znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 394/09-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti T. L., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 160/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 160/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 160/2001 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. L. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,26 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 394/09-21 z 26. novembra 2009 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. L., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 160/2001.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 160/2001 začalo 17. januára 2001 podaním návrhu J. B., K. (ďalej len „navrhovateľ“) na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   proti   sťažovateľke.   Podľa názoru sťažovateľky v postupe okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, čo má za následok porušovanie jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny,   ako   aj   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Tento   názor   sťažovateľka odôvodnila takto:

„Od   podania   návrhu   na   začatie   konania   o   vysporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov... som žiadala vytýčiť termín na pojednávanie podaním zo dňa 05. 05. 2004, nakoľko vo tejto doby Okresný súd v Žiline vo veci vôbec nekonal.

Okresný súd... ani po tejto výzve nevytýčil vo veci žiadne pojednávanie, a tak som podala na okresný súd opätovne žiadosť o vytýčenie termínu na pojednávanie zo dňa 06. 10. 2004. Okresný súd... vo veci vytýčil prvé pojednávanie až po piatich rokoch, a to dňa 07. 02. 2006, ktoré následne odročil na... 25. 04. 2006 za účelom vypočutia navrhovateľa. Okresný súd na pojednávaní dňa 25. 04. 2006 odročil pojednávanie na neurčito, a to za   účelom   ďalšieho   dokazovania   vypočutím   svedkov   navrhovaných   tak   mnou   ako   aj navrhovateľom.

Termín pojednávania bol vytýčený o viac ako rok po predmetnom pojednávaní a to dňa 27. 09. 2007.

Dňa 27. 09. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd... odročil na neurčito, a to z dôvodu obsadenosti termínov do konca kalendárneho roka 2007.

Ja som dňa 15. 04. 2008 opätovne žiadala vytýčiť termín na pojednávanie nakoľko súd   pojednávanie   do   apríla   2008   nevytýčil,   a   to   ubehol   už   skoro   rok   od   posledného pojednávania, súd teda termín na pojednávanie nevytýčil, ani vo veci nevykonal žiadny procesný úkon.

Ja som dňa 17. 07. 2008 podala sťažnosť do rúk predsedu Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline, č. k. 13C 160/2001 na prieťahy v súdnom konaní a proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.

Súd napokon vytýčil pojednávanie na deň 29. 09. 2008, pričom toto pojednávanie opätovne odročil na neurčito, kde nám uložil lehotu 20 dní za účelom mimosúdnej dohody. K dohode... nedošlo a Okresný súd... vytýčil termín na pojednávanie až po 8 mesiacoch od pojednávania, kde nám stanovil 20-dňovú lehotu na mimosúdnu dohodu.

Na pojednávaní konanom dňa 04. 05. 2009 súd opätovne odročil pojednávanie na neurčito,   pričom   nám   stanovil   lehotu   20   dní   na   predloženie   potrebných   dokladov   na pokračovanie v konaní. Tieto doklady som súdom v stanovenej lehote predložila, no súd do dnešného dňa pojednávanie nevytýčil, vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, a napriek tomu. že ide v súčasnosti už o takmer 9 rokov trvajúci spor nevyniesol súd ani prvostupňové rozhodnutie vo veci.

Napriek všetkým mojím urgenciám adresovaným Okresnému súdu v Žiline ako aj predsedovi Okresného súdu v Žiline vo forme sťažnosti na prieťahy v konaní Okresný súd v Žiline porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a to v konaní vednom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 13 C 160/2001, nakoľko súdne konanie vo veci vysporiadania BSM prebieha už takmer 9 rokov a za toto obdobie súd vo veci vytýčil len 5 pojednávaní, inak vo veci nekonal a nevydal vo vecí ani prvostupňové rozhodnutie.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo T. L.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 160/2001 porušené bolo. Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 160/2001 konať bez zbytočných prieťahov.

T. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky advokátke JUDr. M. P.... vo výške 292,26 €...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. 1 SprS/46/2010 z 19. februára 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. marca 2010.

2.1   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   vo   veci vykonaných procesných úkonov k predmetnej veci uviedol:

„Vo vyjadrení sudkyne k sťažnosti sa uvádza... V zmysle Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce pre rok 2007 Okresného súdu Žilina bola vec dňa 5. 10. 2007 pridelená na ďalšie prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. M. K. V zmysle uvedeného dodatku bolo sudkyni Mgr. K. pridelených takto 225 vecí došlých súdu do 31. 12. 2006. Popri tom do senátu Mgr. K. – 33 C napádali aj nové občianskoprávne veci. Jednalo sa o veci, ktoré sa viedli na súde od r. 1990 a do 2006, išlo z 2/3-ín o skutkovo a právne náročné veci. Tiež po obsahovej stránke sa jednalo o rozsiahle veci, keď niektorý spis obsahoval aj 400 strán. Novourčená zákonná sudkyňa sa s pridelenými vecami musela najskôr podrobne oboznámiť po skutkovej stránke a veci si pripraviť po právnej stránke a pritom vybavovať i veci, ktoré jej boli pridelené ako nový nápad....

V   danom   prípade   sa   jedná   o   skutkovo   zložitú   vec,   medzi   účastníkmi   sú   rozpory v nadobúdaní spoločného majetku za trvania manželstva a predovšetkým v tom, z akých prostriedkov bola nadobudnutá nehnuteľnosť a aká je hodnota nehnuteľnosti. v tomto štádiu konania je potrebné už len zistiť hodnotu nehnuteľnosti, pokiaľ účastníci konania nebudú žiadať zahrnúť do masy BSM ďalšie nové položky. Ako som sa vyššie vyjadrila v októbri 2007 mi bolo pridelených vyše 200 vecí napadnutých od r. 1990 do konca roku 2006, ktoré som musela postupne podrobne naštudovať a pritom vybavovať i bežný nápad vecí. Po vypracovaní znaleckého posudku bude vo veci stanovený nový termín pojednávania. Konanie   13   C/160/2001   je   skutkovo   zložité,   kde   je   potrebné   prejudiciálne   riešiť viacero otázok,   či už vlastníckych práv k jednotlivým položkám masy BSM   a zistiť ich jednotlivú hodnotu.

V konaní sa do 13. 6. 2003 nepostupovalo plynulo a postup súdu bol neefektívny. Od 13.   6.   2003   do   14.   7.   2003,   kedy   súd   začal   vykonávať   procesné   úkony   pre   vytýčenie pojednávania   a   odstraňovať   vady   návrhu,   vo   veci   súd   konal   riadne.   Ďalšie   obdobie nečinnosti bolo do januára 2006, kedy súd nekonal účelne. Ďalšia nečinnosť súdu, rep. vykonanie len čiastkových úkonov, ktoré nevykazujú znaky nepretržitého účelného konania bolo do 30. 7. 2008, kedy súd stanovil ďalšie termíny pojednávania. Prieťahy v konaní boli zapríčinené objektívnymi skutočnosťami a to nadmernou zaťaženosťou sudcov spôsobenou preložením sudcov pôsobiacich v občianskoprávnom oddelení na výkon funkcie na Krajský súd v Žiline, čo však samo osebe postup súdu vo vzťahu k účastníkom konania nemôže ospravedlniť.

Prešetrením sťažnosti, obsahu spisu mám za to, že po doručení sťažnosti odporkyne predsedovi súdu dňa 17. 7. 2008 sa koná bez neodôvodnených prieťahov. Celková dĺžka konania   je čiastočne následkom   zložitého dokazovania,   ako aj správanie   sa účastníkov konania, ktorí boli vo vzťahu k súdom uloženej povinnosti oznámiť výsledok dohody po odročení pojednávania nečinní. Reagovali až na výzvu súdu, ktorá si nevyhnutne vyžiadala určitý čas na realizáciu. Súd pritom postupoval hospodárne, keď na žiadosť účastníkov s predpokladom mimosúdnej dohody odročil pojednávanie na neurčito, pretože pre prípad dohody by odpadli značné náklady spojené s dokazovaním, najmä v súvislosti s určením hodnoty   jednotlivých   hnuteľných   veci   a   nehnuteľnosti,   rodinného   domu.   Za   účelný považujem   postup   súdu,   ktorý   žiadal   predloženie   jednotlivých   dôkazov   a   listín,   ako   aj oznámenie   rozhodných   skutočností   priamo   od   účastníkov,   pretože   zisťovanie   týchto skutočností prostredníctvom tretích osôb by bolo značne neefektívne... a nehospodárne.... Jednotlivé časové úseky medzi podaniami účastníkov a konaním súdu v rozmedzí 1 až dvoch mesiacov,   čo   predstavuje   primeraný   časový   úsek   vzhľadom   k   administratívnej   práci   v senáte sudcu, vykonaním jednotlivých jednoduchších úkonov súdnymi úradníkmi, ako aj vo vzťahu   k   priebežnému   vybavovaniu   všetkých   vecí   v   senáte   sudcu.   Činnosť   sudkyne   od podania   sťažnosti   sťažovateľky   predsedovi   súdu   bola   raz   štvrťročne   kontrolovaná   a   v konaní nebolo zistené dlhšie neprimerané obdobie nečinnosti.

Okresný súd v Žiline je preto názoru, že hoci aj v konaní došlo k určitým prieťahom a zásahu   do   ústavných   práv   odporkyne,   od   30.   7.   2008   k   porušovaniu   jej   práv nedochádza.... Preto zastávam názor, že je potrebné pri rozhodovaní Ústavného súdu... zohľadniť aj skutočnosť, že vybavením sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. došlo k odstráneniu dôvodov nečinnosti a vo veci sa naďalej riadne koná, hoci vzhľadom na zložitosť   zistenia   skutkového   stavu   v   konaní,   kde   spôsob   vyporiadania   vzťahov   medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu a teda súd nie je viazaný ich návrhmi, nebolo vo veci doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu..., aby v prípade, že uloží   Okresnému   súdu   v   Žiline   povinnosť,   aby   vo   veci   konal   bez   prieťahov...,   aby sťažovateľke nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, pretože v konaní sa od 30. 7. 2008 riadne   koná,   pripadne   jej   priznal   primeraný   nárok,   len   s   poukazom   na   obdobie predchádzajúcej nečinnosti. Sťažovateľkou uplatnený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu 10.000,- eur považujem za neprimeraný aj vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu   pre ľudské práva,   ako   aj   vo vzťahu   k   rozhodovacej   činnosti Ústavného súdu...“

Zároveň   podpredseda   okresného   súdu   oznámil: „Okresný   súd   Žilina   súhlasí s upustením   od   ústneho   prejednania   veci,   pretože   od   ústneho   pojednávania   nemožno očakávať ďalšie objasnenie.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z   23.   marca   2010 k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Z vyjadrenia Okresného súdu Žilina vo veci 13 C 160/2001 jednoznačne vyplýva, že Okresný súd v Žiline vo veci vôbec nekonal minimálne od 16. 05. 2001 do 13. 06. 2003, od 14. 07. 2003 do 07. 02. 2006, od 25. 04. 2006 do 27. 09. 2007, od 05. 10. 2007 do 29. 09. 2008 a od 01. 10. 2008 do 04. 05. 2009.

Dlhoročnú   nečinnosť   súdu   v   tejto   veci   nie   je   možné   odôvodňovať   skutkovou a právnou zložitosťou veci.

Aj   keby   terajší   zákonný   sudca konal   vo veci   bez   prieťahov,   doterajšia   dlhodobá a opakovaná nečinnosť súdu je dostatočným dôvodom, aby Okresnému súdu v Žiline bola Ústavným súdom SR uložená povinnosť konať v tejto veci bez prieťahov.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti žiadam mojej sťažnosti zo dňa 03. 08. 2009 v celom rozsahu vyhovieť.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 160/2001:

- 7. január 2001 – navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM proti sťažovateľke (sp. zn. Nc 214/01),

- 23. január 2001 – okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a na predloženie originálu plnej moci udelenej právnemu zástupcovi JUDr. D. C.,

- 5. február 2001 – navrhovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 7. február 2001 – okresný súd urgoval navrhovateľa na predloženie originálu plnej moci,

- 12. február 2001 – navrhovateľ predložil splnomocnenie,

- 12. február 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa k návrhu,

- 14. marec 2001 – sťažovateľka prevzala fotokópie dokladov nachádzajúcich sa v spise,

- 16.   máj   2001   –   pokyn   na   prevedenie   spisu   do   registra   „C“   (pridelená   sp. zn. 13 C 160/2001),

- 13. jún 2003 – okresný súd urgoval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu navrhovateľa,

- 2. júl 2003 – sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu,

- 3.   júl   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   originálu   plnej   moci udelenej právnej zástupkyni JUDr. M. P.,

- 14. júl 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila originál plnej moci,

- 30. marec 2004 – právny zástupca navrhovateľa urgoval termín pojednávania,

- 9. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. február 2006,

- 7. február 2006 – na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania a sťažovateľky okresný súd odročil pojednávanie na 25. apríl 2006 pre účely výsluchu navrhovateľa a pripojenia spisu sp. zn. 2 C 927/99,

- 25. február 2006 – bol pripojený spis okresného súdu sp. zn. 2 C 927/99,

- 21.   apríl   2006   –   právny   zástupca   navrhovateľa   predložil   stanovisko   k   vyjadreniu sťažovateľky, zároveň rozšíril BSM o ďalšie položky,

- 25. apríl 2006 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov okresný súd odročil pojednávanie (bez určenia termínu) pre účely vypočutia navrhnutých svedkov,

- 14. jún 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2007,

- 13. august 2007 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorým svedkom sa nepodarilo doručiť predvolanie, preto žiadal o oznámenie ich správnej adresy, prípadne zabezpečenie ich účasti na pojednávaní,

- 27. september 2007 – po výsluchoch svedkov a vyjadrení účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely oboznámenia sa s vykonaným dokazovaním a pre účely ďalšieho dokazovania,

- 27.   marec   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   160/01-98,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2008, nepriznal svedkovi V. L. svedočné,

- 15.   apríl   2008   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   žiadala   o   nariadenie   termínu pojednávania,

- 17.   júl   2008   –   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,

- 30. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2008,

- 31. júl 2008 – okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby na pojednávaní predložil okresnému súdu originály relevantných listín,

- 12. august 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila adresu   sťažovateľky,   ktorej   sa   nepodarilo   doručiť   predvolanie   na   pojednávanie s poznámkou „adresát   neznámy“ (adresa:   K.),   a   zároveň   aby   oznámila   adresu   pobytu svedkyne K. J. ml., ktorú navrhla vypočuť (na adrese R., B. je „neznáma“),

- 18. august 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila adresu pobytu sťažovateľky (L.,   B.),   ako   aj   to,   že   svedkyňa   K.   J.   sa   nachádza   na   jej   neznámom   mieste   v   Českej republike,

- 29.   september   2008   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   a   ich   právnych   zástupcov okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   pre   účely   zváženia   mimosúdnej   dohody a v prípade, ak k nej nedôjde, účastníci oznámia otázky na znalecké dokazovanie,

- 30. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila relevantné doklady,

- 7. október 2008 – právny zástupca navrhovateľa oznámil adresu svedka Bc. V. U.,

- 10. december 2008 – okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby oznámil, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ak nie, nech oznámi ďalšie potrebné skutočnosti,

- 14.   január   2009   –   právny   zástupca   navrhovateľa   oznámil,   že   k   mimosúdnej   dohode nedošlo, a uviedol požadované skutočnosti (s priložením dokladov),

- 3.   marec   2009   –   okresný   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   podanie sťažovateľky   (jej   právnej   zástupkyne z   29.   septembra   2009)   doručené   okresnému   súdu 30. septembra   2008;   a   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   zaslal   na   vyjadrenie   podanie navrhovateľa (jeho právneho zástupcu z 13. januára 2009) doručené 14. januára 2009,

- 18. marec 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k podaniu navrhovateľa,

- 24. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. máj 2009,

- 28.   apríl   2009   –   svedok   Mgr.   V.   U.   požiadal   o   výsluch   prostredníctvom   dožiadania príslušného   okresného   súdu   v   Bratislave   (zároveň   predložil   kúpno-predajnú   zmluvu z 23. februára 1998),

- 4. máj 2009 – na začiatku pojednávania ospravedlnil svoju ďalšiu neúčasť právny zástupca navrhovateľa,   avizoval   však   požiadavku   znaleckého   dokazovania   na   určenie   ceny nehnuteľnosti,   ktorá   okrem   iných   vecí   tvorí   BSM,   po   vyjadrení   účastníkov   konania a právnej zástupkyne sťažovateľky okresný súd pojednávanie odročil na neurčito na účely predloženia ďalších dokladov účastníkmi konania,

- 5. máj 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila požadované doklady,

- 7. máj 2009 – právny zástupca navrhovateľa predložil požadované doklady,

- 21. august 2009 – okresný súd požiadal realitné kancelárie P., s. r. o., Ž.; C., s. r. o., Ž.; a R. R., s. r. o., Ž., o určenie trhovej ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM,

- 10.   september   2009   –   spoločnosť   P.,   s. r. o.,   Ž.,   oznámila   trhovú   cenu   nehnuteľnosti (56 430 – 66 388 €),

- 21. september 2009 – spoločnosť R. R., s. r. o., Ž., oznámila, že nie je v ich možnostiach poskytnúť presnú a zaručenú cenu nehnuteľnosti, ale iba približnú cenu (45 000 €).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Pretože   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny je totožný so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy,   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   znamená   súčasne   aj   porušenie   základného   práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   160/2001   došlo   k   namietanému   porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 331/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka trvania   posudzovaného   konania   rozhodne   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Potreba vykonania výsluchov svedkov a zisťovanie hodnoty vecí tvoriacich BSM síce môže robiť občianskoprávnu   vec   skutkovo   zložitejšou,   avšak   nemožno   ňou   ospravedlniť   prípadnú absolútnu nečinnosť všeobecného súdu v rámci jeho postupu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že na výzvu okresného súdu z 12. februára 2001, aby sa   vyjadrila   k   návrhu   navrhovateľa,   sťažovateľka   reagovala až (po   ďalšej   urgencii okresného   súdu)   2.   júla   2003,   t. j.   po   viac   ako   28   mesiacoch.   Ústavný   súd   však   túto skutočnosť   nevyhodnotil   ako   prekážku,   ktorá   by   zvlášť   významným   spôsobom   bránila okresnému súdu byť vo veci činným a vo veci ďalej plynulo konať. Okresný súd však mohol urgovať splnenie výzvy aj podstatne skôr. Ďalší nedostatok v správaní sťažovateľky, ktorý však takmer žiadnou mierou neprispel k celkovej dĺžke trvania konania, pretože bol v relatívne krátkom čase odstránený, predstavovalo neoznámenie zmeny adresy jej pobytu okresnému súdu včas.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 16. mája 2001 do 13. júna 2003, t. j. takmer 25 mesiacov, od 14. júla 2003 do 9. januára 2006, t. j. takmer 30 mesiacov, od 25. apríla 2006 do 14. júna 2007, t. j. viac ako 13 mesiacov, od 27. septembra 2007 do 27. marca 2008, t. j. 6 mesiacov, a od 27. marca 2008 do 30. júla 2008, t. j. viac ako 4 mesiace.

Okresný   súd   teda   počas 6 a pol   roka   vo veci   nevykonal žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   počas   napadnutého   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

K   obrane   okresného   súdu,   že „prieťahy   v   konaní   boli   zapríčinené   objektívnymi skutočnosťami a to nadmernou zaťaženosťou sudcov“, ústavný súd pripomína, že nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava   v čl.   48 ods.   2 zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Ďalší   obranný   argument   okresného   súdu,   ktorým   poukazoval   na   nečinnosť účastníkov   pri   oznámení   výsledku   pokusu   o   mimosúdnu   dohodu,   mohol   ústavný   súd akceptovať iba čiastočne, a to z dôvodu, že jeho výsledok bol okresnému súdu oznámený po necelých štyroch mesiacoch, čo v kontexte celkovej dĺžky trvania konania nepredstavuje významný prieťah.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je   uvedené   v   bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré odôvodnila najmä právnou neistotou, v ktorej sa počas trvania konania nachádza, ako aj samotnou celkovou dĺžkou trvania konania a významom predmetu sporu pre jej osobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania a dlhotrvajúcu nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 292,26 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 444,04 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   si   nárok   na   úhradu   trov uplatnila   iba   v   sume   292,26   €,   ústavný   súd   priznal   úhradu   trov   iba   v   sťažovateľkou uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010