znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 388/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom   JUDr.   J.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej a práva na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 349/97) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S. a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 349/97) p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Ing. D. – S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Akad.   mal.   a soch.   M.   T. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. JUDr. Ing. D. Ď. – S. a akad. mal. a soch. M. T. p r i z n á v a   úhradu trov konania 9 980 Sk (slovom deväťtisícdeväťstoosemdesiat slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2006 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., a akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., v ktorej namietali porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 349/97).

Sťažovatelia uviedli, že 26. septembra 1997 podali okresnému súdu žalobu o určenie, že   označené   nehnuteľnosti   zapísané   v súpise   konkurznej   podstaty   v konaní   vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 38 K 111/95 patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. Ndc 256/98 zo 17. augusta 1998 určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Dňa 17. júna 1999 bolo sťažovateľom doručené uznesenie okresného súdu   o zastavení   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku.   Na   základe   odvolania sťažovateľov   krajský   súd   uznesením   č.   k.   14   Co   562/01-39   z 28.   februára   2002   zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V deň pojednávania 23. mája 2002 sťažovatelia predložili súdu návrh na pripustenie zmeny žaloby a pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, ktorý doplnili 27. decembra 2002.   Okresný   súd   15.   marca   2004   vyzval   sťažovateľov,   aby   oznámili,   či   trvajú   na podanom návrhu. Ďalšie pojednávanie sa konalo 17. marca 2006. Okresný súd uznesením z 24. marca 2006 pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu. Nasledujúce pojednávanie zo 16. júna 2006 bolo odročené na 24. október 2006.

Od ústavného súdu sťažovatelia žiadajú, aby vydal tento nález: „Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 porušil právo sťažovateľa v 1. rade:

JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., IČO... a sťažovateľky v 2. rade: Akad. mal. a soch. M. T., B., aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a Akad.   mal.   a soch.   M.   T.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   každému   vo   výške   450   000,-   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia vo výške 9.980,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., (...), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   388/06-11 z 22. novembra   2006   ju   prijal   na   ďalšie   konanie.   Na   výzvu   ústavného   súdu   účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2007 uviedla:

„Dňa 26. 09. 1997 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania, v ktorom sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 741, k. ú. S.   a   to   pozemky   parc.   č.   3448,   3449/2,   3451/2   a   172   ako   aj   budovy   a stavby zapísané na uvedenom liste vlastníctva a zapísané v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95 zo dňa 01. 02. 1996 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.

V uvedenej veci boli vykonané od 20. júna 2005 tieto procesné úkony súdu:

-Dňa   17.   03.   2006 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci   za   prítomnosti oboch navrhovateľov   (bez   ich   právneho   zástupcu)   a   právneho   zástupcu   odporcu.   Na pojednávaní navrhovatelia navrhli rozšíriť okruh odporcov s poukazom na ich procesný návrh zo dňa 27. 12. 2002. Súd o tomto procesnom návrhu na rozšírenie okruhu odporcov nerozhodol pred pojednávaním z dôvodu jeho nejasnosti, ktoré sa mali odstrániť na pojednávaní.

-Pojednávanie   z   dôvodu   rozhodnutia   o   tomto   procesnom   návrhu   a   z   dôvodu vyžiadania súvisiacich obchodných spisov bolo odročené na 16. 06. 2006.

-Súd vyhovel procesnému návrhu navrhovateľov na rozšírenie okruhu odporcov a pripustil uznesením zo dňa 24. 03. 2006 ďalších účastníkov konania na strane odporcu.

-Dňa 16. 06. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti navrhovateľov, ich právneho zástupcu a právneho zástupcu odporcu. Z dôvodu neúčasti odporcov v 2.,

3., 4., 5. rade súd pojednávanie vo veci odročil na deň 24. 10. 2006.

-Súd neprítomných odporcov predvolal pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

-Dňa 24. 10. 2006 sa uskutočnilo pojednávané za prítomnosti navrhovateľa v 1. rade, jeho právneho zástupcu a neprítomnosti všetkých ostatných účastníkov konania. Súd doručil   právnemu   zástupcovi   navrhovateľov   vyjadrenia   odporcov. Pojednávanie bolo odročené na 06. 12. 2006.

-Súd   uznesením   zo   dňa   27.   10.   2006   vyzval   navrhovateľov   na   odstránenie   vád podaní zo dňa 26. 09. 1997, doplneného dňa 23. 05. 2002, zmeneného dňa 27. 12. 2002 a dňa 16. 03. 2006. Navrhovatelia počas konania podávali rôzne podania, ktoré boli veľmi nejasné, vzájomne si odporovali, preto súd vyzval navrhovateľov na odstránenie vád týchto podaní.

-Dňa   06.   12.   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie   v   tejto   veci   za   prítomnosti navrhovateľky v 2. rade, právneho zástupcu navrhovateľov (navrhovateľ v 2. rade sa ospravedlnil) právneho zástupcu odporcov v 1., 2., 3. rade, odporcov v 4., 5. rade. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov navrhol zmenu návrhu. Súd na pojednávaní uznesením zmenu návrhu pripustil rovnako ako návrh na doplnenie dokazovania   prednesený   právnym   zástupcom   navrhovateľov.   Pojednávanie   bolo odročené na deň 23. 03. 2007.

-Ďalší   termín   pojednávania   23.   03.   2007   bol   zrušený   z   dôvodu   dlhodobej   PN zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania je vytýčený na deň 11. 05. 2007.

-Počas celého konania sa súd snaží bezvýsledne zabezpečiť na vec sa vzťahujúce obchodné a konkurzné spisy z Krajského súdu v Bratislave za účelom posúdenia res iudicata. Keďže navrhovatelia podali rovnaké návrhy (iné nehnuteľnosti) i na iné súdy tieto súvisiace spisy kolujú po viacerých súbežne kolujúcich súdoch.“

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   142/98   ústavný   súd   zistil nasledovný priebeh konania v období od podania návrhu do 20. júna 2005 (ku ktorému sa predsedníčka okresného súdu nevyjadrila).

Návrh na začatie konania o určenie, že označené nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov, bol okresnému súdu doručený 26. septembra 1997. V októbri 1997 okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi.

Po zabezpečení vyjadrení účastníkov konania okresný súd 29. mája 1998 postúpil vec krajskému súdu   ako súdu vecne príslušnému. Krajský súd s postúpením   veci nesúhlasil a predložil ju najvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. Ndc 256/98 zo 17. augusta 1998 určil, že na konanie vo veci je príslušný okresný súd. Po doručení spisu (16. novembra 1998) okresný súd vyzval sťažovateľov 18. decembra 1998 na zaplatenie súdneho poplatku.

Uznesením z 28. apríla 1999 okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, proti ktorému sa sťažovatelia odvolali. Odvolanie sťažovateľov doručené 23. júna 1999 okresný súd zaslal krajskému súdu 8. augusta 2000. Po vrátení spisu z krajského súdu na opravu napadnutého uznesenia okresný súd 9. októbra 2000 vydal opravné uznesenie a spis   zaslal   krajskému   súdu   23.   novembra   2001.   Krajský   súd   uznesením   č.   k. 14 Co 562/01-39 z 28. februára 2002 zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Po vrátení spisu (16. apríla 2002) sa uskutočnilo pojednávanie 23. mája 2002, ktoré bolo odročené na neurčito. Podaniami z 23. mája 2002 a 20. decembra 2002 sťažovatelia navrhli pripustiť zmenu návrhu na začatie konania.

Okresný   súd   15.   marca   2004   vyzval sťažovateľov,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na podanom návrhu. Termín ďalšieho pojednávania okresný súd určil 16. decembra 2005 na 17. marec 2006.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov a ich   práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 349/97).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (I. ÚS 70/98, II.   ÚS   813/00,   III.   ÚS   111/02)   zohľadňuje tri   kritériá, ktorými sú   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je návrh na určenie, že označené nehnuteľnosti zapísané   v súpise   konkurznej   podstaty   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp. zn. 38 K 111/95   sú   v bezpodielovom   spoluvlastníctve   sťažovateľov.   Z hľadiska   predmetu konania ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú. V doterajšom priebehu konania sa neprejavila ani   mimoriadna   skutková   zložitosť   veci.   Účastníci   v priebehu   konania   poukazovali   na viacero už ukončených súdnych sporov, ktoré s vecou súvisia. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že je potrebné skúmať prekážku res iudicata. Ústavný súd je toho názoru, že zabezpečenie podkladov pre posúdenie prekážky veci rozhodnutej nie je okolnosťou, ktorá by mohla signalizovať zložitosť veci.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľov   ako účastníkov   označeného   konania.   V jeho   priebehu   sťažovatelia   využívali   procesné prostriedky,   ktoré   majú k dispozícii,   viackrát navrhli pripustiť vstup ďalších   účastníkov a menili žalobný návrh, nie vždy ho však ujednotili s predošlým návrhom, na čo ich okresný súd následne vyzýval. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia týmto čiastočne prispeli k namietanej dĺžke konania. Na výzvy okresného súdu však sťažovatelia reagovali včas.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne sp. zn. 8 C 349/97).

V prvej   fáze   konania,   po   rozhodnutí   o vecnej   príslušnosti,   okresný   súd   konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odvolanie sťažovateľov (doručené 23. júna 1999)   okresný   súd   zaslal   odvolaciemu   súdu   8.   augusta   2000   a po   oprave   napadnutého uznesenia (9. októbra 2000) spis opäť predložil odvolaciemu súdu až 23. novembra 2001.

Po uskutočnení prvého pojednávania (23. máj 2002) bol okresný súd vo veci opäť nečinný. K určeniu ďalšieho termínu pojednávania (16. decembra 2005) došlo až po zmene zákonnej sudkyne (20. júna 2005). Jediný úkon, ktorý okresný súd medzitým vykonal, bola výzva sťažovateľom (15. marca 2004), či trvajú na podanom návrhu.

V nasledujúcom období okresný súd vo veci konal v podstate plynulo, vykonával pojednávania,   rozhodol   o pripustení   vstupu   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane odporcu, vyzýval sťažovateľov na odstránenie vád návrhu, rozhodol o pripustení zmeny návrhu   a žiadal   o zapožičanie   spisov   krajského   súdu   (sp.   zn.   22   Cb   21/96   a sp.   zn. 81 Cb 80/97).

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viaceré obdobia nečinnosti, ktoré nie sú odôvodnené   prekážkami   postupu   konania   a   ktoré   výrazne   prispeli   k jeho   predĺženiu. Zároveň ústavný súd dospel k záveru, že napriek zohľadneniu období, keď sa spis nachádzal na krajskom súde a na najvyššom súde, okresný súd priebežne vykonával procesné úkony vo veci až od roku 2006, a preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/98 (pôvodne sp. zn. 8 C 349/97) porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   142/98   nebolo   v   čase rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu v označenom konaní v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie každému 450 000 Sk z dôvodu, že „trpia neistotou v spravodlivý súdny proces, čo má podstatný vplyv aj na zdravotný stav sťažovateľov“, poukázali   pritom   na   svoj   vek   a uviedli,   že   «každým   dňom   „starnú“ s pocitom pochybností v spravodlivý a právny štát, s pocitom neistoty a obáv, kedy už bude vo   veci   samej   rozhodnuté   a im   bude   aspoň   čiastočne   zahojená   krivda   minulosti». Sťažovatelia tiež argumentovali, že vplyvom zbytočných prieťahov sú ukrátení na zisku z podnikateľskej činnosti v prípade prenájmu nehnuteľností.

Ústavný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým obdobia poznačené zbytočnými   prieťahmi,   celkovú   dĺžku   konania,   povahu   veci,   ako   aj   skutočnosť,   že sťažovatelia mali čiastočný podiel na dĺžke konania a dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 40 000 Sk každému sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Jozefom Holičom v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyčíslili sumou 9 980 Sk. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 11 052 Sk spolu za dva úkony právnej   pomoci   urobené   v roku   2006   pre   dve   osoby   po   2   730   Sk   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   s uplatnením 20 %   zníženia,   pretože   išlo   o právne   úkony   spoločne   urobené   pre   dve   fyzické   osoby, zvýšenou o 19 % daň z pridanej hodnoty, t. j. 1 660 Sk, a po 164 Sk režijný paušál. Pretože sťažovatelia žiadali priznať náhradu trov konania len 9 980 Sk (vrátane DPH), ústavný súd ju priznal v uplatnenej výške.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007