znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 395/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 528/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 528/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava V j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch. trovy   konania   v   sume   9 064 Sk   (slovom   deväťtisícšesťdesiatštyri   slovenských   korún) do dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu   na účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. O. Š., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 395/06-15 z 22. novembra 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99.

Na základe výzvy ústavného súdu z 28. novembra 2006 predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr. 2045/06 z 5. januára 2007 doručenej ústavnému súdu 11. januára 2007 uviedol:

„1. Predmetný   spor   medzi   účastníkmi   Ing.   J.   J.   c/a   Mgr.   M.   Ch.   a Ing. E.   Ch. o 677.390,90,- Sk   sa   jedná   o   posúdenie   nárokov   navrhovateľa   zrejmé   s   časti   z   dôvodu uzatvorenia   zmluvy   o   dielo   a   tiež   časti   z   ďalšieho   zmluvného   dojednania   na   riadne dokončenie   diela   podľa   rozpočtu   a   objednávky.   V   predmetnom   spore   sa   rieši   viacej právnych otázok vzhľadom na zložitý a rozsiahly skutkový stav. Jedná sa práve o posúdenie nárokov zo zmluvy o dielo, nárokov z ďalšieho dojednania podľa rozpočtu pri kombinácii omeškania   z realizovaním   diela u   navrhovateľa   ako aj   z omeškaním odporcu v zmysle dojednania.   Ďalej   sa   tu   rieši   problematika   samotného   rozsahu   uskutočnených   prác vyplývajúcich jednak zo zmluvy o dielo a jednak prác naviac a ich kvality a následnej správnosti fakturácie, respektíve dôvodnosti odmietnutia za faktúru zaplatiť. Zo všetkými týmito skutočnosťami súvisia nároky účastníkov buď na doplatenie ceny za dielo alebo zľavy z celkovej ceny diela. Vzhľadom na to je nutné v predmetnej veci vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie a následne ustáliť právny stav celkovo ako aj v jednotlivých etapách realizácie diela. Vzhľadom na toto všetko považujem predmetný spor skutkovo aj právne za mimoriadne zložitý.

2. Dňa 5. 10. 2000 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh pod   následkom   zastavenia   konania.   Dňa   18. 11. 2000   bol   daný   termín   na   14. 2. 2001. Dňa 14. 2. 2001 podal odporca vzájomný návrh bez zaplatenia poplatku. Dňa 14. 3. 2001 bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 7.585,- Sk pod následkom zastavenia   konania.   Termín   stanovený   na   30. 4. 2001   z   dôvodu   špecifikácie   dôvodu zaplatenia   žalovanej   sumy.   Termín   stanovený   na   10. 9. 2001   z   dôvodu   opätovného nepreukázania žalovanej sumy. Termín stanovený na 29. 10. 2001. Ďalší termín stanovený na   11. 11. 2002.   Ďalší   termín   pojednávania   dňa   12. 2. 2003.   Dňa   30. 10. 2003 vypracovanie uznesenia,   ktorým bol ustanovený Ing.   P.   A.   na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 27. 11. 2003 oznam znalca A. o tom, že nemôže podať znalecký posudok. Dňa 27. 1. 2004 ustanovená znalkyňa G. B., ktorá 1. 3. 2004 oznámila meškanie zo znaleckým posudkom. Dňa 9. 8. 2004 na telefonickú výzvu - urgenciu reagovala, že s posudkom môže začať koncom septembra roku 2004 na čo jej dňa 11. 8. 2004 bol zaslaný spisový materiál. Dňa   18. 2. 2005   urgencia   vypracovania   znaleckého   posudku.   Dňa   8. 4. 2005   urgencia vypracovania   znaleckého   posudku.   Dňa   25. 5. 2005   urgencia   vypracovania   znaleckého posudku. Dňa 7. 6. 2005 uložená poriadková pokuta znalkyni vo výške 25.000,- Sk. Dňa 15. 7. 2005 zaslanie znaleckého posudku. Dňa 19. 7. 2005 rozhodnutie o znalečnom, dňa 9. 8. 2005   vyjadrenie   odporcov   k   znaleckému   posudku,   dňa   28. 9. 2005   vyjadrenie navrhovateľa znaleckému posudku. Dňa 7. 11. 2005 termín pojednávania. Dňa 2. 1. 2006 rozhodnutie   o   ustanovení   znalca   Ing.   M.   B.   Dňa   26. 6. 2006   urgencia   vypracovania znaleckého posudku. Dňa 27. 7. 2006 ďalšia urgencia vypracovania znaleckého posudku. Dňa   25. 8. 2006   urgencia   vypracovania   znaleckého   posudku.   Dňa   18. 7. 2006   žiadaná pošta o preverenie doručenia výzvy a oznámenia štádia vypracovania znaleckého posudku. Dňa 2. 10. 2006 opätovne doručovanie výzvy na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 7. 11. 2006 neúspešná telefonická výzva za účelom zistenia štádia vypracovania znaleckého posudku. Dňa 7. 11. 2006 v popoludňajších hodinách telefonická, výzva sudcu za účelom zistenia štádia vypracovania znaleckého posudku s tým, že znalec oznámil, že posudok zašle v   lehote   20 dní.   Dňa   7. 11. 2006   telefonicky   oznámil   znalec   M.   B.,   že   má   s   odporcom dohodnutý termín obhliadky 16. 11. 2006 o 16,30 hod. Dňa 5. 12. 2006 uložená poriadková pokuta znalcovi Ing. B. vo výške 25.000,- Sk. Dňa 11. 12. 2006 neúspešný telefonický dopyt na   znalca.   Dňa   11. 12. 2006   o   15,05   hod.   úspešný   telefonický   pokus   na   znalca,   ktorý uviedol,   že   spis   vráti   súdu   dňa   13. 12. 2006.   Dňa   13. 12. 2006   odovzdanie   znaleckého posudku. Dňa 13. 12. 2006 stanovený termín na 26. 3. 2007, spis predložený predsedovi súdu.

3. Čiastočný prieťah v konaní bol spôsobený neskorým zaplatením poplatku za návrh a   prieťahy   spôsobené   súdnymi   znalcami   napriek   množstvu   urgencii   súdu   a   pokutám udeleným znalcom.

Vo veci je určený termín pojednávania na deň 26. 03. 2007 (...).“

Rovnaké skutočnosti, pokiaľ ide o procesné úkony, uvedené vo vyjadrení predsedu okresného   súdu,   zistil   aj   ústavný   súd   z   predloženého   spisu   okresného   súdu   sp. zn. 8 C 528/99.

Navyše zistil, že právny zástupca navrhovateľa žiadal 28. januára 2002 okresný súd, aby ustanovil v konaní znalca (urgencie zaslal aj v apríli a júni 2002).

Právny zástupca sťažovateľov nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 528/99 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovatelia   sa   podanou   sťažnosťou   domáhali   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03),   v súlade s ktorou   možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa.   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Pri   vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 528/99 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Ústavný   súd   z predloženého   súdneho   spisu   zistil,   že   v predmetnom   konaní navrhovateľ   uplatňuje   proti   sťažovateľom   nároky   vyplývajúce   zo   zmluvy   o dielo. Z právneho   hľadiska   vec   nie   je   možné   hodnotiť   ako   zložitú,   ako   to   uviedol   okresný súd, pretože   predmet   konania   má   stabilnú   právnu   úpravu   obsiahnutú   najmä   v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a jej výklad a používanie je   ustálené   v judikatúre   všeobecných   súdov.   Ústavný   súd   čiastočne   pripúšťa   skutkovú zložitosť veci s poukazom na to, že v konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo   ovplyvnilo   dĺžku   konania, ale na   druhej   strane však   konštatuje,   že   žiadna   skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní   pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k zbytočným   prieťahom   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   úkony sťažovateľov   (ako   žalovaných)   žiadnym   právne   významným   spôsobom   neprispeli k zbytočným prieťahom vo veci. Súdny poplatok za vzájomný návrh síce zaplatili až na základe výzvy okresného súdu, ale táto skutočnosť nemala vplyv na dĺžku tohto konania. Ani   predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nemal   k   správaniu   sťažovateľov námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp. zn.   8 C 528/99.   Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní, ústavný   súd   prihliadal   na   ustanovenie   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a ďalej na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitých obdobiach zbytočné   prieťahy,   v niektorých   prípadoch   bolo   jeho   konanie   málo   efektívne   a   minulo sa svojmu účinku.

Okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky na začiatku konania, od 15. decembra 1999, keď bol doručený návrh, do 5. októbra 2000, keď   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh   pod následkom   zastavenia   konania   (nečinnosť   takmer   10   mesiacov).   I keď   v inom   období priebežne konal, ústavný súd doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, bez možnosti prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. Aj tento postup okresného súdu spôsobil prieťahy v jeho činnosti, ktoré boli zistené   počas   obdobia   znaleckého   dokazovania.   Ide   o   obdobie   od   30. októbra 2003, keď prvýkrát ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mu však vzápätí oznámil, že ho spracovať nemôže. Takisto aj ustanovenie znalkyne 27. januára 2004 malo vplyv na dĺžku tohto konania, pretože tá oznámila okresnému súdu, že so spracovaním znaleckého posudku môže začať najskôr v septembri 2004. Okresný súd vo vzťahu k tejto znalkyni neprijal včas žiadne opatrenia a hoci 18. februára a 8. apríla 2005 vyzval znalkyňu, aby predložila znalecký posudok a 7. júna 2005 jej uložil aj poriadkovú pokutu, znalecký posudok   bol   doručený   okresnému   súdu   až   15. júla 2005.   Rovnako   to   tak   bolo   i pri kontrolnom   znaleckom   dokazovaní,   ktoré   nariadil   uznesením   2. januára 2006,   pričom znalecký posudok bol doručený okresnému súdu až po viacerých výzvach znalca a uložení poriadkovej pokuty v decembri 2006 (13. decembra 2006).

Pri   väčšej   sústredenosti   mal   okresný   súd   svoju   činnosť   pri   nariadení   znaleckého dokazovania organizovať tak,   aby ustanovení   znalci mohli znalecké posudky   spracovať v určených lehotách a aby nemusel znalcov vyzývať, ako to bolo v tomto prípade.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas všetky procesné prostriedky smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene skončené, navyše, keď požiadavka na ustanovenie znalca bola okresnému súdu doručená ešte   v   januári   2002.   Aj   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   priznal   zbytočné prieťahy v tomto období.

Ústavný súd tiež konštatoval, že prebiehajúce konanie je stále na súde prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že od podania návrhu uplynula doba viac ako 7 rokov.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v zmysle   § 56   ods. 3   písm. a)   zákona   o   ústavnom   súde   prikázal   okresnému   súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 528/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   nežiadali   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, preto sa touto otázkou ústavný súd nezaoberal.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom   advokátom   JUDr.   O. Š.   Sťažovatelia prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu požadovali celkovú úhradu trov konania v sume 37 608 Sk, ktoré bližšie nešpecifikovali.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I. polrok 2005,   ktorá   bola 16 381 Sk a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena pre každého sťažovateľa v sume 2 730 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“,   čo   spolu   s   režijným paušálom k tomuto úkonu v sume 164 Sk v prípade dvoch sťažovateľov činí táto náhrada trov za jeden úkon sumu 4 532 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu sťažovateľom priznal v celkovej sume 9 064 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2007