znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 390/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť O. I. a K. I., obaja bytom S., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 749/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. I. a K. I. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2006   doručená   sťažnosť   O.   I.   a K.   I.,   obaja   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 749/2002.

Sťažovatelia uviedli, že 26. septembra 2002 podali okresnému súdu návrh na začatie konania   o vrátenie   daru.   Podľa   názoru   sťažovateľov   konanie   trvá   neprimerane   dlho v dôsledku   prieťahov,   ktoré   spôsobuje   okresný   súd.   Prvé   pojednávanie   okresný   súd nariadil   po   žiadosti   sťažovateľov   z 15.   januára   2003   na   30.   október   2003,   ďalšie pojednávanie sa konalo 13. februára 2004. Pojednávanie nariadené na 26. august 2004 sa neuskutočnilo   a o odročenie   nasledujúceho,   určeného   na   21.   október   2004,   požiadala právna zástupkyňa sťažovateľov. Posledné pojednávanie vo veci sa konalo 24. marca 2005. Okresný   súd   uznesením   z 8.   apríla   2005   konanie prerušil   do   právoplatného   skončenia trestného konania vedeného proti odporcovi. Na základe odvolania sťažovateľov Krajský súd   v Košiciach   uznesením   sp.   zn. 4 Co 151/05   z   31.   mája 2005,   ktoré bolo   právnej zástupkyni sťažovateľov doručené 29. júla 2005, uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušil.

Dňa   29.   septembra   2006   sťažovatelia   podali   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi okresného súdu. V liste č. k. Spr 2412/06 z 23. októbra 2006 predseda okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú, pretože súd od 25. júla 2005 vo veci neurobil žiadny úkon smerujúci k jej rozhodnutiu a uviedol, že konajúcu sudkyňu písomne upozornil a uložil jej vo veci konať bez prieťahov.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní   ich   sťažnosti   vyslovil,   že   okresný   súd   porušil   ich   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 749/2002, prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie každému 80 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho prejednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 2. októbra 2006 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 23. októbra 2006, doručenej právnej zástupkyni sťažovateľov 27. októbra 2006, uznal sťažnosť za dôvodnú a uviedol, že konajúcej sudkyni bolo uložené vo veci konať bez prieťahov.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len „zákon o súdoch“), považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 6. novembra 2006, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2006