znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 394/06-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   marca   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   A.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   R.   Z.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 35/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. A. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 35/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   26 Cb 35/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   A.   A. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie   v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   A.   A.   trovy   konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. R. Z., B.

5. Sťažnosti Ing. A. A. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. II. ÚS 394/06-12 z 22. novembra 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. A. A. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o ústavnom   súde“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 35/98.

Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2109/03 z 29. januára 2007 k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 26 Cb 35/98 vyplýva, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony:

- návrh doručený súdu dňa 21. 04. 1998

- výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh zo dňa 05. 06. 1998

- dňa 02. 07. 1998 predvolanie na informatívny výsluch na deň 26. 08. 1998

- oprava   podania   navrhovateľom   doručená   súdu   dňa   27. 08. 1998,   31. 08. 1998, 03. 09. 1998

- výzva súdu zo dňa 18. 09. 1998

- doplnenie podania doručené súdu dňa 23. 09. 1998

- platobný rozkaz č. k. 26 Cb 35/98-94 zo dňa 05. 10. 1998

- uznesenie   č.   k.   26   Cb   35/98-95   zo   dňa   05. 10. 1998   (súd   konanie   v   časti o zaplatenie odmeny a za náhradu času zastavuje)

- odpor podaný na súd dňa 02. 11. 1998

- výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a na vyjadrenie sa k podanému odporu zo dňa 09. 11. 1998

- vyjadrenie k odporu doručené súdu dňa 18. 11. 1998, 25. 11. 1998

- dňa 03. 02. 1999 stanovený termín pojednávania na deň 21. 04. 1999

- návrh svedkov doručený súdu dňa 24. 03. 1999

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   21. 04. 1999   (pojednávanie   odročené na 12. 05. 1999)

- ospravedlnenie odporcu za neúčasť na pojednávaní

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   12. 05. 1999   (uznesenie   č.   k. 26 Cb 35/98-109 zo dňa 12. 05. 1999 - odpor podaný proti platobnému rozkazu sa odmieta)

- odvolanie odporcu doručené súdu dňa 16. 06. 1999

- pokyn sudkyne zo dňa 21. 06. 1999 na predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu

- vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručené súdu dňa 30. 06. 1999

- vec predložená odvolaciemu súdu dňa 25. 08. 1999

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 30 Cob 220/99-122 zo dňa 22. 12. 1999 (napadnuté uznesenie zrušuje)

- dňa 24. 02. 2000 stanovený termín pojednávania na deň 26. 04. 2000 (odročené na deň 02. 06. 2000)

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 02. 06. 2000 (odročené na 30. 06. 2000)

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 30. 06. 2000 (odročené na 27. 09. 2000)

- doplnenie podkladov navrhovateľom dňa 02. 08. 2000

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2000 (odročené na 22. 11. 2000)

- vyjadrenie odporcu doručené súdu dňa 20. 11. 2000

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   22. 11. 2000   (odročené   z   dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne)

- dňa 28. 11. 2000 stanovený termín pojednávania na deň 31. 01. 2001

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   31. 01. 2001   (odročené   z   dôvodu neprítomnosti sudkyne)

- dňa 21. 05. 2001 stanovený termín pojednávania na deň 12. 10. 2001

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   12. 10. 2001   (z   dôvodu   neprítomnosti odporcu, pokyn sudkyne na zistenie adresy právneho zástupcu odporcu)

- doplnenie dokladov navrhovateľom dňa 12. 12. 2001

- výzva súdu zo dňa 17. 12. 2001 adresovaná právnemu zástupcovi odporcu

- urgencia zo dňa 28. 01. 2002 (§ 53 O. s. p.)

- vyjadrenie právneho zástupcu odporcu doručené súdu dňa 13. 02. 2002

- dňa 11. 02. 2004 stanovený termín pojednávania na deň 16. 03. 2004

- zápisnica   o   pojednávaní   konanom   dňa   16. 03. 2004   (účastníci   sa   nedostavili, odročené na termín 20. 04. 2004)

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 20. 04. 2004 (odročené za účelom doplnenia dokazovania)

- doplnenie dokladov doručené súdu dňa 21. 04. 2004

- uznesenie   č. k.   26 Cb 35/98   zo   dňa   11. 01. 2005   (ustanovenie   znalca   z   odboru stavebníctva)

- podané odvolanie doručené súdu dňa 07. 02. 2005

- pokyn zo dňa 11. 03. 2005 na predloženie veci odvolaciemu súdu

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 80/05-239 zo dňa 29. 09. 2005

- právoplatné dňa 30. 11. 2005 (uznesenie v napadnutom výroku potvrdzuje)

- súdny spis vrátený dňa 18. 11. 2005

- dňa 29. 01. 2007 stanovený termín pojednávania na deň 27. 03. 2007 Ako   to   vyplýva   z   priebehu   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Bratislava   I pod sp. zn. 26 Cb 35/98 došlo k prieťahom v konaní zo strany konajúcej sudkyne z dôvodu neprimerane vysokého počtu vybavovaných vecí v oddelení, jej subjektívne zavinenie zistené nebolo. Prieťah v konaní musím konštatovať:

- od 13. 02. 2002 (kedy bolo vyjadrenie právneho zástupcu odporcu doručené súdu) do 11. 02. 2004 (kedy bol stanovený termín pojednávania na deň 16. 03. 2004)

- od 21. 04. 2004 (kedy bolo doručené súdu doplnenie dokladov) do 11. 01. 2005 (kedy bol ustanovený znalec z odboru stavebníctva)

- od 18. 11. 2005 (kedy bol súdny spis vrátený odvolacím súdom tunajšiemu súdu) do 29. 01. 2007 (kedy bol stanovený termín pojednávania).

S   poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v   súlade s platnými   právnymi   predpismi   s   ohľadom   na   množstvo   vecí   vybavovaných   v   oddelení zákonnej sudkyne.

V   prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k   záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   z   dôvodu,   že   vo   veci   daný   termín   pojednávania s ohľadom   na   množstvo   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne,   Vec   je   právne,   skutkovo náročná“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 13. februára 2007, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 19. februára 2007.

V stanovisku okrem iného uviedla:„Samotný predseda Okresného súdu Bratislava I vo svojom stanovisku konštatuje, že došlo k prieťahom v súdnom konaní. Súdne konanie na súde prvého stupňa trvá už takmer deväť rokov, čo nemožno považovať za primeranú lehotu. Počas jednotlivých etáp konania na súde prvého stupňa dochádzalo k neodôvodneným prieťahom. Domnievame sa, že termín pojednávania bol vytýčený práve z dôvodu, že Okresnému súdu Bratislava I bola doručená ústavná sťažnosť na vyjadrenie. Ústavná sťažnosť bola doručená dňa 4. alebo 5. januára 2007 a termín pojednávania bol vytýčený dňa 29. januára 2007.

Odporca odôvodňuje neprimeranú dĺžku konania tým, že ide o vec právne a skutkovo náročnú.   Máme   však   za   to,   že   nejde   o právne   náročnú   vec,   nakoľko   ide   o bežný   spor z obchodného záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa týka skutkovej náročnosti, túto je povinný súd odstraňovať,   okrem   iného   aj   znaleckým   dokazovaním.   Znalecké   dokazovanie   však   bolo nariadené až uznesením zo dňa 11. januára 2005, teda takmer sedem rokov od začiatku sporu, čo opätovne nemožno považovať za primeranú dobu (...)“.

Rovnaké   skutočnosti,   ako   uviedol   okresný   súd,   zistil   aj   ústavný   súd   z   obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu vo veci sp. zn. 26 Cb 35/98.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 26 Cb 35/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v súlade s ktorou   možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľa o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry. Vec nie je z právneho a ani zo skutkového   hľadiska   zložitá   a   ničím   výnimočná,   pretože   patrí   do   štandardnej rozhodovacej   agendy   prvostupňových   súdov.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   nemohol akceptovať stanovisko okresného súdu, že ide o vec skutkovo a právne náročnú (aj keď bolo potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie), pretože vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania,   jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov   konštatuje,   že   nezistil   také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali takmer 9 ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ ako účastník konania pred okresným súdom neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania. Ani okresný súd nemal k jeho správaniu výhrady.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Pokiaľ   ide   o   hodnotenie   postupu   okresného   súdu,   ústavný   súd   konštatuje, že v predmetnej   veci   došlo   k niekoľkomesačnému   obdobiu   nečinnosti   bez   akejkoľvek zákonnej prekážky. Takýmto obdobím je obdobie od 28. januára 2002, keď okresný súd vyzval žalovaného o vyjadrenie, či trvá na znaleckom dokazovaní, do 11. februára 2004, keď   okresný   súd   určil   termín   pojednávania   na   20.   apríl   2004   (nečinnosť   viac   ako   26 mesiacov). Nečinnosť bola zistená aj od 21. apríla 2004, keď boli okresnému súdu doručené listinné doklady, až do 11. januára 2005, keď bol ustanovený znalec z odboru stavebníctva (nečinnosť takmer 9 mesiacov) a ďalej od 18. novembra 2005, keď bol okresnému súdu doručený   spis   z odvolacieho   súdu,   do   29.   januára   2007,   keď   okresný   súd   určil   termín pojednávania na 27. marec 2007 (nečinnosť takmer 14 mesiacov).

Postup okresného súdu ústavný súd považuje za neefektívny a nesústredený aj v tom, že   i keď   požiadavka   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania   bola   prvýkrát   oznámená okresnému súdu už v októbri 2000, znalca ustanovil až 11. januára 2005 a spis mu doručil 2. decembra 2005. Následne znalca nevyzval, aby mu znalecký posudok predložil v 30-dňovej lehote stanovenej súdom, a znalecký posudok mu bol predložený 1. decembra 2006.

Uvedený   postup   okresného   súdu   od   podania   žaloby   nesvedčí   o tom,   že   by   svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   množstve   vybavovaných   vecí   v oddelení zákonnej sudkyne ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu   vecí,   či   námietka   častých   zmien   zákonných   sudcov   a   neprimeraného   zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný   súd   nezohľadňuje   v súvislosti   s pozitívnym   záväzkom   štátu   zabezpečiť   právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z dosiahnutých   výsledkov   okresného súdu   preto   ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 35/98 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 35/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ požadoval za porušenie svojich označených práv finančné zadosťučinenie v sume   200   000 Sk   z   dôvodu,   že   je   invalidným   dôchodcom   a dlžná   čiastka,   ktorá   je predmetom sporu, je pre neho veľmi dôležitá.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 26 Cb 35/98 a najmä na povahu veci a predmet sporu, ústavný súd považoval priznanie sumy 60 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. R. Z. Sťažovateľ trovy nevyčíslil.

Ústavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za každý úkon po 2 730 Sk a k tomu 2 x 164 Sk režijný paušál (§ 16 vyhlášky). Úhrada mu bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007