znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 390/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

,   zastúpenéhoadvokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl.   5   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 19/2015 a jeho uznesenímz 25. februára 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015doručená   sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   Mgr.   DávidomŠtefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných právpodľa   čl.   17   ods.   1,   2   a 5 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a právapodľa čl. 5   ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konanívedenom   pod   sp.   zn.   1   Tos   19/2015 a jeho   uznesením   z   25.   februára   2015   (ďalejaj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre pokračovacízločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestnéhozákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.

Uznesením   sudcu   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len„okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 345/2014 z 3. júla 2014 v spojení s uznesením krajského súdusp. zn. 3 Tpo 53/2014 z 22. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedenýchv § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.

Po   podaní   obžaloby   rozhodoval   okresný   súd   o ďalšom   trvaní   väzby   sťažovateľauznesením sp. zn. 2 T 62/2014 zo 17. decembra 2014, ktorým ho podľa § 238 ods. 3Trestného   poriadku   s použitím   §   72   ods.   1   písm.   e)   Trestného   poriadku   z dôvodovuvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponechal vo väzbe a väzbu nenahradilani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Po   podaní   obžaloby   sťažovateľ   podal   žiadosť   o prepustenie   z väzby   na   slobodu,resp. o nahradenie   väzby   písomným   sľubom   a dohľadom   probačného   a mediačnéhoúradníka.   O žiadosti   sťažovateľa   rozhodol   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   2   T   62/2014z 19. januára 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 19. januára 2015“) tak, že hopodľa   §   79   ods.   3   Trestného   poriadku   (spolu   s ďalšími   obvinenými)   prepustil   z väzbyna slobodu a podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku väzbu nahradil písomnýmsľubom sťažovateľa, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V označenom uznesení okresného súdu z 19. januára 2015 sa okrem iného uvádza: „Senát   Okresného   súdu   Bratislava   I na nariadenom   výsluchu   počas   verejného zasadnutia   poskytol   obvineným   možnosť   osobného   vyjadrenia   sa   k   písomnej   žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, preskúmal priložený spisový materiál, žiadosť o náhradu väzby ponukou písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka, ponuku písomného sľubu predloženého obvinenými pričom zistil, že dôvody väzby obvinených... trvajú naďalej nezmenene.

Predovšetkým   pretrváva   dôvodná   obava,   že   v   prípade   prepustenia   z   väzby   na slobodu by mohli obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je im kladená za vinu, a obv. ⬛⬛⬛⬛ sa vyhýbať trestnému konaniu.

Vo   vzťahu   k   materiálnej   podmienke   trvania   väzby   a   to   dôvodnosti   vzneseného obvinenia, súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov vo vzťahu k dôvodnosti trestného stíhania obvinených.

Rovnako ako konajúci, aj predchádzajúce rozhodnutia súdov svedčia o dôvodnosti vzneseného obvinenia vo vzťahu k všetkým, teda nie výlučne väzobne stíhaným obvineným. Otázka právnej kvalifikácie a otázka viny však nie je predmetom aktuálneho rozhodovania súdu a súd sa k vine v tomto štádiu konania vyjadrovať nemôže. Môže a dokonca musí zistiť a   ustáliť,   či v   dobe   aktuálneho rozhodovania   o väzbe   existuje   a pretrváva podozrenie z trestnej činnosti.

V súčasnom štádiu konania podľa konajúceho súdu jestvuje v spisovom materiáli dostatok dôvodného podozrenia, že to mohli byť práve obvinení... a ďalší obvinení, ktorí sa mali dopustiť konania kladeného im za vinu v podanej obžalobe.

Okresný súd Bratislava I pri rozhodovaní o žiadosti obvinených... o prepustenie z väzby na slobodu ďalej zistil, že právna kvalifikácia skutkov, ktoré sú obvineným kladené za vinu nemusí zodpovedať argumentácii prokurátora v podanej obžalobe.

Súd   dospel   k   záveru,   že   v   predmetnej   veci   je   príslušným   na   konanie   nie   vecne príslušný   Okresný súd Bratislava   I, ale miestne príslušný   Okresný súd Bratislava   5 a tomuto príslušný spisový materiál postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti. Spory súdov o príslušnosť nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by mali byť obvinení vo väzbe dlhšie, ako je absolútne nevyhnutný čas na naplnenie dôvodnosti väzby.

Aj   keď   naďalej   pretrváva   obava,   že   v   prípade   prepustenia   z   väzby   by   mohli obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, táto obava je pri súčasnom stave konania vážne zoslabená a súd skúmal možnosť nahradenia väzby inštitútom, ktorý by sa mohol oprieť o nové skutočnosti, ktoré by mohli zoslabiť obavu z možného marenia trestného konania. Súd   takto   postupuje   aj   s   poukazom   na   nález   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky II ÚS 67/2013, z ktorého vyplýva povinnosť skúmať možnosť nahradenia väzby postupom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. aj bez ohľadu na to, či to bolo v konaní navrhované alebo ponúkané...

Senát   Okresného   súdu   Bratislava   I   po   opakovanom   preskúmaní   dôvodov   väzby a posúdení možnosti nahradenia väzby, pri pretrvávaní dôvodov väzby, dospel k záveru, že v tomto štádiu konania, po vykonaní podstatnej časti zákonom prísne obmedzenej doby väzby došlo k situácii, že nad samotným výkonom väzby prevážila možnosť nahradenia dôvodov väzby inštitútom písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka. Súd   po   podaní   obžaloby   na   obvinených   vyhodnotil   dôvody   väzby   individuálne u jednotlivých obvinených... a jeho konštatovanie o dôvodoch väzby je obsahom tak výroku súdu ako i predchádzajúceho zhodnotenia v dôvodovej časti tohto uznesenia.

Inštitúty uvedené v ustanovení § 80 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k možnosti náhrady   väzby   je   súd   povinný   veľmi   citlivo   zvažovať   v   každom   štádiu   konania,   ale so zvláštnym dôrazom na konanie po podaní obžaloby, pričom súd dospel k záveru, že tieto inštitúty /písomný sľub, dohľad probačného a mediačného úradníka/, spolu s primeranými obmedzeniami   prijatými   súdom   sú   v   tomto   štádiu   konania   schopné   nahradiť   väzbu obvinených... tak, aby bol naplnený aj účel väzby, aj ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. por. o nevyhnutnom čase výkonu väzby.

Presvedčenie súdu o dostatočnosti prijímanej záruky ako náhrady väzby v spojení s dohľadom probačného a mediačného úradníka pramení tak z okolností prípadu s dôrazom na   skutočnosť,   že   obv...   ako   tzv.   zvyšok   z   väzobne   stíhaných   obvinených   Beňovej...   sa nachádzajú vo väzbe aj po podaní obžaloby, pričom ostatní pôvodne stíhaní obvinení sú na slobode aj pred podaním obžaloby.

Súd povinne skúmal aj osobnostné profily jednotlivých obvinených, pričom dospel k záveru, že u každého jedného z obvinených pri trvaní dôvodov väzby, je možné väzbu účinným   spôsobom   nahradiť   až   po   podaní   obžaloby   a   preto   aj   napriek   svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe obvinených aj po podaní obžaloby, po prijatí   písomných   sľubov   obvinených   a   definovaní   primeranej   náhrady   väzby obvinených... prepustil z väzby s tým, že má zato, že zabezpečenie potrieb trestného konania je   možné   aj   bez   tak   vážneho   zásahu   do   základných   práv   a   slobôd   každého   jedného z obvinených, ako je väzobné obmedzenie osobnej slobody.“

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 15.   januára   12015   podal   sťažnosť   prokurátorKrajskej prokuratúry v Bratislave, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesenímsp. zn. 1 Tos 19/2015 z 25. februára 2015 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresnéhosúdu   zrušil   a žiadosť   sťažovateľa   (ako   aj ďalších   obvinených) o prepustenie   z väzby   naslobodu   zamietol,   pričom   neprijal   písomný   sľub   sťažovateľa   ako   náhradu   za väzbua nenahradil väzbu ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v napadnutom uznesení okrem iného uviedol:

„Obvinený ⬛⬛⬛⬛ si dňa 19. 01. 2015 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a to prostredníctvom svojho obhajcu, ku ktorej žiadosti pripojil písomný sľub. V žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu uviedol, že vzhľadom na charakter veci (daňová trestná činnosť) ťažisko dokazovania spočíva na listinných dôkazoch a väzba je aj v tejto súvislosti príliš prísnym zaisťovacím opatrením. Neobstojí ani argument o komplikovanosti veci, či sofistikovaní veci. Súhlasí s tým, aby väzba bola nahradená substitučnými inštitútmi a   to písomným sľubom a   dohľadom probačného   a mediačného   úradníka za súčasného uloženia obmedzení, ktoré bližšie špecifikoval vo svojej žiadosti.

... Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.   Ak   v   prípravnom   konaní   prokurátor   takej   žiadosti   nevyhovie,   predloží   ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie,   o   čom   upovedomí   obvineného   a   jeho   obhajcu.   O   takej   žiadosti   sa   musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,   opakovať   až   po   uplynutí   tridsiatich   dní   odo   dňa,   keď   rozhodnutie   o   jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo   c),   môže   súd   a   v   prípravnom   konaní   sudca   pre   prípravné   konanie   ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti   a   že   splní   povinnosti   a   dodrží   obmedzenia,   ktoré   sa   mu   uložia,   a   súd   alebo v prípravnom   konaní   sudca   pre   prípravné   konanie   považuje   sľub   vzhľadom   na   osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a príjme ho.

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby   dosiahnuť   dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka   nad   obvineným   alebo odovzdaním   dohľadu   nad   obvineným   do   iného   členského   štátu   Európskej   únie   podľa osobitných predpisov.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej   prijatie,   s   podstatou   obvinenia   a   so   skutočnosťami,   ktoré   odôvodňujú   väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 194 ods. 1 písm. s/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté   uznesenie, a   ak je podľa povahy veci potrebné   nové   rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava mal krajský súd na zreteli ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj judikatúrou Ústavného súdu SR.

Mal na zreteli aj ustanovenie § 76 ods. 6 písm. b/ Tr. por. v zmysle ktorého celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť 36 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por. veta prvá, podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Krajský   súd   preskúmaním   spisového   materiálu   dospel   k   záveru,   že   okresný   súd postupoval   nesprávne,   keď   vyhovel   žiadostiam   obvinených...   o   prepustenie   z   väzby na slobodu   a   týchto   na   základe   ustanovenia   §   79   ods.   3   Tr.   por.   z   väzby   prepustil, za súčasného prijatia písomných sľubov daných obžalovanými podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako aj prijatia záruky dôveryhodnou osobou vo vzťahu k obvinenému ⬛⬛⬛⬛ podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Súčasne však pochybil, keď pri svojom rozhodovaní neuložil v súlade s ustanovením § 80 ods. 2 Tr. por. obvineným povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu pobytu a rovnako pochybil pri prijatí záruky dôveryhodnou osobou, keďže táto v zmysle ustanovenia   §   80   ods.   2   veta   prvá,   nebola   oboznámená   s   podstatou   obvinenia a so skutočnosťami,   ktoré   odôvodňujú   väzbu,   ku   ktorým   mala   byť   prinajmenšom dňa 19. 01. 2015 na verejnom zasadnutí vypočutá.

Podľa názoru sťažnostného súdu v danom štádiu trestného konania u obvinených... sú i   naďalej   dané   dôvody   väzby   zmysle   ustanovenia   §   71   ods.   1   písm.   c/   Tr.   por. a u obvineného ⬛⬛⬛⬛ aj podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. tak, ako boli   správne   ustálené   v   predchádzajúcich   väzobných   rozhodnutiach,   ktoré   vyššie krajský   súd   citoval.   V   uvedenej   súvislosti   preto   aj   krajský   súd   poukazuje   na   dôvody podrobne   citované   v   týchto   rozhodnutiach,   pre   ktoré   boli   sťažnosti   obvinených   proti uzneseniam   súdu   prvého   stupňa   zamietnuté.   Bolo   v   nich   poukázané   na   naplnenie formálnych   i   materiálnych   dôvodov   väzby,   t.   j.   existenciu   dôvodného   podozrenia, že obvinení...   spáchali   trestné   činy,   pre   ktoré   im   bolo   vznesené   obvinenie   a   podaná obžaloba, je daný niektorý z dôvodov väzby – v konkrétnom prípade dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a u obvineného ⬛⬛⬛⬛ aj podľa § 71 ods.   1   písm.   a/   Tr.   por.   a   postup   pri   trestnom   stíhaní   s   osobitnou   starostlivosťou a urýchlením tak z hľadiska vykonania   úkonov prípravného konania, ako aj z pohľadu promtného   a   bezprieťahového   konania   súdov   oboch   stupňov   o   žiadostiach   obvinených o prepustenie z väzby ma slobodu.

V   žiadostiach   obvinených   o   prepustenie   z   väzby   je   akcentovaná   čiastočná nepreukaznosť   skutkov   vykonanými   dôkazmi   (organizovaná   skupina)   čo   má   oslabovať dôvodnosť podanej obžaloby a následnosť (prípadného) rozhodnutia o vine, čo má mať svoj odraz v nedôvodnosti ďalšieho trvania väzby obvinených. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že škála preukaznosti trestnej činnosti od podozrenia po vznesení obvinenia, sa musí zvýrazňovať aktuálne vykonaným dokazovaním až po hranicu istoty bez rozumných pochybností v konečnom štádiu rozhodovania o vine či nevine na hlavnom pojednávaní... V súčasnosti   je   trestná   vec   obvinených   v   štádiu   po   podaní   obžaloby.   Je   preto   možné konštatovať, že obvinenie zo spáchania citovaného zločinu sa od jeho vznesenia nezoslabilo natoľko,   aby   bolo   možné   konštatovať   jeho   zjavnú   neopodstatnenosť   a   tým   aj neopodstatnenosť ďalšej väzby, ale práve naopak toto zosilnelo podaním obžaloby, pretože prokurátor   práve   podaním   obžaloby   konštatuje   vyššiu   mieru   pravdepodobnosti,   že   sa obvinení dopustili trestnej činnosti kladenej im za vinu.

Aj   podľa   názoru   sťažnostného   súdu   dôvody   väzby   u   obvinených...   v   zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sú i naďalej dané a u obvineného aj   podľa   §   71   ods.   1   písm.   a/   Tr.   por.   tak,   ako   to   správne   konštatoval   Okresný   súd Bratislava   I   vo   svojom   uznesení.   Aj   naďalej   pretrváva   dôvodná   obava   z   možného pokračovania v trestnej činnosti a to vzhľadom na jej závažnosť (majetková trestná činnosť), pričom   táto   trestná   činnosť   si   vyžadovala   súčinnosť   viacerých   osôb,   bola   vopred naplánovaná a mala byť páchaná dlhší časový úsek, takmer po dobu dvoch rokov. Rovnako u obvineného ⬛⬛⬛⬛ pretrváva väzobný dôvod v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s rovnakých dôvodov ktoré boli konštatované v uznesení krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2 Tpo 79/2014 z 29. 10. 2014. Krajský súd preto nepovažuje za potrebné dôvody väzby u obvinených opätovne duplikovať, keďže tieto boli podrobne rozvedené vo vyššie citovaných uzneseniach. Zdôrazňuje však, že o väzbe obvinených bolo právoplatne   rozhodované   ostatný   krát   okresným   súdom   17.   12.   2014,   pričom   do   dňa ostatného rozhodovania o väzbe (19. 01. 2015), k podstatnej zmene nedošlo.

Krajský   súd   zaoberajúc   sa   možnosťou   nahradenia   väzby   obvinených   sľubom, dohľadom alebo zárukou, dospel k záveru, že v konkrétnom prípade na to nie sú splnené zákonné   podmienky.   Ide   o   tzv.   fakultatívne   ustanovenia,   pričom   tieto   prostriedky nahradzujúce väzbu sú len možnosťami, nie oprávnením osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody.   V   danom   konkrétnom   prípade   nepovažoval   písomný   sľub   daný   obvinenými za dostatočný, rovnako ani možnosť náhrady väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ ide o záruku dôveryhodnou osobou vo vzťahu k obvinenému,   túto   nebolo   možné   prijať,   keďže   pre   jej   prijatie   neboli   splnené   zákonné podmienky.

Sťažnostný   súd   skúmal   aj   zákonnosť   doterajšieho   trvania   väzby   obžalovaného, pričom zistil, že zákonné lehoty trvania väzby boli dodržané tak, ako to upravuj ustanovenie § 76 ods. 6, ods. 7 Tr. por. Rovnako sa zaoberal aj doterajším postupom orgánov činných v trestnom   konaní   a   súdu   z   hľadiska   zásad   prednostného   a   urýchleného   vybavovania väzobných   vecí   a   dodržiavania   občianskych   práv   garantovaných   Ústavou   Slovenskej republiky nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a nezistil žiadne prieťahy, resp. porušenie vnútroštátnych a medzinárodných právnych noriem.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostný súd preto zrušil postupom podľa § 194 ods. 1 písm.   a/   Tr.   por.   napadnuté   uznesenie   a   sám   rozhodol   tak,   že   žiadosti   obvinených... o prepustenie z väzby na slobodu zmietol a súčasne neprijal písomné sľuby obvinených a väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.“

Sťažovateľ zastáva názor, že uznesenie okresného súdu z 15. januára 2015, ktorýmbol prepustený z väzby na slobodu, je vecne správne a v tejto súvislosti zdôrazňuje, žev danom   štádiu   konania   došlo   k výraznému   oslabeniu   obavy   z pokračovania   v trestnejčinnosti. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že väčšina spoluobvinených, ktorí boli pôvodnestíhaní tiež väzobne, sú v súčasnosti stíhaní už na slobode, a nikto z nich v páchaní trestnejčinnosti nepokračuje.

Ďalej sťažovateľ uvádza, že „Je potrebné tiež uviesť, že všetky podklady a dôkazy súvisiace s posudzovanou trestnou činnosťou boli orgánmi činnými v trestnom konaní už zaistené a preto nehrozí obava, že by obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti súvisiacou s vecami kladenými mu za vinu. Taktiež v tejto činnosti kladenej mu za vinu bola podľa názoru OČTK nutná veľká a zásadná ingerencia zo strany pracovníka daňového úradu p.. Tento však už nemá žiaden dosah na daňový úrad nakoľko už nie je v služobnom pomere k Finančnej správe SR.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   je   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   poznačenéarbitrárnosťou, keďže nie je dostatočne odôvodnené. „V tomto je len stroho konštatované, že dôvody   väzby   trvajú   u   sťažovateľa   naďalej.   Nie   je   však   zrejmé   na   základe   akých myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos/19/2015 uznesením zo dňa 25. 02. 2015 porušil základné právo sťažovateľa, ⬛⬛⬛⬛, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 02. 2015, sp. zn. 1 Tos/19/2015 sa zrušuje.

3.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje,   aby   sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume   355,72   Eur   (slovom   Tristopäťdesiatpäť   Eur   a   sedemdesiatdva   centov),   ktoré   je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Dávida Štefanku, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Z   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, akoz dôvodov   a   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   lenpre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade   s   ustanoveniami   odseku   1   písm.   c) tohto   článku,   musí   byť   ihneď   predvedenýpred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomocia má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie samôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Napadnutým   uznesením   krajského   súdu   bola   zamietnutá   žiadosť   sťažovateľao prepustenie z väzby na slobodu a nebol prijatý jeho písomný sľub ponúknutý ako náhradaza väzbu a rovnako jeho väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačnéhoúradníka.   Krajský   súd   napadnutým   uznesením   zrušil   uznesenie   okresného   súduz 15. januára   2015,   ktorým   bol   sťažovateľ   prepustený   na   slobodu   (ako   aj   ďalšíspoluobvinení) za súčasného prijatia opatrení nahradzujúcich väzbu (písomný sľub a dohľadprobačného a mediačného úradníka).

Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne, keďžez neho nemožno zistiť, na základe akých dôvodov krajský súd dospel k záveru, že dôvodyväzby u sťažovateľa naďalej trvajú. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v danom štádiu konania došlok výraznému oslabeniu obavy z pokračovania v trestnej činnosti tak, ako to konštatovalokresný súd, ako aj to, že väčšina spoluobvinených, ktorí boli pôvodne stíhaní tiež väzobne,sú v súčasnosti stíhaní už na slobode, a nikto z nich v páchaní trestnej činnosti nepokračuje.

Pojem „zákonnosť zbavenia osobnej slobody“ podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru judikatúraEurópskeho súdu pre ľudské práva vykladá v prvom rade ako „súlad s domácim (národným)právom“ (pozri napr. rozsudok zo 6. 11. 2011, Žúbor proti Slovensku, sťažnosť č. 7711/06,body 47 a 48).

Ustanovenie   §   80   ods.   1   Trestného   poriadku   umožňuje   súdu   alebo   sudcovipre prípravné   konanie   ponechať   obvineného   na   slobode   alebo   ho   prepustiť   na   slobodu,ak súčasne prijme záruku záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby [písmeno a)],ak súčasne prijme sľub obvineného [písmeno b)] alebo „s ohľadom na osobu obvinenéhoa povahu   prejednávaného   prípadu   možno   účel   väzby   dosiahnuť   dohľadom   probačnéhoa mediačného úradníka nad obvineným“ [písmeno c)]. Aj § 81 ods. 1 Trestného poriadkuumožňuje to isté, ak súčasne prijme peňažnú záruku obvineného alebo inej osoby. Ústavnýsúd už v náleze sp. zn. IV. ÚS 346/08 formuloval záver, v zmysle ktorého všetky tietoprostriedky   treba   považovať   za   „záruky“   v   zmysle   čl.   5   ods.   3   druhej   vety   dohovoru.Z uvedených ustanovení tak vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky pozná štyriprostriedky nahradenia väzby, z ktorých tri sú závislé na iniciatíve obvineného alebo tretíchosôb stojacich mimo súdu, a zároveň existuje minimálne jeden taký prostriedok, ktorý nie jezávislý od iniciatívy obvineného, a to dohľad probačného a mediačného úradníka (zhodneuž citovaný nález IV. ÚS 346/08).

Systematicky   tak   možno   rozlišovať   dva   typy   prostriedkov   nahrádzajúcich   väzbu.Na jednej   strane   ide   o   prostriedky,   ktorých   obmedzujúce   preventívne   pôsobenie(nahrádzajúce režim obmedzenia osobnej slobody vo väzbe) vyplýva z existencie rizikanemateriálnej   ujmy   (sľub   obvineného)   alebo   materiálnej   ujmy   (peňažná   záruka)pre obvineného v prípade, ak by sám naplnil konanie, v ktorom mu mala väzba zabrániť,alebo nedodržal obmedzenia, ktoré mu boli uložené (§ 82 Trestného poriadku). Na druhejstrane   sú   prostriedky,   u   ktorých   sa   predpokladá   len   sprostredkované   obmedzujúcepôsobenie na obvineného, keďže obvinenému nehrozí žiadna bezprostredná ujma v prípadenaplnenia väzobného dôvodu alebo nedodržania obmedzení. Takáto materiálna (peňažnázáruka) alebo nemateriálna (záruka záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby) ujma,naopak,   hrozí   tretej   osobe   a   (aj) jej odvrátenie   pôsobí   na   ňu   motivačne,   aby   vplývalana (obmedzovala) obvineného v jeho konaní. V oboch prípadoch významnú preventívnua sebaobmedzujúcu   funkciu   plní   taktiež   už   sama   hrozba   uvalenia   väzby   v   prípadenerešpektovania príslušných obmedzovaní. Vzhľadom na materiálnu alebo nemateriálnuujmu,   ktorá   v   týchto   prípadoch   hrozí   buď   obvinenému,   alebo   inej   osobe,   je logické,že nahradenie   väzby   týmito   prostriedkami   si   vyžaduje   prejav   ich   vôle   a v niektorýchprípadoch (§ 81 ods. 1 štvrtá veta Trestného poriadku) aj súhlas obvineného.

Nahradenie   väzby   dohľadom   probačného   a   mediačného   úradníka   je   však   inýmdruhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú„záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnejmateriálnej   či   nemateriálnej   ujmy   seba   samého   alebo   iných   osôb.   Podstatou   dohľaduprobačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniamiv zmysle § 82 Trestného poriadku) je v podstate to isté, čo je účelom väzby; ide o uloženieurčitých obmedzení práv obvineného, ktoré majú miernejšiu povahu ako väzba, a zároveňtiež o zabezpečenie dohľadu nad ich dodržiavaním zo strany štátu. Ústavný súd v tejtosúvislosti už v náleze sp. zn. IV. ÚS 346/08 vyslovil, že súd je povinný sa takým návrhomzaoberať, a to aj vtedy, pokiaľ ho podal napríklad obhajca obvineného.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,že tak okresný súd, ako aj krajský súd dospeli k rovnakému záveru o tom, že dôvody väzbyu sťažovateľa   (ako   aj   ďalších   obvinených)   naďalej   trvajú.   Vyplýva   to   jednoznačnez citovaných častí uznesení súdov oboch stupňov. Navyše, ak by okresný súd bol tohonázoru,   že dôvody   väzby   pominuli,   bol   by   o   prepustení   sťažovateľa   z   väzby   rozhodolna základe iných ustanovení Trestného poriadku (§ 79 ods. 1) a nebol by väzbu nahrádzalakýmkoľvek náhradným inštitútom na to určeným. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietkasťažovateľa, podľa ktorej je napadnuté uznesenie krajského súdu arbitrárne, keďže v ňom„... je len stroho konštatované, že dôvody väzby trvajú u sťažovateľa naďalej. Nie je však zrejmé na základe akých myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel.“. Súdyoboch stupňov sa vyjadrili k materiálnym aj formálnym dôvodom trvania väzby, pričompoukázali na predchádzajúce rozhodnutia o väzbe vrátane ostatného uznesenia okresnéhosúdu zo 17. decembra 2014, ktoré bolo vydané po podaní obžaloby.

Okresný   súd   v označenom   uznesení   uviedol,   že „že   dôvody   väzby   obvinených... trvajú naďalej nezmenene.

Predovšetkým   pretrváva   dôvodná   obava,   že   v   prípade   prepustenia   z   väzby   na slobodu by mohli obvinení... pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je im kladená za vinu, a obv. ⬛⬛⬛⬛ sa vyhýbať trestnému konaniu.

Vo   vzťahu   k   materiálnej   podmienke   trvania   väzby   a   to   dôvodnosti   vzneseného obvinenia, súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov vo vzťahu k dôvodnosti trestného stíhania obvinených.

Rovnako ako konajúci, aj predchádzajúce rozhodnutia súdov svedčia o dôvodnosti vzneseného obvinenia vo vzťahu k všetkým, teda nie výlučne väzobne stíhaným obvineným. Otázka právnej kvalifikácie a otázka viny však nie je predmetom aktuálneho rozhodovania súdu a súd sa k vine v tomto štádiu konania vyjadrovať nemôže. Môže a dokonca musí zistiť a   ustáliť,   či v   dobe   aktuálneho rozhodovania   o väzbe   existuje   a pretrváva podozrenie z trestnej činnosti.

V súčasnom štádiu konania podľa konajúceho súdu jestvuje v spisovom materiáli dostatok dôvodného podozrenia, že to mohli byť práve obvinení... a ďalší obvinení, ktorí sa mali dopustiť konania kladeného im za vinu v podanej obžalobe.“.

K námietke sťažovateľa, že v danom štádiu konania došlo k výraznému oslabeniuobavy z pokračovania v trestnej činnosti tak, ako to konštatoval okresný súd, je potrebnéuviesť,   že   ústavnému   súdu   nie   je   zo   sťažnosti,   ale   ani   z uznesenia   okresného   súduz 19. januára 2015 zrejmé, v čom, resp. v dôsledku čoho malo dôjsť k výraznému oslabeniuobavy z pokračovania v trestnej činnosti. Z tohto hľadiska možno podľa názoru ústavnéhosúdu považovať za arbitrárne práve označené uznesenie okresného súdu.

Sumarizujúc svoje predbežné závery, ústavný súd zdôrazňuje, že nahradenie väzbyniektorým   z na to určených inštitútov má fakultatívny charakter, t. j. súd môže, avšaknemusí väzbu nahradiť. Aj preto považuje ústavný súd záver krajského súdu, podľa ktoréhov danom   štádiu   trestného   konania   písomný   sľub   ani   dohľad   probačného   a mediačnéhoúradníka   nie   sú   spôsobilé   nahradiť   účel   väzby   sťažovateľa,   z ústavného   hľadiskaza akceptovateľný a udržateľný.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   pri   jej   predbežnomprerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovaťo ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015