znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 392/08-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť T. B., S., vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 1/98 a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 10 C 1759/98 (resp. sp. zn. 10 C 453/98) a sp. zn. 23 Er 396/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2008 doručená sťažnosť T. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 1 /98 a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 10 C 1759/98 (resp. sp. zn.   10   C   453/98)   a sp.   zn.   23   Er   396/2006.   Sťažnosť   bola   odovzdaná   na   poštovú prepravu 30. júla 2008 a neskôr bola doplnená podaním bez označenia dátumu doručeným ústavnému súdu poštou 3. októbra 2008. Doplňujúce podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu 26. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v roku 1991 vzhľadom na nedostačujúcu výšku invalidného   výsluhového   dôchodku   začal   podnikať,   pričom   sa   zameral   na   dovoz pracovných odevov, ako aj látok na ich výrobu. V roku 1993 sa stal obeťou trestného činu organizovaného   skupinou   podvodne   konajúcich   osôb,   pričom   utrpel   priamu   škodu 2 500 000 Sk. Trestná vec bola vedená Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 1/98. Hoci sťažovateľ bol v tejto veci poškodeným, nikdy nebol predvolaný, ani súdom vypočutý a nebol mu nikdy doručený ani rozsudok, čím mu bolo znemožnené ho napadnúť. Zároveň sa mu tým znemožnilo aj vymáhanie spôsobenej škody, pričom mu bola spôsobená aj ďalšia škoda navyše. Na jeho urgenciu Okresný súd Komárno nereagoval. Až z prípisu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV Gn 2876/01-64 zo 16. apríla 2002 sa dozvedel, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1 T 1/98 z 21. decembra 2000 bol J. V. uznaný vinným z trestného činu podvodu okrem iného aj na tom skutkovom základe, že 3. augusta 1993 v K. zo súkromnej firmy B. odobral na faktúru 10 000 ks dvojdielnych pracovných oblekov, ktoré neuhradil, čím pre firmu B. spôsobil škodu vo výške 2 500 000 Sk. Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bola mu uložená povinnosť uhradiť poškodenej firme B. škodu vo výške 2 500 000 Sk.

Na   základe   rozsudku   Okresného   súdu   Trebišov   č.   k.   10   C   1759/98-22   (resp. č. k. 10 C 453/98-22)   z 2.   marca   1999   bol   sťažovateľ   zaviazaný   zaplatiť   žalobcovi   Ing. M. H. pôžičku vo výške 40 000 Sk. Sťažovateľ si nie je istý, či mu bol vôbec tento rozsudok doručený. Následne Ing. H. už ako oprávnený viedol proti sťažovateľovi exekúciu, ktorá na Okresnom súde Trebišov mala sp. zn. Er 396/2006. Súdny exekútor konajúci na základe poverenia Okresného   súdu   Trebišov   zablokoval bankový   účet   sťažovateľa.   Po   doručení upovedomenia   o začatí   exekúcie   podal   sťažovateľ   proti   upovedomeniu   námietky. Uznesením Okresného súdu Trebišov č. k. 23 Er 396/2006-24 z 24. septembra 2007 sa námietkam   nevyhovelo,   keďže   sťažovateľ   ich   podal   oneskorene.   Uznesenie   prevzal 9. novembra   2007.   Postup   Okresného   súdu   Trebišov   v exekučnom   konaní   považuje sťažovateľ za formalistický a protiprávny. Žiada, aby ústavný súd exekúciu zastavil. Žiada vylúčiť z rozhodovania o veci sudcu ústavného súdu JUDr. Juraja Horvátha, keďže tento dlhé roky pôsobil ako právnik v okrese Komárno.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV Gn 2876/01-64 zo 16. apríla 2002 vyplýva, že na základe podnetu sťažovateľa bol preskúmaný spis Okresného súdu Komárno sp. zn. 1 T 1/98. Vyplýva z neho, že rozsudkom z 21. decembra 2000 bol J. V. uznaný vinným z trestného činu podvodu okrem iného aj na tom skutkovom základe, že 3. augusta 1993 v K. zo súkromnej firmy B. odobral na faktúru 10 000 ks dvojdielnych pracovných oblekov, ktoré neuhradil, čím pre firmu B. spôsobil škodu vo výške 2 500 000 Sk, ktorú je povinný v zmysle § 228 ods. 1 Trestného poriadku firme B. uhradiť.

Z uznesenia Okresného súdu Trebišov č. k. 23 Er 396/2006-24 z 24. septembra 2007 vyplýva, že v exekučnej veci vymoženia sumy 40 000 Sk sa námietkam sťažovateľa proti exekúcii nevyhovelo, keďže tieto podal oneskorene (posledným dňom zákonnej lehoty bol 1. august 2007, ale námietky boli odovzdané na poštovú prepravu až 4. augusta 2007). Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 9. novembra 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V trestnej veci vedenej Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 1 T 1/98 sťažovateľ tvrdí,   že   súd   nerešpektoval   jeho   procesné   práva   ako   poškodeného   v trestnom   konaní, pretože nebol vôbec predvolaný, vypočutý a nebol mu ani doručený rozsudok. O existencii rozsudku sa dozvedel až v apríli 2002 z prípisu generálnej prokuratúry. Nerešpektovaním jeho práv mu bola spôsobená aj ďalšia materiálna škoda.

Pokiaľ by malo byť pravdou, že rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1 T 1/98 z 21. decembra 2000 nebol dosiaľ zákonným spôsobom sťažovateľovi doručený, potom má sťažovateľ možnosť podať proti tomuto rozsudku kedykoľvek odvolanie, pretože zákonná osemdňová   lehota   na   podanie   odvolania   mu   nemohla   dosiaľ   vôbec   začať   plynúť.   Na základe podaného odvolania bude povinnosťou Okresného súdu Komárno predložiť spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Vzhľadom   na   uvedené   v súvislosti   s touto   námietkou   sťažovateľa   nie   je   daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.   V danom   prípade   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   základným   právam sťažovateľa   vyplývajúcim   z ústavy   a   dohovoru   prináleží   príslušnému   krajskému   súdu v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Príslušný krajský súd má teda   právomoc posúdiť,   či   v konaní vedenom   Okresným súdom   Komárno boli, alebo neboli   porušené   práva   sťažovateľa   ako   poškodeného   na   súdnu   ochranu,   resp.   na spravodlivé súdne konanie. Rovnako príslušný krajský súd posúdi vecnú správnosť výroku o povinnosti obžalovaného V. nahradiť škodu sťažovateľovi.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí,   že nesprávnym postupom Okresného súdu   Komárno mu vznikla   ďalšia   škoda,   má   možnosť   tento   nárok   uplatniť   v občianskom   súdnom   konaní vedenom proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ani v tomto smere preto nie je daná právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ ďalej namieta, že k porušeniu označených práv podľa ústavy a dohovoru došlo   aj   v konaniach   vedených   Okresným   súdom   Trebišov   pod   sp.   zn.   10   C   1759/98 (sťažovateľ na viacerých miestach označuje toto konanie aj pod sp. zn. 10 C 453/98) a pod sp. zn. 23 Er 396/2006. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 10 C 1759/98-22 (resp. č. k. 10 C 453/98-22) bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť 40 000 Sk a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 396/2006 sa prisúdená suma vymáha.

V konaní   vedenom   Okresným   súdom   Trebišov   pod   sp.   zn.   10   C   1759/98   (resp. sp. zn. 10 C 453/98) má sťažovateľ pochybnosti o tom, či mu bol vôbec rozsudok z 2. marca 1999 doručený a či sa stal preto právoplatným a vykonateľným.

V prípade, že uvedený rozsudok nebol dosiaľ sťažovateľovi zákonným spôsobom doručený, sťažovateľ má kedykoľvek možnosť podať proti nemu odvolanie. Následne bude povinnosťou   Okresného   súdu   Trebišov   predložiť   spis   na   rozhodnutie   o odvolaní príslušnému krajskému súdu. Preto námietka sťažovateľa týkajúca sa nedoručenia rozsudku nespadá do právomoci ústavného súdu z dôvodov už pertraktovaných.

V   exekučnom konaní   vedenom   Okresným   súdom   Trebišov   pod   sp.   zn. 23 Er 396/2006 sťažovateľ nie je spokojný s uznesením z 24. septembra 2007, ktorým sa nevyhovelo jeho exekučným námietkam, keďže tieto boli podané oneskorene. Žiada tiež, aby ústavný súd exekúciu zastavil.

Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za oneskorene podanú. Sťažovateľ prevzal uznesenie   9.   novembra   2007,   a preto   sťažnosť   ústavnému   súdu   odovzdaná   na   poštovú prepravu 30. júla 2008 je jednoznačne oneskorená.

Pokiaľ sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd zastavil exekúciu vedenú proti nemu, ani táto požiadavka nespadá do právomoci ústavného súdu. O zastavení exekúcie rozhodujú totiž   všeobecné   súdy   postupom   podľa   Exekučného   poriadku.   Preto,   ak   je   sťažovateľ presvedčený,   že   exekúcia   má byť zastavená (napr.   preto,   že   exekučný titul   –   rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 10 C 1759/98-22, resp. 10 C 453/98-22 z 2. marca 1999

-nenadobudol ešte právoplatnosť pre jeho nedoručenie sťažovateľovi), potom môže podať Okresnému súdu Trebišov návrh na zastavenie exekúcie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2008