SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 388/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnouspoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej konákonateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 NcC 403/2012 zo 16. októbra 2012(spojená pod sp. zn. 2 NcC 342/2012) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných právzaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajskýsúd“) uvedeným v záhlaví tohto uznesenia (týkajúcim sa námietok zaujatosti sudcovOkresného súdu Žiar nad Hronom – ďalej len „okresný súd“) a jemu predchádzajúcimpostupom.
Sťažnosť sťažovateľky je obdobná, resp. totožná, čo sa týka skutkového a právnehostavu a samotnej argumentácie sťažovateľky, so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktorésťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažnostia sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jejveciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn.IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodunedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislostisťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmavalrozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľasťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľkataktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súduv napadnutom konaní a napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší,vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.
Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“)„vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 10185/2014týkajúcej sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaného rozhodnutia krajského súdu a v kontextesvojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právnezáveryvšeobecnýchsúdovrozhodujúcicho námietkachzaujatostivznesenýchsťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých siuplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názoryobsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciachsťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospelk rovnakému záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďžev ďalšom konaní v merite veci pred všeobecným súdom sa môže sťažovateľka domáhaťochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa naurčitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždyrovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcichrozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 čimutatis mutandissp. zn.IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2016