znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 393/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 98/07, ako aj vo veci namietaného porušenia práva zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v súvislosti s vybavovaním podnetu na mimoriadne dovolanie v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 98/07, ako aj porušenie práva zaručeného   v   čl.   13   dohovoru   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s vybavovaním podnetu na mimoriadne dovolanie v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 98/07 sa malo začať na základe žaloby sťažovateľa   podanej 15.   novembra 2006, pričom   sťažovateľ v sťažnosti uviedol,   že   zákonný   sudca   okresného   súdu   v   tejto   veci   konanie   úmyselne „zdržiava“, v dôsledku čoho je toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že okresný súd podľa sťažovateľa ešte ani len nepristúpil k prerokovaniu merita veci, pretože dosiaľ   riešil   iba   otázku   zaplatenia   súdneho   poplatku   za   žalobu.   Sťažovateľ   v   sťažnosti vyjadruje   aj   svoju   nespokojnosť   s   rozhodnutím   okresného   súdu   č.   k.   7   C   98/07-105 z 25. júna 2008, ktorým bolo konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 98/07 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom toto rozhodnutie označuje sťažovateľ ako nezákonné a domáha sa jeho zrušenia.

Okrem   tohto   sťažovateľ   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   vyjadruje   aj   svoju nespokojnosť s vybavovaním jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08, ktorá jeho podnetu nevyhovela, čím malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„(...) Okresný súd v Martine vo veci 7 C/98/2007 porušuje základné práva D. B. garantované   čl.   46   ods.   1,   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1 medzinárodného dohovoru, čl. 14 – zákaz diskriminácie.

(...) Generálna prokuratúra SR porušuje základné práva D. B. garantované čl. 13 – právo na účinný oprávny prostriedok, podanie mimoriadneho dovolania.

(...) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Martine 7 C/98/07-105   a   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Martine   postúpiť   vec   Okresnému   súdu Bratislava II podľa platného zákona.

(...) Okresný súd v Martine je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

(...) Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000 Eur (pre opakované delikty 50 x odmietla podobnú žiadosť o mimoriadne dovolanie) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

(...)   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II   konať   bez   ďalších prieťahov a bez obštrukcii a porušovania zákonov, pod hrozbou 100.000 Eur satisfakcie, pokuty!!!!!   Okresný súd   Bratislava   II   nesmie zopakovať   chybné úkony Okresného   súdu v Martine.

(...)   Okresný   súd   v   Martine   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 98/07 spočíva v jeho tvrdení, že v tejto veci koná okresný súd so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (1.1), a tiež v jeho tvrdení, že v dôsledku nezákonnosti uznesenia o zastavení konania č. k. 7 C 98/07-105 z 25. júna 2008 malo byť porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež mal byť porušený zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru (1.2). Súčasne je predmetom sťažnosti aj tvrdenie sťažovateľa, že postupom generálnej prokuratúry, ktorá v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08 nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, bolo porušené aj jeho právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru (1.3).

1.1 K namietanému postupu okresného súdu

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   takýto   priebeh   a   stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 98/07:

Žalobou   doručenou   pôvodne   Krajskému   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“) 15. novembra 2006 sa sťažovateľ proti žalovanej domáhal ochrany osobnosti z dôvodu, že žalovaná ako zákonná sudkyňa Okresného súdu Žilina nekonala relevantne a bez prieťahov vo veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 17 C 100/03 (spisu bola na krajskom súde pridelená sp. zn. 21 C 3/06). Krajský súd z dôvodu nepríslušnosti postúpil 28. novembra 2006 spis na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina, ktorému bol spis doručený 18. decembra 2006 a bol vedený pod sp. zn. 16 C 253/06. Následne 20. decembra 2006 sa sudcovia Okresného súdu Žilina vyjadrili k otázke, či sa v danej veci cítia byť zaujatí (žalovaná bola ich kolegyňa, pozn.), a z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu Žilina sa cítili byť v danej veci zaujatí, bol spis 5. marca 2007 predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o ich možnom vylúčení z prerokovávania danej veci. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 NcC 15/07 z   15. marca   2007   rozhodol   o   vylúčení   sudcov   Okresného   súdu   Žilina   z prerokovávania danej   veci   a   vec   prikázal   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie   okresnému   súdu.   Spis   bol 23. marca 2007 vrátený Okresnému súdu Žilina, ktorý ho 26. marca 2007 zaslal okresnému súdu.Spis   bol   okresnému   súdu   doručený   18.   apríla   2007   a bola mu pridelená   sp.   zn. 7 C 98//07. Dňa 2. mája 2007 okresný súd dopytom žiadal Okresný súd Bratislava II, aby oznámil, či už bolo ukončené konanie vo veci spôsobilosti na právne úkony sťažovateľa, a 16. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu. Sťažovateľ 28. mája 2007 reagoval na výzvu okresného súdu s tým, že podľa neho má byť zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Dňa 31. mája 2007 okresný súd opakovane zaslal dopyt Okresnému súdu Bratislava II, na ktorý mu bolo 15. júna 2007 oznámené, že sťažovateľ   nebol pozbavený ani obmedzený v   spôsobilosti   na právne úkony. Následne, 28. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil vyplnené tlačivo o svojich osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, ktoré sťažovateľ predložil 23. júla 2007. Okresný súd 15. novembra 2007 vyzval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce“), aby oznámil, či sťažovateľ poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom na túto výzvu úrad práce reagoval 3. decembra 2007.

Uznesením   z   11.   januára   2008   okresný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie od súdneho poplatku, proti čomu sa sťažovateľ odvolal 29. januára 2008, a preto bol spis 21. februára 2008 predložený krajskému súdu. Krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 55/08 z 12. marca 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. januára 2008 a 18. apríla 2008 bol   spis   vrátený   okresnému   súdu.   Dňa   12.   mája   2008   okresný   súd   opätovne   vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok, pričom 27. mája 2008 sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu s tým, že podal návrh na mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. Dňa 13. júna 2008 Okresná prokuratúra Martin žiadala zapožičať spis, ktorý jej bol zapožičaný 17. júna 2008.

Uznesením z 25. júna 2008 okresný súd konanie zastavil, proti čomu sa sťažovateľ 10. júla 2008 odvolal a spis bol následne 30. júla 2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 11. augusta 2008 a 18. septembra 2008 Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) opakovane žiadala od krajského súdu zapožičať spis   okresného   súdu,   pričom   30.   septembra   2008   do   spisu   okresného   súdu   nahliadol prokurátor krajskej prokuratúry.

Dňa   2.   októbra   2008   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   z   krajského   súdu   bez rozhodnutia   o   odvolaní   z   dôvodu   jeho   predčasného   predloženia,   pretože   okresný   súd opomenul rozhodnúť o   žiadosti   sťažovateľa   na ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov advokátov.   Uznesením   zo   14.   októbra   2008   okresný   súd   zamietol   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie   právneho   zástupcu,   proti   čomu   sa   5.   novembra   2008   sťažovateľ   odvolal a 26. novembra 2008 bol spis opätovne predložený krajskému súdu. Krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 359/08 z 30. marca 2009 zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania z 25. júna 2008 z dôvodu nedostatkov výzvy, ktorou okresný súd vyzýval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, a súčasne uznesením sp. zn. 10 Co 360/08 z tohto istého dňa potvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2008. Po odvolacom konaní bol spis vrátený okresnému súdu 19. mája 2009.

Podaním 24. mája 2009 sťažovateľ namietal nepríslušnosť okresného súdu a súčasne žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Dňa   28.   mája   2009 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a 14. júla 2009 dal okresný súd sťažovateľovi na vedomie, že na jeho námietku týkajúcu sa nepríslušnosti súdu   nebude   prihliadať,   pretože   ju   sťažovateľ   neuplatnil   pri   prvom   procesnom   úkone, a súčasne   okresný   súd   uznesením   opätovne   zastavil   konanie   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku,   proti   čomu   sa   28.   júla   2009   sťažovateľ   odvolal.   Okresný   súd   predložil   spis na odvolacie konanie krajskému súdu 24. septembra 2009, ktorý vo veci koná pod sp. zn. 10 Co 280/09 a do rozhodnutia ústavného súdu toto odvolacie konanie nebolo ukončené.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 98/07 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľom namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

1.2 K namietanému uzneseniu okresného súdu

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie princípu zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 7 C 98/07-105 z 25. júna 2008, ktorým bolo zastavené   konanie   vo   veci   žaloby   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku,   ústavný   súd konštatuje,   že   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   [„ak(...)   nerozhoduje   iný   súd“],   ktorý vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   môže   ústavný   súd   poskytnúť   ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho práva,   porušenie   ktorého   sťažovateľ   namieta,   t. j.   práva   na   spravodlivý   súdny   proces, k porušeniu ktorého malo dôjsť podľa sťažovateľa nezákonným uznesením okresného súdu č. k.   7   C   98/07-105   z   25.   júna   2008,   neposkytuje   iný   všeobecný   súd   na   základe sťažovateľovi   dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práva.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľ   mal   možnosť   domáhať sa   preskúmania uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 98/07-105 z 25. júna 2008 využitím riadneho opravného prostriedku,   a   to   odvolania,   ktoré   sťažovateľ   napokon   (ako   to   vyplýva   z   prehľadu procesných   úkonov)   aj   účinne   využil.   Na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania (10. júla 2008) sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným súdom, pričom napokon krajský súd napádané uznesenie okresného súdu aj zrušil, a to uznesením sp. zn. 10 Co 359/08 z 30. marca 2009, a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   opätovne   vo   veci   rozhodol   uznesením zo 14. júla 2009, ktoré však sťažovateľ sťažnosťou nenapáda a ktoré z dôvodu odvolania sťažovateľa bude opätovne podliehať preskúmavacej právomoci krajského súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   (vo   vzťahu   k   uzneseniu   okresného   súdu   č. k. 7 C 98/07-105 z 25. júna 2008) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

1.3 K namietanému postupu generálnej prokuratúry

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   aj porušenie   svojho   práva   na   účinný   prostriedok nápravy   zaručeného   v   čl.   13   dohovoru   z   dôvodu,   že   generálna   prokuratúra   v   konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08 nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 Co 55/08 z 12. marca 2008, ktorým bolo potvrdené   rozhodnutie   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   98/07   z   11.   januára   2008,   ktorým sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku.

Z príloh sťažnosti predložených samotným sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ bol o   výsledku   vybavenia   jeho   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   oboznámený listom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 660/08-5 z 19. novembra 2008, ktorý mu bol doručený 27. novembra 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda postup generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08, ktorý bol ukončený odložením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom generálnej prokuratúry   z   19.   novembra   2008,   o   ktorom   sa   mohol   sťažovateľ   najskôr   dozvedieť 27. novembra 2008, keď mu bol tento list generálnej prokuratúry doručený.

Od 27. novembra 2008, keď sa sťažovateľ mohol najskôr dozvedieť o prípadnom zásahu   do   jeho   práv,   do   20.   júna   2009,   keď   sťažovateľ   podal   sťažnosť   adresovanú ústavnému   súdu   na   poštovú   prepravu   (ústavnému   súdu   bola   doručená   24.   júna   2009), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého   uznesenia   okresného   súdu,   ako   aj   priznanie   finančného   zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009