znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 39/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   S.   H.,   Veľká   Británia,   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 11 C 647/1998 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 4 Co 169/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. S. H.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2011 doručená sťažnosť Mgr. S. H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v   konaniach vedených Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 647/1998 a   Krajským   súdom   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   4   Co   169/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. januára 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu č.   k.   11   C   647/1998-512 z 27. apríla   2009   bola   zamietnutá   jednak   žaloba   podaná   žalobcom   J.   R.   (ďalej   len „žalobca“),   ako   aj   vzájomná   žaloba   sťažovateľa   ako   žalovaného.   Tak   žaloba,   ako   aj vzájomná žaloba sa týkali vyporiadania majetku zaniknutého združenia, ktorého členmi boli žalobca a sťažovateľ. Rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 169/2009-598 z 12. februára 2010   bol   potvrdený   rozsudok   okresného   súdu   v   jeho zamietavom   výroku   a   vo   výroku o trovách konania, pričom odvolanie sťažovateľa bolo odmietnuté ako oneskorene podané. Na   základe   podnetu   sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   z   10.   mája   2010 adresovaného Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 150/10-12 z 28. októbra 2010 bol podnet odložený ako nedôvodný.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   okresného   súdu,   ktorý   nesprávne   vyznačil dátum   podania   odvolania   sťažovateľa,   v   dôsledku   čoho   bolo   jeho   odvolanie   krajským súdom odmietnuté ako oneskorene podané, došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Navyše súdne konanie na oboch všeobecných súdoch nebolo bez zbytočných prieťahov, čo zakladá porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažnosť je podľa názoru sťažovateľa včas podaná, pretože o výsledku vybavenia jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania sa dozvedel 12. novembra 2010.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   v   konaniach   vedených   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 11 C 647/1998 a krajským súdom pod sp. zn. 4 Co 169/2009 s tým, aby bolo sťažovateľovi priznané primerané zadosťučinenie 40 000 €, náhrada trov právneho zastúpenia 937,60 € a náhrada nákladov na cestovné, ubytovanie, poštové služby, telekomunikačné služby a iné výdavky v sume 1 293,30 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 4 Co 169/2009-598 z 12. februára 2010 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 647/1998-512 z 27. apríla 2009 v zamietavom   výroku   a   vo   výroku   o   trovách   konania   účastníkov,   pričom   odvolanie sťažovateľa bolo odmietnuté ako oneskorene podané.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 150/10-12 z 28. októbra 2010 vyplýva, že ním bol   ako   nedôvodný   odložený   podnet   sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania z 10. mája 2010.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ z hľadiska včasnosti podania sťažnosti považuje za rozhodujúce, kedy mu bol doručený prípis krajskej prokuratúry o odložení jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Tento právny názor považuje ústavný súd za neakceptovateľný.

Mimoriadne   dovolanie   nemožno   považovať za   účinný   prostriedok   ochrany   práva dostupný   sťažovateľovi   (§   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   pretože   podanie mimoriadneho dovolania je v právomoci   generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Sťažovateľ sám mimoriadne dovolanie podať nemôže, môže iba požiadať o jeho podanie orgány   prokuratúry.   Za   účinný   prostriedok   ochrany   práva   možno   považovať dovolanie, keďže dovolanie môže priamo podať samotný účastník konania.

Pokiaľ sa sťažovateľ rozhodol postupovať tak, že dovolanie proti rozsudku krajského súdu   nepodá,   potom   bolo   potrebné   sťažnosť   ústavnému   súdu   podať   v   lehote   dvoch mesiacov od doručenia rozsudku krajského súdu. Keďže nie je zrejmé, kedy presne bol rozsudok   krajského   súdu   sťažovateľovi   doručený,   ústavný   súd   vychádzal   z   toho,   že sťažovateľ podnetom z 10. mája 2010 požadoval podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku   krajského   súdu.   To   znamená,   že   najneskôr   uvedeného   dňa   mu   už   musel   byť rozsudok   krajského   súdu   doručený.   Preto   sťažnosť   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   až 12. januára 2011 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011