym orgánom v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. b) OSP, alebo štatutárny orgán podľa ust. § 13 ObZ môže konať prostredníctvom zástupcu, teda existujú aj iné zákonné možnosti účasti odporcu na pojednávaní.“

Sťažovateľka   tak   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namieta   porušenie   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   najmä   v dôsledku   neefektívnej   a benevolentnej   činnosti okresného   súdu,   ktorá,   aj   napriek   opakovaným   sťažnostiam   na   prieťahy   v konaní adresovaným predsedovi okresného súdu, účinne nesmerovala k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu v danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež okrem iného uviedla: «V priebehu rokov 2009 a 2010 súd síce vytýčil 8 pojednávaní, avšak v dôsledku laxného postupu súdu, ako aj benevolentnému prístupu súdu k ospravedlneniam odporcu, bolo napriek pripravenosti navrhovateľa, v celom priebehu súdneho konania od podania návrhu v roku 2007 uskutočnené len jediné pojednávanie na ktorom súd ani nevypočul vo veci   samej,   hoci   boli   na   pojednávaní   prítomní   a   bola   zachovaná   lehota   na   prípravu pojednávania.

Ďalších vytýčených 7 termínov pojednávaní bolo fakticky zmarených z dôvodov na strane   odporcu   a   postupu   súdu.   Súd   na   zabezpečenie   prejednania   veci   nevyužíva prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú.

Vzhľadom k uvedenému má navrhovateľ zato, že postup súdu, aj po opakovaných urgenciách   a   sťažnostiach   doručených   predsedovi   súdu,   je   naďalej   postupom,   ktorý spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, dôsledkom ktorých odporcovi vznikol časový priestor na vykonanie všetkých úkonov súvisiacich s jeho podnikaním a „uprataním majetku“ tak, aby v prípade, ak bude navrhovateľ v konaní úspešný, jeho nárok bol reálne nevymožiteľný. Sťažovateľ   zdôrazňuje   nutnosť   včasného   výkonu   spravodlivosti   aj   v   spojitosti   s vykonávaním dôkazov, keďže plynutím času sa dokazovanie vzhľadom na odstup od udalosti stáva tak z faktických dôvodov (zánik niektorých inštitúcií, likvidácia dokladov), ako i s prihliadnutím na ľudský faktor - schopnosť pamätať si významné okolnosti po niekoľkých rokoch podstatne sťažuje....

Súd síce formálne vykazoval určitú činnosť v súdnom konaní. Takáto činnosť však neviedla k posunu vo objasnení merita veci sporného medzi účastníkmi a nesmerovala k včasnému rozhodnutiu vo veci samej. Naopak u sťažovateľa viedla k frustrácii ohľadom možnosti, že jeho právna neistota bude v primeranom čase súdom odstránená a nestalo sa tak doposiaľ.

Sťažovateľ týmto konštatuje, že konaním okresného súdu vo veci od podania návrhu v roku   2007   doposiaľ   (t.   j.   materiálna   nečinnosť   viac   takmer   4   roky   bez   vydania právoplatného rozhodnutia a meritórneho prejednania veci), došlo k prieťahom v konaní v dôsledku   čoho   došlo   postupom   zo   strany   okresného   súdu   k   porušeniu   jeho   základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva vyplývajúceho z ust. v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd postupom   Okresného súdu   Košice II   v konaní vedenom pod spisovou značkou 36 Cb/198/2007 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   značkou   36 Cb/198/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   A.,   s.   r.   o...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10 000 € (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť spoločnosti A., s. r. o. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K. V., advokátky so sídlom v R... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci,   ktorým   nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným   postupom   alebo rozhodnutím   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitostí   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 198/07.

Z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn. 36 Cb 198/07.

Žalobou   podanou   okresnému   súdu   23.   mája   2007   sa   sťažovateľka   domáhala   od žalovaného zaplatenia sumy 1 742 866,04 Sk s prísl. z dôvodu čiastočného nezaplatenia zročných faktúr, pričom konanie o tomto návrhu bolo okresným súdom najprv vedené pod sp. zn. 36 Rob 161/07. Dňa 12. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za žalobu. Podaním doručeným okresnému súdu 21. júna 2007 sťažovateľka zobrala čiastočne žalobu späť z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby a 25. júna 2007 sťažovateľka opäť zobrala čiastočne žalobu späť z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby. Dňa 28. júna 2007 sťažovateľka uhradila súdny poplatok a 8. augusta 2007 okresný súd previedol vec z registra „Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. 36 Cb 198/07.

Podaním doručeným okresnému súdu 6. septembra 2007 sťažovateľka opäť zobrala čiastočne   žalobu   späť   z dôvodu   čiastočného   uhradenia   žalovanej   sumy   žalovaným   po podaní žaloby a 3. októbra 2007 okresný súd uznesením čiastočne zastavil konanie, pričom 4. októbra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v zmysle svojich späťvzatí upravila svoju   žalobu.   Dňa   8.   októbra   2007   sťažovateľka   opäť   zobrala   čiastočne   žalobu   späť z dôvodu čiastočného uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby a 15. októbra 2007 sťažovateľka upravila výšku žalovanej sumy.

Proti uzneseniu z 3. októbra 2007 o čiastočnom zastavení konania, a to proti výroku, ktorým   bol   žalovaný   zaviazaný   zaplatiť   sťažovateľke   trovy   konania,   podal   žalovaný 26. novembra 2007 odvolanie a 3. decembra 2007 sťažovateľka urgovala konanie vo veci. Uznesením   z   11.   februára   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   (odvolanie   nepodala sťažovateľka ale žalovaný, pozn.), aby odstránila nedostatky odvolania a aby uviedla, čo ním sleduje. Dňa 4. marca 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k sporu a 8. apríla 2008 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. 1 Cob 34/08 z 27. novembra 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. októbra 2007 vo výroku o trovách, a 3. decembra 2008 bol spis vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu.

Okresný   súd   18.   decembra   2008   nariadil   pojednávanie   na   11.   marec   2009 a uznesením z 19. decembra 2008 okresný súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach   a súčasne   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k žalobe.   Dňa   23.   februára   2009 okresný   súd   z dôvodu „mimoriadnej   dovolenky   sudcu“ zmenil   nariadený   termín pojednávania   z   11.   marca   2009   na   24.   jún   2009.   Žalovaný   sa   22.   júna   2009   vyjadril k žalobe.

Pojednávanie konané 24. júna 2009 bolo po vypočutí právnych zástupkýň obidvoch účastníkov konania a potom,   ako sťažovateľka   predložila   aktualizovaný zoznam svojich pohľadávok   voči   žalovanému,   odročené   na   18.   november   2009   pre   účely   predloženia návrhov na ďalšie dokazovanie účastníkmi konania. Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľka predložila   svoje   stanovisko   k vyjadreniu   žalovaného   z 22.   júna   2009.   Žalovaný 16. novembra 2009 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o jeho odročenie a o nariadenie nového termínu pojednávania, súčasne sa písomne ospravedlnila aj právna zástupkyňa žalovaného. Pojednávanie konané 18. novembra 2009 bolo z dôvodu neprítomnosti   účastníkov   (právna   zástupkyňa   sťažovateľky   tiež   neprišla   potom,   ako   jej okresný súd telefonicky oznámil, že žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa ospravedlnili) odročené   na   10. marec   2010.   Dňa   26.   novembra   2009   sťažovateľka   urgovala   postup v konaní a 9. marca 2010 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na   10. marec   2010   z dôvodu   práceneschopnosti   svojej   konateľky.   Pojednávanie   konané 10. marca   2010   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   žalovaného   odročené   na   31.   marec   2010. Z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu okresný súd 29. marca 2010 zmenil termín pojednávania   z 31.   marca   2010   na   14.   apríl   2010.   Dňa   13.   apríla   2010   žalovaný   opäť ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   14.   apríl   2010   z dôvodu práceneschopnosti svojej konateľky.

Pojednávanie   konané   14.   apríla   2010   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov konania   odročené   na   2.   jún   2010   a   19.   apríla   2010   sťažovateľka   podala   predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalovaný 1. júna 2010 opäť ospravedlnil svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   2. jún   2010   z dôvodu   práceneschopnosti svojej konateľky, a preto okresný súd pojednávanie konané 2. júna 2010 odročil na 14. júl 2010 a súčasne mimo pojednávania okresný súd vypočul konateľa sťažovateľky a tiež jej právnu zástupkyňu, ktorá navrhla nariadiť vo veci znalecké dokazovanie.

Žalovaný 3. júna 2010 ospravedlnil svoju neúčasť aj na pojednávaní nariadenom na 2. jún 2010 z dôvodu práceneschopnosti svojej konateľky a 4. júna 2010 okresný súd žiadal žalovaného,   aby   oznámil,   či   ho   v súdnom   konaní zastupuje aj   nejaký   právny   zástupca, a súčasne žiadal ošetrujúcu lekárku konateľky žalovaného, aby oznámila, či jej zdravotný stav bránil jej účasti na pojednávaniach. Dňa 14. júna 2010 ošetrujúca lekárka konateľky žalovaného oznámila, že jej zdravotný stav jej bránil zúčastniť sa pojednávania a súčasne sťažovateľka svojím podaním upravila žalobný návrh. Uznesením zo 17. júna 2010 okresný súd   pripustil   zmenu   žalobného   návrhu   v zmysle   návrhu   sťažovateľky   a   13.   júla   2010 okresný   súd   mailom   oznámil   sťažovateľke,   že   žalovaný   sa   ospravedlnil   z   účasti   na pojednávaní nariadenom na 14. júl 2010. Pojednávanie konané 14. júla 2010 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania, ako aj z dôvodu potreby nariadiť znalecké dokazovanie okresným súdom odročené na neurčito.

Dňa 15. júla 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby oznámili, aké otázky chcú   položiť   súdnemu   znalcovi   z odboru   účtovníctva,   zároveň   sťažovateľka   urgovala rýchlosť   konania.   Sťažovateľka   10.   augusta   2010   oznámila   otázky   pre   súdneho   znalca a žalovaný tak učinil 2. septembra 2010. Uznesením z 20. septembra 2010 okresný súd nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   účtovníctva,   avšak   14.   októbra   2010 ustanovená   súdna   znalkyňa   oznámila,   že   z dôvodu   pracovnej   zaneprázdnenosti   nemôže vypracovať znalecký posudok, preto okresný súd uznesením z 20. októbra 2010 zmenil osobu ustanoveného súdneho znalca a 23. novembra 2010 okresný súd zaslal spis súdnej znalkyni pre účely spracovania posudku. Ustanovená súdna znalkyňa 4. apríla 2011 žiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku   do „konca júna 2011“ a uznesením zo 6. mája 2011 okresný súd predĺžil znalkyni lehotu na predloženie znaleckého posudku do 30. júna 2011. Dňa 14. júla 2011 okresný súd telefonicky zisťoval u znalkyne stav znaleckého dokazovania, pričom znalkyňa oznámila, že spis neobsahuje dostatočné podklady na spracovanie posudku a bude potrebné žiadať od účastníkov ďalšie podklady.

Spisový materiál okresného súdu vedený pod sp. zn. 36 Cb 198/07 sa v čase prijatia tohto rozhodnutia stále nachádzal u súdnej znalkyne.

Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv ani nie tak v súvislosti s nekonaním okresného súdu v jej veci, ale skôr v súvislosti s neefektívnym postupom okresného súdu. Neefektívnosť v postupe okresného súdu   sťažovateľka   vidí   v tom,   že   okresný   súd   uznesením   z 3.   októbra   2007   rozhodol v nesprávnom   rozsahu   o čiastočnom   zastavení   konania,   pretože   toto   zastavenie nekorešpondovalo   s podaniami   sťažovateľky,   takže   v dôsledku   toho   okresný   súd opakovanými výzvami adresovanými sťažovateľke na úpravu predmetu konania neúmerne predlžoval   konanie.   Sťažovateľka   tiež   namieta,   že   okresný   súd   neefektívne   využíval pojednávania,   keď   napr.   na   pojednávaní   konanom   24.   júna   2009   okresný   súd   podľa sťažovateľky vôbec nedal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k veci. Napokon podľa sťažovateľky   okresný   súd   na   urýchlené   vedenie   konania   dostatočne   nevyužil   procesné prostriedky dané mu zákonom.

V súvislosti   s námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   v prvom   rade pripomína   aj zásadu „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa pri ochrane svojich práv a ktorá vyžaduje, aby aj sťažovateľka sama sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľka musí využiť prostriedky, ktoré jej na ochranu jej práv poskytuje zákon (napr. IV. ÚS 329/2010).

V danom prípade bola sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 36 Cb 198/07 kvalifikovane právne zastúpená, takže pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu z 3. októbra 2007, ktorým okresný súd čiastočne zastavil konanie a ktorého nesprávnosť s dopadom na celé konanie sťažovateľka okresnému súdu vyčíta, ústavný súd podotýka, že sťažovateľka mohla túto ňou tvrdenú nesprávnosť v tomto uznesení odvrátiť, resp. domáhať sa jej nápravy už po vydaní tohto uznesenia, a to podaním odvolania voči nemu, čo však sťažovateľka   neurobila,   takže   v tejto   súvislosti   sťažovateľka   nemôže   prenášať   aj   svoju zodpovednosť výlučne iba na okresný súd.

Obdobne ústavný súd zistil, že na pravde sa nezakladá ani tvrdenie sťažovateľky, že by okresný súd na pojednávaní konanom 24. júna 2009 nedal účastníkom konania možnosť, aby sa vyjadrili k veci. Ústavný súd zistil, že na predmetnom pojednávaní boli okresným súdom riadne vypočuté právne zástupkyne obidvoch účastníkov konania.

Pokiaľ ide o ostatný postup okresného súdu, ústavný súd v tomto postupe nezistil žiadne významnejšie 4 mesiace presahujúce obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné po prijatí   veci   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   zbytočný   prieťah   v zmysle   ústavnej požiadavky vyjadrenej v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   tiež   poznamenáva,   že   v súvislosti   s hodnotením   sťažovateľkou namietaného postupu okresného súdu dobu, počas ktorej v predmetnej veci konal odvolací krajský súd, nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011