znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 39/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. K. J., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Č., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 5/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. K. J. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2005   doručená   sťažnosť   MUDr.   K.   J.,   bytom   B.,   (ďalej   aj   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   5/01   o   zaplatenie   mzdových   náležitostí vyplývajúcich z pracovného pomeru.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v   tejto   veci   ústavný   súd   už   rozhodol   nálezom sp. zn. I. ÚS 55/02,   v   ktorom   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 28 C 5/01 porušil jeho právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 5/01 prikázal konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk.

Po   tomto   náleze   ústavného   súdu   okresný   súd   nariadil   pojednávania   na 21. marec 2003, 11. jún 2003 a 3. október 2003. Posledné pojednávania odročil na neurčito z dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania.   Sťažnosti   na   postup   súdu   13.   mája   2004 a 4. novembra 2004 nemali žiaden účinok.

Preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd opätovne vyslovil, že okresný súd porušil jeho právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 28 C 5/01 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá,   a   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie 60 000 Sk.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 55/02 bolo zistené, že vo veci vedenej na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   28   C   5/01   bolo   rozhodnuté,   tak   ako   to   uvádza   sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 8. októbra 2002.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom (na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov ) nie je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o možnom   porušení uvedených   základných   práv.   Takúto   súvislosť   nemôže   podľa   názoru   ústavného   súdu v posudzovanej veci vytvárať procesná situácia, v ktorej po doručení nálezu ústavného súdu vo   veci   sp.   zn.   I.   ÚS   55/02   okresný   súd   od   8.   októbra   2002   do   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu viackrát pojednával a nariadil po súčinnosti s účastníkmi konania znalecké dokazovanie.

Takýto postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by už vznikla situácia, ktorá by signalizovala   zbytočné   prieťahy   spôsobené   nečinnosťou   alebo   nesústredeným   postupom okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po 8. októbri 2002.

Na   základe   týchto   skutkových   okolností,   nálezu   sp.   zn.   I.   ÚS   55/02   a   obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z tohto   dôvodu   už   nebolo   možné   rozhodovať   o ďalších   nárokoch   na   ochranu označených základných práv.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2005