znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 388/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   9865/2012   (EX   4168/2010),   sp.   zn.   Rvp   9866/2012 (EX 8258/2010),   sp.   zn.   Rvp   9867/2012   (EX   13128/2010),   sp.   zn.   Rvp   9868/2012 (EX 630/2011),   sp.   zn.   Rvp 9869/2012   (EX   14120/2010),   sp.   zn.   Rvp   9870/2012 (EX 3649/2011), sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn. Rvp 9872/2012 (EX 6009/2011), sp. zn. Rvp   9873/2012   (EX   6890/2010),   sp.   zn.   Rvp   9874/2012   (EX 7129/2011),   sp.   zn. Rvp 9875/2012   (EX   6637/2010),   sp.   zn.   Rvp   9876/2012   (EX   6841/2010),   sp.   zn. Rvp 9877/2012,   sp.   zn.   Rvp   9878/2012   (EX   8227/2010),   sp.   zn.   Rvp   9879/2012 (EX 7203/2010),   sp.   zn.   Rvp 9880/2012   (EX   2502/2010),   sp.   zn.   Rvp   9881/2012 (EX 2099/2010),   sp.   zn.   Rvp   9882/2012   (EX 1552/2011),   sp.   zn.   Rvp   9883/2012 (EX 18070/2010),   sp.   zn.   Rvp   9884/2012   (EX   6373/2010),   sp.   zn.   Rvp 9885/2012 (EX 3610/2010),   sp.   zn.   Rvp   9886/2012   (EX   4863/2011),   sp.   zn.   Rvp   9887/2012 (EX 7765/2010), sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn. Rvp 9889/2012 (EX 1348/2011), sp. zn. Rvp   9890/2012,   sp.   zn.   Rvp 9891/2012   (EX   365/2011),   sp.   zn.   Rvp   9892/2012 (EX 7324/2010),   sp.   zn.   Rvp   9893/2012   (EX 105/2011),   sp.   zn.   Rvp   9894/2012 (EX 3185/2010),   sp.   zn.   Rvp 9895/2012   (EX   18425/2010),   sp.   zn.   Rvp   9896/2012 (EX 5089/2011),   sp.   zn.   Rvp   9897/2012   (EX   2560/2010),   sp.   zn.   Rvp 9898/2012 (EX 2556/2011),   sp.   zn.   Rvp   9899/2012   (EX   4885/2010),   sp.   zn.   Rvp   9900/2012 (EX 5248/2011), sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012 (EX 4184/2010), sp. zn. Rvp   9903/2012   (EX 6718/2010),   sp.   zn.   Rvp   9904/2012   (EX   4388/2010),   sp.   zn. Rvp 9905/2012   (EX   2820/2011),   sp.   zn.   Rvp 9906/2012   (EX   7520/2010),   sp.   zn. Rvp 9907/2012   (EX   5370/2010),   sp.   zn.   Rvp   9908/2012   (EX 4186/2011),   sp.   zn. Rvp 9909/2012   (EX 4886/2011),   sp.   zn.   Rvp   9910/2012   (EX   17236/2010),   sp.   zn. Rvp 9911/2012   (EX 6475/2010),   sp.   zn.   Rvp   9912/2012   (EX   6452/2010),   sp.   zn. Rvp 9913/2012   (Ex 6666/2010),   sp.   zn.   Rvp   9914/2012   (EX   16598/2010),   sp.   zn. Rvp 9915/2012   (EX 8247/2010),   sp.   zn.   Rvp 9916/2012   (EX   5615/2011),   sp.   zn. Rvp 9917/2012   (EX 6672/2011),   sp.   zn.   Rvp   9918/2012   (EX 622/2011),   sp.   zn. Rvp 9919/2012   (EX 6419/2011),   sp.   zn.   Rvp   9920/2012   (EX   7616/2010),   sp.   zn. Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012 (EX 7274/2010) vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaniach, ktorých spisovú značku neoznačila,   označila   ju   len   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp 9871/2012 (17 Er 540/2011),   sp.   zn.   Rvp   9877/2012   (17   Er   572/2010),   sp.   zn.   Rvp   9888/2012 (15 Er 581/2010),   sp.   zn.   Rvp   9890/2012   (15 Er 647/2010),   sp.   zn.   Rvp   9901/2012 (17 Er 804/2010) a sp. zn. Rvp 9921/2012 (17 Er 536/2010), a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9865/2012, sp. zn.   Rvp   9866/2012,   sp.   zn.   Rvp   9867/2012,   sp.   zn.   Rvp   9868/2012,   sp. zn. Rvp 9869/2012, sp. zn. Rvp 9870/2012, sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn. Rvp 9872/2012, sp. zn.   Rvp   9873/2012,   sp.   zn.   Rvp   9874/2012,   sp.   zn.   Rvp 9875/2012,   sp. zn. Rvp 9876/2012, sp. zn. Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012, sp. zn. Rvp 9879/2012, sp. zn.   Rvp 9880/2012,   sp.   zn.   Rvp   9881/2012,   sp.   zn.   Rvp   9882/2012,   sp. zn. Rvp 9883/2012,   sp.   zn.   Rvp 9884/2012,   sp.   zn. Rvp 9885/2012,   sp.   zn.   Rvp 9886/2012, sp. zn.   Rvp   9887/2012,   sp.   zn.   Rvp   9888/2012,   sp.   zn.   Rvp 9889/2012,   sp. zn. Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012, sp. zn. Rvp 9892/2012, sp. zn. Rvp 9893/2012, sp. zn.   Rvp 9894/2012,   sp.   zn.   Rvp 9895/2012,   sp.   zn.   Rvp   9896/2012,   sp. zn. Rvp 9897/2012, sp. zn. Rvp 9898/2012, sp. zn. Rvp 9899/2012, sp. zn. Rvp 9900/2012, sp. zn.   Rvp   9901/2012,   sp.   zn.   Rvp   9902/2012,   sp.   zn.   Rvp   9903/2012,   sp. zn. Rvp 9904/2012, sp. zn. Rvp 9905/2012, sp. zn. Rvp 9906/2012, sp. zn. Rvp 9907/2012, sp. zn.   Rvp   9908/2012,   sp.   zn.   Rvp 9909/2012,   sp.   zn.   Rvp 9910/2012,   sp. zn. Rvp 9911/2012, sp. zn. Rvp 9912/2012, sp. zn. Rvp 9913/2012, sp. zn. Rvp 9914/2012, sp. zn.   Rvp 9915/2012,   sp.   zn.   Rvp   9916/2012,   sp.   zn.   Rvp   9917/2012,   sp. zn. Rvp 9918/2012,   sp.   zn.   Rvp 9919/2012,   sp.   zn.   Rvp 9920/2012,   sp.   zn.   Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9865/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   9865/2012,   sp.   zn.   Rvp   9866/2012,   sp.   zn.   Rvp 9867/2012,   sp.   zn. Rvp 9868/2012, sp. zn. Rvp 9869/2012, sp. zn. Rvp 9870/2012, sp. zn. Rvp 9871/2012, sp. zn.   Rvp   9872/2012,   sp.   zn.   Rvp 9873/2012,   sp.   zn.   Rvp 9874/2012,   sp.   zn. Rvp 9875/2012, sp. zn. Rvp 9876/2012, sp. zn. Rvp 9877/2012, sp. zn. Rvp 9878/2012, sp. zn.   Rvp   9879/2012,   sp.   zn.   Rvp   9880/2012,   sp.   zn.   Rvp 9881/2012,   sp.   zn. Rvp 9882/2012, sp. zn. Rvp 9883/2012, sp. zn. Rvp 9884/2012, sp. zn. Rvp 9885/2012, sp. zn.   Rvp   9886/2012,   sp.   zn.   Rvp   9887/2012,   sp.   zn.   Rvp 9888/2012,   sp.   zn. Rvp 9889/2012, sp. zn. Rvp 9890/2012, sp. zn. Rvp 9891/2012, sp. zn. Rvp 9892/2012, sp. zn.   Rvp 9893/2012,   sp.   zn.   Rvp   9894/2012,   sp.   zn.   Rvp 9895/2012,   sp.   zn. Rvp 9896/2012, sp. zn. Rvp 9897/2012, sp. zn. Rvp 9898/2012, sp. zn. Rvp 9899/2012, sp. zn.   Rvp   9900/2012,   sp.   zn.   Rvp   9901/2012,   sp.   zn.   Rvp 9902/2012,   sp.   zn. Rvp 9903/2012, sp. zn. Rvp 9904/2012, sp. zn. Rvp 9905/2012, sp. zn. Rvp 9906/2012, sp. zn.   Rvp   9907/2012,   sp.   zn.   Rvp   9908/2012,   sp.   zn.   Rvp 9909/2012,   sp.   zn. Rvp 9910/2012, sp. zn. Rvp 9911/2012, sp. zn. Rvp 9912/2012, sp. zn. Rvp 9913/2012, sp. zn.   Rvp   9914/2012,   sp.   zn.   Rvp   9915/2012,   sp.   zn.   Rvp 9916/2012,   sp.   zn. Rvp 9917/2012, sp. zn. Rvp 9918/2012, sp. zn. Rvp 9919/2012, sp. zn. Rvp 9920/2012, sp. zn.   Rvp   9921/2012   a sp.   zn.   Rvp   9922/2012,   ktorými   namietala   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“),   čl.   14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach,   ktorých   spisovú   značku   neoznačila, označila ju len vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 9871/2012 (17 Er 540/2011), sp. zn. Rvp   9877/2012   (17   Er   572/2010),   sp.   zn.   Rvp   9888/2012   (15 Er 581/2010),   sp.   zn. Rvp 9890/2012   (15   Er   647/2010),   sp.   zn.   Rvp 9901/2012   (17 Er 804/2010),   sp.   zn. Rvp 9921/2012 (17 Er 536/2010) (ďalej len „napadnuté konania“).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora   o   vykonanie   exekúcií.   Súdny   exekútor   postupoval   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií.

Sťažovateľka   namieta,   že   okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol   v   zákonom   stanovenej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala sťažovateľka   9.   mája   2012   v   zmysle   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka   následne   podaniami   doručenými   30.   júla   2012   v 6   uvedených prípadoch doplnila svoje sťažnosti, v ktorých „spresnila petity“ týchto sťažností, ktorými identifikovala   jednotlivé   súdne   konania   ich   spisovými   značkami   a   žiadala,   aby   bolo „rozhodnuté podľa takto zmenených petitov“, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o porušení označených práv.

V   50   prípadoch   však   sťažovateľka   dosiaľ   bližšie   nekonkretizovala   konania   pred okresným súdom.

Podľa   tvrdení   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 9865/2012, sp. zn. Rvp 9866/2012, sp. zn. Rvp 9867/2012, sp. zn. Rvp 9868/2012, sp. zn.   Rvp   9869/2012,   sp.   zn.   Rvp   9870/2012,   sp.   zn.   Rvp   9871/2012,   sp.   zn. Rvp 9872/2012, sp. zn. Rvp 9873/2012, sp. zn. Rvp 9874/2012, sp. zn. Rvp 9875/2012, sp. zn.   Rvp   9876/2012,   sp.   zn.   Rvp   9877/2012,   sp.   zn.   Rvp   9878/2012,   sp.   zn. Rvp 9879/2012, sp. zn. Rvp 9880/2012, sp. zn. Rvp 9881/2012, sp. zn. Rvp 9882/2012, sp. zn.   Rvp   9883/2012,   sp.   zn.   Rvp   9884/2012,   sp.   zn.   Rvp 9885/2012,   sp.   zn. Rvp 9886/2012, sp. zn. Rvp 9887/2012, sp. zn. Rvp 9888/2012, sp. zn. Rvp 9889/2012, sp. zn.   Rvp 9890/2012,   sp.   zn.   Rvp   9891/2012,   sp.   zn.   Rvp   9892/2012,   sp.   zn. Rvp 9893/2012, sp. zn. Rvp 9894/2012, sp. zn. Rvp 9895/2012, sp. zn. Rvp 9896/2012, sp. zn.   Rvp   9897/2012,   sp.   zn.   Rvp   9898/2012,   sp.   zn.   Rvp   9899/2012,   sp.   zn. Rvp 9900/2012, sp. zn. Rvp 9901/2012, sp. zn. Rvp 9902/2012, sp. zn. Rvp 9903/2012, sp. zn.   Rvp   9904/2012,   sp.   zn.   Rvp 9905/2012,   sp.   zn.   Rvp   9906/2012,   sp.   zn. Rvp 9907/2012, sp. zn. Rvp 9908/2012, sp. zn. Rvp 9909/2012, sp. zn. Rvp 9910/2012, sp. zn.   Rvp   9911/2012,   sp.   zn.   Rvp   9912/2012,   sp.   zn.   Rvp   9913/2012,   sp.   zn. Rvp 9914/2012, sp. zn. Rvp 9915/2012, sp. zn. Rvp 9916/2012, sp. zn. Rvp 9917/2012, sp. zn.   Rvp 9918/2012,   sp.   zn.   Rvp   9919/2012,   sp.   zn.   Rvp 9920/2012,   sp.   zn. Rvp 9921/2012 a sp. zn. Rvp 9922/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   v   petite   sťažností   uvedených   práv   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti (nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote,   od   ktorého   potom   odvádza   aj   porušenie   ostatných označených   práv,   sa   ústavný   súd   zameral   na   posúdenie   vyčerpania   účinných   právnych prostriedkov, ktoré mala sťažovateľka k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto   prípade   je prípustnosť   sťažností   viazaná na   vyčerpanie   právnych   prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, III. ÚS 401/2008, III.   ÚS   410/2012),   že   účelom   práva   účastníka   konania pred   všeobecným   súdom   podať sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou.   Ústavný   súd   preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   (čo   platí   aj   vo   vzťahu   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   koná   iba   za   predpokladu,   že sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde),   avšak   ich   využitím   nedosiahol   účinnú   nápravu   namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu 9. mája   2012   uplatnila   sťažnosti   na   prieťahy   v   napadnutých   konaniach   adresované predsedovi okresného súdu, pričom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli ústavnému súdu doručené už 2. júla 2012 bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedu okresného súdu. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosti boli ústavnému súdu podané v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ.

Za týchto okolností považuje ústavný súd predmetné sťažnosti na prieťahy v konaní iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti mohli mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti sťažovateľkou   namietaným postupom   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   (m.   m. III. ÚS 44/03, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, III. ÚS 10/2012, III. ÚS 286/2012).

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, poukazuje na to, že sťažnosti   boli ústavnému súdu   podané   predčasne,   a   to   v   čase,   keď   ešte   nebolo   možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v celku, keďže porušenie ostatných označených   práv   bolo   odôvodňované   porušením   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Sťažovateľka   v 50   prípadoch,   ktoré   podala   prostredníctvom   kvalifikovaného právneho zástupcu, v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú   namietané konania pred   okresným   súdom   vedené,   a   ani ústavnému   súdu   s   návrhmi nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, preto ústavný súd mohol v tejto časti odmietnuť sťažnosti aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd už viackrát zaujal stanovisko k dodržaniu zákonom ustanovených lehôt všeobecným súdom, keď uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem   autonómny,   ktorý   nemožno   vykladať   a   aplikovať   len   s   ohľadom   na   v   zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky   nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len   zo   skutočnosti,   že   štátny   orgán   dôsledne   nepostupoval   v   zákonom   ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o riadnom nevybavení jej sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla   podať   sťažnosť   podľa   §   63   a   nasl.   zákona   o   súdoch   aj   predsedovi   krajského (nadriadeného) súdu, aby vo veci urobil nápravu, avšak zo sťažností nevyplýva, že by tak bola postupovala.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012