znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 39/02-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2002 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Klučku a Alexandra   Bröstla   prerokoval   podanie   A.   T.   a Š.   T.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 78/00, a takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. T. a Š. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 78/00 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   1. augusta 2001 doručené spoločné podanie Š. T. (ďalej v časti, ktorá sa ho týka, len „navrhovateľ“) a A. T. (ďalej v spoločnej veci so Š. T. len „navrhovatelia“), obaja bytom B., zastúpených advokátom   JUDr.   M.   B.,   B.,   označené   ako   „Podnet   na   začatie   konania   pre   porušenie základných práv zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Navrhovatelia   uviedli,   že   sú „vlastníkmi   pozemkov,   ktoré   zdedili   po   J.   T.,   ktorý zomrel 7. 10. 1999. Menovaný podal dňa 29. 12. 1992 návrh na bývalý Pozemkový úrad v Bratislave o vrátenie nehnuteľností – parcely č. 4990 a 4943 v k. ú. Z. B. V súčasnosti vec realizuje Okresný úrad Bratislava IV (ďalej len „okresný úrad“) a to v reštitučnom konaní o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.

Okresný úrad rozhodol u A. T. dňa 5. 6. 1998 pod sp. zn. 86/97-10/J01/98 (1414/92) tak, že menovaná ako pôvodná vlastníčka spĺňa podmienky na vydanie nehnuteľností, avšak sa jej nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parcele č. 4990, o výmere 1764 m2, zapísanej   v PK   vl.   Č   2846,   k.   ú.   Z.   B.,   pretože   pozemok   je   zastavený   (pozn.   správne zastavaný).

Krajský súd v Bratislave, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci sp. zn. 27 S 144/98, dňa 31. 3. 1999 vyššie citované napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný úrad vo veci Š. T. rozhodol tak, že menovaný spĺňa podmienky na vydanie nehnuteľnosti, ale sa mu nepriznáva vlastnícke právo k parcele č. 4943 o výmere 7850 m2 v k. ú. Záhorská Bystrica.

Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu rozhodol rovnako (vec vrátil okresnému úradu na nové konanie), pričom veci sp. zn. 27 S 202/98 a 27 S 143/98 spojil pod sp. zn. 27 S 202/98.

Následne okresný úrad dňa 12. 12. 2000 rozhodol iba vo veci Š. T. (pozn. správne A. T.) tak, že sa jej nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. Z. B., p. č. 4990. Okresný   úrad   vo veci   Š.   T.   do   dnešného   dňa vôbec   vo veci   nerozhodol,   pričom posledné ústne konanie sa uskutočnilo 7. 2. 2000.

Návrhom z 3. 7. 2000 sa navrhovatelia domáhali na Okresnom súde Bratislava IV rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy a to voči žalovaným B. a. s. v konkurze B. a V. S. a. s. B., ktorí disponovali, resp. v súčasnosti disponujú s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré si navrhovatelia uplatňujú. Vec je vedená pod sp. zn. 6 C 78/00. Súd v tejto veci urobil iba jeden úkon a to dňa 26. 2. 2001 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, čo tento okamžite urobil. Iný úkon v tomto konaní súd neurobil“.

Keďže   zo   spoločného   podania   navrhovateľov   sa   nedalo   jednoznačne   posúdiť,   či a ako   využili   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len „okresný   súd“),   ústavný   súd   vyzval   listom   zo   7.   decembra   2001   právneho   zástupcu navrhovateľov   na   doplnenie   návrhu.   Právny   zástupca   navrhovateľov   listom   doručeným ústavnému súdu 6. februára 2002 zaslal „urgencie poslané Okresnému súdu Bratislava IV a Okresnému   úradu   Bratislava   IV“   (sťažnosť   a žiadosť   o odstránenie   prieťahov z 28. februára 2000 a zo 16. júla 2001 adresované Okresnému úradu Bratislava IV, žiadosť o odstránenie prieťahov z 23. júla 2001 adresovaná okresnému súdu).

Ústavný súd podanie navrhovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí 11. apríla 2002 a po zistení, že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 20 ods. 1 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a že nie sú   dôvody   na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie v časti   týkajúcej   sa   namietaného porušenia základného práva navrhovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 6 C 78/00.

Po   prijatí   podania   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   výzvou   z 25.   apríla   2002 (a opakovanou výzvou z 10. júna 2002) požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal 25. apríla 2002 aj navrhovateľom.

Navrhovatelia   v odpovedi   na   výzvu   doručenej   ústavnému   súdu   6.   mája   2002 oznámili, že „súhlasia s upustením od ústneho pojednávania“.

Vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   z 21.   júna   2002   bolo   ústavnému   súdu doručené 28. júna 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:

„Navrhovatelia v 1.   2. rade na Okresný súd Bratislava IV dňa 4. 7. 2000 podali návrh voči odporcovi v 1. rade B., a. s. v konkurze, B., v 2. rade V. S., a. s., B., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedený pod sp. zn. 6 C 78/00.

Sudca prvým úkonom zo dňa 12. 2. 2001 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 500,- Sk. Výzvu súdu zast. navrhovateľov prevzal dňa 2. 3. 2001, súdny   poplatok   v kolkoch   zaplatil   dňa   14.   3.   2001.   Následne   bol   návrh   doručený   na vyjadrenie odporcovi v 1. rade dňa 26. 3. 2001 a odporcovi v 2. rade dňa 27. 3. 2001. Odporca v 2. rade vyjadrenie k návrhu doručil súdu dňa 4. 4. 2001, ktoré súd zaslal zást. navrhovateľov a odporcovi v 1. rade.

Úkonom zo dňa 6. 9. 2001 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 9. 10. 2001, ktoré bolo odročené pre neúčasť odporcov v 1. 2. rade (odporca v 1. rade svoju neúčasť neospravedlnil, doručenie mal riadne vykázané, zast. odporcu v 2. rade písomne žiadal ospravedlniť svoju neúčasť a odročenie pojednávania).

Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   deň   15.   11.   2001,   ktorého   sa   bez ospravedlnenia neúčastnil odporca v 1. rade. Preto bolo pojednávanie odročené na deň 18. 12. 2001, ktoré bolo pre neúčasť navrhovateľov a ich práv. zástupcu odročené na deň 7. 2. 2002, ktorého pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia navrhovateľov, odporcov 1. 2. rade. Z dôvodu uloženej povinnosti predložiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 1. 2002 č. k. 24 S 12/01-57 odporcovi v 2. rade bolo pojednávanie odročené na neurčito. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že v čase pojednávania ešte nebolo   rozhodnutie   krajského   súdu   vypracované   (vyhlásené   dňa   31.   1.   2002).   Podľa vyjadrenia zákonného sudcu rozhodnutie krajského súdu môže mať prípadne za následok prerušenie konania [§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.] do skončenia konania na Okresnom úrade   Bratislava   IV.   Odporca   v 2.   rade   svoju   povinnosť   uloženú   uznesením   súdu   na pojednávaní dňa 7. 2. 2002 si splnil dňa 3. 5. 2002, kedy označený rozsudok Krajského súdu v Bratislave predložil súdu. Následne vo veci zo strany sudcu nebol urobený úkon. Z uvedeného rozboru právnej veci je možné konštatovať nečinnosť sudcu v štádiu prípravy pojednávania, keď od podania návrhu na súd (4. 7. 2000) bol vo veci prvý úkon dňa 2.   3.   2001.   Túto nečinnosť nemožno kvalifikovať ako subjektívny prieťah   z dôvodu vysokého nápadu vecí, nedostatočným personálnym obsadením sudcov na tunajšom súde, ako aj z dôvodov, že sudca vybavuje veci podľa poradia, ako napadli na súd, resp. do oddelenia.

Údaje uvádzané vyššie je možné potvrdiť nahliadnutím do spisu sp. zn. 6 C 78/00, ktorý tvorí prílohu.

S poukazom na vyššie uvedené dovoľujeme si ústavnému súdu navrhnúť, aby podnet navrhovateľov, ako nedôvodný zamietol.

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“

II.

Navrhovatelia sa svojím podaním domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným   súdnym   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

S použitím   uvedených   kritérií   ústavný   súd   preskúmal   doterajšie   konanie   pred okresným súdom vo veci sp. zn. 6 C 78/00 a dospel k týmto záverom:

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   konanie   vedené   pred   okresným súdom vo veci sp. zn. 6 C 78/00 je konaním o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nie je zložité. Takéto konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a pri plynulom postupe sudcov   nie sú   významnejším   faktorom   ovplyvňujúcim   celkovú dĺžku súdneho konania. Z tohto dôvodu ústavný súd nehodnotil vec vedenú na okresnom súde ako takú, ktorá by svojou právnou alebo faktickou zložitosťou významne ovplyvňovala dĺžku súdneho konania.

2. Pri hodnotení správania účastníkov konania vo veci sp. zn. 6 C 78/00 ústavný súd konštatoval, že právny zástupca nesplnil podmienky späté s riadnym uplatňovaním práva navrhovateľov na súdnu ochranu pri podávaní návrhu na okresný súd, čím prispel k dĺžke súdneho konania v období od 4. júla 2000 do 12. februára 2001, keď okresný súd nekonal. K celkovej dĺžke konania prispel právny zástupca navrhovateľov aj v období po 12. februári 2001, keď okresný súd konal, a to neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní nariadenom na 18. december 2001.

3.   Použitím   tretieho   kritéria   ústavný   súd   zisťoval,   či   nedošlo   k namietaným zbytočným prieťahom v konaní vo veci sp. zn. 6 C 78/00 postupom samotného okresného súdu. Ústavný súd síce zistil, že okresný súd neurobil vo veci žiadny procesný úkon od 4. júla 2000 do 12. februára 2001, avšak zobral do úvahy, že navrhovatelia, resp. právny zástupca navrhovateľov aj vlastným zavinením nezískali prístup k riadnej súdnej ochrane (nezaplatenie súdneho poplatku pri podaní návrhu a jeho zaplatenie až po výzve okresného súdu v marci 2001). V období od 12. februára 2001 až do júna 2002 okresný súd konal a nariadil spolu štyri pojednávania (9. októbra 2001, 15. novembra 2001, 18. decembra 2001 a 7.   februára   2002),   ktoré   smerovali   k zabezpečeniu   rozhodujúcich   dôkazov   (rozsudok Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   24   S 12/01-57   z 31.   januára   2002)   potrebných   na vyhodnotenie faktického a právneho stavu veci (získané 3. mája 2002).

Ústavný   súd   postup   okresného   súdu   počas   obdobia,   v ktorom   nekonal   (t.   j.   do 12. februára 2001), ako aj počas obdobia, v ktorom   konal (od 12. februára 2001 až do 3. mája   2002),   celkove   vyhodnotil   ako   postup,   ktorý   v určitých   etapách   vykazoval nečinnosť   okresného   súdu,   ktorá   spôsobila   určité   prieťahy   v konaní.   Nešlo   však   o také prieťahy,   ktoré   by svojou   kvalitou   smerovali   k označeniu   „zbytočné“,   a celkový   postup súdu v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol,   že   základné   právo navrhovateľov   na prerokovanie ich   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 78/00 nebolo porušené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002