SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 389/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpených advokátom Mgr. RomanomTomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, ktorou namietajú porušeniesvojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Krajského súdu v Bratislavesp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. mája 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola5. novembra 2013 doručená sťažnosť sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“),zastúpených advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), akoaj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. mája 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačnýchčinností (ďalej len „napadnutý príkaz“).
Sťažovatelia uvádzajú, že s fotokópiou napadnutého príkazu sa sťažovateľ po prvýkrátoboznámil pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu expozitúry Východ národnejprotizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalejlen „NAKA“) ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 dňa 3. septembra 2013. V napadnutompríkaze sa podľa sťažovateľov uvádza, že telefónna stanica ⬛⬛⬛⬛ je evidovanána sťažovateľku, pričom jej užívateľom je sťažovateľ. Keďže išlo o utajovanú skutočnosť,nemal sťažovateľ umožnené vyhotoviť si fotokópiu napadnutého príkazu.
V odôvodnení napadnutého príkazu sa podľa sťažovateľov uvádza, že „... zo žiadosti vyplýva, že zabezpečenie nevyhnutných dôkazov by bolo iným spôsobom neúčinné alebo nemožné“. Iné argumenty v prospech nariadenia odpočúvania podľa sťažovateľov nie súv odôvodnení napadnutého príkazu uvedené. Sťažovatelia navyše tvrdia, že fotokópianapadnutého príkazu, s ktorou sa sťažovateľ oboznámil 3. septembra 2013, nebola opatrenáokrúhlou pečiatkou krajského súdu a nebola podpísaná sudcom, ktorý napadnutý príkazvydal. V napadnutom príkaze sa podľa sťažovateľov nachádza len rámček obdĺžnikovéhotvaru a v ňom je strojom dopísané meno sudcu ⬛⬛⬛⬛.
Sťažovateľka sa o tom, že telefónna stanica, ktorá bola vedená na jej meno, bolaodpočúvaná, mala dozvedieť od sťažovateľa až 20. septembra 2013 počas svojej návštevyu sťažovateľa v ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ zdôrazňuje,že o tom, že predmetná telefónna stanica je odpočúvaná, mal vedomosť už od roku 2006,avšak až 3. septembra 2013 mu bolo umožnené oboznámiť sa s napadnutým príkazom.
Sťažovatelia namietajú, že napadnutým príkazom došlo k neprípustnému zásahudo nimi označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru. Namietajúv prvom rade to, že napadnutý príkaz nie je ústavne akceptovateľným spôsobomodôvodnený, a tiež to, že v ňom absentujú konkrétne informácie o tom, žev predchádzajúcom období sa ukázalo ako neúčinné, resp. nemožné zabezpečovaťnevyhnutné dôkazy inými prostriedkami. Sťažovatelia formulujú výhrady aj proti tomu, žekrajský súd nevykonával v predmetnej veci kontrolu trvania dôvodov odpočúvania, ako ajvo vzťahu k skutočnosti, že nemôžu zistiť, či bol napadnutý príkaz vydaný zákonnýmsudcom.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súdpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-V-1098/04 vydaním príkazu sp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-V-1098/04 vydaním príkazu sp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-V-1098/04 vydaním príkazu sp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností porušil právo sťažovateľky v 1. rade a právo sťažovateľa v 2. rade nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4. Príkaz Krajského súd v Bratislave sp. zn. Ntt-V-1098/04 z 27. 05. 2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa zrušuje.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 1. rade ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú jej je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 2. rade ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. Romana Tomana, PhD., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým ho „ihneď prepustí na slobodu“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 Skutkové zistenia ústavného súdu
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil,že 7. júna 2004 bolo vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboruboja proti organizovanej kriminalite Východ pod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 podľa§ 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin vydierania podľa§ 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dosiaľnestotožnená osoba s menom zorganizovala skupinu najmenej troch osôb, ktorápôsobí od začiatku mesiaca február 2004 až dosiaľ na území Košického kraja, na účelyzískania finančných prostriedkov tým, že násilím, pod hrozbou použitia násilia alebohrozbou inej ťažkej ujmy núti rôzne osoby, aby tieto z neopodstatnených dôvodov alebo ajbez dôvodu im odvádzali rôzne finančné čiastky. V mesiaci február 2004 mal muž menomtelefonicky kontaktovať ⬛⬛⬛⬛ s tým, že sa s ním chce rozprávať ktorý mu v reštaurácii vo ⬛⬛⬛⬛, okres, navrhol, aby prenich nelegálne prevážal z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky cigarety vyrobené naUkrajine, čo ⬛⬛⬛⬛ mal odmietnuť. Dňa 6. júna 2004 v poobedňajších hodináchmal za ⬛⬛⬛⬛ k jeho rodinnému domu v okres dôjsť muž menom a mal mu povedať, že musí zaplatiť do24 hodín sumu 100 000 Sk ako pokutu za to, že nelegálne dovážal zo zahraničia na územieSlovenska cigarety ukrajinskej výroby, a ak pokutu nezaplatí, tak si to s ním vybavia inak,pritom ho jedenkrát mal pravou rukou udrieť do spánkovej časti hlavy, pričom ale ⬛⬛⬛⬛ nespôsobil žiadne zranenie.
Ústavný súd ďalej zistil, že 10. júna 2004 vyšetrovateľ odboru VýchodÚradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesolpod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 obvinenie ⬛⬛⬛⬛ za trestný činvydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchaniaskutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedenév označenom uznesení. Následne vyšetrovateľ odboru Východ Úradu boja protiorganizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ďalším uznesením z 10. júna 2014vzniesol pod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 obvinenie ⬛⬛⬛⬛ za trestný činvydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchaniaskutku, ktorého sa mal dopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedenév označenom uznesení. Uznesením z 28. decembra 2005 vyšetrovateľ odboru VýchodÚradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vzniesolpod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 obvinenie sťažovateľovi za trestný čin vydierania podľa §235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa maldopustiť na mieste, v čase a spôsobom tak, ako to je uvedené v označenom uznesení.
V úradnom zázname, ktorý spísal vyšetrovateľ odboru Východ Úradu bojaproti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“)dňa 26. októbra 2005 pod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 (ďalej len „úradný záznamz 26. októbra 2005“), sa uvádza, že „na základe príkazu Krajského súdu v Bratislave pod číslom sp. zn. Ntt-V-1098/04 zo dňa 27. 05. 2004 vydaného podľa § 88 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku vykonávané odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky na mobilnej telefónnej stanici č.: ⬛⬛⬛⬛ Odborom zvláštnych policajných činností Západ Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ na dobu od 27. 5. 2004 do 27. 11. 2004. Uvedenú mobilnú telefónnu stanicu v uvedenej dobe používal, ⬛⬛⬛⬛, trv. bytom Majiteľom tejto telefónnej stanice je ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom
.“.
Vyšetrovateľ uznesením z 13. marca 2007 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku(per analogiam) s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec vedenúpod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 spojil na spoločné konanie s vecou vedenoupod ČVS: PPZ-21/BOK-V-I-2006. Následne ale samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku,pracovisko Banská Bystrica, už uvedený skutok uznesením sp. zn. BB-3 T 22/2008z 24. júla 2008 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku ako časť obžalobyprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republikyv Bratislave sp. zn. VII/2 Gv 93/06-848 z 8. februára 2008 odmietol a vec vrátilprokurátorovi. Prokurátor potom predmetnú trestnú vec vrátil do prípravného konaniavyšetrovateľovi, kde bola ďalej vedená pod ČVS: PPZ-42/BOK-V-2008. Po reorganizáciipríslušných útvarov Policajného zboru bola predmetná vec od 1. decembra 2012 vedenána NAKA pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012. Uznesením vyšetrovateľa NAKA podľa§ 21 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) bola predmetná trestná vec vylúčenána samostatné konanie, ktoré je vedené na NAKA pod ČVS: PPZ-1016/NKA-PZ-VY-2013.Následne bolo uznesením vyšetrovateľa NAKA z 12. decembra 2013 podľa § 228 ods. 2písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosťsvedka ⬛⬛⬛⬛ nie je možné vec náležite objasniť.
Ústavný súd ďalej zistil, že pátranie po ⬛⬛⬛⬛ bolo 8. novembra 2014odvolané, keďže svedok ⬛⬛⬛⬛ bol zadržaný na území Venezuelskej republikyna základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Špecializovaným trestným súdomv Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod č. BB-3 T 3/2008. Svedok jev súčasnosti umiestnený v ⬛⬛⬛⬛, kdevykonáva trest odňatia slobody. Uznesením z 10. decembra 2014 vyšetrovateľ NAKApodľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku rozhodol o pokračovaní trestného stíhaniasťažovateľa s konštatovaním, že dôvod prerušenia pominul.
Trestná vec vedená NAKA pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012, v ktorejsťažovateľ nahliadol do vyšetrovacieho spisu 3. septembra 2013, je trestnou vecou, v ktorejmu bolo vznesené obvinenie 28. decembra 2005 vyšetrovateľom odboru Východ Úradu bojaproti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona účinnéhov čase spáchania skutku. V súčasnosti je predmetná trestná vec vedená NAKA pod sp. zn.ČVS: PPZ-1016/NKA-PZ-VY-2013 a je v štádiu pred ukončením vyšetrovania.
II.2 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľke
Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľke poukazujena obsah úradného záznamu z 26. októbra 2005, z ktorého vyplýva, že v dobe, počas ktorejprebiehalo na základe napadnutého príkazu odpočúvanie telefónnej stanice ⬛⬛⬛⬛, juužíval sťažovateľ. Sťažovateľka v sťažnosti ani len netvrdí, že by označenú mobilnútelefónnu stanicu užívala ona. Z uvedeného teda zjavne vyplýva, že k porušeniu v sťažnostioznačených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru sťažovateľky napadnutýmpríkazom nemohlo dôjsť. Ústavný súd preto sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľky pripredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanúzjavne neoprávnenou osobou.
II.3 Odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľovi
Vo vzťahu k sťažovateľovi ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že sťažnosťsmeruje proti postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fázeprípravného (trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnostitrestného stíhania sťažovateľa meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd vôbec nerozhodoval. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,v ktorej opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniecprocesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánovčinných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdovnaprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcichštádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konaniamožno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkochspôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010,m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Aplikujúc ustálenú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že platnáprávna úprava trestného konania mu ako obvinenému umožňuje aj v ďalšom štádiutrestného konania (a po prípadnom podaní obžaloby aj ako obžalovanému) právne účinnýmspôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou,resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajnéhonezákonného vydania napadnutého príkazu v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvéhostupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončeníprípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej vecisú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantnýchskutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti dôkazovzískaných na základe vydaného príkazu. Za uvedených okolností majú právomoc poskytnúťochranu právam sťažovateľa primárne príslušné všeobecné súdy, čo vylučuje právomocústavného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľa odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významurozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.
Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k časti týkajúcej sa sťažovateľapoznamenáva, že vo vzťahu k jeho osobe existujú aj skutočnosti, ktoré by mohli viesťk záveru o odmietnutí sťažnosti aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Z prípisuvyšetrovateľa NAKA totiž vyplýva, že sťažovateľ sa v predmetnej trestnej veci, ktorá bolav relevantnom čase vedená pod ČVS: PPZ-21/BOK-V-I-2006 v dňoch 7. až 11. a 14. januára 2008, oboznámil s celým vyšetrovacím spisom po skončenívyšetrovania v zmysle § 208 Trestného poriadku vrátane jeho príloh, pričom súčasťou tohtospisu mala byť aj príloha č. 1, ktorej obsah tvorili písomnosti obsahujúce utajovanéskutočnosti. Súčasťou tejto utajovanej prílohy spisu mal byť aj napadnutý príkaz krajskéhosúdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2015