znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 387/2015-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenskéliečebné kúpele Piešťany, a. s., Winterova 29, Piešťany, zastúpenej Advokátskoukanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s.,na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 5 Cb 46/2008 p o r u š e n é b o l i.

2. Obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., p r i z n á v afinančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresnýsúd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Slovenskéliečebné kúpele Piešťany, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 533,46 € (slovompäťstotridsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. JurajaBizoňa, Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. II. ÚS 387/2015-21 z 23. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., Winterova 29, Piešťany (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 5 Cb 46/2008.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«Obchodná spoločnosť, so sídlom...... (ďalej ako „Žalobca“) sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 23. 10. 2006 domáhala voči Sťažovateľovi zaplatenia sumy 32.712,61 € (985.500,- Sk) spolu s úrokom z omeškania... Veci bola pridelená sp. zn. 22Cb/213/2006....

Dňa 01. 01. 2008 bol z dôvodu reorganizácie a zmeny príslušnosti súdov opätovne vytvorený Okresný súd Piešťany, ktorý sa na základe toho stal miestne príslušným súdom v konaní o žalobe podľa bodu 1 tejto sťažnosti. Vec je odvtedy vedená na Okresnom súde Piešťany (ďalej ako „Okresný súd“) pod sp. zn. 5Cb/46/2008.

Podľa vedomostí sťažovateľa Okresný súd až do 19. 12. 2013 nevykonal žiadny procesný úkon vo veci...

Dňa 04. 03. 2014 sa konalo prvé pojednávanie vo veci. Toto bolo odročené na deň 13.05.2014 a neskôr na deň 08. 07. 2014 na základe žiadosti Žalobcu....

Aj pojednávanie nariadené na deň 08. 07. 2014 bolo následne odročené. Okresný súd uznesením zo dňa 04. 07. 2014, č. k. 5Cb/46/2008-316, prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“) a to až „do rozhodnutia odvolacieho súdu, o odvolaní proti rozsudku č. k. 12Cb/76/2010-218 zo dňa 12. 05. 2014, v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12Cb/76/2010.“ Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 11. 2014 č. k. 21Cob/219/2014-334, potvrdil uznesenie Okresného súdu...

V konaní pod sp. zn. 12Cb/76/2010 už Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 05. 2014, č. k. 12Cb/76/2010-218, tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

Sťažovateľ podal dňa 27. 01. 2015 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu proti porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

O vybavení sťažnosti bol Sťažovateľ upovedomený listom Okresného súdu zo dňa 02. 03. 2015, sp. zn. Spr. 107/2015, tak, že sťažnosť bola uznaná ako dôvodná iba za obdobie do 03. 07. 2014. Vo vzťahu k zostávajúcemu obdobiu predsedníčka Okresného súdu uviedla, že „vzhľadom k tomu, že dňa 4. 7. 2014 bolo rozhodnuté o prerušení konania, ktoré rozhodnutie po potvrdení odvolacím súdom je právoplatné, nie je možné v tomto období hovoriť o nekonaní súdu, či o prieťahoch v konaní, nakoľko tomu bráni skutočnosť, že konanie je právoplatne prerušené a vtedy súd nevykonáva pojednávania a pokračuje v konaní, až keď odpadne prekážka, pre ktorú sa prerušilo.“ Na záver predsedníčka Okresného súdu oznámila, že nevykonala žiadne opatrenia a to s poukazom na právoplatné prerušenie konania...

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde je obchodnoprávny spor o zaplatenie zmluvnej pokuty. Jedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu okresných súdov, ku ktorej existuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 14/1999, R 92/2004, R 15/2009 a i.). Je preto možné uzavrieť, že prejednávaná vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá...

Sťažovateľ od podania žaloby poskytol Okresnému súdu dostatočný priestor, aby vo veci plynule konal. Sťažovateľ si nie je vedomý žiadneho konania, ktorým by mohol čo i len čiastočne prispieť k tomu, že v konaní nebolo do dnešného dňa vydané rozhodnutie vo veci samej aspoň prvostupňovým súdom. Sťažovateľ je preto presvedčený, že správanie Sťažovateľa nie je príčinou, prečo Okresný súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol... Sťažovateľ sa v priebehu konania domáhal, aby Okresný súd v konaní riadne konal a podal tiež odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania...

Z časového hľadiska je možné posudzovaný prípad rozdeliť na tri časti:... od 23. 10. 2006 do 18. 12. 2013 (od podania žaloby až do nariadenia prvého pojednávania) - za tento čas po dobu 7 rokov a 2 mesiacov Okresný súd spolu s Okresným súdom Trnava (ktorého konanie je pričítateľné práve Okresnému súdu) nevykonali žiadny sťažovateľovi známy procesný úkon,

... od 19. 12. 2013 do 03. 07. 2014 (od nariadenia prvého pojednávania do rozhodnutia o prerušení tunajšieho konania) - v tomto období Okresný súd po dobu necelých 7 mesiacov riadne vo veci konal,

... od 04. 07. 2014 až do dnešného dňa (od rozhodnutia o prerušení tunajšieho konania) - počas tohto obdobia Okresný súd opätovne vo veci nekoná a konanie po takmer 8 rokoch od podania žaloby prerušil...

Sťažovateľ už... predsedníčke Okresného súdu.. dôvodil, že si je vedomý, že Okresný súd subsumoval prerušenie konania pod dôvod ustanovený v zákone, ako aj to, že odvolací súd sa s prerušením konania stotožnil....

Zo žiadneho ustanovenia Ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote...

Pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy v prípadoch konaní pred všeobecným súdom, ktoré sú prerušené, treba rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov (§ 109 ods. 1 OSP) alebo z fakultatívnych dôvodov (§ 109 ods. 2 OSP). Ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, nemôže dochádzať ku zbytočným prieťahom, kým tieto dôvody trvajú. Naproti tomu „v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku musí Ústavný súd Slovenskej republiky skúmať, či nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho povinnosťou pokračovať v konaní“...

Sťažovateľ sa v zmysle ustanovenia článku 127 ods. 3 Ústavy touto sťažnosťou domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- €:

... jednak ako kompenzáciu za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu Okresného súdu, keď tento ani po 8,5 roku nedokázal vo veci rozhodnúť,

... ale tiež ako prevenciu, aby to Okresný súd odradilo nekonať aj po podaní tejto sťažnosti.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„I. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/46/2008 porušené boli.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/46/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

III. Obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE, a.s. trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. 1 Spr. 532/15z 10. augusta 2015 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla najmä:„... Skutočnosť, že pojednávania v danej veci boli vytyčované, resp. procesné úkony vykonávané v dlhších časových intervaloch, najmä v období od roku 2010 do roku 2013 bola podstatne podmienená tým, že znovuobnovený Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008 prevzal do obvodu aj okres Hlohovec a všetky neskončené civilné veci od roku 1997, napriek tomu, že namiesto plánovaných 15 sudcov bol k 1. 1. 2008 obsadený len 7 sudcami, ktorí nedokázali v pridelených veciach konať plynulejšie. Zmeny zákonných sudcov v danej veci od roku 2008 boli ovplyvnené zmenou obsadenia súdu sudcami, resp. preložením sudcov na iný súd, či ich dlhodobou práceneschopnosťou, čo viedlo k prerozdeleniu už pridelených spisov a tým aj k potrebe všetky prerozdelené veci znovu naštudovať, a keďže išlo o veľké množstvo vecí, obdobia medzi jednotlivými úkonmi to predlžovalo. Od roku 2013, kedy bol Okresný súd Piešťany obsadený aspoň 13 sudcami a z jeho obvodu bol odčlenený okres Hlohovec, sa vo veci plynule konalo a k výraznejším obdobiam nečinnosti nedochádzalo.

Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať, že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700 vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Sťažovateľka sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručenýmústavnému súdu 14. septembra 2015, v ktorom uviedla:

«Sťažovateľ má s poukazom na uvedené v bodoch 18 - 20 sťažnosti za to, že predmetom tunajšieho konania by malo byť skúmanie, či nečinnosť Okresného súdu v podobe prerušenia konania je dôvodná. Predsedníčka Okresného súdu sa k tomuto osobitne nevyjadrila, poukázala iba na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá „k podanej sťažnosti uviedla, že uznesením zo dňa 04. 07. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 01. 2014 bolo konanie prerušené do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku č. 12Cb/76/2010-218 zo dňa 12. 05. 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/67/2010.“ Pritom ale predsedníčka Okresného súdu sa žiadnym spôsobom nepokúsila odôvodniť prerušenie konania vedeného na Okresnom súde. Sťažovateľ je preto toho názoru, že za tohto stavu, kedy Okresný súd ako účastník konania pred Ústavným súdom ani len netvrdí rozhodujúce skutočnosti vo svoj prospech, tak rozhodne nie je možné dospieť k záveru, že by sťažnosť Sťažovateľa nebola dôvodná. K tomu Sťažovateľ naviac poukazuje na už uvedené v bodoch 21, 22 a 25 sťažnosti, t. j. že prerušenie konania takmer po 8 rokoch od podania žaloby bolo absolútne neefektívne a nedôvodné, Okresný súd mal možnosť „v záujme hospodárnosti konania“ spojiť konania vedené pod sp. zn. 5Cb/46/2008 a 12Cb/76/2010 na spoločné konanie (§ 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).»

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tietooznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008 ústavný súd zistiltakýto priebeh namietaného konania:

Dňa 23. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatiekonania navrhovateľa obchodnej spoločnosti, proti sťažovateľkeo zaplatenie sumy 985 500 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 22 Cb 213/2006.Dňa 4. decembra 2006 Okresný súd Trnava vyzval žalobcu na zaplatenie súdnehopoplatku a sťažovateľku vyzval na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní.

Dňa 22. januára 2007 sťažovateľka doručila vyjadrenie, v ktorom navrhla prerušiťkonanie.

Dňa 7. februára 2007 bola vec pridelená do oddelenia „Obchodné veci“, ostalajej sp. zn. 22 Cb 2013/2006.

Dňa 30. apríla 2007 Okresný súd Trnava vyzval, právnehozástupcu žalobcu, aby doložil plnú moc.

Dňa 14. mája 2007doručil plnú moc.

Dňa 23. mája 2007 konajúca sudkyňa požiadala Krajský súd v Trnave (ďalejaj „krajský súd“) o zapožičanie spisu sp. zn. 11 Cb 89/2001.

Dňa 25. mája 2007 krajský súd oznámil, že spis nie je možné toho času zapožičaťz dôvodu študovania a prípravy spisu na nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 8. septembra 2007 Okresný súd Trnava zisťoval stav konania vo vecisp. zn. 11 Cb 89/2001.

Dňa 13. septembra 2007 Okresný súd Trnava si vyhotovil kópie zo spisusp. zn. 11 Cb 89/2001.

Dňa 5. decembra 2007 Okresný súd Trnava konštatoval, že vec patrí na Okresný súdPiešťany.

Dňa 7. februára 2008 bola vec prijatá na konanie na Okresnom súde Piešťany,kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cb 46/2008.

Dňa 14. augusta 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Trnava o zapožičanie spisusp. zn. PN-11 Cb/89/2001.

Dňa 19. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľky doručil„podnet na pokračovanie v konaní“.

Dňa 19. decembra 2013 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa konštatuje,že z obsahu vyjadrenia – žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v konaní – vyplýva,že netrvá na návrhu na prerušenie konania doručenom 22. januára 2007.

Dňa 26. februára 2014 bolo doručené„stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 15. 1. 2007“.

Dňa 3. marca 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky z 28. februára 2014.Dňa 4. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Boli prítomní právni zástupcoviaúčastníkov. Pojednávanie bolo odročené na 13. máj 2014.

Dňa 6. marca 2014 bolo doručené faxové podanie – vyjadrenie sťažovateľky.Dňa 7. mája 2014 bolo doručené stanovisko žalobcu k vyjadreniu sťažovateľkydoručenému okresnému súdu 6. marca 2014.

Dňa 12. mája 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 13. máj 2014 z dôvodu PN právnehozástupcu.

Dňa 13. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Boloodročené na 8. júl 2014.

Dňa 1. júla 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu sťažovateľazo 6. marca 2014 – doplnenie.

Dňa 4. júla 2014 okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutiaodvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku č. k. 12 Cb 76/2010-218 z 12. mája 2014v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12 Cb 76/2010 (právoplatnosťnadobudlo 16. januára 2015).

Dňa 8. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka, žalobca, ani ich právnizástupcovia neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že 4. júla 2014okresný súd rozhodol o prerušení tohto konania do rozhodnutia odvolacieho súduo odvolaní proti rozsudku č. k. 12 Cb 76/2010-218 z 12. mája 2014.

Dňa 22. júla 20014 bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresnéhosúdu o prerušení konania.

Dňa 1. augusta 2014 okresný súd zaslal odvolanie na vedomie právnemu zástupcovinavrhovateľa.

Dňa 26. augusta 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k odvolaniusťažovateľky.

Dňa 16. októbra 2014 bola vec postúpená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutieo odvolaní sťažovateľky (veci bola pridelená sp. zn. 21 Cob 219/2014).

Dňa 9. januára 2015 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súduč. k. 21 Cob 219/2014-334 z 28. novembra 2014, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie súduprvého stupňa (právoplatnosť nadobudlo 16. januára 2015)

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jehovec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...)

Podľa čl. 38 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,bez zbytočných prieťahov (...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,I. ÚS 731/2014).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru),sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmäpodľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postupsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmetsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, II. ÚS 146/2012). Podľa rovnakých kritériíústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu na zaplatenie sumy32 712,61 € s príslušenstvom. V spore sťažovateľka vystupuje ako žalovaná. Vec nemožnopovažovať za skutkovo ani právne zložitú, teda dĺžka konania nebola závislá od zložitostiveci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa nezúčastnila na dvoch z trochnariadených pojednávaní. Skutočnosť, že sťažovateľka sama navrhla (22. januára 2007)prerušenie konania, síce samu osebe nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľky, na druhejstrane pri posudzovaní prieťahov v konaní treba zobrať do úvahy, že konajúci súd sa jejnávrhom musel zaoberať.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Ústavný súd je podľa§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom. Sťažovateľka za porušovateľasvojich práv označila Okresný súd Piešťany a konanie vedené pod sp. zn. 5 Cb 46/2008.Označené konanie na okresnom súde začalo 7. februára 2008. Do prvého úkonu okresnéhosúdu smerujúceho k rozhodnutiu veci, t. j. pojednávania 4. marca 2014, uplynulo 5 rokov.V tomto období bol okresný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný.

V ďalšom období konal okresný súd plynule. Okresný súd 4. júla 2014 podľa § 109ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku konanie uznesením sp. zn. 5 Cb 46/2008prerušil do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 12 Cb 76/2010. Uznesenienadobudlo právoplatnosť 16. januára 2015.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší,ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutiesúdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V súvislosti so skutočnosťou, že napadnuté konanie vedené okresným súdom boloprerušené, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odstráneniestavu právnej neistoty účastníka konania spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnomprerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde k odpadnutiuprekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku,nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniuprávnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj v čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existenciezákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní(m. m. napr. III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06, II. ÚS 397/2014).Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že úplnou procesnou nečinnosťouokresného súdu v označenom období do 4. marca 2014 došlo v konaní vedenom pod sp. zn.5 Cb 46/2008 k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal. Vzhľadom na to, že namietané konanie je prerušené do rozhodnutia vo vecivedenej pod sp. zn. 21 Cob 219/2014 a táto podmienka konania nebola dosiaľ splnená,ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia neuložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžesvojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €z dôvodu kompenzácie za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu okresného súdu a tiežz preventívnych dôvodov, aby to okresný súd odradilo nekonať aj po podaní tejto sťažnosti.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania,ako aj sťažovateľkin podiel na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 2 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeaj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnymzastupovaním Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. Úhradu priznalza tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podaniesťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2015), každý úkon po 139,83 €, čo predstavujesumu 419,49 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebč. 655/2004 Z. z.) za 3 úkony po 8,39 €, spolu 444,66 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 %DPH podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcomDPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,46 €.Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskehosúdneho poriadku).

Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016