znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 390/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2013 doručená   sťažnosť   P.   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 319/2011 v súvislosti s vybavovaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (ďalej len „podnet“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   domáhal   proti   spoločnosti   Slovenský plynárenský   priemysel,   a.   s.,   Mlynské   Nivy   44/A,   Bratislava   (ďalej   len   „žalovaná“), zaplatenia sumy 39 906 € z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným využívaním zlepšovacieho návrhu. Konanie o žalobe sťažovateľa bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 45 C 189/2008.

Okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   45   C   189/2008-95   z   24.   februára   2010   žalobu sťažovateľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   rozsudkom   č.   k.   3   Co   243/2011-117   z 30. júna 2011   tak,   že   odvolaním napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   ako   vecne   správny   potvrdil.   Označený   rozsudok krajského súdu v spojení s označeným rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť 26. júla 2011.

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 podal sťažovateľ sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorú ústavný súd uznesením č. k.   II.   ÚS   430/2011-12   z 29.   septembra 2011   odmietol   ako   neprípustnú   z dôvodu,   že sťažovateľ nepodal proti nemu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje.

Sťažovateľ   sa   následne   podnetom   doručeným   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) 15. novembra 2011 domáhal, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal v zmysle § 243e a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období   (ďalej   len   „OSP“)   proti   právoplatnému   rozsudku   krajského   súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 mimoriadne dovolanie.

Podnet   sťažovateľa   postúpila   generálna   prokuratúra   na   vybavenie   krajskej prokuratúre, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. Kc 319/2011. Následne podnet sťažovateľa vybavila prokurátorka krajskej prokuratúry prípisom č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012, v ktorom mu oznámila, že pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok na podanie mimoriadneho dovolania nemožno jeho podnetu vyhovieť. Sťažovateľ si označený prípis osobne prevzal na krajskej prokuratúre až 24. júna 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu prvýkrát doručovala na adresu P. K.,... Zásielka bola odovzdaná na prepravu 16. 4. 2012, uložená v PostBOXe   17.   4.   2012.   Sťažovateľ   si   zásielku   z   PostBOXu   nevyzdvihol.   Zásielka s obsahom rozhodnutia Kc 319/11-15 bola Krajskej prokuratúre vrátená 09. 05. 2012. Z ďalšieho postupu Krajskej prokuratúry Bratislava vyplýva, že vybavenie podnetu Kc   319/11-15   doručovala   opätovne   na   adresu   P.   K.,...   Zásielka   bola   odovzdaná na prepravu 09. 05. 2012, uložená v PostBOXe dňa 11. 05. 2012. Sťažovateľ si zásielku z PostBOXu   nevyzdvihol.   Zásielka   bola   vrátená   Krajskej   prokuratúre   Bratislava 1. 06. 2012.

Na svoju obranu neprevzatia zásielky z PostBOXu sťažovateľ uvádza nasledovné: Sťažovateľ 3. 10. 2011 na OR PZ Bratislava V odovzdal občiansky preukaz z dôvodu uplynutia   doby   jeho   platnosti.   Sťažovateľovi   bolo   vystavené   Potvrdenie   o   občianskom preukaze, ktorého platnosť skončila 03. 4. 2012. Nový občiansky preukaz sťažovateľovi do uplynutia platnosti Potvrdenia z objektívnych dôvodov nebolo možné vydať a tento stav trvá.   Sťažovateľovi   odo   dňa   04.   04.   2012   Pošta   odmietla   vydávať   poštové   zásielky adresované sťažovateľovi, ukladané v PostBOXe na meno sťažovateľa, z dôvodu nemožnosti preukázať   svoju   totožnosť   v   zmysle   Poštových   podmienok,   keď   do   03.   04.   2012   Pošta sťažovateľovi   zásielky   uvedené   v   PostBOXe   riadne   vydávala.   Pošta   zásielky   vracala odosielateľom.   Iný   doklad   totožnosti,   t.   j.   vodičský   preukaz   sťažovateľa,...   Pošta neakceptovala. Snahu sťažovateľa o vyriešenie veci vydávania zásielok z PostBoXu Pošta neakceptovala.   Sťažovateľ   nemal   možnosť   oboznámiť   sa   s   poštovými   zásielkami,   nemal možnosť zistiť odosielateľa zásielky uloženej v PostBOXe, Sťažovateľ vedie o vydávanie zásielok s Poštou spor pod sp. zn. 8 C/24/2012, ktorý nie je ukončený...

Následne Krajská prokuratúra Bratislava doručovala zásielku na adresu P. K.,... Zásielka bola odoslaná na prepravu 1. 6. 2012 a vrátená prokuratúre dňa 06. 06. 2012 s poznámkou   adresát   neznámy.   Ďalšie   úkony   vo veci   doručenia   zásielky   s   obsahom rozhodnutia Kc 319/11-15 Krajská prokuratúra Bratislava nevykonala.

Sťažovateľ si zásielku s rozhodnutím Kc 319/11-15 po urgenciách, prevzal osobne 24. 6. 2013 krátkym doručením na Krajskej prokuratúre Bratislava...

Z postupu Krajskej prokuratúry Bratislava pri doručovaní písomnosti Kc 319/11-15 vyplýva,   že   po   uložení   zásielky   na   Pošte   v   priečinku   PostBOX   a   vrátení   zásielky odosielateľovi,   prokuratúra   zopakovala   úkon   doručovania   zásielky   na   adresu   P.K.,... Po opätovnom vrátení   zásielky   prokuratúra   doručovala zásielku   na adresu evidenčného (fiktívneho) trvalého pobytu sťažovateľa, na ktorej adrese sa sťažovateľ nezdržuje od roku 2002.   Následne   už   prokuratúra   nevykonala   žiadny   úkon   na   doručenie   zásielky sťažovateľovi...

Sťažovateľ   tvrdí,   že   právna   a   skutková   zložitosť   veci,   ktorá   bola   predmetom preskúmania   na   základe   podnetu   podaného   sťažovateľom   15.   11.   2011   nie   je   takého charakteru, aby vyžadovala predĺženie lehoty na vybavenie o viac ako dva mesiace....   Vybavenie   podnetu   bolo   na   poštovú   prepravu   odovzdané   16.   4.   2012,   teda po piatich mesiacoch od doručenia podnetu prokuratúre.

Podľa sťažovateľa predĺžením lehoty na vybavenie sťažovateľovho podnetu ako aj oneskoreným   odoslaním   vybavenia   podnetu   došlo   k   zbytočným   prieťahom   vo   vybavení podnetu, keď podnet bol vybavený de jure až odoslaním jeho vybavenia 16. 04. 2012. Sťažovateľ   tvrdí,   že Krajská   prokuratúra Bratislava   neopodstatneným predĺžením lehoty   na   vybavenie   podnetu,   zavinila   stav,   že   vybavenie   podnetu   bolo   sťažovateľovi doručované   v   čase,   keď   už   objektívne   nemohol   preukázať   svoju   totožnosť   a   vybrať   si zásielku prokuratúry z PostBoXu.

Po opakovanom vrátení zásielky prokuratúra nevykonala žiadny pokus o doručenie vybavenia podnetu sťažovateľovi iným spôsobom ako prostredníctvom Pošty.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   k   opakovanému   doručovaniu   na   adresu   P.   K.,...   ani k doručovaniu na adresu... nemala prokuratúra pristúpiť. Vybavenie podnetu mohla a aj mala prokuratúra, vzhľadom na vrátenie zásielky z PostBOXu a oznámenie Pošty „adresát neznámy“   doručiť   sťažovateľovi   prostredníctvom   zamestnávateľa   sťažovateľa   alebo prostredníctvom Policajného zboru, prípadne dotazom na verejne známe číslo mobilného telefónnu sťažovateľa zistiť stav veci a požiadať sťažovateľa o osobné prevzatie vybavenia podnetu.   Oneskoreným   a   opakovaným   doručovaním   vybavenia   podnetu   Kc   319/11-15 na adresu P. K.,... a doručovaním zásielky na evidenčný fiktívny trvalý pobyt sťažovateľa, prokuratúra   spôsobila   zbytočné   prieťahy   v   konaní   vo vybavení   podnetu   sťažovateľa. Z poštovej obálky, ktorou bolo vybavenie podnetu tretí krát doručované vyplýva, že zásielka bola vrátená prokuratúre dňa 6. 6. 2012. Pri náležitej starostlivosti o doručenie vybavenia podnetu si sťažovateľ mohol prevziať vybavenie podnetu osobne a v dostatočnej lehote na uplatnenie si ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o Prokuratúre.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.,   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co/243/2011-117, ktorý sťažovateľ žiadal napadnúť mimoriadnym dovolaním bol sťažovateľovi doručený 26. 7. 2011 a týmto dňom nadobudol právoplatnosť. V zmysle § 243g O. s. p. je posledným dňom na podanie mimoriadneho dovolania 26. júl 2012.

...   Sťažovateľ   tvrdí,   že   Krajská   prokuratúra   Bratislava   postupom   pri   vybavovaní sťažovateľovho   podnetu   doručeného   prokuratúre   15.   11.   2011   a   neprijatím   vhodných opatrení   na   doručenie   vybavenia   podnetu,   porušila   povinnosti   vyplývajúce   prokuratúre s čl. 149 ústavy, § 33 a § 34 zákona o Prokuratúre a základné právo sťažovateľa podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Uvedeným   konaním   Krajská   prokuratúra Bratislava   zamedzila   sťažovateľovi   uplatniť   si   opravný   prostriedok   podľa   §   34   ods.   1 o Prokuratúre,   t.j.   podať   žiadosť   o   preskúmanie   vybavenia   podnetu   tak,   aby   došlo k účelnému   využitiu   žiadosti.   Zamedzením   využitia   opravného   prostriedku   sťažovateľovi Krajská   prokuratúra   Bratislava   s   poukazom   na   čl.   154c   Ústavy   Slovenskej   republiky porušila základné právo sťažovateľa na opravný prostriedok zaručený v čl. 13 Dohovoru. Navrátenie lehoty na podanie žiadosti o preskúmanie vybavenia podnetu podľa § 34 ods. 1 zákon č. 153/2002 Z. z. neumožňuje.

Právo   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   je   právom   generálneho prokurátora. Sťažovateľ má však ústavou (čl. 46 ods. 1) a Dohovorom (čl. 13) zaručené právo v zmysle čl.   51   ústavy   postupom   podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   domáhať   sa,   aby   Generálny prokurátor   Slovenskej   republiky   dostal   do   dispozície   podnet   na   podanie   mimoriadneho dovolania, tento preskúmal, vybavil v súlade s ústavou a zákonom a o podnete rozhodol. Právo obrátiť sa na Generálneho prokurátora v sťažovateľovej veci bolo sťažovateľovi upreté.

... Ústavný súd môže priznať tomu koho základné práva boli porušené, aj primerané finančné   zadosťučinenie.   Sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   priznať   mu   finančné zadosťučinenie   vo   výške   9.900   €.   Zabránenie   prístupu   k   orgánu   právnej   ochrany   bez možnosti nápravy tohto stavu považuje sťažovateľ za hrubé porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 13 Dohovoru. Zabránením   práva   prístupu   k   orgánu   právnej   ochrany   sťažovateľ   nenávratne   stratil možnosť domôcť sa postupom súladným s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky inej právnej ochrany pri obrane svojich práv a právom chránených záujmov.»

Vychádzajúc   z argumentácie   uvedenej   v sťažnosti,   sa   sťažovateľ   domáha,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajská   prokuratúra   Bratislava   postupom   pri   vybavení   podnetu   doručeného prokuratúre dňa 15. 11. 2011 vedenom na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp. zn. Kc 319/11 porušila základné právo P. K. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

P.   K.   priznáva   primerané   zadosťučinenie   v   sume   9.900   €,   ktoré   mu   je   Krajská prokuratúra Bratislava povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Kancelárii Ústavného súdu ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P.K. v sume 990 € na účet vedený v Slovenskej sporiteľni... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   zmysle   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kc   319/2011   v   súvislosti   s vybavovaním   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania z 15. novembra 2011, o vybavení ktorého mal byť upovedomený (prevzatím prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012) až 24. júna 2013, teda v čase, keď mu už uplynula   zákonom   ustanovená   lehota   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 (lehota mu uplynula už 26. júla 2012, pozn.). Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že postupom krajskej prokuratúry pri doručovaní označeného prípisu mu bola odňatá možnosť účelne žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, a tým súčasne aj možnosť dosiahnuť podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.

V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd poukazuje na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V zmysle § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,   osoby   dotknutej   rozhodnutím   súdu   alebo osoby   poškodenej   rozhodnutím   súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V   zmysle   §   243g   OSP   mimoriadne   dovolanie   podáva   generálny   prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

V   zmysle §   14   ods.   2   písm.   c)   zákona č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je generálny prokurátor oprávnený   podávať   najvyššiemu   súdu   podľa   osobitných   zákonov   a   za   podmienok ustanovených týmito zákonmi aj mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní.

V   zmysle   §   16   zákona   o   prokuratúre   generálny   prokurátor   vykonáva   pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 osobne; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok...

Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju   ustálenú   judikatúru,   v zmysle   ktorej   je   každý   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre zjavne vyplýva, že sťažovateľ bol oprávnený   podať   na   účely   preskúmania   vybavenia   svojho   podnetu   (na   podanie mimoriadneho dovolania) prokurátorkou krajskej prokuratúry opakovaný podnet, ktorý by bol povinný vybaviť nadriadený prokurátor.

Ako   to   samotný   sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   zásielka   obsahujúca   prípis č. k. Kc 319/11-15 z 3. apríla 2012, v ktorom bol upovedomený o spôsobe vybavenia svojho podnetu krajskou prokuratúrou, bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. apríla 2012 [ešte predtým (12. januára 2012) bol sťažovateľ upovedomený o predĺžení lehoty na vybavenie svojho   podnetu,   pozn.],   pričom na   poštovom   podniku   v   rámci   vopred   sťažovateľom vyhradeného špeciálneho spôsobu dodávania zásielok prostredníctvom poštového priečinku „Post BOX“ (pozri Obchodné podmienky Slovenskej pošty, a. s., v časti „PODAJ/DODAJ ŠPECIÁL“ v znení účinnom od 1. apríla 2012, pozn.) bola prvýkrát uložená už 17. apríla 2012.

V zmysle § 24 ods. 2 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v relevantnom   znení,   ktorý   upravuje   doručovanie   písomností   do   vlastných   rúk   adresáta prostredníctvom   poštového doručovateľa, ako aj v zmysle ustanovení § 25 ods. 4 tohto zákona,   ktorý   upravuje   doručovanie   zásielok   do   poštového   priečinku,   prípadne   iba   ich preberaním   na   pošte   bez   pridelenia   poštového   priečinku,   ak   si   adresát   (sťažovateľ) nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ústavný   súd   nemôže   akceptovať   obranu   sťažovateľa,   podľa   ktorej   v rozhodnom období od uloženia zásielky (17. apríl 2012) do uplynutia zákonom ustanovenej jednoročnej lehoty na podanie opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (26. jún 2012) nemal občiansky preukaz, a preto si nemohol preberať doporučené poštové zásielky, teda ani   zásielku   obsahujúcu   prípis   o   spôsobe   vybavenia   jeho   podnetu   [sťažovateľ   v   tejto súvislosti uvádza, že 3. októbra 2011 odovzdal svoj občiansky preukaz z dôvodu skončenia doby jeho platnosti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava V, pričom 3. apríla 2012 mu podľa jeho tvrdenia mala uplynúť platnosť potvrdenia o občianskom preukaze (nahrádzajúceho občiansky preukaz, pozn.)]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 5 ods. 7 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   podľa   ktorého   sa   občiansky   preukaz   občanovi vyhotoví   najneskôr   do   30   dní   od   podania   žiadosti,   a zdôrazňuje,   že   sťažovateľovi   nič nebránilo   v tom,   aby   o nový   občiansky   preukaz   požiadal   riadne   a včas   a odstránil   tým prekážku   na   svojej   strane,   ktorá   mu   mala   brániť   v   preberaní   doporučených   poštových zásielok vrátane zásielky obsahujúcej prípis s upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu.

Márne uplynutie obdobia od 17. apríla 2012 (t. j. od uloženia zásielky s prípisom o spôsobe   vybavenia   podnetu   na   poštovom   podniku)   do   26.   júla   2012   (t. j.   do konca zákonnej   jednoročnej   lehoty   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   generálnym prokurátorom)   nijako   nemožno   pričítať   na   ťarchu   krajskej   prokuratúry.   Naopak,   ide o obdobie, ktoré podľa názoru ústavného súdu poskytovalo dostatočný časový priestor na podanie opakovaného podnetu, ktorým by sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu   krajskej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   podnetu   a zároveň   aj   podania mimoriadneho dovolania v jeho právnej veci.

Ústavný   súd   upozorňuje   tiež   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal   svoj   podnet   až 15. novembra   2011,   t.   j.   takmer   štyri   mesiace   odo   dňa   nadobudnutia   právoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011.

Na   základe   dosiaľ   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   ani   v konkrétnych okolnostiach   posudzovanej   veci   neexistujú   relevantné   dôvody   na   to,   aby   sa   odchýlil od svojho   konštantne   vyslovovaného   právneho   názoru,   podľa   ktorého   vynechanie opakovaného   podnetu   ako   účinného   prostriedku   nápravy   v   rámci   sústavy   orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m.   m.   I.   ÚS   186/05,   IV.   ÚS   53/05, IV. ÚS 126/07).

Ústavný súd pre úplnosť veci tiež pripomína, že uznesením č. k. II. ÚS 430/2011-12 z 29. septembra 2011 predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 243/2011-117 z 30. júna 2011 odmietol ako neprípustnú, nie   však   z   dôvodu,   že   sťažovateľ   nevyužil   možnosť   domáhať   sa   podnetom   podania mimoriadneho dovolania, na ktorého podanie je inak oprávnený iba generálny prokurátor, ale že nevyužil možnosť podania dovolania s poukazom na § 237 písm. f) OSP, na ktorého podanie   bol oprávnený   priamo   sťažovateľ   a ktorý   je práve   z tohto   dôvodu   považovaný ústavným   súdom   za   účinný   prostriedok   nápravy   (napr.   I.   ÚS   1/00,   II.   ÚS   31/00, I. ÚS 209/05).

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03, III. ÚS 133/06). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká   právo   na   jeho   prijatie,   resp.   akceptovanie,   a   teda   generálny   prokurátor   nemá povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej   úvahe   generálneho   prokurátora rozhodnúť   o   tom,   či   podá,   alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti   viackrát   vyslovil,   že   oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania nemá charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (I.   ÚS   19/01, II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06, III. ÚS 146/2010, III. ÚS 97/2013).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažovateľ bez dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde) nepodal   opakovaný   podnet,   ktorým   by   sa   domáhal   preskúmania   zákonnosti   vybavenia svojho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   Kc   319/2011,   a teda   nevyčerpal   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde právny prostriedok nápravy, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014