znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 388/08-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   41/02   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007 p o r u š i l   základné právo Ing. E. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   C   41/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   E.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   E.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   346,31 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden centov), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. D., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 22. októbra 2008 č. k. II. ÚS 388/08-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   41/02   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Ústavný súd SR nálezom č. II. ÚS 327/06 rozhodol, že právo mojej klientky vo veci OS Ba III č. k. 15 C 41/02 porušené bolo a tomuto súdu prikázal konať, vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ako je však nesporné z môjho podania adr. predsedovi súdu dňa 22. 10. 2007, súd nerešpektuje nariadenie ústavného súdu, ba neplní ani svoje vlastné uznesenia a nedodržal ani prísľub vytýčiť vo februári 2008 T konania....

Je teda zrejmé, že tu nie je vôľa sudcu o žalobe mojej klientky rozhodnúť, pričom ide o konanie o ochranu osobnosti, keď všetci obyvatelia domu sa stále na ňu pozerajú ako na nezodpovedného človeka a neplatiča, a to tým skôr, že neúčinnou sa stala aj exekúcia voči MČ B., a byt mojej klientky z 52 bytov v dome je jediným, ktorý je stále bytom obecným. Moja klientka je navyše osobou v ohrození života, keď v máji 2007 bola u nej zistená ischemická choroba srdca a hypertenzia 3. st. s vysokým rizikom náhleho úmrtia a po páde zo   schodov   má   poškodené   vnútrohlavové   stavce   krčnej   chrbtice,   preto   všetky   zbytočné prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 bolo opätovne porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez akýchkoľvek ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk, ktoré jej je OS Ba III povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. OS Ba III je povinný nahradiť Ing. E. K. trovy tohto konania na účet advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. E. F., listom z 12. februára 2009 sp. zn. Spr. 3675/08, ku ktorému bolo pripojené aj písomné stanovisko zákonného sudcu   z 30.   januára   2009,   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedeným vyjadreniam okresného súdu zo 6. marca 2009.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že „... prieťahy v konaní po vydaní Nálezu Ústavného súdu č. II. ÚS 327/06-23 zo dňa 20. 03. 2007, doručeného Okresnému súdu Bratislava III dňa 30. 04. 2007 konštatujem v období od apríla 2007 do 12. 11. 2007 a od 31. 12. 2007 do 15. 05. 2008,“   a dodala, že „na ústnom prejednaní veci netrvám“. Zákonný sudca vo svojom priloženom písomnom stanovisku popísal chronológiu úkonov vykonaných   v danej   veci   od 15.   mája   2008 a uviedol,   že „do   skončenia   budúceho pojednávania,  ...   predpokladám   rozhodnutie   vo   veci,   a   to   zrejme   schválením   súdneho zmieru, resp. zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby“.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenia okresného súdu zaujala takéto stanovisko:

«... oznamujem, že netrvám na verejnom prejednaní veci. K svojmu pôv. podaniu a na vyjadrenie odporcu uvádzam:

1) Dňa   21. 3. 2002 predseda Spoločenstva Ú. Š. P. zverejnil zoznam neplatičov, v ktorom bolo uvedené aj meno mojej klientky s nepravdivým údajom.

2) Dňa 22. 3. 2002 podal na základe tohto zverejnenia jej syn trestné oznámenie, ktoré   bolo   uznesením   z   19.   8.   2002   odložené,   pričom   náhradu   škody   si   moja   klientka uplatnila žalobou, vedenou na OS Ba III pod č. k. 15 C 41/02 v občiansko-právnom konaní voči B. R., nakoľko v trestnom konaní bolo zistené, že Š. P. dostal tento zoznam odtiaľ.

3) Z rozsudkov od toho istého súdu je nesporné, že moja klientka si svoje povinnosti riadne a včas plnila a k 31. 12. 2001 mala na platbách za byt preplatok 2.051 Sk.

4)   OS   Ba   III   svojou   nečinnosťou   vo   veci   15   C   41/02   spôsobil,   že   medzičasom žalovaný B. R. prestal existovať, a ďalej neakceptoval zákon a nevedel vôbec, s kým má v konaní pokračovať.

5)   Vzhľadom   na   neustále   nedôvodné   odročovanie   pojednávaní   bez   akéhokoľvek konania vo veci samej som usúdila, že bude vhodnejšie, ak prestanem moju klientku ďalej zastupovať, nakoľko trovy právneho zastúpenia sa vyšplhali už na sumu takmer 10.000 Sk, pričom ide o vec, ktorá vzhľadom na relevantné listinné dôkazy mohla byť rozhodnutá na jednom   jedinom   pojednávaní   už   pred   7-mimi   rokmi,   súd   tak   však   neurobil   ani   na pojednávaní 31. 10. 2008, ani na pojednávaní 16. 1. 2009.

Je tu teda evidentný nezáujem súdu vec rozhodnúť, je dostatočne preukázaná jeho ignorácia predošlého nálezu ÚS a preto navrhujem sťažnosti mojej klientky v celom rozsahu vyhovieť.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   15   C   41/02   v období   po   rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007:

Dňa 3. júna 2002 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti   B.,   R.,   so   sídlom   v B.   (ďalej   len   „odporca“).   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 15 C 41/02.

Dňa 20. marca 2007 ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 327/06-23 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 41/02, okresnému súdu   prikázal,   aby   v tejto   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   sťažovateľke   priznal primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   (1   659,70   €)   a taktiež   aj   trovy právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Tento   nález   bol   okresnému   súdu doručený 30. apríla 2007.

Dňa 11. júla 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky obrátila písomným podaním na okresný súd, v ktorom sa domáhala o „urýchlené pokračovanie v konaní“.

Dňa   26.   októbra   2007   sťažovateľka   písomným   podaním   požiadala   okresný   súd „o vylúčenie PZO z ďalšieho konania“.

Dňa   12.   novembra   2007   súd   predvolal   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky na informatívny výsluch na 3. december 2007.

Dňa 3. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na   informatívnom   výsluchu   z dôvodu   kolízie   s pojednávaním.   Okresný   súd   opakovane predvolal právnu zástupkyňu sťažovateľky na informatívny výsluch na 17. december 2007. Dňa   17.   decembra   2007   sa   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   na   informatívnom výsluchu zaviazala do 10 dní doplniť petit žaloby.

Dňa 31. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu „doplnenie petitu a konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy“.

Dňa   15.   mája   2008   súd   uznesením   č.   k.   15   C   41/02-143   pripustil   do   konania ďalšieho účastníka – S. Ú., so sídlom v B. (ďalej len „odporca 2“). V ten istý deň bolo nariadené pojednávanie na 11. jún 2008.

Dňa   11.   júna   2008   bolo   pojednávanie   odročené   na   10.   september   2008,   keďže odporca 2 nemal vykázané doručenie predvolania.

Dňa   30.   júna   2008   sťažovateľka   doručila   súdu   svoje   podanie   označené   ako „námietky voči postupu sudcu dr. K.“.

Dňa 10. septembra 2008 bolo pojednávanie odročené, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavila   sťažovateľka;   jej   právna   zástupkyňa   však   nemala   vykázané   doručenie predvolania. Pojednávanie bolo odročené na 31. október 2008.

Dňa   31.   októbra   2008   bolo   pojednávanie   odročené   na   16.   január   2009. Na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň doručila súdu vyjadrenie, ktoré sa týkalo merita veci, preto súd toto vyjadrenie doručil na zaujatie stanoviska aj ostatným účastníkom konania.  

Dňa 16. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   v súvislosti   s napadnutým konaním už v konaní vedenom na ústavnom súde pod. sp. zn. II. ÚS 327/06 uviedol, že táto vec „môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti“,   avšak   opätovným   nahliadnutím   do súvisiaceho spisu možno konštatovať, že dĺžka dosiaľ trvajúceho konania nebola závislá od zložitosti   veci.   Napokon   ani   podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   pripomína,   že   v posudzovanom   konaní   pred   okresným   súdom   ústavný   súd   už konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   V danom   prípade   ústavný   súd   svoju   pozornosť zameral na obdobie od doručenia svojho nálezu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007 okresnému súdu, a poukazuje na to, že napriek uvedenému rozhodnutiu bol okresný súd v určitom   období   v posudzovanej   veci   opakovane   bezdôvodne   nečinný,   konkrétne   od 30. apríla 2007 do 12. novembra 2007 (šesť mesiacov) a od 31. decembra 2007 do 15. mája 2008 (štyri mesiace), teda jeho úkony najmenej desať mesiacov opakovane nesmerovali k odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako navrhovateľka   v danej   veci nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Treba ďalej konštatovať, že celková dĺžka napadnutého konania (od podania žaloby 3. júna 2002 až dosiaľ) je viac ako 6 rokov. Táto dĺžka konania, najmä vzhľadom aj na povahu prerokúvanej veci (ochrana osobnosti), ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (napr. IV. ÚS 275/05) je celkom zjavne neprimeraná.

Okrem uvedeného ústavný súd osobitne prihliadol na to, že v napadnutom konaní už prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu postup v danej veci nebol organizovaný tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 50 000 Sk, teda 1 659,70 €, aj preto, že je „v ohrození života... preto všetky zbytočné prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   za primerané v sume 1 500 €. Pričom v daných súvislostiach osobitne prihliadal na to, že v posudzovanom konaní pred okresným súdom už bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ústavný súd už prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti z 5. marca 2008 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   zo   6. marca   2009).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v   zmysle   § 1   ods.   3   a §   11 ods.   2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 346,31 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009