znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 392/2010-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2011 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   V.   S.,   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   Z.,   M.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 146,19 € (slovom stoštyridsaťšesť   eur   a   devätnásť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   Z.,   M.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 392/2010-24 z 23. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 sa sťažovateľ žalobou   podanou   okresnému   súdu   17.   októbra   2005   domáha   od   žalovaného   (B.   T.) zaplatenia sumy 2 544 Sk s prísl., a to z dôvodu vrátenia mu, podľa sťažovateľa žalovaným neprávom vyrubeného a sťažovateľom žalovanému aj zaplateného, nedoplatku za dodávku teplej úžitkovej vody. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále prehlbuje jeho právna neistota a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Vec je neukončená na okresnom súdu od podania návrhu žaloby 17. 10. 2005, čo k dnešnému   dňu   uplynula lehota takmer štyroch   rokov.   Uvedené   vyvoláva   vo mne   stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet   namietaného   konania   pritom   nie je právne   ani fakticky   tak zložitý,   aby objektívne   podmieňoval   takéto   protiprávne   konanie   s   takou   dlhou   dobou   na   prípravu spravodlivého rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu v Trnave, tento   bez   primeraných   dôvodov   nekonal,   resp.   nekonal   primerane   svojim   možnostiam a okolnostiam tohoto prípadu, čo spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné spravodlivé rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo   stav   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   nachádzam,   čo   je   aj   podľa   doterajšej rozhodovacej   činnosti   Ústavného   súdu   SR   účelom   základného   práva   na   spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Okresný   súd   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   29   C   159/05   porušil základné   práva   V.   S.   na   spravodlivé   rozhodnutie   vo   veci,   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   ako   aj   jeho   právo   na   prerokovanie   veci   súdom spravodlivo   v   zmysle   zákonných   ustanovení   a   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby vo veci sp. zn.: 29 C 159/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   S.   priznáva primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   10.000.-   eur,   trovy právneho zástupcu pred ústavným súdom, čo mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd JUDr. B. poverený zastupovaním predsedu okresného súdu, ako aj zákonná sudkyňa v skúmanej veci listom sp. zn. 1 SprV/529/2010 z 2. novembra 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 18. novembra 2010.

2.1 Zastupujúci predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Pokiaľ sa týka posúdenia zavinených prieťahov v konaní zo strany Okresného súdu Trnava, v tomto smere ponechávam na posúdenie predmetný spis Ústavnému súdu SR. Ako vyplýva z vyjadrenia JUDr.   V.,   sťažovateľ opakovane a vo viacerých smeroch podával návrhy na zmenu petitu. Svojim postupom teda taktiež v značnej miere zavinil, že predmetná vec zatiaľ nebola skončená.

Okresný   súd   Trnava   s   poukazom   na   ustanovenie   §   30   ods.   2   zákona   NR   SR č. 38/1993   súhlasí,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.“

Zákonná sudkyňa v skúmanej veci vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v tejto veci uviedla:

„...   ja   som   v   konaní   postupovala   plynule   bez   subjektívnych   prieťahov   a   aj   som navrhovateľa upozornila, že neustálymi zmenami pôvodného návrhu a dopĺňaním o nové nároky   spôsobuje   nemožnosť   prejednať   a   rozhodnúť   jeho   žalobu   bez   prieťahov.   Podľa môjho názoru navrhovateľ týmto svojim správaním spôsobil prieťahy v konaní.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Vo vyššie spomínanom vyjadrení JUDr. Ľ. B., poverený zastupovaním predsedu Okresného   súdu   Trnava,   pripúšťa   vznik   prieťahov   v   konaní   zo   strany   Okresného   súdu Trnava. Sťažovateľ V. S. naďalej trvá na tom, že v predmetnom konaní vznikli prieťahy zo strany Okresného súdu Trnava.

Zároveň týmto žiadam aj o priznanie trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia, ktorá je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za vhodný, ani   za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu bolo, alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 29 C 159/05:

- 17.   október   2005   –   sťažovateľ   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhal   od žalovaného zaplatenia sumy 2 544 Sk s príslušenstvom z dôvodu nesprávne mu vyrubeného a ním aj zaplateného nedoplatku za „dodávku vody“,

- 6.   december   2005   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   zaplatil   súdny   poplatok   za žalobu,

- 2.   január   2006   –   sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, a súčasne predložil potvrdenie o svojich a manželkiných zárobkových pomeroch,

- 27.   január   2006   –   sťažovateľ   rozšíril   žalobný   petit   tak,   že   žiadal,   aby   okresný   súd určil neplatnosť „Predpisu mesačného preddavku do fondu prevádzkovej údržby a opráv“ od 1. februára 2006, neplatnosť uznesenia členskej schôdze vlastníkov zo 14. decembra 2005 a aby žalovanému uložil povinnosť doručiť mu prehľad čerpania fondu opráv za roky 2001 – 2005,

- 21.   február   2006   –   okresný   súd   uznesením   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od súdnych poplatkov,

- 14. marec 2006 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu,

- 4. máj 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa,

- 29. máj 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 197/06 potvrdil uznesenie okresného súdu z 21. februára 2006,

- 9. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 27. jún 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu,

- 19. júl 2007 – sťažovateľ opätovne rozšíril žalobný petit,

- 5. február 2008 – zmena zákonného sudcu,

- 31. marec 2008 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby upresnil žalobný petit,

- 15. apríl 2008 – sťažovateľ reagoval na uznesenie z 31. marca 2008,

- 27. máj 2008 – okresný súd uznesením pripustil zmenu „návrhu na začatie konania zo dňa 15. 4. 2008“,

- 28. máj 2008 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,

- 25. jún 2008 – sťažovateľ opäť rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 1 223,27 Sk s prísl.,

- 27. jún 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 31. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. október 2008 a súčasne vyzval žalovaného,   aby   doplnil   svoje   vyjadrenie   a   označil   právne   predpisy,   podľa   ktorých postupoval pri vyúčtovaní, aby predložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý sa v mene žalovaného vyjadril k žalobe, a tiež, aby sa žalovaný vyjadril k rozšíreniu žaloby z 25. júna 2008,

- 25. august 2008 – žalovaný reagoval na výzvu okresného súdu a doplnil svoje vyjadrenie a súčasne sťažovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 27. júna 2008,

- 16. september 2008 – žalovaný sa vyjadril k stanovisku sťažovateľa z 25. augusta 2008,

- 22. október 2008 – okresný súd potom, ako poučil sťažovateľa, že mu bude dovyrubený súdny   poplatok   za   žalobu   z   dôvodu   jeho   zvýšenia   kvôli   dodatočným   zmenám   žaloby, a potom, ako sťažovateľ predložil špecifikáciu žalobného petitu, pojednávanie odročil na neurčito na účely dovyrubenia súdneho poplatku sťažovateľovi,

- 6. február 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 300 €,

- 5. marec 2009 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 24. máj 2009 – okresný súd uznesením pripustil zmenu „návrhu na začatie konania zo dňa 25. 6. 2008“,

- 29. máj 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie v časti žaloby, za ktorú sťažovateľ nezaplatil dodatočne vyrubený súdny poplatok,

- 19. jún 2009 – sťažovateľ podal odvolanie proti čiastočnému zastaveniu konania,

- 8. júl 2009 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky svojho odvolania,

- 14. september 2009 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,

- 19. január 2010 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu, ktorý vo veci koná pod sp. zn. 9 Co 14/2010,

- 31. august 2010 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 14/2010 napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. 29 C 159/05 z 29. mája 2009 o čiastočnom zastavení konania ako vecne správne potvrdil,

- 27. september 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 15. október 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. november 2010,

- 23.   november   2010   –   z   dôvodu   neprítomnosti   žalovaného   a   so   súhlasom   prítomného sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 13. január 2011,

- 24.   november   2010   –   žalovaný   dodatočne   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na pojednávaní.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   C   159/05   o   zaplatenie   finančnej   čiastky s príslušenstvom došlo k porušeniu základného práva a práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v ústave a dohovore.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd okrem   vyjadrení   účastníkov   konania   nezačal   dosiaľ   vykonávať   vo   veci   žiadne   iné dokazovanie, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že z hľadiska predmetu konania ide o prípad bežnej a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ústavný súd skúmané konanie nepovažuje za skutkovo ani právne zložité.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce opakovane (3 x) rozšíril, resp. upresnil pôvodný žalobný petit, avšak pri posudzovaní príčin majúcich za následok predĺženie posudzovaného konania nemožno bez ďalšieho túto skutočnosť pripočítať na ťarchu   sťažovateľa,   pretože   sťažovateľ   tým   iba   využil   zákonom   mu   priznané   procesné právo účastníka konania, avšak na druhej strane je potrebné podotknúť, že v tejto súvislosti musí sám sťažovateľ strpieť a počítať s tým, že vybavenie týchto jeho procesných podaní trvalo nejaký ten čas, v dôsledku čoho sa predĺžilo aj samotné konanie.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol evidentne nečinný viac ako 1 rok a 9 mesiacov, a to od 27. júna 2006, keď sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu, do 31. marca 2008, keď okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby upresnil žalobný petit.

Okrem tohto ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 bol postup okresného súdu aj neefektívny. Zo súdneho spisu napr. vyplynulo, že okresný súd už 6. februára 2009 vyrubil sťažovateľovi dodatočný súdny poplatok z rozšíreného predmetu konania,   t. j.   okresný   súd   tak   učinil   v čase,   keď   ešte   nemal   predmet   konania   ustálený, pretože predmet konania okresný súd ustálil až 24. mája 2009, keď uznesením pripustil zmenu pôvodného žalobného petitu, na ktorý sa dovyrubenie súdneho poplatku vzťahovalo. Následne okresný súd bez tohto, aby najprv rozhodol o žiadosti sťažovateľa z 5. marca 2009 o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ihneď uznesením z 29. mája 2009 konanie pre nezaplatenie dovyrubeného súdneho poplatku zastavil.

Súčasne   ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z   dôvodu odvolacieho konania (2 x) nachádzal na krajskom súde a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   konštatovanie   o   porušení   práv   sťažovateľa   a   v   záujme efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd   v   bode   2   výroku   tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2009   (prevzatie   a   príprava zastúpenia) v sume 146,19 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov za podanie sťažnosti, pretože tú podal 7. septembra 2009 sám sťažovateľ, a tiež mu nepriznal úhradu trov za vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu z 18. novembra 2010, pretože toto svojím obsahom (okrem vyčíslenia trov konania) neprinieslo pre rozhodnutie ústavného súdu žiadne vecne významné skutočnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2011