SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 394/2015-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2015v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v   konaní   vedenompod sp. zn. 7 P 172/2009, za účasti Okresného súdu Rimavská Sobota, takto

r o z h o d o l :

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P172/2009 p o r u š e n é   b o l i.

Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3   000   €(slovom tritisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý   vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Rimavská Sobota j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 533,59 € (slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov) na účet jejprávneho   zástupcu   JUDr.   Milana   Sedláka,   MBA,   Kukučínova   19,   Košice,   do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republika (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015osobne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 (ďalej aj „napadnutékonanie“).

Zo   sťažnosti   a   z   príloh   k   nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručilaokresnému   súdu   21.   decembra   2009   návrh   na   zverenie   maloletej   dcéry   (ďalej   len„maloletá“) do   výchovy   matky   a   určenie   výživného   na   maloletú,   ktorým   sa   domáhalazverenia   svojej   dcéry   do   osobnej   starostlivosti   a   uloženia   povinnosti   otcovi   maloletej(odporcovi, pozn.) prispievať na jej výživu sumou 1 000 švajčiarskych frankov mesačne.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Súd ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci samej nerozhodol a sťažovateľka má za to, že z jeho strany dochádza k neodôvodneným prieťahom v konaní. V priebehu celého konania súd robil a robí zjavne neúčelné, nadbytočné, či doslova nezmyselné úkony, ktoré však   žiadnym   spôsobom   nesmerujú   k   vydaniu   meritórneho   rozhodnutia,   a   vo   veci   tak spôsobuje   neodôvodnené   prieťahy.   Z   jednotlivých   úkonov   súdu,   ktorých   neúčelnosť spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, možno uviesť nasledovné:

• vytýčenie termínu pojednávania na deň 09. februára 2010 bez toho, aby bolo doručenie predvolania   či návrhu odporcovi vykázané a následné odročenie, cit.: „Súd za účelom vyčkania ohľadom doručenia zásielky odporcovi – otcovi mal. odročuje dnešné pojednávanie na neurčito“;

• po viac ako jednom roku (!!!) odo dňa, kedy sa konalo prvé pojednávanie, t. j. dňa 29. marca 2011 bola zo strany konajúceho súdu doručená na Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej aj len ako „MS SR“)   žiadosť o doručenie žiadosti o výsluch otca mal. a o doručenie písomností, ktorá však bola obratom dňa 14. apríla 2011 zo strany MS SR vrátená pre formálne nedostatky, ako napr. použitie nesprávnych tlačív (súd mal použiť tlačivá haagskeho dohovoru, a nie Nariadenia Rady ES   č. 1348/2000), či neopatrenie dožiadania podpisom sudcu a odtlačkom okrúhlej pečiatky, atď.;

• žiadosť   o   vykonanie   dôkazu   podľa   Dohovoru   o   vykonávaní   dôkazov   v   cudzine v občianskych   a   obchodných   veciach,   podpísaného   dňa   18.   marca   1970   datovaná   dňa 15. augusta   2011   (č.   l.   86)   a   zjavne   tá   istá   žiadosť   datovaná   dňa   18.   januára   2012 (č. l. 132), pričom súd cestou MS SR až dňa 07. marca 2012 (2 roky a 3 mesiace odo dňa podania návrhu) opätovne požiadal o doručenie písomností a vykonanie dôkazu, o ktorý žiadal ešte dňa 29. marca 2011 (výsluch odporcu), čo sa následne súdu zo strany MS SR vrátilo dňa 26. marca 2012 z dôvodu, že žiadosti majú byť doručené priamo švajčiarskemu súdu, pričom MS SR súd opätovne upozornil na nedostatky žiadosti obdobne, ako v prípise doručenom súdu dňa 14. apríla 2011, t. j. v prípade absencie originálu, resp. overenej fotokópie potvrdenie súdu o súhlase kópie s originálom písomnosti uloženej v spise, podpis sudcu v zmysle vyhl. č. 543/2005 Z. z.;

•   čas   vyhotovenia   prekladov   návrhu   sťažovateľky   a   ďalších   písomností,   či   už do jazyka nemeckého alebo macedónskeho, atď.

Súd i napriek ďalším návrhom sťažovateľky na vykonanie dokazovania za účelom skúmania   majetkových   pomerov   otca   mal.,   ako   aj   návrhu   na   nariadenie predbežného   opatrenia,   ktorým   by   do   času   rozhodnutia   vo   veci   samej   boli   dočasne upravené   práva a povinnosti   účastníkov   konania spočívajúce   v zverení   mal. do starostlivosti sťažovateľky (keďže mal. by si odporca mohol kedykoľvek vziať mimo územia SR proti jej vôli a toto by nebolo možné ani len kvalifikovať ako medzinárodný únos) a vo výživnom   (keďže   súd   ani   len   čiastočne   nemal   za   preukázané   majetkové   pomery odporcu) nevyhovel a vydal dňa 27. novembra 2012 meritórne rozhodnutie.

Voči rozsudku, čo do výroku o výživnom a ďalších výrokov (okrem zverenia mal. do starostlivosti matky) bolo zo strany sťažovateľky v zákonom stanovenej lehote podané   odvolanie,   ktorému   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   Uznesením   pod   sp.   zn. 16CoP/36/2013   zo   dňa   05.   septembra   2013   vyhovel,   rozhodnutie   vo   veci   samej v napadnutej časti zrušil a ohľadom povinnosti odporcu platiť výživné nariadil predbežné opatrenie.

Toto uznesenie odvolacieho súdu bolo na tunajší súd doručené dňa 16. septembra 2013, no pokyn na zaslanie rozhodnutia účastníkom konania bol daný až 09. decembra 2013,   t.   j.   takmer   tri   mesiace   (!!!)   po   jeho   obdržaní,   a   to   bez   ohľadu   na   nariadené predbežné opatrenie, čo je závažné porušenie ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení,   či   už   čo   do   lehôt   pri   doručovaní   predbežného   opatrenia   alebo   uskutočňovania úkonov bez zbytočného odkladu, a pod.

Po   ďalších   úkonoch   uskutočnených   zo   strany   súdu   (ustanovenie   opatrovníka na návrh navrhovateľky, i keď tak súd mohol a mal urobiť aj bez návrhu, vytýčenie termínu pojednávania na deň 08. apríla 2014) tento v zmysle návrhu sťažovateľky na vykonanie dokazovanie takmer o ďalšie dva mesiace (!!!) po pojednávaní dňa 02. júna 2014 začal uskutočňovať úkony smerujúce k lustráciám majetku odporcu.

Tieto   úkony   však   súd   žiadal   vykonať   prostredníctvom   Centra   pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej aj len ako „centrum“), čo je absolútne nelogické,   keďže   centrum   nie   je   oprávneným   subjektom   na   preverovanie   majetkových pomerov v takomto type súdneho konania a po doručení upovedomenia centra zo dňa 09. júna 2014 o tom, že nie je v kompetencii centra preverovať majetkové pomery odporcu a žiadať macedónsky ústredný orgán o zabezpečenie súdnych dôkazov (č. l. 253 a 254), ako aj   vzhľadom   na   nariadené   predbežné   opatrenie   a   možnosť   vymáhať   na   základe   tohto rozhodnutia výživné do cudziny po doručení žiadosti sťažovateľky o poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní výživného do cudziny zo dňa 14. júla 2014 (č. l. 255 – 257) súd až o ďalšie tri mesiace,   dňa   13.   októbra   2014   pribral   do   konania   znalca   –   prekladateľa   z   jazyka slovenského   do   jazyka   macedónske   za   účelom   prekladu   žiadosti   konajúceho   súdu o vykonanie dôkazu zistením majetkových pomerov otca mal. (č. l. 259); medzitým súd nerobil žiadne ďalšie úkony, čo vyplýva z číslovania listín v spisovej zložke.

Po   viac   ako   šiestich   mesiacoch   odo   dňa   doručenia   žiadosti   súdu   o   poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní výživného do cudziny prostredníctvom centra (a takmer šiestich rokoch odo dňa podania návrhu) súd doručil centru podklady pre vymáhanie výživného do cudziny, ktoré boli spolu s návrhom na vymáhanie výživného do Macedónska postúpené dňa 19. marca 2015 a je predpoklad, že v prípade úspešného núteného výkonu rozhodnutia a vymáhania   výživného   do   cudziny   si   otec   mal. začne   plniť   svoju   vyživovaciu povinnosť a ak nie, sťažovateľka si bude môcť v prípade splnenia zákonných podmienok uplatniť cestou príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradné výživné a aspoň čiastočne tak zlepší zabezpečovanie základných potrieb pre mal..»

K právnej a faktickej zložitosti napadnutého konania sťažovateľka uvádza, že si jevedomá, že existencia medzinárodného prvku kladie zvýšené nároky na procesnú činnosťvšeobecného súdu a vzhľadom na to spravidla objektívne nemožno očakávať ukončeniekonania v zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehote, napriek tomu je „... toho názoru, že pokiaľ by konanie Okresného súdu Rimavská Sobota nebolo poznačené neefektívnosťou, nesústredenosťou a neznalosťou v oblasti starostlivosti súdu vo veciach s medzinárodným prvkom   (čo   ale   samozrejme   nemôže   byť   na   ťarchu   sťažovateľke   a   mal. ), promptnejšie,   ráznejšie   a   dôkladnejšie   konanie   zo   strany   súdu   by   minimálne   viedlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej čo i len v prvom stupni. Súd však svojim doslova laxným prístupom vo veci samej a úkonmi (často krát doslova nezmyselnými) robenými s veľkým   časovým   odstupom   len   prispel   a   i   naďalej   prispieva   k   nepriaznivej   životnej i finančnej situácii základných životných potrieb.“.

Sťažovateľka zastáva názor, že „svojim konaním nedala dôvod na neodôvodnené prieťahy,   ktorými   je   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Rimavská   Sobota   pod   sp.   zn. 7P/172/2009 poznačené. Súdu dokonca na základe jeho telefonických dopytom poskytovala súčinnosť či už pri oznamovaní jej známej adresy odporcovi, alebo adresy súdu na území Švajčiarskej   konfederácie,   ktorú   zistila   z   verejne   dostupných   informácií   na   internete; v súvislosti s uvedeným dávame súdu do pozornosti, že v konečnom dôsledku súd ako orgán verejnej moci mohol a mal si tieto informácie o právomoci, resp. kompetencii orgánu príslušného v štáte dožiadania zistiť prostredníctvom MS SR, prípadne MZV SR.“.

Podľa sťažovateľky okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťouspôsobil „neprimerané prieťahy v konaní, čím je dotknuté základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie rozhodol takto:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/172/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/172/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 € (slovom:   desaťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   povinný   zaplatiť   jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rimavská Sobota je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Milana   Sedláka,   MBA,   advokáta   so   sídlom   v   Košiciach, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 394/2015-16 z 23. júna 2015 prijal sťažnosťsťažovateľky na ďalšie konanie.

Dňa 29. júna 2015 bolo ústavnému súdu sťažovateľkou doručené podanie, v ktorompoukazuje na skutočnosť, že okresný súd účelovo nariadil pojednávanie na 16. jún 2015(aby v priebehu konania pred ústavným súdom preukázal, že vo veci koná), ktoré následneodročil z dôvodu, že do času, keď bolo pojednávanie nariadené, neboli zabezpečené dôkazyvykonané   príslušným   dopytovaným   orgánom   v Macedónsku.   Podľa   sťažovateľky   takneefektívnym postupom okresného súdu aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu navyjadrenie k sťažnosti a vhodnosti ústneho pojednávanie vo veci. Predseda okresného súduvo vyjadrení sp. zn. Spr 602/15 z 22. júla 2015 k sťažnosti predovšetkým uviedol:

„Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy matky a určenie výživného bol súdu doručený dňa 21. 12. 2009. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09. 02. 2010, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že zásielka s predvolaním odporcu bola súdu vrátená ako neprevzatá. Súd začal vykonávať úkony spojené s doručovaním písomností a výsluchom   otca,   avšak   keďže   ide   o   vec   starostlivosti   o   maloletého   s   medzinárodným prvkom,   zahraničné   orgány   často   nereagujú   na   výzvy   súdu   a   tak   vznikajú   problémy ovplyvňujúce   plynulosť   vybavovania   veci.   Okrem   riešenia   prekladov   listín   a   postupov doručovania v cudzine v súlade s európskymi predpismi a medzinárodnými zmluvami súd vykonával šetrenie ohľadom pobytu otca maloletého dieťaťa, ktorý sa pohyboval na území Švajčiarska a Macedónska. V čase pobytu otca vo väzení vo Švajčiarsku bol na pojednávaní dňa   27.   11.   2012   vo   veci   vyhlásený   rozsudok,   proti   ktorému   matka   dieťaťa   podala odvolanie.

Počas doby šiestich mesiacov, kedy sa spis nachádzal na Krajskom súde v Banskej Bystrici,   bola   tunajšiemu   súdu   doručená   správa   o   prepustení   otca   z   výkonu   trestu a neúspešnom   nadviazaní   kontaktu   pri   doručovaní   písomností.   Právny   zástupca   matky oznámil súdu adresu otca v Macedónsku až 24. 01. 2014.

V septembri 2013 v súdnom oddelení 7P došlo k organizačným zmenám na poste asistentky, čo mohlo spôsobiť zdržanie pri odovzdávaní a preberaní agendy. Sudkyňa tiež dňa 20. 02. 2013 upozornila predsedu súdu na neúmerný nápad vecí do súdnych oddelení 7P   a   7C   spôsobený   hromadnými   podaniami   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o. a prerozdelením vecí po odchádzajúcich kolegoch s tým, že pri vybavovaní takéhoto počtu pridelených vecí nebude možné postupovať plynulo a bez prieťahov. Napriek tomu, že takáto situácia v r. 2013 vznikla vo všetkých súdnych oddeleniach C tunajšieho súdu, v súdnych oddeleniach ⬛⬛⬛⬛ je   v   súčasnosti   stav   vybavovania   vecí,   na   rozdiel od niektorých oddelení C, uspokojivý.

Spis   bol   zaradený   medzi   veci   sledované   predsedom   súdu   a   pri   vybavovaní   sa postupuje   v   zmysle   ustanovení   krajského   súdu   –   poskytnutím   dokladov   potrebných k vymáhaniu výživného z cudziny Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a zisťovaním   majetkoprávnych   pomerov   otca   maloletého   dieťaťa   prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Macedónska v Skopje. Pojednávanie konané dňa 16. 06. 2015 bolo odročené na 03. 09. 2015 za účelom doručenia získaných dôkazov o majetkových pomeroch   z Ministerstva   spravodlivosti   SR   Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota   a   ich prekladu.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby savo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 17. augusta 2015 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby savyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predseduokresného   súdu   sp.   zn.   Spr   602/15   z 22.   júla   2015   na   vedomie   a   prípadné   zaujatiestanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 22. augusta 2015oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň využil možnosť zaujaťstanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu; vo svojom stanovisku predovšetkýmuviedol:

«Sťažovateľka nemôže nesúhlasiť s tým, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého s medzinárodným prvkom   je zvýšená administratívna   činnosť,   súvisiaca s procesom pri doručovaní listín do zahraničia a samozrejme si tiež uvedomuje, že všeobecný súd jednej krajiny nemôže donútiť a prikázať orgánu inej krajiny, aby ten vo veci konal bezodkladne. Úkony   spojené   s   doručovaním   písomností   a   výsluchom   otca   a   „časový   odstup“ vykonávania týchto úkonov však nebol spôsobený tým, že by zahraničné orgány na výzvu súdu nereagovali, čo práve toto podľa vyjadrenia predsedu súdu malo spôsobiť problémy majúce vplyv na plynulosť vybavovania veci.

Všeobecný súd tiež nepostupoval pri doručovaní písomností v súlade s európskymi predpismi   a   medzinárodnými   zmluvami,   keďže   je   zrejmé,   že   doručovanie   bolo   zjavne zmätočné (viď napr. žiadosť o doručenie písomností na č. l. 43 a nasl., ktorá bola zo strany MS SR č. l. 65 vrátená na prepracovanie s uvedením konkrétnych nedostatkov, žiadosť na č. l.   132.   a   nasl.,   ktorá   bola   opätovne   zo   strany   MS   SR   č.   l.   150   vrátená na prepracovanie, atď.). Navyše, zo spisu je zjavné, že tri mesiace potom, ako všeobecný súd doručoval žiadosť o doručenie písomností a o vykonanie dôkazu príslušnému orgánu vo Švajčiarsku, mal súd už výpoveď odporcu k dispozícii (13. júla 2012), preto tvrdenie predsedu   súdu,   že   zahraničné   orgány   na   výzvu   súdu   nereagovali,   je   v   tomto   prípade prinajmenšom „alibistické“.

Len   pre   správnosť   uvádzame,   že   spis   bol   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici doručený dňa 17. apríla 2013 a vrátený dňa 16. septembra 2013, t. j. nie šesť mesiacov, ako uvádza predseda súdu, ale po dobu ani nie piatich mesiacov, čo je zrejmé z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým tento o. i. nariadil predbežné opatrenie.

Taktiež nie je pravdou tvrdenie predsedu súdu, že by bola sťažovateľka adresu otca v Macedónsku   oznámila   až   dňa   24.   januára   2014   –   sťažovateľka   sama,   v   tom   čase nezastúpená právnym zástupcom, všeobecnému súdu túto informáciu oznámila ešte dňa 23. mája   2011,   na   základe   čoho   následne   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   príslušnému ministerstvu Macedónskej republiky doručoval žiadosť zo dňa 07. júna 2011 o vykonanie dôkazu   a   doručenie   písomností.   Nečinnosť   orgánu   verejnej   moci   bez   toho,   aby   mu vo vykonávaní   procesných   úkonov   bránila   zákonná   prekážka,   je   potrebné   považovať za zbytočné, v právnom štátne neakceptovateľné prieťahy v konaní. Ani v tomto prípade tvrdené   nadmerné   množstvo   vecí   a   nedostatočné   personálne   obsadenie   nezbavuje   štát zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní,   keďže   nemajú   povahu   okolností   vylučujúcich zodpovednosť orgánu verejnej moci a samozrejme nemôžu byť na ťarchu sťažovateľke a jej maloletej dcére.

Zo spisu je zjavné, že ani potom, ako sa vec vrátila z Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov; k tomu sa však sťažovateľka vyjadrila v samotnej sťažnosti, preto nepovažuje za potrebné opätovne na to osobitne poukazovať. Záverom   len   Ústavnému   súdu   SR   uvádzame,   že   dôkazy,   ktoré   boli   zo   strany všeobecného   súdu   zabezpečené,   nie   sú   podľa   názoru   sťažovateľky   spôsobilé   objektívne posúdiť majetkovú situáciu otca mal., rozhodnú pre určenie výšky výživného, pretože sa jedná len o výpisy z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, bez akéhokoľvek bližšieho zisťovania jeho aktuálnej sociálnej situácie (napr. opätovným výsluchom otca, keďže tento sa   k   veci   samej   vyjadroval   naposledy   v   roku   2012,   či   lustráciou   cez   príslušný   orgán sociálneho poistenia/zabezpečenia, a pod.).»

Právny zástupca sťažovateľky súčasne upravil svoj návrh v časti týkajúcej sa úhradytrov konania; podľa upraveného návrhu sa domáha úhrady trov konania v sume 533,59 €.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   predsedu   okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 7 P 172/2009, z písomnýchvyjadrení   účastníkov   konania,   ako   i   vlastným   šetrením   ústavný   súd   zistil   o doterajšompriebehu napadnutého konania tieto skutočnosti:

1.   Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   21.   decembra   2009   návrh   na   zvereniemaloletej do svojej výchovy a určenie výživného na maloletú (ďalej len „návrh“).

2. Okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009-19 z 29. januára 2010 (ďalej len„uznesenie z 29. januára 2010“) ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v RimavskejSobote (ďalej len „úrad práce“) za opatrovníka maloletej a súčasne nariadil pojednávaniena 9. február 2010.

3. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 9. februára 2010, bolo odročené na neurčitona účely doručenia zásielky odporcovi, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom.

4.   Dňa   10.   júna   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   P   172/2009-22   pribraldo konania súdnu prekladateľku (ďalej len „ustanovená prekladateľka“), ktorej úlohou bolopreložiť návrh sťažovateľky a uznesenie okresného súdu z 29. januára 2010.

5. Dňa 13. augusta 2010 okresný súd odvolal ustanovenú prekladateľku a do konaniapribral   inú   súdnu   prekladateľku,   ktorá   24. augusta   2010   doručila   okresnému   súdupožadovaný preklad a vyúčtovanie za vykonanie prekladateľského úkonu.

6.   Dňa   18.   marca   2011   okresný   súd   pribral   do   konania   súdnu   prekladateľkuna preklad dožiadania výsluchu odporcu a žiadosti o doručenie písomností podľa čl. 4 ods. 3Nariadenia   Rady   (ES)   č.   1348/2000   o   doručovaní   súdnych   a mimosúdnych   písomnostív občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie Rady“)prostredníctvom príslušného súdu vo Švajčiarsku.

7. Dňa 29. marca 2011 okresný súd doručoval Ministerstvu spravodlivosti Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) žiadosť o výsluch odporcu a žiadosťo doručenie písomností na príslušný súd vo Švajčiarsku.

8. Dňa 14. apríla 2011 ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu odpoveďs požiadavkami o prepracovanie zaslaných žiadostí podľa príslušných ustanovení Dohovoruo doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodnýchveciach (Haagský dohovor), keďže Švajčiarsko nie je členským štátom Európskej únie,takže   vo   veci   nemožno   postupovať   podľa   nariadenia   Rady   a o   odstránenie   formálnychnedostatkov.

9. Dňa 18. mája 2011 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku na účelypreloženia žiadosti o doručenie písomností.

10. Dňa 23. mája 2011 sťažovateľka na základe telefonického rozhovoru oznámilaokresnému súdu adresu, na ktorej sa v Macedónsku zdržiava odporca, v dôsledku čohookresný   súd   7.   júna   2011   pribral do   konania   súdnu   prekladateľku   na   účely   preloženiažiadosti   o   vykonanie   dôkazu,   žiadosti   o   doručenie   písomností,   návrhu   sťažovateľkya uznesenia   okresného   súdu   z 29.   januára   2010   a   zároveň   požiadal   Ministerstvospravodlivosti Macedónskej republiky o doručenie žiadosti o vykonanie dôkazu a žiadostio doručenie písomností pre odporcu na príslušný súd v Macedónsku.

11. Dňa 30. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o vykonaniedôkazu do jazyka nemeckého a vyúčtovanie za preklad a 13. septembra 2011 bol okresnémusúdu doručený preklad žiadosti o vykonanie dôkazu do jazyka macedónskeho a albánskehoa vyúčtovanie odmeny za tento preklad.

12. Dňa   14. novembra   2011   okresný   súd   požiadal   súdnu   prekladateľkuna predloženie   požadovaného   prekladu   ďalších   písomností   do   jazyka   macedónskehoa jazyka   albánskeho   (žiadosť   o doručenie   písomností,   návrh   sťažovateľky   a   uznesenieokresného   súdu   z   29.   januára   2010),   pričom   po   telefonickom   rozhovore   bol   súdnejprekladateľke   opätovne   zaslaný   návrh   sťažovateľky   a   uznesenie   okresného   súduz 29. januára   2010   na   účely   ich   prekladu.   Požadovaný   preklad   ďalších   písomností   boldoručený okresnému súdu 20. decembra 2011.

13. Dňa   27.   februára   2012   okresný   súd   pribral   do   konania   súdnu   prekladateľkuz jazyka slovenského do jazyka nemeckého na vypracovanie prekladu žiadosti o doručeniepísomností a žiadosti o vykonanie dôkazu.

14. Dňa 5. marca 2012 bol okresnému súdu doručený list ministerstva spravodlivosti,ktorého prílohou bol list Ministerstva spravodlivosti Macedónskej republiky o nevybavenídožiadania   z   dôvodu   pobytu   odporcu   vo   Švajčiarsku,   a zároveň   bol   doručený   prekladžiadosti o vykonanie dôkazu z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a vyúčtovanieodmeny za tento preklad.

15. Dňa 6. marca 2012 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľky a 7. marca 2012dožiadal ministerstvo spravodlivosti o doručenie žiadosti o vykonanie dôkazu na príslušnýsúd   vo   Švajčiarsku   a vybavenie   žiadosti   o   doručenie   súdnej   písomnosti   v cudzine.Ministerstvo   spravodlivosti   vrátilo   žiadosti   spoločne   s   písomnosťami   okresnému   súdu26. marca 2012 z dôvodu, že Haagsky dohovor umožňuje priamy styk medzi dožadujúcimsúdom a prijímajúcim orgánom dožiadaného štátu bez účasti ministerstva spravodlivosti.

16. Dňa 28. marca 2012 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie žiadosti priamoprijímaciemu orgánu dožiadaného štátu. Dňa 28. mája 2012 bola okresnému súdu doručenáodpoveď Civilného súdu v Bazilej, Švajčiarsko o tom, že odporca sa nachádza vo väzení.Dňa   13.   júla   2012   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   Okresného   súdu   Willisau,Švajčiarsko na žiadosť o vykonanie dôkazu.

17. Na   účely   prekladu   došlých   písomností   okresný   súd   18.   júla   2012   pribraldo konania súdnu prekladateľku z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, ktorá prekladokresnému súdu doručila 19. júla 2012 spoločne s vyúčtovaním odmeny za preklad.

18. Dňa 26. septembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2012.Dňa 27. septembra 2012 bola okresnému súdu zo strany sťažovateľky doručená žiadosťo odročenie pojednávania z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti, na základe ktorej bolopojednávanie nariadené na 27. november 2012.

19. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 23. novembra 2012 návrh na nariadeniepredbežného opatrenia.

20. Dňa 27. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súdvyhlásil rozsudok sp. zn. 7 P 172/2009 (ďalej len „rozsudok z 27. novembra 2012“), ktorýmmaloletú zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky, odporcu zaviazal prispievať na výživumaloletej   sumou   100   €   mesačne,   počnúc   dňom   21.   decembra   2006,   a nedoplatok   navýživnom, ktorý vznikol v sume 7 100 €, zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke v lehote3 dní od právoplatnosti rozsudku, návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného opatreniazamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

21.   Proti   rozsudku   okresného   súdu   z   27.   novembra   2012   podala   sťažovateľka29. januára 2013 odvolanie. Okresný súd následne 14. februára 2013 pribral do konaniasúdnu   prekladateľku   z   jazyka   slovenského   do   jazyka   nemeckého   na   preklad   rozsudkuokresného súdu z 27. novembra 2013 a odvolania sťažovateľky proti tomuto rozsudku;okresný súd zároveň vyzval úrad práce na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľky. Prekladlistín bol doručovaný odporcovi 14. marca 2013, zásielka bola 25. marca 2013 vrátená akonedoručená.

22. Dňa 17. apríla 2013 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudkuokresného   súdu   z   27.   novembra   2012   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len„krajský súd“).

23. Dňa 17. júla 2013 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku z jazykaslovenského   do   jazyka   nemeckého   na   preklad   správy   z   Úradu   justičného   výkonuvo Švajčiarsku, z ktorej vyplýva, že doručenie podkladov odporcovi bolo neúspešné.

24. Krajský súd uznesením č. k. 16 CoP 36/2013-22 z 5. septembra 2013 (ďalej len„uznesenie   z   5.   septembra   2013“)   rozsudok   okresného   súdu   z   27.   novembra   2012vo výrokoch,   ktorými   rozhodol   o   vyživovacej   povinnosti   a   o   nedoplatku   na   výživnomk maloletému dieťaťu a o trovách konania, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu naďalšie konanie. Vo výroku, ktorým okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatreniazamietol, krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, ženariadil   predbežné   opatrenie   v tomto   znení: „Otec...   je   povinný   prispievať   na   výživu maloletej... sumou 100 € mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky...“ (výrok,ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ostal nedotknutý).

25. Dňa   18.   septembra   2013   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu,   ktorý   následnedoručoval   uznesenie   krajského   súdu   z 5.   septembra   2013;   sťažovateľke   bolo   doručené12. decembra 2013 a úradu práce 7. januára 2013, pričom vo vzťahu k odporcovi boloneúspešné, rovnako ako opätovné doručovanie.

26. Dňa 24. januára 2014 bola okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcusťažovateľky oznámená adresa, na ktorej sa zdržiaval odporca v Macedónsku na   účelydoručenia uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013, a predložená žiadosť o doručeniena uvedenú adresu. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 7. marca 2014 ako nedoručená.

27. Dňa 17. marca 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na ustanovenieopatrovníka odporcovi na účely doručovania rozhodnutia krajského súdu z 5. septembra2013; odporcovi bol opatrovník okresným súdom ustanovený 19. marca 2014.

28. Dňa   21.   marca   2014   bolo   uznesenie   krajského   súdu   z   5.   septembra   2013doručované opatrovníkovi odporcu, ktorý sa vzdal odvolania proti citovanému rozhodnutiu.

29. Dňa 27. marca 2014 okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009-249 ustanovilodporcovi na zastupovanie v napadnutom konaní opatrovníčku.

30. Dňa 8. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

31. Dňa 2. júna 2014 okresný súd doručil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranudetí a mládeže (ďalej len „centrum“) žiadosť o súčinnosť pri zisťovaní majetkových pomerovodporcu,   ktoré   9.   júna   2014   doručilo   okresnému   súdu   odpoveď,   podľa   ktorej   nie   jev pôsobnosti centra preverovať pomery odporcu a žiadať príslušný orgán v Macedónskuo zabezpečenie dôkazov.

32. Dňa 14. júla 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu žiadosť o poskytnutiesúčinnosti pri vymáhaní výživného z cudziny.

33. Dňa   13.   októbra   2014   okresný   súd   dožiadal   Ministerstvo   spravodlivostiMacedónska   o   súčinnosť   pri   zisťovaní   majetkových   pomerov   odporcu.   V ten   istý   deňokresný súd uznesením pribral do konania súdnu prekladateľku na účely prekladu žiadostio vykonanie dôkazu zistením majetkových pomerov odporcu, ako aj preloženie rozsudkuokresného súdu z 27. novembra 2012, uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013,potvrdenia o návšteve školy, rodného listu maloletej a potvrdenia o trvalom pobyte.

34. Dňa 5. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený preklad listín z jazykaslovenského do jazyka macedónskeho. Dňa 9. januára 2015 bol okresnému súdu doručenýpreklad   rozsudku   okresného   súdu   z 27. novembra   2012   (doložky   právoplatnosti)a uznesenia   krajského   súdu   z   5.   septembra   2013   (doložka   právoplatnosti)   z   jazykaslovenského do jazyka macedónskeho.

35. Dňa 22. januára 2015 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie žiadosti o zisteniemajetkových pomerov odporcu Ministerstvu spravodlivosti Macedónska.

36. Dňa 19. mája 2015 sťažovateľka predložila okresnému   súdu dôkaz na   účelyzdokladovania majetkových pomerov odporcu.

37. Pojednávanie nariadené na 16. jún 2015 okresný súd odročil na 3. september2015   na   účely   predloženia   dokladu   o majetkových   pomeroch   odporcu   prostredníctvomdožiadania vykonaného Ministerstvom spravodlivosti Macedónska (správa bola doručená19. júna 2015 a okresný súd ju 29. júna 2015 predložil na preklad súdnej prekladateľke).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V   súvislosti   s   posudzovaním   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci   ústavný   súdkonštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o zverení   maloletejdo výchovy matky a určení výživného na maloleté dieťa, ktoré tvorí štandardnú súčasťrozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   v rámci   ktorej   existuje   ustálená   judikatúraobsahujúca   aj   metodiku   postupu   všeobecných   súdov,   a   preto   nemožno   považovať   vecsťažovateľky za právne zložitú.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom napadnutého konania, proti ktorému návrhsmeruje, je cudzí štátny príslušník s miestom pobytu v niekoľkých štátoch, ústavný súdhodnotí vec z faktického hľadiska ako zložitú. Cudzí, resp. medzinárodný prvok v konanítotiž môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov sivyžaduje   súčinnosť   s   orgánmi   cudzieho   štátu,   preklady   písomností   do   cudzieho   jazykaa určovanie   termínov   pojednávaní   s   dostatočným   predstihom.   Doručovanie   súdnychpísomnosti a dožiadaní na vykonanie dôkazov sa v súdnych konaniach s medzinárodnýmprvkom realizuje na základe medzinárodných zmlúv, ku ktorým pristúpila aj Slovenskárepublika.   Faktická   zložitosť   veci   nemôže   však   ospravedlniť   dlhšie   obdobia   nečinnostiokresného súdu, príp. jeho neefektívnu činnosť.

Z   hľadiska   povahy   veci   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   vo   veciach,   v   ktorých   sarozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veciv rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú zo strany všeobecnýchsúdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176 ods. 3 OSP, ktorýukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez zbytočného odkladu,najneskôr do šiestich mesiacov.

2. Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   napadnutého   konania   z   hľadiska   ďalšiehoštandardne   uplatňovaného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohtokonania,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitnezohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konanívedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 P 172/2009 k zbytočným prieťahom.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako takmôže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. II. ÚS33/99),   ktorú   z hľadiska   jej   dôsledkov   nepochybne   možno   považovať   za   neefektívnučinnosť.

Zo   súdneho   spisu   vzťahujúceho   sa   na   napadnuté   konanie   vyplýva,   že   v jehodoterajšom priebehu došlo k niekoľkým kratším obdobiam neodôvodnenej nečinnosti (napr.od februára 2010, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, až do júna 2010, keď bolado konania   pribratá   súdna   prekladateľka,   alebo   od   septembra   2010,   keď   okresný   súdrozhodol o priznaní odmeny súdnej prekladateľke, do marca 2011).

Kľúčové pochybenie v postupe okresného súdu v napadnutom konaní podľa názoruústavného súdu však spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp.nesústredenou   činnosťou   súvisiacou   s   rozhodovaním   o návrhu   sťažovateľky   na určenievýživného pre maloletú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zásada iura novit curia, podľa ktorej súd nielenže pozná právo, ale je si zároveň vedomý účinkov, ktoré právov   podobe,   v   ktorej   ho   súd   aplikuje,   vyvoláva   vo   vzťahu   k   procesnoprávnemu   alebohmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv, tvorí integrálnusúčasť   nielen   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ale   ajzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Postup okresného súdu popísaný bližšie v sťažnosti a vyplývajúci z prehľadu procesnýchúkonov   vykonaných   v   napadnutom   konaní   spočívajúci   v   nesprávnej   aplikácii   právnejúpravy   procesného   charakteru   (napr.   vrátenie   žiadostí   ministerstvom   spravodlivosti   14.apríla 2011 a 26. marca 2012, ako aj odpoveď centra z 9. júna 2014 o nedostatku jehopôsobnosti   vo   veci   zisťovania   majetkových   pomerov   odporcu   a dožiadania   príslušnéhoorgánu v cudzine) nemožno charakterizovať ako postup smerujúci efektívne k odstráneniustavu právnej neistoty účastníka konania, a teda taký, ktorý je zlučiteľný so základnýmprávom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Neefektívny   postup   okresného   súdu   potvrdzuje   aj   skutočnosť,   že   jeho   meritórnerozhodnutie (rozsudok z 27. novembra 2012) bolo krajským súdom zrušené v časti týkajúcejsa   určenia   výživného   pre   maloletú   z dôvodu   závažných   procesných   pochybeníspočívajúcich   v nevykonaní   výsluchu   sťažovateľky,   nezisťovaní   osobných,   príjmovýcha majetkových pomerov sťažovateľky a odporcu a nezisťovaní pomerov na strane maloletej,t. j. v nezisťovaní skutočností rozhodných pre určenie výšky vyživovacej povinnosti vočimaloletej.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   napadnutého   konania,ktoré nie je ani po 6 rokoch právoplatne ukončené, a najmä s poukazom na jeho predmet(určenie výživného pre maloletú, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšompriebehu   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli   spôsobené   jednak   neodôvodnenounečinnosťou   okresného   súdu,   ale   najmä   jeho   neefektívnou,   resp.   nesprávnou   činnosťou.Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaníbolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

K obrane okresného súdu o organizačných zmenách a neúmernej zaťaženosti súdnychoddelení   7P   a 7C   ako   objektívnych   okolností   majúcich   negatívny   dopad   na   plynulosťkonania aj vo veci sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľaktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmernémnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednostiza zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka neprimeraného zaťaženiasudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovalazodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj charakteru neefektívnejčinnosti okresného súdu a zohľadňujúc jeho osobitnú povahu, ústavný súd dospel k názoru,že   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   000   €   bude   primerané   konkrétnymokolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátomJUDr. Milanom Sedlákom, MBA. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trovkonania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republikyza I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 3 úkony vykonané v roku 2015).

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 25. augusta 2015)v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“). Za každý úkon vykonaný v roku 2015 priznal ústavný súd úhradu v sume139,83 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 444,66 €. Uvedenú sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 %DPH, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH; celková odmena za poskytnutéprávne služby tak predstavuje sumu 533,59 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015