znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 393/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry P. v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1267/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. M. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2011 doručená sťažnosť R. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresnej prokuratúry   P. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1267/08.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplynulo,   že   na   Okresnom   súde   Pezinok   (ďalej   len „okresný súd“) prebiehalo pod sp. zn. 2 T 236/2010 trestné konanie proti obžalovanému M. Š., C. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ bol stranou – poškodeným – v trestnom konaní vedenom okresným súdom. Rozsudkom okresného súdu z 31. januára 2011 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania uvedeného prečinu, za čo bol   odsúdený   k trestu   odňatia   slobody   v trvaní   dvanásť   mesiacov   s podmienečným odkladom   výkonu   trestu   na   skúšobnú   dobu   v trvaní   dvadsaťštyri   mesiacov. V odsudzujúcom   rozsudku   okresný   súd   odkázal   poškodených,   vrátane   sťažovateľa, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa názoru sťažovateľa okresná prokuratúra vo veci sp. zn. 2 Pv 1267/08 nekonala tak, ako mala, teda plynule nevykonávala vyšetrovacie úkony a nezabezpečila taký postup vyšetrovateľa, ktorý by zabránil prieťahom v konaní. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:  

„Splnomocnený zástupca sťažovateľa v trestnej veci, Dr. T. svojim listom zo dňa 28.09.2009 dal podnet Okresnej prokuratúre P.,   aby preskúmala plynulosť   a zákonnosť konania   vyšetrovateľa   a   zabezpečila   odstránenie   prieťahov.   V   predmetom   liste   je konštatované, že vyšetrovacie úkony sa vykonávajú sporadicky a od spáchania skutku ku dňu podania podnetu, uplynulo 2,5 roka....

Okresná prokuratúra P.... preskúmaním spisového materiálu vyšetrovateľa zistila, že sťažnosť   splnomocnenca   poškodeného   je   dôvodná.   Policajt   vo   veci   nekonal   dostatočne promptne tak, aby zabezpečil všetky relevantné podklady potrebné pre na objasnenie skutku a   nečinnosť   vyšetrovateľovi   bola   v   podstate   vytknutá   ešte   pri   previerke   zo   dňa 18.06.2009....

Ku spáchaniu skutku došlo dňa 21.03.2007. Prvý úkon vyšetrovateľa sa uskutočnil dňa   10.04.2008   a   teda   viac   ako   rok   po   spáchaní   skutku,   a   to   len   vypočutím   páchateľ trestného činu pred vznesením obvinenia, ako svedka. K prvému výsluchu poškodeného svedka sa uskutočnilo až dňa 06.09.2008, takmer 1 a pol roka od spáchania skutku. Taktiež si   dovolím   poukázať   na   skutočnosť,   že   i   napriek   preukázateľných   prieťahov   v   konaní vyšetrovateľa, vyšetrovateľ vydal Uznesenie na pribratie znalca z príslušného odboru až

19.11.2008.   Za   znalca   bol   ustanovený   Prof.   Doc.   MUDr.   J.   L.,   CSc,   ktorý   vypracoval znalecký posudok ku dňa 12.12.2008...

Napriek konštatovaniu OP P., listom zo dňa 09.11.2009, spis, zn. 2 Pv 1267/08-33 že k   prieťahom   v   konaní   došlo,   prieťahy   vo   vyšetrovaní   neboli   odstránené   a   k   podaniu obžaloby došlo až dňa 30.12.2010. OS v Pezinku v predmetnej trestnej veci nariadil hlavné pojednávanie   na   deň   31.01.2011,   na   ktorom   vo   veci   samej   aj   rozhodol...   Nepriznanie náhrady škody OS v Pezinku a odkaz poškodeného na občianskoprávne konanie potvrdil aj KS Uznesením zo dňa 04.05.2011, spis. zn. 1To 46/2011, ktoré bolo poškodenému doručené až v kalendárnom mesiaci jún 2011.“

Podľa slov sťažovateľa: „Preukázateľné prieťahy v trestnom konaní preukazujú, že orgány činné v trestnom konaní podaniu poškodeného nevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich   povinnostiam.   Povinný   orgán   vyšetrovateľa   a   dozorujúca   prokuratúra   oznámenie o spáchaní trestného činu ignorovali.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takéto uznesenie:„Nečinnosťou Okresnej prokuratúry P. vo veci spis. zn. 2 Pv 1267/08 boli porušené základné práva sťažovateľa na plynulé a zákonné konanie bez zbytočných prieťahov čím boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 127 Ústavy SR a článku 48 ods.2 Ústavy SR.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie pre porušenie jeho základných práv vo výške 7.000,00 EUR, ktoré mu je Okresná prokuratúra P. povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Vzhľadom na túto skutočnosť sa ústavný súd zaoberal možným porušením základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1267/08.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že v označenej trestnej veci bola 30. decembra 2010 okresnému súdu podaná okresnou prokurátorkou okresnej prokuratúry obžaloba pod č. k. 2 Pv 1267/08-51. Podaním obžaloby na príslušnom okresnom súde bolo skončené prípravné konanie v trestnej veci,   v ktorej   sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení poškodeného.   Označená   trestná   vec   sa   týmto   momentom dostala   do   dispozičnej   sféry okresného súdu. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou, ktorou namietal prieťahy v postupe okresnej prokuratúry v označenej trestnej veci až 21. júla 2011, teda nepochybne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako oneskorene podanú.

Po   odmietnutí sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2011