SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 394/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenompod sp. zn. 7 P 172/2009, za účasti Okresného súdu Rimavská Sobota, takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P172/2009 p o r u š e n é b o l i.
Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 533,59 € (slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov) na účet jejprávneho zástupcu JUDr. Milana Sedláka, MBA, Kukučínova 19, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republika (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015osobne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 (ďalej aj „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručilaokresnému súdu 21. decembra 2009 návrh na zverenie maloletej dcéry (ďalej len„maloletá“) do výchovy matky a určenie výživného na maloletú, ktorým sa domáhalazverenia svojej dcéry do osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletej(odporcovi, pozn.) prispievať na jej výživu sumou 1 000 švajčiarskych frankov mesačne.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Súd ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci samej nerozhodol a sťažovateľka má za to, že z jeho strany dochádza k neodôvodneným prieťahom v konaní. V priebehu celého konania súd robil a robí zjavne neúčelné, nadbytočné, či doslova nezmyselné úkony, ktoré však žiadnym spôsobom nesmerujú k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a vo veci tak spôsobuje neodôvodnené prieťahy. Z jednotlivých úkonov súdu, ktorých neúčelnosť spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, možno uviesť nasledovné:
• vytýčenie termínu pojednávania na deň 09. februára 2010 bez toho, aby bolo doručenie predvolania či návrhu odporcovi vykázané a následné odročenie, cit.: „Súd za účelom vyčkania ohľadom doručenia zásielky odporcovi – otcovi mal. odročuje dnešné pojednávanie na neurčito“;
• po viac ako jednom roku (!!!) odo dňa, kedy sa konalo prvé pojednávanie, t. j. dňa 29. marca 2011 bola zo strany konajúceho súdu doručená na Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej aj len ako „MS SR“) žiadosť o doručenie žiadosti o výsluch otca mal. a o doručenie písomností, ktorá však bola obratom dňa 14. apríla 2011 zo strany MS SR vrátená pre formálne nedostatky, ako napr. použitie nesprávnych tlačív (súd mal použiť tlačivá haagskeho dohovoru, a nie Nariadenia Rady ES č. 1348/2000), či neopatrenie dožiadania podpisom sudcu a odtlačkom okrúhlej pečiatky, atď.;
• žiadosť o vykonanie dôkazu podľa Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, podpísaného dňa 18. marca 1970 datovaná dňa 15. augusta 2011 (č. l. 86) a zjavne tá istá žiadosť datovaná dňa 18. januára 2012 (č. l. 132), pričom súd cestou MS SR až dňa 07. marca 2012 (2 roky a 3 mesiace odo dňa podania návrhu) opätovne požiadal o doručenie písomností a vykonanie dôkazu, o ktorý žiadal ešte dňa 29. marca 2011 (výsluch odporcu), čo sa následne súdu zo strany MS SR vrátilo dňa 26. marca 2012 z dôvodu, že žiadosti majú byť doručené priamo švajčiarskemu súdu, pričom MS SR súd opätovne upozornil na nedostatky žiadosti obdobne, ako v prípise doručenom súdu dňa 14. apríla 2011, t. j. v prípade absencie originálu, resp. overenej fotokópie potvrdenie súdu o súhlase kópie s originálom písomnosti uloženej v spise, podpis sudcu v zmysle vyhl. č. 543/2005 Z. z.;
• čas vyhotovenia prekladov návrhu sťažovateľky a ďalších písomností, či už do jazyka nemeckého alebo macedónskeho, atď.
Súd i napriek ďalším návrhom sťažovateľky na vykonanie dokazovania za účelom skúmania majetkových pomerov otca mal., ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by do času rozhodnutia vo veci samej boli dočasne upravené práva a povinnosti účastníkov konania spočívajúce v zverení mal. do starostlivosti sťažovateľky (keďže mal. by si odporca mohol kedykoľvek vziať mimo územia SR proti jej vôli a toto by nebolo možné ani len kvalifikovať ako medzinárodný únos) a vo výživnom (keďže súd ani len čiastočne nemal za preukázané majetkové pomery odporcu) nevyhovel a vydal dňa 27. novembra 2012 meritórne rozhodnutie.
Voči rozsudku, čo do výroku o výživnom a ďalších výrokov (okrem zverenia mal. do starostlivosti matky) bolo zo strany sťažovateľky v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie, ktorému Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením pod sp. zn. 16CoP/36/2013 zo dňa 05. septembra 2013 vyhovel, rozhodnutie vo veci samej v napadnutej časti zrušil a ohľadom povinnosti odporcu platiť výživné nariadil predbežné opatrenie.
Toto uznesenie odvolacieho súdu bolo na tunajší súd doručené dňa 16. septembra 2013, no pokyn na zaslanie rozhodnutia účastníkom konania bol daný až 09. decembra 2013, t. j. takmer tri mesiace (!!!) po jeho obdržaní, a to bez ohľadu na nariadené predbežné opatrenie, čo je závažné porušenie ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení, či už čo do lehôt pri doručovaní predbežného opatrenia alebo uskutočňovania úkonov bez zbytočného odkladu, a pod.
Po ďalších úkonoch uskutočnených zo strany súdu (ustanovenie opatrovníka na návrh navrhovateľky, i keď tak súd mohol a mal urobiť aj bez návrhu, vytýčenie termínu pojednávania na deň 08. apríla 2014) tento v zmysle návrhu sťažovateľky na vykonanie dokazovanie takmer o ďalšie dva mesiace (!!!) po pojednávaní dňa 02. júna 2014 začal uskutočňovať úkony smerujúce k lustráciám majetku odporcu.
Tieto úkony však súd žiadal vykonať prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej aj len ako „centrum“), čo je absolútne nelogické, keďže centrum nie je oprávneným subjektom na preverovanie majetkových pomerov v takomto type súdneho konania a po doručení upovedomenia centra zo dňa 09. júna 2014 o tom, že nie je v kompetencii centra preverovať majetkové pomery odporcu a žiadať macedónsky ústredný orgán o zabezpečenie súdnych dôkazov (č. l. 253 a 254), ako aj vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie a možnosť vymáhať na základe tohto rozhodnutia výživné do cudziny po doručení žiadosti sťažovateľky o poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní výživného do cudziny zo dňa 14. júla 2014 (č. l. 255 – 257) súd až o ďalšie tri mesiace, dňa 13. októbra 2014 pribral do konania znalca – prekladateľa z jazyka slovenského do jazyka macedónske za účelom prekladu žiadosti konajúceho súdu o vykonanie dôkazu zistením majetkových pomerov otca mal. (č. l. 259); medzitým súd nerobil žiadne ďalšie úkony, čo vyplýva z číslovania listín v spisovej zložke.
Po viac ako šiestich mesiacoch odo dňa doručenia žiadosti súdu o poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní výživného do cudziny prostredníctvom centra (a takmer šiestich rokoch odo dňa podania návrhu) súd doručil centru podklady pre vymáhanie výživného do cudziny, ktoré boli spolu s návrhom na vymáhanie výživného do Macedónska postúpené dňa 19. marca 2015 a je predpoklad, že v prípade úspešného núteného výkonu rozhodnutia a vymáhania výživného do cudziny si otec mal. začne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a ak nie, sťažovateľka si bude môcť v prípade splnenia zákonných podmienok uplatniť cestou príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradné výživné a aspoň čiastočne tak zlepší zabezpečovanie základných potrieb pre mal..»
K právnej a faktickej zložitosti napadnutého konania sťažovateľka uvádza, že si jevedomá, že existencia medzinárodného prvku kladie zvýšené nároky na procesnú činnosťvšeobecného súdu a vzhľadom na to spravidla objektívne nemožno očakávať ukončeniekonania v zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehote, napriek tomu je „... toho názoru, že pokiaľ by konanie Okresného súdu Rimavská Sobota nebolo poznačené neefektívnosťou, nesústredenosťou a neznalosťou v oblasti starostlivosti súdu vo veciach s medzinárodným prvkom (čo ale samozrejme nemôže byť na ťarchu sťažovateľke a mal. ), promptnejšie, ráznejšie a dôkladnejšie konanie zo strany súdu by minimálne viedlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej čo i len v prvom stupni. Súd však svojim doslova laxným prístupom vo veci samej a úkonmi (často krát doslova nezmyselnými) robenými s veľkým časovým odstupom len prispel a i naďalej prispieva k nepriaznivej životnej i finančnej situácii základných životných potrieb.“.
Sťažovateľka zastáva názor, že „svojim konaním nedala dôvod na neodôvodnené prieťahy, ktorými je konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7P/172/2009 poznačené. Súdu dokonca na základe jeho telefonických dopytom poskytovala súčinnosť či už pri oznamovaní jej známej adresy odporcovi, alebo adresy súdu na území Švajčiarskej konfederácie, ktorú zistila z verejne dostupných informácií na internete; v súvislosti s uvedeným dávame súdu do pozornosti, že v konečnom dôsledku súd ako orgán verejnej moci mohol a mal si tieto informácie o právomoci, resp. kompetencii orgánu príslušného v štáte dožiadania zistiť prostredníctvom MS SR, prípadne MZV SR.“.
Podľa sťažovateľky okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťouspôsobil „neprimerané prieťahy v konaní, čím je dotknuté základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie rozhodol takto:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/172/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Rimavská Sobota sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/172/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 € (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Rimavská Sobota je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana Sedláka, MBA, advokáta so sídlom v Košiciach, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 394/2015-16 z 23. júna 2015 prijal sťažnosťsťažovateľky na ďalšie konanie.
Dňa 29. júna 2015 bolo ústavnému súdu sťažovateľkou doručené podanie, v ktorompoukazuje na skutočnosť, že okresný súd účelovo nariadil pojednávanie na 16. jún 2015(aby v priebehu konania pred ústavným súdom preukázal, že vo veci koná), ktoré následneodročil z dôvodu, že do času, keď bolo pojednávanie nariadené, neboli zabezpečené dôkazyvykonané príslušným dopytovaným orgánom v Macedónsku. Podľa sťažovateľky takneefektívnym postupom okresného súdu aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu navyjadrenie k sťažnosti a vhodnosti ústneho pojednávanie vo veci. Predseda okresného súduvo vyjadrení sp. zn. Spr 602/15 z 22. júla 2015 k sťažnosti predovšetkým uviedol:
„Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy matky a určenie výživného bol súdu doručený dňa 21. 12. 2009. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09. 02. 2010, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že zásielka s predvolaním odporcu bola súdu vrátená ako neprevzatá. Súd začal vykonávať úkony spojené s doručovaním písomností a výsluchom otca, avšak keďže ide o vec starostlivosti o maloletého s medzinárodným prvkom, zahraničné orgány často nereagujú na výzvy súdu a tak vznikajú problémy ovplyvňujúce plynulosť vybavovania veci. Okrem riešenia prekladov listín a postupov doručovania v cudzine v súlade s európskymi predpismi a medzinárodnými zmluvami súd vykonával šetrenie ohľadom pobytu otca maloletého dieťaťa, ktorý sa pohyboval na území Švajčiarska a Macedónska. V čase pobytu otca vo väzení vo Švajčiarsku bol na pojednávaní dňa 27. 11. 2012 vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému matka dieťaťa podala odvolanie.
Počas doby šiestich mesiacov, kedy sa spis nachádzal na Krajskom súde v Banskej Bystrici, bola tunajšiemu súdu doručená správa o prepustení otca z výkonu trestu a neúspešnom nadviazaní kontaktu pri doručovaní písomností. Právny zástupca matky oznámil súdu adresu otca v Macedónsku až 24. 01. 2014.
V septembri 2013 v súdnom oddelení 7P došlo k organizačným zmenám na poste asistentky, čo mohlo spôsobiť zdržanie pri odovzdávaní a preberaní agendy. Sudkyňa tiež dňa 20. 02. 2013 upozornila predsedu súdu na neúmerný nápad vecí do súdnych oddelení 7P a 7C spôsobený hromadnými podaniami spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a prerozdelením vecí po odchádzajúcich kolegoch s tým, že pri vybavovaní takéhoto počtu pridelených vecí nebude možné postupovať plynulo a bez prieťahov. Napriek tomu, že takáto situácia v r. 2013 vznikla vo všetkých súdnych oddeleniach C tunajšieho súdu, v súdnych oddeleniach ⬛⬛⬛⬛ je v súčasnosti stav vybavovania vecí, na rozdiel od niektorých oddelení C, uspokojivý.
Spis bol zaradený medzi veci sledované predsedom súdu a pri vybavovaní sa postupuje v zmysle ustanovení krajského súdu – poskytnutím dokladov potrebných k vymáhaniu výživného z cudziny Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a zisťovaním majetkoprávnych pomerov otca maloletého dieťaťa prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Macedónska v Skopje. Pojednávanie konané dňa 16. 06. 2015 bolo odročené na 03. 09. 2015 za účelom doručenia získaných dôkazov o majetkových pomeroch z Ministerstva spravodlivosti SR Okresnému súdu Rimavská Sobota a ich prekladu.“
Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby savo veci konalo ústne pojednávanie.
Dňa 17. augusta 2015 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby savyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predseduokresného súdu sp. zn. Spr 602/15 z 22. júla 2015 na vedomie a prípadné zaujatiestanoviska.
Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 22. augusta 2015oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň využil možnosť zaujaťstanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu; vo svojom stanovisku predovšetkýmuviedol:
«Sťažovateľka nemôže nesúhlasiť s tým, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého s medzinárodným prvkom je zvýšená administratívna činnosť, súvisiaca s procesom pri doručovaní listín do zahraničia a samozrejme si tiež uvedomuje, že všeobecný súd jednej krajiny nemôže donútiť a prikázať orgánu inej krajiny, aby ten vo veci konal bezodkladne. Úkony spojené s doručovaním písomností a výsluchom otca a „časový odstup“ vykonávania týchto úkonov však nebol spôsobený tým, že by zahraničné orgány na výzvu súdu nereagovali, čo práve toto podľa vyjadrenia predsedu súdu malo spôsobiť problémy majúce vplyv na plynulosť vybavovania veci.
Všeobecný súd tiež nepostupoval pri doručovaní písomností v súlade s európskymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, keďže je zrejmé, že doručovanie bolo zjavne zmätočné (viď napr. žiadosť o doručenie písomností na č. l. 43 a nasl., ktorá bola zo strany MS SR č. l. 65 vrátená na prepracovanie s uvedením konkrétnych nedostatkov, žiadosť na č. l. 132. a nasl., ktorá bola opätovne zo strany MS SR č. l. 150 vrátená na prepracovanie, atď.). Navyše, zo spisu je zjavné, že tri mesiace potom, ako všeobecný súd doručoval žiadosť o doručenie písomností a o vykonanie dôkazu príslušnému orgánu vo Švajčiarsku, mal súd už výpoveď odporcu k dispozícii (13. júla 2012), preto tvrdenie predsedu súdu, že zahraničné orgány na výzvu súdu nereagovali, je v tomto prípade prinajmenšom „alibistické“.
Len pre správnosť uvádzame, že spis bol Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručený dňa 17. apríla 2013 a vrátený dňa 16. septembra 2013, t. j. nie šesť mesiacov, ako uvádza predseda súdu, ale po dobu ani nie piatich mesiacov, čo je zrejmé z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým tento o. i. nariadil predbežné opatrenie.
Taktiež nie je pravdou tvrdenie predsedu súdu, že by bola sťažovateľka adresu otca v Macedónsku oznámila až dňa 24. januára 2014 – sťažovateľka sama, v tom čase nezastúpená právnym zástupcom, všeobecnému súdu túto informáciu oznámila ešte dňa 23. mája 2011, na základe čoho následne Okresný súd Rimavská Sobota príslušnému ministerstvu Macedónskej republiky doručoval žiadosť zo dňa 07. júna 2011 o vykonanie dôkazu a doručenie písomností. Nečinnosť orgánu verejnej moci bez toho, aby mu vo vykonávaní procesných úkonov bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné, v právnom štátne neakceptovateľné prieťahy v konaní. Ani v tomto prípade tvrdené nadmerné množstvo vecí a nedostatočné personálne obsadenie nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v konaní, keďže nemajú povahu okolností vylučujúcich zodpovednosť orgánu verejnej moci a samozrejme nemôžu byť na ťarchu sťažovateľke a jej maloletej dcére.
Zo spisu je zjavné, že ani potom, ako sa vec vrátila z Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov; k tomu sa však sťažovateľka vyjadrila v samotnej sťažnosti, preto nepovažuje za potrebné opätovne na to osobitne poukazovať. Záverom len Ústavnému súdu SR uvádzame, že dôkazy, ktoré boli zo strany všeobecného súdu zabezpečené, nie sú podľa názoru sťažovateľky spôsobilé objektívne posúdiť majetkovú situáciu otca mal., rozhodnú pre určenie výšky výživného, pretože sa jedná len o výpisy z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, bez akéhokoľvek bližšieho zisťovania jeho aktuálnej sociálnej situácie (napr. opätovným výsluchom otca, keďže tento sa k veci samej vyjadroval naposledy v roku 2012, či lustráciou cez príslušný orgán sociálneho poistenia/zabezpečenia, a pod.).»
Právny zástupca sťažovateľky súčasne upravil svoj návrh v časti týkajúcej sa úhradytrov konania; podľa upraveného návrhu sa domáha úhrady trov konania v sume 533,59 €.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 7 P 172/2009, z písomnýchvyjadrení účastníkov konania, ako i vlastným šetrením ústavný súd zistil o doterajšompriebehu napadnutého konania tieto skutočnosti:
1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 21. decembra 2009 návrh na zvereniemaloletej do svojej výchovy a určenie výživného na maloletú (ďalej len „návrh“).
2. Okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009-19 z 29. januára 2010 (ďalej len„uznesenie z 29. januára 2010“) ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v RimavskejSobote (ďalej len „úrad práce“) za opatrovníka maloletej a súčasne nariadil pojednávaniena 9. február 2010.
3. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 9. februára 2010, bolo odročené na neurčitona účely doručenia zásielky odporcovi, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom.
4. Dňa 10. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009-22 pribraldo konania súdnu prekladateľku (ďalej len „ustanovená prekladateľka“), ktorej úlohou bolopreložiť návrh sťažovateľky a uznesenie okresného súdu z 29. januára 2010.
5. Dňa 13. augusta 2010 okresný súd odvolal ustanovenú prekladateľku a do konaniapribral inú súdnu prekladateľku, ktorá 24. augusta 2010 doručila okresnému súdupožadovaný preklad a vyúčtovanie za vykonanie prekladateľského úkonu.
6. Dňa 18. marca 2011 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľkuna preklad dožiadania výsluchu odporcu a žiadosti o doručenie písomností podľa čl. 4 ods. 3Nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomnostív občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie Rady“)prostredníctvom príslušného súdu vo Švajčiarsku.
7. Dňa 29. marca 2011 okresný súd doručoval Ministerstvu spravodlivosti Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) žiadosť o výsluch odporcu a žiadosťo doručenie písomností na príslušný súd vo Švajčiarsku.
8. Dňa 14. apríla 2011 ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu odpoveďs požiadavkami o prepracovanie zaslaných žiadostí podľa príslušných ustanovení Dohovoruo doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodnýchveciach (Haagský dohovor), keďže Švajčiarsko nie je členským štátom Európskej únie,takže vo veci nemožno postupovať podľa nariadenia Rady a o odstránenie formálnychnedostatkov.
9. Dňa 18. mája 2011 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku na účelypreloženia žiadosti o doručenie písomností.
10. Dňa 23. mája 2011 sťažovateľka na základe telefonického rozhovoru oznámilaokresnému súdu adresu, na ktorej sa v Macedónsku zdržiava odporca, v dôsledku čohookresný súd 7. júna 2011 pribral do konania súdnu prekladateľku na účely preloženiažiadosti o vykonanie dôkazu, žiadosti o doručenie písomností, návrhu sťažovateľkya uznesenia okresného súdu z 29. januára 2010 a zároveň požiadal Ministerstvospravodlivosti Macedónskej republiky o doručenie žiadosti o vykonanie dôkazu a žiadostio doručenie písomností pre odporcu na príslušný súd v Macedónsku.
11. Dňa 30. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o vykonaniedôkazu do jazyka nemeckého a vyúčtovanie za preklad a 13. septembra 2011 bol okresnémusúdu doručený preklad žiadosti o vykonanie dôkazu do jazyka macedónskeho a albánskehoa vyúčtovanie odmeny za tento preklad.
12. Dňa 14. novembra 2011 okresný súd požiadal súdnu prekladateľkuna predloženie požadovaného prekladu ďalších písomností do jazyka macedónskehoa jazyka albánskeho (žiadosť o doručenie písomností, návrh sťažovateľky a uznesenieokresného súdu z 29. januára 2010), pričom po telefonickom rozhovore bol súdnejprekladateľke opätovne zaslaný návrh sťažovateľky a uznesenie okresného súduz 29. januára 2010 na účely ich prekladu. Požadovaný preklad ďalších písomností boldoručený okresnému súdu 20. decembra 2011.
13. Dňa 27. februára 2012 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľkuz jazyka slovenského do jazyka nemeckého na vypracovanie prekladu žiadosti o doručeniepísomností a žiadosti o vykonanie dôkazu.
14. Dňa 5. marca 2012 bol okresnému súdu doručený list ministerstva spravodlivosti,ktorého prílohou bol list Ministerstva spravodlivosti Macedónskej republiky o nevybavenídožiadania z dôvodu pobytu odporcu vo Švajčiarsku, a zároveň bol doručený prekladžiadosti o vykonanie dôkazu z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a vyúčtovanieodmeny za tento preklad.
15. Dňa 6. marca 2012 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľky a 7. marca 2012dožiadal ministerstvo spravodlivosti o doručenie žiadosti o vykonanie dôkazu na príslušnýsúd vo Švajčiarsku a vybavenie žiadosti o doručenie súdnej písomnosti v cudzine.Ministerstvo spravodlivosti vrátilo žiadosti spoločne s písomnosťami okresnému súdu26. marca 2012 z dôvodu, že Haagsky dohovor umožňuje priamy styk medzi dožadujúcimsúdom a prijímajúcim orgánom dožiadaného štátu bez účasti ministerstva spravodlivosti.
16. Dňa 28. marca 2012 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie žiadosti priamoprijímaciemu orgánu dožiadaného štátu. Dňa 28. mája 2012 bola okresnému súdu doručenáodpoveď Civilného súdu v Bazilej, Švajčiarsko o tom, že odporca sa nachádza vo väzení.Dňa 13. júla 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Willisau,Švajčiarsko na žiadosť o vykonanie dôkazu.
17. Na účely prekladu došlých písomností okresný súd 18. júla 2012 pribraldo konania súdnu prekladateľku z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, ktorá prekladokresnému súdu doručila 19. júla 2012 spoločne s vyúčtovaním odmeny za preklad.
18. Dňa 26. septembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2012.Dňa 27. septembra 2012 bola okresnému súdu zo strany sťažovateľky doručená žiadosťo odročenie pojednávania z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti, na základe ktorej bolopojednávanie nariadené na 27. november 2012.
19. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 23. novembra 2012 návrh na nariadeniepredbežného opatrenia.
20. Dňa 27. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súdvyhlásil rozsudok sp. zn. 7 P 172/2009 (ďalej len „rozsudok z 27. novembra 2012“), ktorýmmaloletú zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky, odporcu zaviazal prispievať na výživumaloletej sumou 100 € mesačne, počnúc dňom 21. decembra 2006, a nedoplatok navýživnom, ktorý vznikol v sume 7 100 €, zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke v lehote3 dní od právoplatnosti rozsudku, návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného opatreniazamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.
21. Proti rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2012 podala sťažovateľka29. januára 2013 odvolanie. Okresný súd následne 14. februára 2013 pribral do konaniasúdnu prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka nemeckého na preklad rozsudkuokresného súdu z 27. novembra 2013 a odvolania sťažovateľky proti tomuto rozsudku;okresný súd zároveň vyzval úrad práce na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľky. Prekladlistín bol doručovaný odporcovi 14. marca 2013, zásielka bola 25. marca 2013 vrátená akonedoručená.
22. Dňa 17. apríla 2013 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudkuokresného súdu z 27. novembra 2012 Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len„krajský súd“).
23. Dňa 17. júla 2013 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku z jazykaslovenského do jazyka nemeckého na preklad správy z Úradu justičného výkonuvo Švajčiarsku, z ktorej vyplýva, že doručenie podkladov odporcovi bolo neúspešné.
24. Krajský súd uznesením č. k. 16 CoP 36/2013-22 z 5. septembra 2013 (ďalej len„uznesenie z 5. septembra 2013“) rozsudok okresného súdu z 27. novembra 2012vo výrokoch, ktorými rozhodol o vyživovacej povinnosti a o nedoplatku na výživnomk maloletému dieťaťu a o trovách konania, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu naďalšie konanie. Vo výroku, ktorým okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatreniazamietol, krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, ženariadil predbežné opatrenie v tomto znení: „Otec... je povinný prispievať na výživu maloletej... sumou 100 € mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky...“ (výrok,ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ostal nedotknutý).
25. Dňa 18. septembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý následnedoručoval uznesenie krajského súdu z 5. septembra 2013; sťažovateľke bolo doručené12. decembra 2013 a úradu práce 7. januára 2013, pričom vo vzťahu k odporcovi boloneúspešné, rovnako ako opätovné doručovanie.
26. Dňa 24. januára 2014 bola okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcusťažovateľky oznámená adresa, na ktorej sa zdržiaval odporca v Macedónsku na účelydoručenia uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013, a predložená žiadosť o doručeniena uvedenú adresu. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 7. marca 2014 ako nedoručená.
27. Dňa 17. marca 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na ustanovenieopatrovníka odporcovi na účely doručovania rozhodnutia krajského súdu z 5. septembra2013; odporcovi bol opatrovník okresným súdom ustanovený 19. marca 2014.
28. Dňa 21. marca 2014 bolo uznesenie krajského súdu z 5. septembra 2013doručované opatrovníkovi odporcu, ktorý sa vzdal odvolania proti citovanému rozhodnutiu.
29. Dňa 27. marca 2014 okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009-249 ustanovilodporcovi na zastupovanie v napadnutom konaní opatrovníčku.
30. Dňa 8. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
31. Dňa 2. júna 2014 okresný súd doručil Centru pre medzinárodnoprávnu ochranudetí a mládeže (ďalej len „centrum“) žiadosť o súčinnosť pri zisťovaní majetkových pomerovodporcu, ktoré 9. júna 2014 doručilo okresnému súdu odpoveď, podľa ktorej nie jev pôsobnosti centra preverovať pomery odporcu a žiadať príslušný orgán v Macedónskuo zabezpečenie dôkazov.
32. Dňa 14. júla 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu žiadosť o poskytnutiesúčinnosti pri vymáhaní výživného z cudziny.
33. Dňa 13. októbra 2014 okresný súd dožiadal Ministerstvo spravodlivostiMacedónska o súčinnosť pri zisťovaní majetkových pomerov odporcu. V ten istý deňokresný súd uznesením pribral do konania súdnu prekladateľku na účely prekladu žiadostio vykonanie dôkazu zistením majetkových pomerov odporcu, ako aj preloženie rozsudkuokresného súdu z 27. novembra 2012, uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013,potvrdenia o návšteve školy, rodného listu maloletej a potvrdenia o trvalom pobyte.
34. Dňa 5. novembra 2014 bol okresnému súdu doručený preklad listín z jazykaslovenského do jazyka macedónskeho. Dňa 9. januára 2015 bol okresnému súdu doručenýpreklad rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2012 (doložky právoplatnosti)a uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013 (doložka právoplatnosti) z jazykaslovenského do jazyka macedónskeho.
35. Dňa 22. januára 2015 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie žiadosti o zisteniemajetkových pomerov odporcu Ministerstvu spravodlivosti Macedónska.
36. Dňa 19. mája 2015 sťažovateľka predložila okresnému súdu dôkaz na účelyzdokladovania majetkových pomerov odporcu.
37. Pojednávanie nariadené na 16. jún 2015 okresný súd odročil na 3. september2015 na účely predloženia dokladu o majetkových pomeroch odporcu prostredníctvomdožiadania vykonaného Ministerstvom spravodlivosti Macedónska (správa bola doručená19. júna 2015 a okresný súd ju 29. júna 2015 predložil na preklad súdnej prekladateľke).
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súdkonštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zverení maloletejdo výchovy matky a určení výživného na maloleté dieťa, ktoré tvorí štandardnú súčasťrozhodovacej agendy okresných súdov, v rámci ktorej existuje ustálená judikatúraobsahujúca aj metodiku postupu všeobecných súdov, a preto nemožno považovať vecsťažovateľky za právne zložitú.
Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom napadnutého konania, proti ktorému návrhsmeruje, je cudzí štátny príslušník s miestom pobytu v niekoľkých štátoch, ústavný súdhodnotí vec z faktického hľadiska ako zložitú. Cudzí, resp. medzinárodný prvok v konanítotiž môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov sivyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady písomností do cudzieho jazykaa určovanie termínov pojednávaní s dostatočným predstihom. Doručovanie súdnychpísomnosti a dožiadaní na vykonanie dôkazov sa v súdnych konaniach s medzinárodnýmprvkom realizuje na základe medzinárodných zmlúv, ku ktorým pristúpila aj Slovenskárepublika. Faktická zložitosť veci nemôže však ospravedlniť dlhšie obdobia nečinnostiokresného súdu, príp. jeho neefektívnu činnosť.
Z hľadiska povahy veci ústavný súd zdôrazňuje, že vo veciach, v ktorých sarozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veciv rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú zo strany všeobecnýchsúdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176 ods. 3 OSP, ktorýukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez zbytočného odkladu,najneskôr do šiestich mesiacov.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšiehoštandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohtokonania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konanívedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 P 172/2009 k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako takmôže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. II. ÚS33/99), ktorú z hľadiska jej dôsledkov nepochybne možno považovať za neefektívnučinnosť.
Zo súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vyplýva, že v jehodoterajšom priebehu došlo k niekoľkým kratším obdobiam neodôvodnenej nečinnosti (napr.od februára 2010, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, až do júna 2010, keď bolado konania pribratá súdna prekladateľka, alebo od septembra 2010, keď okresný súdrozhodol o priznaní odmeny súdnej prekladateľke, do marca 2011).
Kľúčové pochybenie v postupe okresného súdu v napadnutom konaní podľa názoruústavného súdu však spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp.nesústredenou činnosťou súvisiacou s rozhodovaním o návrhu sťažovateľky na určenievýživného pre maloletú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zásada iura novit curia, podľa ktorej súd nielenže pozná právo, ale je si zároveň vedomý účinkov, ktoré právov podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebohmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv, tvorí integrálnusúčasť nielen základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale ajzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Postup okresného súdu popísaný bližšie v sťažnosti a vyplývajúci z prehľadu procesnýchúkonov vykonaných v napadnutom konaní spočívajúci v nesprávnej aplikácii právnejúpravy procesného charakteru (napr. vrátenie žiadostí ministerstvom spravodlivosti 14.apríla 2011 a 26. marca 2012, ako aj odpoveď centra z 9. júna 2014 o nedostatku jehopôsobnosti vo veci zisťovania majetkových pomerov odporcu a dožiadania príslušnéhoorgánu v cudzine) nemožno charakterizovať ako postup smerujúci efektívne k odstráneniustavu právnej neistoty účastníka konania, a teda taký, ktorý je zlučiteľný so základnýmprávom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Neefektívny postup okresného súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho meritórnerozhodnutie (rozsudok z 27. novembra 2012) bolo krajským súdom zrušené v časti týkajúcejsa určenia výživného pre maloletú z dôvodu závažných procesných pochybeníspočívajúcich v nevykonaní výsluchu sťažovateľky, nezisťovaní osobných, príjmovýcha majetkových pomerov sťažovateľky a odporcu a nezisťovaní pomerov na strane maloletej,t. j. v nezisťovaní skutočností rozhodných pre určenie výšky vyživovacej povinnosti vočimaloletej.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania,ktoré nie je ani po 6 rokoch právoplatne ukončené, a najmä s poukazom na jeho predmet(určenie výživného pre maloletú, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšompriebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenounečinnosťou okresného súdu, ale najmä jeho neefektívnou, resp. nesprávnou činnosťou.Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaníbolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
K obrane okresného súdu o organizačných zmenách a neúmernej zaťaženosti súdnychoddelení 7P a 7C ako objektívnych okolností majúcich negatívny dopad na plynulosťkonania aj vo veci sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľaktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmernémnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednostiza zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka neprimeraného zaťaženiasudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovalazodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj charakteru neefektívnejčinnosti okresného súdu a zohľadňujúc jeho osobitnú povahu, ústavný súd dospel k názoru,že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnymokolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátomJUDr. Milanom Sedlákom, MBA. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trovkonania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republikyza I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 3 úkony vykonané v roku 2015).
Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 25. augusta 2015)v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Za každý úkon vykonaný v roku 2015 priznal ústavný súd úhradu v sume139,83 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 444,66 €. Uvedenú sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 %DPH, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH; celková odmena za poskytnutéprávne služby tak predstavuje sumu 533,59 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015