znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 39/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca) predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   doc.   JUDr. Branislavom   Fridrichom,   PhD.,   Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 9647/2013 až sp. zn. Rvp 9670/2013, sp. zn.   Rvp   9672/2013   až   sp.   zn.   Rvp 9679/2013   a sp.   zn.   Rvp   9681/2013   až   sp.   zn. Rvp 9686/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2012 sp. zn. 43 NcC 476/2012, sp. zn. 43 NcC 473/2012, sp. zn. 43 NcC 468/2012, sp. zn. 43 NcC 464/2012, sp. zn. 43 NcC 462/2012,   sp. zn. 43 NcC   500/2012,   sp.   zn.   43 NcC 498/2012,   sp.   zn.   43   NcC   492/2012,   sp.   zn. 43 NcC 491/2012,   sp.   zn.   43 NcC 489/2012,   sp.   zn.   43   NcC   481/2012,   sp.   zn. 43 NcC 470/2012,   sp.   zn.   43 NcC 469/2012,   sp.   zn.   43   NcC   460/2012,   sp.   zn. 43 NcC 457/2012, sp. zn. 2 NcC 49/2012, sp. zn. 2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012, sp.   zn.   2   NcC   30/2012,   sp. zn.   2   NcC   26/2012,   sp.   zn.   2   NcC   24/2012,   sp.   zn. 43 NcC 427/2012,   sp.   zn.   43 NcC 425/2012,   sp.   zn.   43   NcC   424/2012,   sp.   zn. 43 NcC 446/2012,   sp.   zn.   43 NcC 443/2012,   sp.   zn.   43   NcC   441/2012,   sp.   zn. 43 NcC 440/2012,   sp.   zn.   43 NcC 435/2012,   sp.   zn.   43   NcC   434/2012,   sp.   zn. 43 NcC 433/2012, sp. zn. 43 NcC 426/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012, sp.   zn.   2   NcC   38/2012,   sp. zn.   2   NcC   35/2012,   sp.   zn.   2   NcC   31/2012   a   sp.   zn. 2 NcC 5/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 9647/2013 až sp. zn. Rvp 9670/2013, sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013 a sp. zn. Rvp 9681/2013 až sp. zn. Rvp 9686/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9647/2013.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. januára 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25, Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   9647/2013   až   sp.   zn. Rvp 9670/2013, sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013 a sp. zn. Rvp 9681/2013 až sp.   zn.   Rvp   9686/2013   vo   veci   namietaného porušenia   základných   práv   zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) z 11. októbra   2012   sp.   zn.   43   NcC   476/2012,   sp.   zn.   43   NcC   473/2012,   sp.   zn. 43 NcC 468/2012,   sp.   zn.   43   NcC   464/2012,   sp.   zn.   43   NcC   462/2012,   sp.   zn. 43 NcC 500/2012,   sp.   zn.   43   NcC   498/2012,   sp.   zn.   43   NcC   492/2012,   sp.   zn. 43 NcC 491/2012,   sp.   zn.   43   NcC   489/2012,   sp.   zn.   43   NcC   481/2012,   sp.   zn. 43 NcC 470/2012,   sp.   zn.   43   NcC   469/2012,   sp.   zn.   43   NcC   460/2012,   sp.   zn. 43 NcC 457/2012, sp. zn. 2 NcC 49/2012, sp. zn. 2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012, sp.   zn.   2   NcC   30/2012,   sp.   zn.   2   NcC   26/2012,   sp.   zn.   2   NcC   24/2012,   sp.   zn. 43 NcC 427/2012,   sp.   zn.   43   NcC   425/2012,   sp.   zn.   43   NcC   424/2012,   sp.   zn. 43 NcC 446/2012,   sp.   zn.   43   NcC   443/2012,   sp.   zn.   43   NcC   441/2012,   sp.   zn. 43 NcC 440/2012,   sp.   zn.   43   NcC   435/2012,   sp.   zn.   43   NcC   434/2012,   sp.   zn. 43 NcC 433/2012, sp. zn. 43 NcC 426/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012, sp.   zn.   2   NcC   38/2012,   sp.   zn.   2   NcC   35/2012,   sp.   zn.   2   NcC   31/2012   a   sp.   zn. 2 NcC 5/2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica – ďalej len „okresný súd“) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Čo   sa   týka obsahu   sťažností a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,   napríklad   na   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   doplnila   svoje   sťažnosti   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu 26. februára   2013.   V týchto   podaniach   reagovala   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých ústavný súd preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.   Ústavný   súd   však   uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala   na   odôvodnenie   publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9647/2013 až sp.   zn. Rvp   9670/2013,   sp.   zn.   Rvp   9672/2013 až sp.   zn. Rvp   9679/2013   a sp.   zn. Rvp 9681/2013   až   sp.   zn.   Rvp   9686/2013   týkajúcich   sa   v záhlaví   tohto   rozhodnutia citovaných   rozhodnutí   krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že v týchto   konaniach   pred   ústavným   súdom   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   43 NcC   422/2012 z 11. októbra   2012,   o   ktorom   sa   na   ústavnom   súde   vedie   na   základe   sťažovateľkinej sťažnosti samostatné konanie pod sp. zn. Rvp 9671/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC   476/2012,   sp.   zn.   43   NcC   473/2012,   sp.   zn.   43   NcC   468/2012,   sp.   zn. 43 NcC 464/2012,   sp.   zn.   43   NcC   462/2012,   sp.   zn.   43   NcC   427/2012,   sp.   zn. 43 NcC 425/2012 a sp. zn. 43 NcC 424/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Obdobne   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   43   NcC   421/2012   z 11.   októbra   2012, o ktorom   sa   na   ústavnom   súde   vedie   na   základe   sťažovateľkinej   sťažnosti   samostatné konanie pod sp. zn. Rvp 9680/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 500/2012, sp. zn. 43   NcC   498/2012,   sp.   zn.   43   NcC   492/2012,   sp.   zn.   43   NcC   491/2012,   sp.   zn. 43 NcC 489/2012,   sp.   zn.   43   NcC   481/2012,   sp.   zn.   43   NcC   470/2012,   sp.   zn. 43 NcC 469/2012,   sp.   zn.   43   NcC   460/2012,   sp.   zn.   43   NcC   457/2012,   sp.   zn. 43 NcC 446/2012,   sp.   zn.   43   NcC   443/2012,   sp.   zn.   43   NcC   441/2012,   sp.   zn. 43 NcC 440/2012,   sp.   zn.   43   NcC   435/2012,   sp.   zn.   43   NcC   434/2012,   sp.   zn. 43 NcC 433/2012 a sp. zn. 43 NcC 426/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach. Nakoniec krajský súd uznesením sp. zn. 2 NcC 1/2012 z 11. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatné konanie pod sp. zn.   Rvp   9687/2013,   spojil   vo   svojom   prvom   výroku   na   spoločné   konanie   konania o námietkach   zaujatosti   pôvodne   ním   vedené   pod   sp.   zn.   2   NcC   49/2012,   sp.   zn. 2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012, sp. zn. 2 NcC 30/2012, sp. zn. 2 NcC 26/2012, sp. zn. 2 NcC 24/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012, sp. zn. 2 NcC 38/2012, sp. zn. 2 NcC 35/2012, sp. zn. 2 NcC 31/2012 a sp. zn. 2 NcC 5/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského   súdu. Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentácia   sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období, a v ktorých atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názory obsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchto a obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014