znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 392/09-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   F.   V.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   Ď.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. F. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 400 € (slovom tritisícštyristo eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. V. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 231,80 € (slovom dvestotridsaťjeden   eur   a   osemdesiat   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Ď., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 392/09-30 z 26. novembra 2009 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. V., B. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 o vyrovnanie dedičských podielov bolo začaté návrhom sťažovateľky doručeným Okresnému súdu Bratislava-vidiek 1. júla 1993.

Podľa   názoru   sťažovateľky „Celý   tento   dlhoročný   súdny   proces   sa   doposiaľ vyznačuje nezvyčajnou liknavosťou a absolútnym nezáujmom Okresného súdu Bratislava – III   o   spravodlivé   a   definitívne   vyriešenie   jej   dlhodobého   občiansko-právneho   nároku. V dôsledku zjavnej nečinnosti a nekonečným prieťahom na Okresnom súde..., bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby všetci účastníci tohto sporu boli zbytočne právne zneistení, majetok   sťažovateľky   bezúčelne   chátral,   má   totiž   dôvodné   obavy   na   vkladanie   ďalších náročných investícií do údržby a zveľaďovania nehnuteľností.

... Okresný súd... doposiaľ nevydal žiadne relevantné a zásadné rozhodnutie týkajúce sa ich veci a sťažovateľka nevie, či sa ho vôbec dožije...

Termíny ďalších pojednávaní sťažovateľka niekoľkokrát písomne urgovala.... Zákonní sudcovia v predmetnej veci v ďalšom postupe síce zadovažovali dôkazy, spočiatku určovali aj termíny pojednávaní, no neskôr sa plodnej iniciatívy úplne vzdali.... Sťažovateľka je veľmi nespokojná s výsledkom a priebehom predmetného 16-ročného súdneho konania, ktoré sa začalo dňom 01. 07. 1993, preto... podala niekoľko sťažností na prieťahy v konaní....

Zo súdneho spisu...   nepochybne vyplýva,   že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho   stavu   v   dĺžke   celého   konania   v   danej   veci,   majú   podiel   predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu..., čo viedlo k zbytočným prieťahom v konaní.“.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla, aby   ústavný   súd   po prijatí sťažnosti   na ďalšie konanie nálezom vyslovil   porušenie   jej základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľka požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 400 € a úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 231,80 €.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr 3071/2010 z 15. februára 2010 v spojení   s vyjadrením   zákonnej   sudkyne   z 10.   februára   2010   a právny   zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 8. marca 2010.

2.1 Vyjadrenie podpredsedu okresného súdu spočívalo iba v oznámení, že „V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne...“ a že „Na ústnom prejednaní veci netrvám.“.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:„Podanie navrhovateľky bolo súdu doručené dňa 01. 07. 1993. Od tej doby vo veci niekoľkokrát došlo k zmene zákonného sudcu...

Zmenou rozvrhu práce OS BA III č. 5 zo dňa 03. 10. 2006, Spr. 3070/2006 bol spis ku dňu 15. 10. 2006 prerozdelený do môjho súdneho oddelenia, predložený mi bol až dňa 31. 12. 2006. Odo dňa 01. 12. 2006 bol spis u predsedu súdu, a od 30. 01. 2007 na Spr, odkiaľ bol vrátený dňa 20. 02. 2007....

Úpravou zo dňa 8. 3. 2007 boli navrhovateľky v 2. a 3. rade, ktorých bydlisko je v Českej republike...,   aby...   presne   špecifikovali nehnuteľnosti,   ktoré titulom vyrovnania dedičských   podielov   žiadajú   vyporiadať   a   taktiež,   aby   špecifikovali   podiely   týchto nehnuteľností...   Súčasne   súd   z   katastrálneho   úradu   žiadal   zaslať   identifikáciu   parciel a príslušné   listy   vlastníctva   predmetných   nehnuteľností,   žiadal   zapožičať   dedičské   spisy právnych predchodcov účastníkov konania.

Úpravou zo dňa 22. 5. 2007 boli navrhovateľky v 2. a 3. rade urgované o riadnu špecifikáciu nehnuteľností a podielov, ktoré v prospech seba žiadajú vyporiadať.

Úpravou zo dňa 20. 8. 2007 bolo realizované dožiadanie do ČR na Okresní soud Karviná   za   účelom   doručenia   písomností   –   výzvy   ako   z   úpravy   zo   dňa   22. 5. 2007   – navrhovateľkám v 2. a 3. rade, nakoľko obe v úložnej dobe neprevzali zásielky.

Po   oznámení   Okresným   súdom   v   Karvinej,   súd   zisťoval   pobyty   navrhovateliek   v 2. a 3. rade v Českej republiky prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti ČR (úpravou zo dňa 5. 12. 2007) a po oznámení týchto skutočností Ministerstvom spravedlnosti ČR došlým tunajšiemu súdu dňa 4. 2. 2008, tunajší súd opätovne dožiadaným súdom v ČR doručoval úpravou   zo   dňa   20. 3. 2008   navrhovateľkám   v   2.   a   3.   rade   výzvy   na   špecifikáciu nehnuteľností a podielov, ktoré v prospech seba žiadajú vyporiadať.

Z   dôvodu   oznámenia   Domova   jistoty...   o   nespôsobilosti   chápať   zmysel   konania odporkyňou   v   3.   rade...   dňa   12. 5. 2008,   tunajší   súd   uznesením   zo   dňa   3. 6. 2008   jej ustanovil opatrovníka pre toto konanie B. V., ktorá v konaní zastupuje i navrhovateľku v 1. rade F. V.

Úpravou zo dňa 1. 7. 2008 bola ustanovená opatrovníčka... vyzvaná na špecifikáciu nehnuteľností a konkrétnych podielov, ktoré žiada... vyporiadať.

Podaním   došlým   súdu   dňa   11. 7. 2008   opatrovníčka...   nešpecifikovala   riadne nehnuteľnosti v zmysle výzvy súdu, len poukázala na čísla listov vlastníctva.

Úpravou zo dňa 16. 10. 2008 súd opätovne vyzval zástupkyňu navrhovateliek v 1. a 3.   rade,   aby   presne   špecifikovala   s   prihliadnutím   na   výšku   požadovaného   vyrovnania spoluvlastníckeho   podielu...   dôvodu,   že   nie   všetky   nehnuteľnosti   zapísané   na   listoch vlastníctva   žiadali   navrhovateľky   vyporiadať   titulom   vyrovnania   dedičských   podielov   a zároveň, aby tiež špecifikovala presný spoluvlastnícky podiel, ktorý žiada potvrdiť osobitne v prospech navrhovateľky v 1.   rade a   osobitne   v prospech   navrhovateľky v   3.   rade,   v dôsledku   čoho   nech   opätovne   presne   špecifikuje   petit   návrhu.   Súd   zároveň   žiadal Katastrálny úrad o zaslanie aktuálnych LV...

Podaním došlým súdu dňa 19. 11. 2008 zástupkyňa navrhovateliek v 1 a 3. rade síce špecifikovala   nehnuteľnosti,   ktoré   žiadala   vyporiadať   titulom   vyrovnania   dedičských podielov, avšak opätovne nešpecifikovala aký konkrétny podiel týchto nehnuteľností žiadala vyporiadať   v   prospech   tej-ktorej   navrhovateľky.   Uvádzala   len   podiely   všetkých spoluvlastníkov zapísaných podľa LV.

Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 20. 5. 2009 súd vyzval navrhovateľky v 1., 2. a 3. rade na odstránenie tejto vady návrhu s prihliadnutím, že neb. M. B., po ktorej žiadajú vyporiadať   dedičské podiely   k   nehnuteľnostiam,   nebola ich   výlučnou   vlastníckou,   preto nemôžu žiadať podiel v prospech seba ako by bola ich výlučnou vlastníckou.

Podaním zo dňa 3. 6. 2009 zástupkyňa navrhovateliek v 1. a 3. rade oznámila súdu, že požiadavka výzvy bola splnená jej podaním zo dňa 19. 11. 2008 a v uznesení nie je jasné, o ktorú M. B. sa jedná... Súčasne zástupkyňa navrhovateliek v 1. a 3. rade upravila okruh odporcov.   K   tomuto   podaniu   ako   zákonná   sudkyňa   uvádzam,   že   predovšetkým navrhovateľky by mali mať vedomosť, po ktorej M. B. žiadajú vyporiadať dedičské podiely, z tohto dôvodu súd neuvádzal dátum narodenia, príp. úmrtia...

Úpravou zo dňa 7. 7. 2009 súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 2. 10. 2009 v snahe odstrániť vady petitu ohľadne výšky spoluvlastníckych podielov, ktoré v prospech seba žiadajú navrhovateľky v 1., 2., 3. rade vyrovnať a vyporiadať.

Podaním   došlým   súdu   dňa   25. 9. 2009 zástupkyňa   navrhovateliek v 1.   a 3.   rade žiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 2. 10. 2009 z dôvodu, že sa bude nachádzať v zahraničí a nesúhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

Pojednávanie v deň 2. 10. 2009 súd odročil, pričom na základe zistenia od odporcov odročil   pojednávanie   na   neurčito   z   dôvodu,   že   neb.   I.   B.   zomrel.   Z   tohto   dôvodu   bol vyžiadaný dedičský spis po nebohom odporcovi v 2. rade z Okresného súdu Malacky, bol zisťovaný pobyt odporkyne v 5. rade, pričom na základe oznámenia z Registra obyvateľov, že trvalý pobyt na Slovensku nemá, súd výzvou zo dňa 16. 11. 2009 vyzval... – odporcu v 6. rade, aby súdu oznámil jej pobyt, príp. zaslal súdu plnomocenstvo ňou udelené.

K ústavnej sťažnosti navrhovateľky v 1. rade v tomto konaní uvádzam, že aj napriek tomu,   že   k určitým   prieťahom   v konaní   došlo,   sama   sťažovateľka,   resp.   jej   zástupkyňa spôsobila   tieto   prieťahy   tým,   že   nedokázala   napriek   viacerým   výzvam   súdu   riadne špecifikovať petit návrhu (nie je riadne špecifikovaný do dnešného dňa), pričom túto vadu chcel súd odstrániť na pojednávaní, na ktoré po toľkých rokoch očakávania – ako tvrdila navrhovateľka v 1. rade – sa ani nedostavila, príp. sa nedostavila jej zástupkyňa, ktorá o existencii pojednávania mala vedomosť 24. 7. 2009.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Hneď v úvode poznamenávame, že dotknutú sťažovateľku predsa nemôžu zaujímať vnútorné záležitosti a problémy Okresného súdu Bratislava – III., ani zmena rozvrhu práce súdu.   Prečo „zmena rozvrhu práce“ ide vždy na úkor sťažovateľky? Pýtame sa, prečo takáto zmena nie je v prospech sťažovateľky, ale vždy vyústi do negatívnej roviny? Ide tu zjavne o účelovú obranu súdu a evidentnú snahu o zakrývanie jeho nečinnosti. Sťažovateľku skôr   zaujíma   to,   že   sa   vyše   desaťročie   nemôže   domôcť   k úplným   vlastníckym   právam k zdedeným   pozemkom   po   svojej   matke...   a tiež   po   svojej   sestre...   Nečinnosť   súdu   ju vyrušuje,   dostáva   do   dlhodobej   psychickej   traumy   a neustálej   nervozity.   Niekoľko príslušníkov rodiny už vymrelo, dokonca aj pôvodný právny zástupca. Sťažovateľ má dnes dôvodné obavy, či sa dožije nejakého rozhodnutia súdu.

Od 06. 12. 1994 sa vôbec nekonalo. Od 06. 11. 1998 do 06. 12. 2001 vyzývala sudkyňa..., aby sťažovateľka vzala späťvzatie žaloby voči B. B....

So   späťvzatím   žaloby   sťažovateľka   dôrazne   nesúhlasila.   Na   nariadenom   súdnom pojednávaní   dňa   24.   02.   1999   JUDr.   A.   H.   sa   musel   z vážnych   zdravotných   dôvodov ospravedlniť a onedlho aj zomrel....

Dňa 26. 01. 2007 podala sťažovateľka prvú sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú jej listom zo dňa 27. 03. 2007 sám predseda Okresného súdu... odpovedal, že spis vraj bude osobne sledovať. No a odvtedy márne ubehli ďalšie 3 roky... Opäť sa od 27. 03. 2007 nič podstatné na súde nekonalo.

Výzva   Okresného   súdu...   zo   dňa   02. 07. 2008...,   bola   doručená   dňa   07. 07. 2008 opatrovníčke...   Menovaná   osobne   doručila   do   podateľne   Okresného   súdu   dňa 17. 07. 2008... vyhlásenie, že trvá na podanom návrhu a zároveň detailne špecifikovala predmetné nehnuteľnosti.

Výzvu Okresného súdu... zo dňa 24. 10. 2008... prevzala zástupkyňa sťažovateliek v rade 1) a v rade 3)... a tá špecifikovala petit žaloby osobným podaním na Okresnom súde dňa 19. 11. 2008, kde žiadala konkrétne spoluvlastnícke podiely.

Z UZNESENIA Okresného súdu... zo dňa 20. 05. 2009... nebolo však zrejmé, či ide o matku...,   alebo   sestru   sťažovateľky...,   nakoľko   išlo   o   rôzne   výšky   spoluvlastníckych podielov predmetných nehnuteľností. Vyjadrujeme neskrývané znepokojenie, pretože každý pozorný a obozretný Okresný súd, si tieto právne relevantné údaje určite má všimnúť. Preto bolo oznámené dňa 03. 06. 2009 Okresnému súdu..., o ktorú „M. B.“ vlastne ide. Okresný súd... si dňa 14. 07. 2009 definitívne ujasnil, že ide o sestru sťažovateľky. Dňa 24. 07. 2009 sme Okresnému súdu... osobne doručili vyjadrenie, že ide o sestru sťažovateľky...

Oznámením   zo   dňa   30. 07. 2009   bolo   písomne   upresnené   dedičstvo   po   sestre sťažovateľky...

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka, ako dedička zo závetu poručiteľa F. B.... písomne oznámila... špecifikáciu dedičských podielov predmetných nehnuteľností.

Ak by bol Okresný súd... od 24. 02. 1999 riadne vytýčil súdne pojednávanie a nerobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní, tieto drobné nepresnosti by sa ihneď a namieste dali poľahky odstrániť.

Okresný   súd...   nariadil   súdne   pojednávanie   na   deň   02. 10. 2009,   ktoré   však sťažovateľka   žiadala   odročiť,   keďže   má   už 84   rokov...,   a preto mala   ustanovenú svoju zástupkyňu – dcéru B. V...., ktorá však práve vtom čase musela bezodkladne pracovne odísť do   ČR.   O   toto   odročenie   súdneho   konania   požiadala   osobne   doručeným   listom   dňa 25. 09. 2009. Sťažovateľka však trvala na osobnej účasti na tomto pojednávaní, pretože mala   záujem   o   radikálne   odstránenie   rôznych   umelo   vytváraných   „nedorozumení   a banálnych drobností“ a dlhoročných prieťahoch v súdnom konaní.

Je naozaj smutným konštatovaním, že celé roky Okresný súd... nekonal....»

V súvislosti s výzvou ústavného súdu na oznámenie, či sťažovateľka trvá na ústnom pojednávaní   o prijatom   návrhu,   právny   zástupca   uviedol: „Na   záver   iba   dodávame,   že sťažovateľka   má   svoj   vek   a   nežiada   ÚS   SR   o   osobnú   účasť   na   pojednávaní.   Žiada rozhodnúť bez jej účasti.“ Ústavný súd to vyhodnotil ako súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993:

- 1. júl 1993 – sťažovateľka spolu s F. B. (ďalej len „navrhovateľ v 2. rade“) a T. B. (ďalej len „navrhovateľ v 3. rade“, spolu ďalej aj „navrhovatelia“) podala proti B. B. (ďalej aj „odporkyňa“) návrh na vyrovnanie dedičských podielov vtedy Okresnému súdu Bratislava-vidiek (ďalej len „okresný súd vidiek“),

- 13. júl 1993 – okresný súd vidiek vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh (vypravené 23. septembra 1993),

-   20.   október   1993   –   okresný   súd   vidiek   vyzval   sťažovateľku   spolu   s   ostatnými navrhovateľmi na predloženie rozhodnutia   v dedičskom   konaní po L. B. a identifikáciu parciel,

- 16. december 1993 – sťažovateľka a ostatní navrhovatelia predložili požadované doklady,

- 3. február 1994 – okresný súd vidiek nariadil pojednávanie na 24. február 1994,

-   24.   február   1994   –   na   pojednávanie   sa   nedostavili   navrhovatelia   v   2.   a   3.   rade, sťažovateľka bola na pojednávaní zastúpená svojou dcérou (B. V.), po vyjadrení odporkyne bolo pojednávanie odročené na 28. marec 1994 s tým, že na pojednávanie bude predvolaný navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľ v 3. rade bude vypočutý cestou dožiadania,

- 28. marec 1994 – navrhovateľ v 3. rade sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech sťažovateľky, ktorú zároveň splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní,

- 28. marec 1994 – na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa a navrhovateľ v 3. rade, odporkyňa   nemala   vykázané   doručenie   predvolania,   okresný   súd   vidiek   pojednávanie odročil na 9. máj 1994,

- 9. máj 1994 – na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ v 3. rade, okresný súd vidiek pojednával v jeho neprítomnosti,   po vyjadreniach sťažovateľky, navrhovateľa v 2.   rade a odporkyne okresný súd vidiek odročil   pojednávanie pre účely vypočutia navrhovateľa v 3. rade   dožiadaným   súdom,   právna   zástupkyňa   sťažovateľky,   navrhovateľ   v   2.   rade a odporkyňa boli vyzvaní na predloženie relevantných dokladov,

- 23. máj 1994 – sťažovateľka predložila okresnému súdu vidiek požadované doklady,

-   14.   jún   1994   –   okresný   súd   vidiek   požiadal   (dožiadaním)   Okresný   súd   Karviná o vykonanie výsluchu navrhovateľa v 3. rade,

- 25. júl 1994 – okresnému súdu vidiek bol doručený „Protokol o výslechu“ navrhovateľa v 3. rade vykonaného Okresným súdom Karviná 14. júla 1994 (vo výsluchu uviedol, že splnomocnil   sťažovateľku   na   svoje   zastupovanie   v   konaní   a   že   od   odporkyne   žiaden zákonný dedičský podiel nežiada),

- 17. august 1994 – okresný súd vidiek nariadil pojednávanie na 14. september 1994,

-   6.   september   1994   –   právny   zástupca   navrhovateľa   v   3.   rade   ospravedlnil   neúčasť navrhovateľa v 3. rade na pojednávaní 14. septembra 1994 zo zdravotných dôvodov,

- 9. september 1994 – navrhovateľ v 3. rade žiadal o svoj výsluch dožiadaním Okresného súdu Karviná,

- 14. september 1994 – na pojednávanie sa nedostavili navrhovatelia v 2. a 3. rade, okresný súd vidiek pojednával v ich neprítomnosti, po vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľky a ostatných   navrhovateľov   a   po   vyjadrení   zástupkyne   odporkyne   okresný   súd   vidiek vyhlásil rozsudok,

- 28. október 1994 – právna zástupkyňa sťažovateľky a ostatných navrhovateľov podala proti rozsudku okresného súdu vidiek č. k. 9 C 232/93-40 zo 14. septembra 1994 odvolanie, ktoré avizovala odôvodniť do 10 dní,

-   10.   november   1994   –   okresný   súd   vidiek   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky a navrhovateľov, aby doplnila odvolanie proti rozsudku,

-   21.   november   1994   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   a   navrhovateľov   odôvodnila odvolanie,

- 2. december 1994 – okresný súd vidiek doručoval odvolanie sťažovateľky a navrhovateľov zástupkyni odporkyne na vyjadrenie,

- 15. december 1994 – zástupkyňa odporkyne sa k odvolaniu vyjadrila,

- 13. január 1995 – okresný súd vidiek predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky a navrhovateľov proti rozsudku zo 14. septembra 1994,

- 31. marec 1995 – krajský súd uznesením č. k. 10 Co 20/95-52 zrušil rozsudok okresného súdu vidiek č. k. 9 C 232/93-40 zo 14. septembra 1994 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 25. apríl 1995 – spis bol vrátený okresnému súdu vidiek,

- 31.   máj   1995   –   okresný   súd   vidiek   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky a navrhovateľov, aby upresnila návrh,

- 14. september 1995 – okresný súd vidiek nariadil pojednávanie na 9. október 1995,

- 2. október 1995 – navrhovateľ v 3. rade oznámil, že na pojednávanie sa zo zdravotných dôvodov   nedostaví   a   uviedol,   že   zotrváva   na   výsluchu   vykonanom   Okresným   súdom Karviná,

- 9. október 1995 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovateľka, navrhovatelia v 2. a 3. rade a   odporkyňa,   právny   zástupca   navrhovateľov,   zástupkyňa   sťažovateľky   a   zástupkyňa odporkyne požiadali okresný súd o odročenie pojednávania pre účely uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody, okresný súd vidiek pojednávanie odročil na 8. november 1995 s tým, že sťažovateľka a navrhovateľ v 2. rade upresnia návrh a do 25. októbra 1995 oznámia, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 16. október 1995 – sťažovateľka upravila návrh,

- 8. november 1995 – po vyjadreniach zástupcov účastníkov konania okresný súd vidiek pojednávanie odročil na 6. december 1995 s tým, že opätovne budú predvolaní sťažovateľka a navrhovatelia v 2. a 3. rade,

- 16. november 1995 – navrhovateľ v 3. rade navrhol rozhodnúť o svojom vlastníctve v 1/4 k označeným nehnuteľnostiam, čo predtým nežiadal,

-   4.   december   1995   –   právny   zástupca   odporkyne   oznámil   okresnému   súdu   vidiek: „súhlasíme so späťvzatím návrhu navrhovateľov“,

-   6.   december   1995   –   na   pojednávanie   sa   nedostavili   navrhovatelia   v   2.   a   3.   rade a odporkyňa, zástupcovia účastníkov konania navrhli odročiť pojednávanie do 31. januára 1996 pre účely uzavretia mimosúdnej dohody, okresný súd vidiek odročil pojednávanie na 21. február 1996,

- 9. február 1996 – sťažovateľka oznámila, že navrhovateľ v 3. rade 30. decembra 1995 zomrel, a preto žiadala „odložiť“ termín pojednávania do ukončenia dedičského konania,

- 21. február 1996 – okresný súd vidiek   na pojednávaní na žiadosť právneho zástupcu zomrelého navrhovateľa v 2. rade konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania,

-   17.   október   1996   –   dedičské   konanie   po   navrhovateľovi   v   2.   rade   bolo   právoplatne skončené,

- 2. november 1998 – okresný súd (t. j. už Okresný súd Bratislava III) žiadal Okresný súd Bratislava IV o oznámenie, či dedičské konanie vedené pod sp. zn. D 7/96 po nebohom navrhovateľovi v 2. rade je právoplatne skončené; okresný súd ďalej vyzval sťažovateľku a navrhovateľov (aj zomrelého navrhovateľa v 2. rade), aby oznámili, či berú návrh späť a či navrhujú konanie zastaviť (v spise sa nachádza súhlas právneho zástupcu odporkyne so späťvzatím návrhu);

- 8. december 1998 – okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov v 2. a 3. rade, aby oznámil či berie návrh späť a či navrhuje konanie zastaviť, zároveň ho žiadal, aby oznámil,   či   došlo   k   mimosúdnej   dohode,   ak   na   návrhu   naďalej   trvá,   nech   odstráni nedostatky podania v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu,

- 7. december 1998 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že návrh neberie späť,

-   21.   december   1998   –   okresný   súd   vyzval   bývalú   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky a navrhovateľov JUDr. D. F. na odstránenie nedostatkov podania,

- 28. január 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. február 1999 (odporkyni nebolo   predvolanie   doručené   z   dôvodu   jej   úmrtia   –   predvolanie   bolo   okresnému   súdu vrátené 8. februára 1999, okresný súd doručoval aj zomrelému navrhovateľovi v 2. rade – predvolanie bolo okresnému súdu vrátené 5. februára 1999),

-   25.   január   1999   –   JUDr.   D.   F.   oznámila   okresnému   súdu,   že   sťažovateľku   ani navrhovateľov v uvedenej veci nezastupuje,

- 24. február 1999 – na pojednávanie sa nik nedostavil, pojednávanie bolo odročené,

- 18. marec 1999 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne, aby oznámil dedičov odporkyne, zároveň vyzval právneho zástupcu navrhovateľov v 2. a 3. rade, aby oznámil dedičov po navrhovateľovi v 2. rade a to, či vstupujú do konania na strane navrhovateľov,

-   19.   apríl   1999   –   právny   zástupca   navrhovateľov   predložil   osvedčenie   o   dedičstve   po nebohom navrhovateľovi v 2. rade (sp. zn. D 7/96, D not 19/96-32), dedičkou sa stala jeho sestra F. V., t. j. sťažovateľka,

-   15.   jún   1999   –   okresný   súd   opätovne   žiadal   právneho   zástupcu   zomrelej   odporkyne o oznámenie jej dedičov,

- 20. január 2000 – okresný súd opätovne žiadal právneho zástupcu zomrelej odporkyne o oznámenie jej dedičov,

- 1. október 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či na podanom návrhu trvá, či ho neberie späť, a ak na návrhu trvá, nech odstráni nedostatky podania v zmysle uznesenia krajského súdu z 31. marca 1995; zároveň okresný súd vyzval dcéru odporkyne (predtým zastupovala odporkyňu), aby oznámila, kto je dedičom po jej nebohej matke,

- 22. október 2001 – sťažovateľka predložila okresnému súdu upravený petit návrhu,

- 24. október 2001 – dcéra nebohej odporkyne predložila okresnému súdu relevantné výpisy z listov vlastníctva a osvedčenie o dedičstve po nebohej odporkyni,

-   29.   november   2001   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   a   právneho   zástupcu navrhovateľov na označenie účastníkov konania, na špecifikáciu výrokovej časti návrhu a na presné označenie nehnuteľností,

-   21.   december   2001   –   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   okresnému   súdu   účastníkov konania,   upravila   petit   návrhu   a   ako   navrhovateľov   označila:   1.   F.   V.   –   sťažovateľka (v zastúpení jej dcérou B. V.), 2. po nebohom F. B. F. V. – sťažovateľku, 3. po nebohom T. B. A. G. (ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“); ako odporcov označila: 1. I. J. (ďalej len „odporkyňa v 1. rade“), 2. Z. Z. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“), 3. M. Č. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“), 4. A. Č. (ďalej len „odporca vo 4. rade“),

- 16. január 2002 – zástupkyňa sťažovateľky doplnila podanie doručené okresnému súdu 21. decembra 2001 o údaje k navrhovateľovi v 2. rade, resp. jeho dedičke,

- 28. január 2002 – okresný súd zaslal upravený návrh sťažovateľky odporcom, ktorých označila sťažovateľka, na vyjadrenie,

-   11.   február   2002   –   odporkyňa   v   2.   rade   oznámila   okresnému   súdu,   že   nesúhlasí s vyrovnaním dedičských podielov,

- 19. február 2002 – odporkyňa v 1. rade žiadala predĺžiť lehotu na vyjadrenie sa k návrhu,

- 21. február 2002 – okresnému súdu boli vrátené poštové zásielky s upraveným návrhom adresované odporcom v 3. a 4. rade na vyjadrenie (zásielku nevyzdvihli),

- 4. júl 2002 – okresný súd urgoval odporkyňu v 1. rade, aby sa vyjadrila k upravenému návrhu; odporcom v 3. a 4. rade okresný súd doručoval upravený návrh sťažovateľky na vyjadrenie prostredníctvom Obvodného oddelenia Trnávka Bratislava (ďalej len „OO PZ“),

- 16. júl 2002 – odporkyňa v 1. rade sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky,

- 28. august 2002 – okresný súd vyzval odporkyňu v 1. rade, aby oznámila, či „vzhľadom na obtiažnosť sporu a jeho rýchle ukončenie nesplnomocníte v tejto veci advokáta alebo komerčného právnika s tým, aby tento odstránil vady podania v náležitom počte exemplárov s označením okruhu účastníkov s presne vymedzením predmetu sporu...“,

- 18. september 2002 – odporkyňa v 1. rade oznámila okresnému súdu skutočnosti týkajúce sa jej prípadného právneho zastúpenia,

- 11. október 2002 – OO PZ oznámilo, že nedošlo k doručeniu zásielok odporcom v 3. a vo 4. rade,

- 24. august 2004 – okresný súd žiadal o pripojenie spisov sp. zn. D 7/96, Dnot 19/96 a sp. zn. D 831/68, zároveň zisťoval adresy pobytu odporcov v 3. a vo 4. rade,

- 3. september 2004 – Register obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej len „register obyvateľov“) oznámil adresy pobytu odporcov v 3. a vo 4. rade (adresa, ktorá bola okresnému súdu už známa),

- 16. september 2004 – bol pripojený spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. D 7/96,

- 22. november 2004 – okresný súd vyzval odporkyňu v 1. rade, aby zaslala rozhodnutie z dedičského konania po nebohej odporkyni,

-   23.   február   2005   –   okresný   súd   urgoval   odporkyňu   v   1.   rade,   aby   zaslala   dedičské rozhodnutie   po   odporkyni,   zároveň   žiadal   Okresný   súd   Malacky   o   zaslanie   tohto rozhodnutia, a opätovne žiadal register obyvateľov o oznámenie adresy pobytu odporcov v 3. a vo 4. rade,

- 3. marec 2005 – register obyvateľov oznámil novú adresu pobytu odporcu vo 4. rade, u odporkyne v 3. rade nedošlo k zmene pobytu,

- 24. marec 2005 – odporkyňa v 1. rade predložila relevantné dokumenty,

- 31. marec 2005 – Okresný súd Bratislava IV oznámil, že nevedie žiadne konanie po nebohej odporkyni,

- 15. január 2007 – Okresný súd Bratislava IV žiadal o vrátenie spisu sp. zn. D 7/96,

- 17. január 2007 – spis sp. zn. D 7/96 bol vrátený Okresnému súdu Bratislava IV,

-   4. apríl 2007 – okresný   súd vyzval navrhovateľku   v 3. rade a Z.   B. ako dedičov   po nebohom navrhovateľovi v 3. rade, aby oznámili, či na podanom návrhu trvajú, a ak áno, nech špecifikujú podiel nehnuteľnosti, ktorý žiadajú vyporiadať v ich prospech, a presne označia   i   nehnuteľnosti,   ktoré   žiadajú   vyporiadať;   zároveň   okresný   súd   vyžiadal   od Okresného súdu Malacky spis sp. zn. 10 D 426/98, od Okresného súdu Bratislava IV spis sp. zn. D 7/96, a od Správy katastra v Malackách (ďalej len „správa katastra“) vyžiadal identifikáciu nehnuteľností,

- 11. apríl 2007 – bol pripojený spis tamojšieho okresného súdu sp. zn. D 851/68,

- 18. apríl 2007 – bol pripojený spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 10 D 426/98,

- 26. apríl 2007 – Okresný súd Bratislava IV oznámil, že spis sp. zn. D 7/96 nemôžu zaslať z dôvodu, že je pripojený k sp. zn. 38 D 2038/06, a táto vec nie je skončená,

- 6. jún 2007 – okresnému súdu boli správou katastra predložené požadované materiály,

- 7. jún 2007 – okresný súd opätovne vyzval navrhovateľku v 3. rade a Z. B., aby oznámili, či na podanom návrhu trvajú, a ak áno, nech špecifikujú podiel nehnuteľnosti, ktorý žiadajú vyporiadať v ich prospech, a presne označia i nehnuteľnosti, ktoré žiadajú vyporiadať,

-   3.   júl   2007   –   okresnému   súdu   boli   vrátené   poštové   zásielky   adresované   Z.   B.   a navrhovateľke v 3. rade,

- 31. júl 2007 - okresnému súdu boli znova vrátené poštové zásielky adresované Z. B. a navrhovateľke v 3. rade,

- 9. október 2007 – okresný súd požiadal Okresný súd Karviná o doručenie zásielok Z. B. a navrhovateľke v 3. rade,

-   20. november 2007 – Okresný   súd   Karviná oznámil okresnému   súdu,   že zásielky   sa nepodarilo   doručiť   Z.   B.   z   dôvodu,   že   na   uvedenej   adrese   (O.)   je   neznámou,   a navrhovateľka   v   3.   rade   zásielku   na   pošte   nevyzdvihla,   bude   jej   však   doručovaná   aj prostredníctvom justičnej stráže,

-   17.   december   2007   –   Okresný   súd   Karviná   oznámil   okresnému   súdu,   že   zásielku   si navrhovateľka v 3. rade nevyzdvihla, a Z. B. je na uvedenej adrese neznáma, pritom iný pobyt nie je známy,

-   23. január 2008   –   okresný   súd   požiadal   Ministerstvo   spravodlivosti   Českej   republiky o oznámenie pobytu navrhovateľky v 3. rade a Z. B.,

- 4. február 2008 – Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky oznámilo adresy pobytu navrhovateľky v 3. rade (K., O.) a Z. B. (K., B.),

-   21.   apríl   2008   –   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Karviná   o   doručenie   zásielok (opätovne výzva na vyjadrenie, či trvajú na návrhu, a ak áno, nech presne špecifikujú podiel nehnuteľnosti,   ktorý   žiadajú   vyporiadať,   a   presne   označia   nehnuteľnosti,   ktoré   žiadajú vyporiadať) navrhovateľke v 3. rade a Z. B. na zistené adresy,

- 12. máj 2008 – D. J., B., oznámil okresnému súdu, že Z. B. je „desorientována místem, časem i osobou a není tedy schopná rozhodnout adekvátně o svém nároku“,

-   30.   máj   2008   –   Okresný   súd   Karviná   vrátil   okresnému   súdu   vybavené   dožiadanie vo vzťahu k navrhovateľke v 3. rade, t. j. zásielka jej bola 16. mája 2008 doručená,

-   3.   jún   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   V–2   9   C   232/93-252,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2008, ustanovil Z. B. opatrovníčku B. V. (zástupkyňa sťažovateľky),

- 11. jún 2008 – okresný súd oznámil odporkyni v 1. rade, že „v konaní nevystupujete ako dedička po neb. odporkyni B. B. z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom návrhu ste nezdedila“, oznámenie jej nebolo doručené, zásielka bola okresnému súdu vrátená 18. júna 2008 s poznámkou „adresát neznámy“,

- 2. júl 2008 – okresný súd vyzval opatrovníčku Z. B. oznámiť, či na podanom návrhu trvá, a ak áno nech špecifikuje nehnuteľnosti a ich podiel, ktoré žiada vyporiadať,

- 10. júl 2008 – Okresný súd Karviná oznámil okresnému súdu doručenie zásielky Z. B. 28. apríla 2008,

- 17. júl 2008 – opatrovníčka Z. B. oznámila okresnému súdu, že na podanom návrhu trvá a v akom podiele žiada vyporiadať nehnuteľnosti (nehnuteľnosti označila prostredníctvom listov vlastníctva),

-   24.   október   2008   –   okresný   súd   vyzval   opatrovníčku   Z.   B.   a   zároveň   zástupkyňu sťažovateľky (v jednej osobe) na špecifikáciu presného spoluvlastníckeho podielu, ktorý žiada potvrdiť osobitne v prospech sťažovateľky a osobitne v prospech Z. B., t. j. aby presne špecifikovala petit návrhu; zároveň okresný súd žiadal správu katastra o zaslanie príslušných listov vlastníctva,

- 19. november 2008 – zástupkyňa sťažovateľky upravila petit návrhu,

- 9. december 2008 – správa katastra zaslala okresnému súdu požadované výpisy z listov vlastníctva,

- 20. máj 2009 – okresný súd uznesením č. k. V-2 9 C 232/93-277 vyzval sťažovateľku a navrhovateľky v 2. a 3. rade, aby v lehote 10 dní odstránili nedostatky podania z 1. júla 1993, t. j. presne špecifikovať výšku dedičského podielu pri tej-ktorej nehnuteľnosti, ktorú žiadajú vyrovnať (vyporiadať),

-   3. jún 2009   –   zástupkyňa sťažovateľky   reagovala na výzvu   okresného súdu,   zároveň upresnila okruh žalovaných (1. I. J., 2. Z. Z., 3. Ľ. P., 4. M. Č., 5. A. Č.),

- 14. júl 2009 – okresný súd predvolával účastníkov konania na pojednávanie nariadené na 2.   október   2009,   zároveň   opätovne   vyzval   zástupkyňu   sťažovateľky   a navrhovateľku v 3. rade, aby špecifikovali požadovanú výšku spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností vo vzťahu ku každej navrhovateľke osobitne,

- 28. júl 2009 – okresnému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním adresovaná M. S. (rod. Č.) s poznámkou adresát je neznámy,

- 30. júl 2009 – zástupkyňa sťažovateľky reagovala na výzvu zo 14. júla 2009,

- 11. august 2009 – okresnému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním M. S. s poznámkou adresát neznámy,

- 12. august 2009 – okresnému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním I. B. s poznámkou adresát zomrel,

-   18.   august   2009   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   s   predvolaním   M.   B.   s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote,

-   2.   september   2009   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   s   predvolaním   A.   Č.   s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote,

-   3.   september   2009   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   s   predvolaním   M.   B.   s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote,

-   25.   september   2009   –   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   okresný   súd   o   odročenie pojednávania   nariadeného   na   2.   október   2009   z   dôvodu   jej   pobytu   mimo   Slovenskej republiky a z dôvodu jej „nezastupiteľnosti“ na pojednávaní,

- 1. október 2009 – okresný súd zisťoval adresu pobytu odporkyne v 3. rade a zároveň požiadal Okresný súd Bratislava IV o zapožičanie dedičského spisu po nebohom I. B., prípadne o oznámenie okruhu dedičov,

- 2. október 2009 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že odporkyňa v 1. rade oznámi okresnému súdu dedičov po odporcovi v 2. rade (pravdepodobne po I. B.); zároveň okresný súd požiadal Okresný súd Malacky o zapožičanie dedičského spisu po nebohom I. B., prípadne aby oznámili dedičov po nebohom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 9 C 232/1993 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o návrhu na vyrovnanie   dedičských   podielov,   čo   po   právnej   stránke   predstavuje   vec,   ktorá   tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, t. j. nemožno ju považovať za právne   zložitú.   Po   faktickej   stránke   určitú   zložitosť   veci   predstavuje   tá   skutočnosť,   že niektorí účastníci konania mali alebo majú pobyt mimo územia Slovenskej republiky, a tým vznikla   potreba   dožiadania   všeobecného   súdu   v Českej   republike   pre   účely   vykonania procesných úkonov, ale aj dožiadania iných príslušných orgánov v súvislosti so zisťovaním pobytu a doručovaním potrebných písomností (pozri prehľad spisu – 3. júl 2007 až 30. máj 2008). Taktiež väčší počet účastníkov môže mať za následok komplikovanosť veci, avšak v danom   prípade   sa   počet   účastníkov   rozrástol   aj   „vďaka“   dlhému   trvaniu   samotného konania.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd predovšetkým pripomína, že predpokladom plynulého postupu všeobecného súdu v konaní je   predovšetkým   podanie   perfektného   návrhu.   Treba   poukázať   predovšetkým   na   to, a vyplýva   to   i z chronológie   úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní,   že   k predĺženiu napadnutého konania prispela samotná sťažovateľka podaním nekvalifikovaného návrhu, ktorý   neustále   menila   a upresňovala   predmet   žalobného   návrhu.   V tejto   súvislosti   už ústavný súd   konštatoval, že požiadavka   na konanie bez zbytočných   prieťahov   v konaní v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr.   II.   ÚS   10/01,   I.   ÚS   41/02).   A fortiori   mohol   ústavný   súd   na   túto   skutočnosť prihliadnuť   v danej   veci   aj   vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   je   v napadnutom   súdnom konaní kvalifikovane právne zastúpená. Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľky poukazuje aj na okolnosť, že sťažovateľka požiadala dvakrát (resp. jej zástupkyňa spolu so zástupkyňou   odporkyne   a právnym   zástupcom   ostatných   navrhovateľov)   okresný   súd o odročenie   pojednávania   z dôvodu   uzavretia   prípadnej   mimosúdnej   dohody,   k čomu napokon nedošlo. Napriek uvedeným skutočnostiam v danom prípade podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie sťažovateľky nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

Uvedené skutočnosti nepochybne majú dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu   procesných   úkonov   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   okresný súd v posudzovanom   konaní   nevykoval   relevantnú   procesnú   činnosť   v obdobiach: od 17. októbra   1996   (právoplatné   skončenie   dedičského   konania,   ktoré   bolo   dôvodom prerušenia   konania)   do   2.   novembra   1998   (okresný   súd   pristúpil   k zisťovaniu   stavu dedičského konania), t. j. 24 mesiacov, od 15. júna 1999 (okresný súd žiadal právneho zástupcu zomrelej odporkyne o oznámenie jej dedičov) do 20. januára 2000 (znova pristúpil k výzve právneho zástupcu   zomrelej odporkyne o oznámenie jej dedičov), t. j. viac ako sedem mesiacov, od 20. januára 2000 do 1. októbra 2001 (okresný súd vyzval sťažovateľku oznámiť,   či   na   podanom   návrhu   trvá,   a odstrániť   nedostatky   podania),   t. j.   viac   ako 20 mesiacov,   od   11.   októbra   2002   (OO   PZ   oznámilo   neúspešné   doručovanie   zásielok odporcom v 3. a vo 4. rade) do 24. augusta 2004 (okresný súd pripájal súvisiace súdne spisy a zisťoval pobyt odporcov v 3. a vo 4. rade), t. j. viac ako 22 mesiacov, od 24. marca 2005 (zástupkyňa odporkyne predložila okresným súdom požadované listiny) do 4. apríla 2007 (okresný súd pristúpil k identifikácii parciel a odstraňovaniu nedostatkov podania), t. j. viac ako   24   mesiacov,   od   9.   decembra   2008   (správa   katastra   predložila   okresnému   súdu požadované listy vlastníctva) do 20. mája 2009 (okresný súd opätovne vyzýval účastníkov konania na strane navrhovateľov na odstránenie nedostatkov podania), t. j. viac ako päť mesiacov.   Celkovo   bol   teda   okresný   súd   v tejto   veci   absolútne   nečinný   viac   ako 102 mesiacov, t. j. osem a pol roka nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Postup okresného súdu je poznačený aj jeho neefektívnosťou spočívajúcou v tom, že aj keď jedenkrát došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, rozsudok okresného súdu zo

14. septembra 1994 bol odvolacím súdom zrušený z dôvodu, že okresný súd rozhodol bez zistenia objektívneho stavu veci a navyše nad rozsah návrhu.

Ústavný   súd   pre   úplnosť   považuje   za   potrebné   poukázať   aj   na   nesústredenosť okresného   súdu,   keď   21.   decembra   1998   vyzval   JUDr.   D.   F.   ako   právnu   zástupkyňu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov podania aj napriek tomu, že táto už 21. novembra 1994   oznámila,   že   nebude   v ďalšom   konaní   (okrem   iných)   sťažovateľku   zastupovať, a 9. októbra 1995 sťažovateľka spolu s navrhovateľmi predložila okresnému súdu zrušenie plnej moci udelenej JUDr. D. F. Podobne nesústredenou činnosťou bolo aj predvolanie už zomrelého navrhovateľa v 2. rade na pojednávanie nariadené na 24. február 1999.

Napokon   ústavný   súd   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania,   ktorá predstavuje viac ako 16 a pol roka, sama osebe signalizuje porušenie základného práva sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

V súvislosti   s argumentáciou   zákonnej   sudkyne,   že   vo   veci   došlo   k   viacerým zmenám v osobe zákonného sudcu, ústavný súd len poznamenáva, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní   nepostupoval   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd   v bode   2 výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 400   €,   ktoré   odôvodnila   tým,   že „od   podania   návrhu   na   vyrovnanie   podielov k nehnuteľnosti   sa...   nachádza   v právnej   neistote.   To   jej   neustále   strpčuje   a poriadne komplikuje   život.  ...   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   doba   bezmála   16-tich   rokov,   ktorá uplynula   od   podania   návrhu...   je   ničím   neospravedlniteľná.  ...   Sťažovateľka   vidí nemajetkovú ujmu v jej pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický   a právny   záujem   o zákonné   zadefinovanie   jej   vlastníckeho   práva   k predmetným nehnuteľnostiam.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, na celkovú dĺžku posudzovaného konania, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľky považuje za primerané v ňou požadovanej sume 3 400 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 231,80 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95   €.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2010   je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie   ústavnému   súdu)   a za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2010 (stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu)   v   celkovej   sume   373,14   €   vrátane   režijného paušálu. Keďže   sťažovateľka   si   uplatnila náhradu   trov   právneho zastúpenia   iba   v sume 231,80 €, ústavný súd priznal úhradu trov v požadovanej sume, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010