znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 393/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   Ing.   L.   P.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   K.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. L. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   28   D   757/94 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   L.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. L. P. trovy konania v sume 6 825   Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún)   do dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. K., K.

5. Vo zvyšnej časti návrhu Ing. L. P. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 393/06-15   z   22.   novembra   2006   prijal   sťažnosť   Ing.   L.   P.   (ďalej   len „sťažovateľ“)   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   na   ďalšie   konanie   v   časti,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94.

Okresný   súd   sa   k sťažnosti   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   podaním sp. zn. 1 SprV/576/06 z 5. decembra 2006, kde sa okrem iného uvádza:

„   (...)   -   predmetnú   dedičskú   vec   možno   z   právneho   hľadiska   považovať   za štandardnú;   konanie   však   bolo   na   obdobie   niekoľkých   rokov   prerušené   z   objektívnych dôvodov.

- chronológia procesných úkonov:

- dňa 14. 6. 1994 bol doručený úmrtný list poručiteľa, ktorý zomrel dňa 4. 6. 1994.

- uznesením zo dňa 20. 6. 1994 začalo konanie bez návrhu a vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bol poverený ako súdny komisár JUDr. J. P.

- dňa 28. 6. 1994 bolo u povereného súdneho komisára vykonané predbežné šetrenie, o ktorom bola spísaná zápisnica.

- termín prejednania dedičstva bol notárom stanovený na deň 20. 9. 1994.

-   dedičské   konanie   bolo   na   uvedenom   pojednávaní   prerušené   a   účastníčke   tohto konania bola uložená povinnosť podať v lehote 30 dní na tunajšom súde žalobu o popretie vydeďovacích   dôvodov.   Uznesenie   bolo   vydané   7. 11. 1994   a   nadobudlo   právoplatnosť 19. 12. 1994.

- dňa 12. 1. 1995 bola účastníčka dedičského konania, ktorej bola uložená povinnosť podať žalobu, vyzvaná na preukázanie splnenia si uloženej povinnosti.

- dňa   31. 1. 1995   súdu   oznámila,   že   svoju   povinnosť   splnila   a predmetné   konanie je vedené na tomto súde pod sp. zn. 12 C 1132/94.

- rozsudok   tunajšieho   súdu   pod   sp.   zn.   12 C   1132/94   nadobudol   právoplatnosť dňa 27. 4. 2004 okrem výroku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený z dôvodu, že žalobkyňa sa takéhoto výroku nedomáhala a výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu tohto zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie.

- dňa   30. 11. 2004   bol   spis   doručený   poverenému   notárovi   na   vykonanie   ďalších úkonov.

- dňa 1. 12. 2004 zasielal notár výzvy Správe katastra v K. a S., a. s. v B. za účelom zabezpečenia listín a podkladov pre ďalšie konanie.

- z   dôvodu   podanej   sťažnosti   bol   spis   predložený   notárom   súdu   dňa   8.   2.   2005; po vybavení sťažnosti mu bol vrátený.

- dňa 3. 3. 2005 určil notár pojednávanie na 29. 3. 2005.

- pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania výpisov zo Strediska cenných papierov a ohodnotenia zbrane.

-   dňa   30. 3. 2005   bola   notárovi   doručená   námietka   zaujatosti   jednej   z   dedičiek za účelom vyjadrenia sa k tejto námietke.

- vyjadrenie notára bolo súdu doručené 1. 4. 2005.

- výzvou   zo   dňa   22. 4. 2005   bola   účastníčka   dedičského   konania   vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za uplatnenú námietku zaujatosti.

- dňa 13. 6. 2005 požiadal zákonný sudca o pripojenie súvisiaceho spisu a uznesením zo dňa 11. 7. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 7. 2005, rozhodol, že poverený notár JUDr. J. P. nie je vylúčený z úkonov súdneho komisára v predmetnej dedičskej veci.

- dňa 27. 7. 2005 bol predmetný spis opätovne doručený súdnemu komisárovi, ktorý v auguste   2005   určil   termín   pojednávania   na   29. 9. 2005.   Pojednávanie   bolo   odročené na dobu 30 dní za účelom predloženia platného splnomocnenia od dcéry poručiteľa.

- dňa 4. 10. 2005 bola dcéra poručiteľa, žijúca v Nemecku, vyzvaná na oznámenie, či chce dediť a zúčastní sa pojednávania, resp. na predloženie overenej plnej moci.

- v   dňoch   21. 10. 2005   a   3. 11. 2005   boli   urobené   dotazy   na   spoločnosť   E., a. s. so sídlom v B.

- termín pojednávania bol stanovený na 24. 11. 2005.

- pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu opakovanej vznesenej námietky zaujatosti voči prejednávajúcemu notárovi účastníčkou dedičského konania. Spis bol predložený súdu.

- dňa 29. 12. 2005 bol spis vrátený poverenému notárovi (§ 15a ods. 5 O. s. p.), ktorý určil termín prejednania dedičstva na 20. 7. 2006.

- dňa 27. 7. 2006 predložil notár spis s návrhom osvedčení o dedičstve.

- prípisom zo dňa 10. 8. 2006,   ktorý bol notárovi doručený 16. 10. 2006,   bol spis vrátený notárovi na pokračovanie v dedičskom konaní.

- dedičské konanie bolo prerušené odo dňa 19. 12. 1994 do 27. 4. 2004.

- zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľom.

- súd i poverený notár vykonávali úkony v súlade s objektívnymi možnosťami, ktoré sú vzhľadom na počet pridelených vecí vytvorené.

- ak ústavný súd dospeje k názoru, že v konaní vznikli prieťahy, posúdenie miery ich zbytočnosti ponechávam na zváženie tomuto súdu. (..).“

Rovnaké   skutočnosti,   týkajúce   sa   úkonov   okresného   súdu,   zistil   aj   ústavný   súd z obsahu   spisu   a z   vyjadrení   účastníkov   s tým,   že   poverený   notár   (ďalej   len   „notár“) na prerokúvaní   dedičstva   v predmetnej   veci   spis   vrátil   okresnému   súdu   za   účelom prerokovania   sťažnosti   a okresný   súd   mu   ho   opätovne   predložil   20.   decembra   2006. Od tohto dátumu sa spis nachádza u notára.

Ústavnému súdu bolo 22. decembra 2006 doručené stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom uviedol:

„Na   podanej   ústavnej   sťažnosti   trvám,   nakoľko   nedošlo   k žiadnym   zmenám v predmetnom   dedičskom   konaní.   Práve   naopak,   bola   podaná   žiadosť   o pokračovanie v dedičskom konaní, čo samozrejme celú vec ďalej predĺži. Dedičské konanie tak dodnes nie je právoplatne skončené.

Chcem   poukázať   na   to,   že   súdne   konanie   vo   veci   určenia   neplatnosti dôvodov vydedenia D. B., vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12 C 1132/94, kvôli ktorému bolo dedičské konanie prerušené, trvalo od roku 1995 do roku 2004, za čo je určite daná zodpovednosť Okresného súdu. V tomto konaní došlo aj k viacerým porušeniam zákona (za všetky poukazujem na to, že Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom zo dňa 1. marca 2004, č. k. 12 CoD 101/03-475 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním, čím prekročil medze podaných odvolaní). (...)

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 28 D 757/94 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 28 D 757/94 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 28 D 757/94 je prerokovanie dedičstva po poručiteľovi, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných   súdov   a vec   z právneho   hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre   všeobecných   súdov,   kde   je   upravená   aj   metodika   ich   postupu   (obdobne IV. ÚS 3/05).   Ústavný   súd   pripúšťa   určitú   skutkovú   zložitosť   veci,   pretože konečné rozhodnutie   v dedičskom   konaní   záviselo   od   právoplatného   skončenia   inej občianskoprávnej veci. V dôsledku toho okresný súd konanie prerušil. Ústavný súd však vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali takmer dvanásťročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný a podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní. Ani okresný súd nemal k správaniu sťažovateľa výhrady.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   (vrátane postupu notára ako súdneho komisára) v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že dedičské konanie začalo v roku 1994. Ústavný súd zistil, že i keď v predmetnej   veci do   prerušenia konania neboli zistené prieťahy v konaní, po odpadnutí zákonnej prekážky kvôli ktorej bolo konanie prerušené, dochádzalo k opakovanej nečinnosti a nesústredenej činnosti notára.

Nečinnosť   bola   zistená   najmä   v roku   2004,   od   27.   apríla   2004,   keď   nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu zo 17. októbra 2003 v súvisiacej občianskoprávnej veci, kvôli ktorej bolo konanie prerušené, do 30. novembra 2004, keď okresný súd spisový materiál doručil notárovi na ďalšie úkony (nečinnosť 7 mesiacov), a ďalej od 24. novembra 2005, keď sa neuskutočnilo pojednávanie z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti účastníčky   konania   proti   notárovi,   do   4.   júla   2006,   keď   okresný   súd   určil   termín pojednávania na 21. júl 2006 (nečinnosť viac ako 7 mesiacov). V tomto období činnosť notára bola nesústredená, pretože s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nemal spis predkladať okresnému súdu ale mal vo veci pojednávať.

Aj keď 20. júla 2006 vydal notár osvedčenie o dedičstve,   dňa 27. júla 2006 bol podaný návrh na pokračovanie v konaní. V dôsledku toho, konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Čo sa týka otázky prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný súd vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom dovolený (§ 109 ods. 2 OSP), a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v   čase,   keď   sa   realizoval,   a   k   posúdeniu   ktorej   majú   v zásade   lepšie   predpoklady všeobecné súdy   než   ústavný   súd,   odhliadnuc   od princípu   subsidiarity,   ktorým   sa   riadi jeho vzťah   k všeobecným   súdom   a   ktorému   viac   zodpovedá,   aby   ústavný   súd,   pokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného postupu. To však ešte neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a ústavným súdom nekontrolovateľná. Aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, tak ako nakoniec každé zákonné ustanovenie, sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   všeobecný   súd   sa   musí   pri uplatňovaní procesného   postupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote,   aj   keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. IV. ÚS 221/03, IV. ÚS 19/04).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte v roku 1994, po tom, ako odpadla prekážka, v dôsledku ktorej bolo konanie prerušené (v apríli 2004), bol nečinný spolu 13 mesiacov, dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 400 000 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v dôsledku   čoho   „strácam   dôveru   vo   fungovanie   Slovenskej   republiky   ako   právneho štátu(...)“.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na   výsledok   dedičského   konania,   ktoré   nie   je   právoplatne   skončené   ani po   12   rokoch. Takýto postup okresného súdu   oprávnene vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby,   ako   aj   z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 50 000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. K. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania v sume 6 888 Sk, ktoré aj bližšie špecifikoval. Ústavný súd však priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania iba v sume 6 825 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún), a to za dva úkony   právnej   služby   v hodnote   po   2   730   Sk   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu 19 % DPH v sume 1 037 Sk, pretože advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2005   v   sume   16 381   Sk.   Ďalej   ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 164 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2007