znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 390/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. H., R., a maloletej P. H., R., zastúpenej matkou RNDr. M. H., R., právne zastúpených advokátkou JUDr. J. Ch., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19, čl. 34, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom a uzneseniami   Okresnej   prokuratúry   Žilina   č. k.   3   Pv   983/11-35   z   9.   mája   2013 a vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS v Banskej Bystrici, sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 z 25. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. M. H., a maloletej P. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2013 doručená   sťažnosť   RNDr.   M.   H.,   a   maloletej   P.   H.,   obidve bytom   R.   (ďalej   len „sťažovateľky“),   vo   veci   namietaného   porušenia základných   práv   podľa   čl.   12,   čl.   19, čl. 34, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 19   ods.   1   a   2   Dohovoru   o právach   dieťaťa   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami   Okresnej   prokuratúry   Žilina   (ďalej len „okresná   prokuratúra“) č. k. 3 Pv 983/11-35   z   9.   mája   2013   a vyšetrovateľa Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky, SKIS Banská Bystrica, sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 z 25. januára 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «... Uzneseniu Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zastavené trestné stíhanie pre skutok právne klasifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2   písm.   b)   Tr.   zákona   a   ktorým   bola   podľa   §   193   ods.   1   písm.   c)   Tr.   poriadku zamietnutá   ako   nie   dôvodná   sťažnosť   sťažovateľky   v   rade   1),   podaná   prostredníctvom splnomocnenca poškodenej, Poradne pre rodinu v kríze N. so sídlom..., Ž. proti uzneseniu vyšetrovateľa   MV   SR,   SKIS,   úradu   inšpekčnej   služby,   odboru   inšpekčnej   služby   Stred, Banská Bystrica sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013.

Uznesenie Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2015 nadobudlo   právoplatnosť   a   vykonateľnosť   dňa   09.   05.   2013,   nakoľko   proti   tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Uzneseniu vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013, ktorým bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 Tr. poriadku trestné stíhanie, začaté za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona.

Uznesenie vyšetrovateľa kpt. PhDr. Ľ. Ch. MV SR, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 09. 05. 2013...

Dňa 25. 01. 2013 vyšetrovateľ kpt. PhDr. Ľ. Ch. MV SR, SKIS, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 vydal uznesenie, ktorým bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 Tr. poriadku trestné stíhanie,   ktoré bolo začaté za zločin sexuálne zneužívanie podľa   § 201 ods.   1,   ods.   2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr.   zákona   z   dôvodu,   že   prešetrovaný   skutok   nie   je   trestným   činom   a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti   citovanému   uzneseniu   podala   sťažovateľka   v   rade   1)   prostredníctvom splnomocnenca   poškodenej   Poradne   pre   rodinu   v   kríze   N.   so   sídlom...,   Ž.   v   zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou namietala zastavenie trestného stíhania ako predčasné a nezákonné a v rozpore s právom chránenými záujmami poškodenej a preto navrhovala napadnuté rozhodnutie vyšetrovateľa PZ zrušiť ako predčasné a nezákonné a zároveň týmto podaním dala podnet, aby vyšetrovateľ vo veci znovu konal a rozhodol.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 bola táto sťažnosť vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona zamietnutá ako nie dôvodná a vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, odst. 2 písm. b) Tr. zákona Okresná prokuratúra znovu rozhodla, s tým, že upravila skutkový základ prešetrovaného skutku a trestné stíhanie zastavila....

RNDr. M. H., je matka maloletej dcéry P. H., nar..., bytom u matky, ktorej bola rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 13 P 62/2009 zo dňa 7. 9. 2011 maloletá zverená do výchovy.

Uznesením sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013, bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 Tr. poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo opätovne začaté za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týranie   blízkej   a   zverenej   osoby   podľa   §   208   ods.   1,   písm.   a)   Tr.   zákona   z   dôvodu, že prešetrovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Predmetné   rozhodnutie   odôvodnil   vyšetrovateľ   kpt.   PhDr.   Ľ.   Ch.   MV   SR,   SKIS, úradu   inšpekčnej   služby,   odboru   inšpekčnej   služby   Stred,   Banská   Bystrica   tým, že objektívna stránka trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, pís. b) Tr. zákona spočíva jednak vo vykonaní súlože a jednak v sexuálnom zneužití iným spôsobom.   Za   iný   spôsob   sexuálneho   zneužívania   sú   považované   intenzívnejšie   zásahy do pohlavnej sféry poškodených, ktoré sú v širšom poňatí považované za pohlavný styk, za takéto   zásahy   je možné   považovať   napr.   ohmatávanie   pohlavných   orgánov, alebo bozkávanie   prirodzenia   smerujúce   k   sexuálnemu   vzrušeniu   páchateľa.   Za   takéto zásahy však nebudú považované jednorázové letmé dotyky cez odev, ktoré zrejme nemôžu naplniť uvedený formálny znak zločinu sexuálneho zneužívania, Na naplnenie objektívnej stránky   skutkovej   podstaty   tohto   trestného   činu   nie   je   potrebné,   aby   došlo   k   vzrušeniu páchateľa. Na základe znaleckých posudkov, odborného vyjadrenia MUDr. T., na základe toho že podozrivý popiera, že by sa vzrušoval na dcére vyšetrovateľ uviedol, že nie je možné konanie Ing. P. H. klasifikovať ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, pís. b) Tr. zákona, aj keď správanie Ing. H. nesie prvky určitého exhibicionizmu. Vyšetrovateľ   sa   však   nevysporiadal   s   predloženými   dôkazmi   ako   napríklad so Psychologickým   vyjadrením   z   DKC   N.,   predloženými   nahrávkami   a   taktiež   s   tým, že maloletá vyjadrovala pred svedkami, že jej „tatino ublížil na cikulke“....

Okresnou prokuratúrou v Žiline č. k. 3 Pv 983/11 v uznesení zo dňa 09. 05. 2013 bola táto sťažnosť vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona zamietnutá ako nie dôvodná a vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, odst.   2   písm.   b)   Tr.   zákona   Okresná   prokuratúra   znovu   rozhodla,   s   tým,   že   upravila skutkový základ prešetrovaného skutku a trestné stíhanie zastavila, s tým, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, podozrivý Ing. P. H. svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, ani   žiadneho   iného   trestného   činu   uvedeného   v   osobitej   časti   Tr.   zákona.   V prípade jednotlivých protiprávnych útokov, uvedených vo výroku v bode 2) napadnutého uznesenia vyšetrovateľa,   by   konanie   podozrivého   mohol   príslušný   orgán   posúdiť   ako priestupok, resp. priestupky   proti   občianskemu   spolunažívaniu   podľa   §   49   ods.   1,   písm. d)   zákona 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, avšak toto konanie podozrivého toho času nemožno prejednať v priestupkovom konaní, nakoľko od jeho spáchania uplynuli viac ako dva roky.

Protiprávnosť napadnutých uznesení je daná predovšetkým v tom, že bol porušený procesný   postup   vo   vyšetrovaní,   orgány   činné   v   trestnom   konaní   sa   nevysporiadali so všetkými   navrhovanými   dôkazmi,   rovnako   sa   nezákonne   vyhodnotili   dôkazy,   ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.

V   uvedenej   veci   je   dôležité   poznamenať,   že   trestné   stíhanie   vo   veci   sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa   §   208   ods.   1,   písm.   a)   Tr.   zákona bolo už raz vyšetrovateľom kpt. PhDr. Ľ. Ch. uznesením zo dňa 29. 10. 2010 zastavené. Toto sa stalo právoplatným dňa 02.   12.   2010   Uzneseniami   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry...   B.   zo   dňa   02.   12.   2010 (prílohy 1. a 2.), aj napriek tomu, že voči uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 29. 10. 2010 o zastavení boli podané sťažností prostredníctvom splnomocnenca sťažovateľky v rade 1) a opatrovníka   sťažovateľky   v rade   2).   Až   na   pokyn   Vyššej   vojenskej   prokuratúry...   T.   sa opakovane   v   tejto   veci   začalo   konať,   nakoľko   sa   prokurátor   VOP   B.   nedostatočne vysporiadal   so zabezpečeným   spisovým   materiálom   v   smere   vydania   meritórneho rozhodnutia. Prikladáme vyrozumenie zo dňa 10. 03. 2011 – príloha č. 3.

Dňa 03. 08. 2011 bolo znova začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.2, písm. b) Tr. zákona a za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa   §   208   ods.   1,   písm.   a)   Tr.   zákona.   Následne   došlo   k   procesným   pochybeniam vyšetrovateľa, okrem iného aj k nesprávnemu stanoveniu znalcov na opätovné vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky v rade 1) a rovnako aj nestanovenie opätovného vyšetrenia na podozrivého npor. Ing. P. H. ako je zrejmé z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Žiline č. 3   KPt   49/12-3   zo   dňa   20.   02.   2012,   ktoré   prikladáme   ako   prílohu   č.   4,   Krajská prokuratúra   považovala   za   kľúčové   posúdenie   duševného   stavu   sťažovateľky   v   rade   1) a npor.   Ing.   P.   H.,   nakoľko   napriek   zabezpečeným   znaleckým   posudkom   vznikli   v tejto otázke vážne rozpory a považovala za nevyhnutné postupovať v zmysle § 147 Tr. poriadku a pribrať   do   konania   znaleckú   organizáciu   na   podanie   znaleckého   posudku,   ktorého predmetom bude posúdenie duševného stavu poškodenej sťažovateľky v rade 1) a rovnako aj podozrivého   npor.   Ing.   P.   H.,   kde sa   bude   potrebné taktiež   vysporiadať   so všetkými predchádzajúcimi znaleckými posudkami a vyšetreniami súvisiacimi s jeho predmetom. K   procesným   pochybeniam   a   vadám   dochádzalo   ešte   aj   počas   vyšetrovania v roku 2010, kedy napríklad sťažovateľke v rade 1) nebolo v zmysle Tr. poriadku doručené uznesenie o pribratí znalca PhDr. Š. z odboru psychológia a uznesenie o pribratí znalcov MUDr. S. a MUDr. K. z odboru psychiatria ešte pred samotným vyšetrením. Vyšetrovateľ navyše voviedol do omylu poškodenú listom zo dňa 14. 6. 2010 (v spise SKIS-199/IS-3V- 2009) a úmyselne v tomto liste neuviedol dôležitý úkon ako dopočutie znalca psychológa PhDr. Š. vykonaný dňa 31. 3. 2010. Tým, že jej odmietol nahliadnutie do spisu sťažovateľka v rade 1) nemohla pred psychiatrickým vyšetrením zistiť, či došlo k odstráneniu všetkých rozporov   a   nejasností   v   namietanom   posudku   a   teda   relevantne   na   určenie   znalcov psychiatrov reagovať.

V   tej   dobe   rovnako   vyšetrovateľ   ešte   pred   dokončením   dokazovania   podal na Okresný súd v Žiline v konaní 33 C/59/2009 o rozvod manželstva na žiadosť Okresného súdu v Žiline písomnú informáciu: „Oznamujem Vám, že v uvedenej trestnej veci nebolo a ani nebude vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.“

Takýmto   postupom   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   v   rade   1) na spravodlivé konanie, vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   taktiež   základné   právo sťažovateľky v rade 1) na rovnaké postavenie účastníkov konania vyplývajúce z čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky....

Sťažovateľka   v   rade   1)   namieta   porušenie   svojich   základných   práv aj vzhľadom na sporné posudky vypracované v tomto konaní znalcami PhDr. Š., MUDr. K. a MUDr. S. Tieto posudky ako bolo neskôr preukázané kontrolným posudkom od znaleckej organizácie   C.,   s. r. o.   boli   vypracované   nesprávne   a poškodzovali   nielen   samotnú sťažovateľku v rade 1), ale následne aj sťažovateľku v rade 2) s dôsledkom nevykonania navrhovaných dôkazov a zastavenia konania s odôvodnením na nevyhovujúci duševný stav sťažovateľky v rade 1).»

Sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Právo   sťažovateľov   v   rade   1)   a   v   rade   2)   na   spravodlivé   súdne   konanie, v prípadoch   ustanovených   zákonom   aj   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky,   upravené v čl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd,   postupom   a   uzneseniami   Okresnej   prokuratúry   v   Žiline č. k. 3 Pv 983/11 -35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. SK1S-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

2. Právo   sťažovateľov   v   rade   1)   a   v   rade   2)   na   rovnaké   postavenie   účastníkov konania, upravené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR,   SKIS   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   SKIS-199/IS-3V-2009   zo   dňa   25.   01.   2013   bolo porušené.

3. Právo sťažovateľa v rade 2) na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu a iných orgánov podľa čl. 3 ods. 1 a právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

4. Právo sťažovateľa v rade 2) ochrany pred všetkými formami zlého zaobchádzania zo   strany   rodičov,   ochrany   pred   akýmkoľvek   telesným   alebo   duševným   násilím, urážaním alebo   zneužívaním,   zanedbávaním   alebo   nedbalým   zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru   o právach   dieťaťa   postupom   a   uzneseniami   Okresnej   prokuratúry   v   Žiline č. k. 3 Pv 983/11 -35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

5. Právo   sťažovateľa   v   rade   2)   na   zákonnú   ochranu   pred   všetkými   formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania podľa čl. 34 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR, SKIS v Banskej Bystrici č. k. SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 bolo porušené.

6. Právo sťažovateľov v rade 1) a v rade 2) na slobodu a rovnosť v dôstojnosti i v právach   podľa   čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a   uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR,   SKIS   v   Banskej   Bystrici   č   k.   SKIS-199/IS-3V-2009   zo   dňa   25.   01.   2013   bolo porušené.

7.   Právo   sťažovateľov v rade 1)   a v   rade 2)   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti vyplývajúce z čl. 19 Ústavy Slovenskej postupom a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a vyšetrovateľa MV SR,   SKIS   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   SKIS-199/IS-3V-2009   zo   dňa   25.   01.   2013   bolo porušené.

8. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Pv 983/11-35 zo dňa 09. 05. 2013 a   uznesenie   vyšetrovateľa   MV   SR,   SKIS   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   SKIS-199/IS-3V-2009 zo dňa 25. 01. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

9.   Okresná   prokuratúra   v   Žiline   je   povinná   uhradiť   sťažovateľke   náhradu   trov konania vo výške 269,58 Eur za dva právne úkony a režijný paušál (jeden právny úkon = 130,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál = 137,97 Eur x 2 úkony = 275,94 Eur), na účet právneho zástupcu č. 261 883 69 76/1100, všetko v lehote do 15 dní odo dňa vydania nálezu, nadväzne na § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatnou   námietkou   sťažovateliek   je   ich   tvrdenie,   že   príslušné   orgány v prípravnom konaní a okresná prokuratúra neodôvodnene zastavili trestné stíhanie proti Ing. P. H. pre podozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.Sťažovateľky   namietali   porušenie   nimi   označených   základných práv postupom Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   SKIS   Banská   Bystrica, sp. zn. SKIS-199/IS-3V-2009 z 25. januára 2013.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nie   je   príslušný   na   preskúmanie   postupu   označeného   orgánu,   pretože sťažovateľky mali k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorým bola sťažnosť okresnej prokuratúre, ktorý im poskytoval ochranu ich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého boli oprávnené podľa osobitných predpisov. Túto možnosť sťažovateľky aj využili a podali   sťažnosť   na   postupu   vyšetrujúceho   orgánu   na   príslušnú   okresnú   prokuratúru, ktorá o veci aj rozhodla. Tým bola vylúčená právomoc ústavného súdu rozhodnúť o postupe uvedeného orgánu, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Sťažovateľky   namietali   aj   postup   a rozhodnutie   okresnej   prokuratúry   vedenom pod č. k. 3 Pv 983/11-35 z 9. mája 2013.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   v zákone   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných predpisov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrenia vyšli najavo.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona   o prokuratúre).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku   1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom sa rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, najmä v trestných veciach   v štádiu   konania pred   podaním   obžaloby, v rámci ktorých   disponuje prokurátor značnými opraveniami na zaistenie dohľadu na zachovávaním zákonnosti (IV. ÚS 158/03, IV.   ÚS   80/03,   I.   ÚS   186/05,   II.   ÚS   94/06).   Podnet   aj   opakovaný   podnet   zakladajú povinnosť prokurátora aj nariadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Vynechanie   týchto   prostriedkov   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   účinné opatrenia podľa   zákon o prokuratúre, ktoré by napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Použitie   tohto   právneho   prostriedku   je v zmysle §   53   ods.   1 zákona   o ústavnom súde podmienkou   konania   vo veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľky   podnet   ani   opakovaný   podnet   v zmysle   §   34   ods.   1   zákona o prokuratúre nevyužili, ale obrátili sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola ich sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietnutá pre neprípustnosť.

Nad trámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil,   že   právo   fyzickej   osoby,   resp.   právnickej   osoby   na   začatie   trestného   konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva   a slobody   podľa   druhej   hlavy   ústavy   a ani   ho   nemožno   odvodiť   od   niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00).

Z   týchto   dôvodov   rozhodnutím   a   postupom   vyšetrovateľa   a   prokurátora   nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013